{"guid": "ussr:d03044ac-2140-4e01-bd51-bb2cd9b8b5a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/96 z 5. 6. 1997", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. júna 1997, sp. zn. PL. ÚS 4/96, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.1996.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1997-06-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d03044ac-2140-4e01-bd51-bb2cd9b8b5a3", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.1996.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.1996.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.1996.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 4/96\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne na verejnom zasadnutí dňa 29. mája\n1997 prerokoval návrh Krajského súdu v Banskej Bystrici, zastúpeného JUDr. Janou\nPrístavkovou, predsedníčkou senátu, na vyslovenie nesúladu § 7 ods. 7 vládneho\nnariadenia č. 240/1949 Zb. z 8. novembra 1949, ktorým sa vykonáva Poštový zákon\nč. 222/1946 Zb. s § 770 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení\nneskorších predpisov a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a takto\n\nrozhodol:\n\nNávrhu sa n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie\n\nI.\nKrajský súd v Banskej Bystrici doručil dňa 27. mája 1996 na Ústavný súd\nSlovenskej republiky návrh na začatie konania o nesúlade ustanovenia § 7 ods. 7\nvládneho nariadenia č. 240/1949 Zb., ktorým sa vykonáva Poštový zákon č. 222/1946\nZb. s ustanovením § 770 ods. 2 Občianskeho zákonníka a čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len \"ústavy\") podľa čl. 125 písm. b) ústavy a § 37 zákona\n\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len \"zákon\nč. 38/1993 Z. z.) v platnom znení. Žiadal vydať nález ústavného súdu v tomto znení:\n\"Ustanovenie § 7 ods. 7 vykonávacieho vládneho nariadenia č. 240/1949 Zb. nie je\nv súlade s ustanovením § 770 ods. 2 Občianskeho zákonníka a čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky\", k čomu ho viedli tieto dôvody:\n\"Vláda Československej republiky vydala podľa § 15 zákona zo dňa\n17. novembra 1946, č. 222 Sb. o pošte, vládne nariadenie č. 240, zo dňa 8. novembra\n1949, ktorým sa vykonáva Poštový zákon. Z ust. § 7 tohoto vládneho nariadenia\nvyplýva rozsah zodpovednosti podniku za škodu. Iné náhrady škody ako uvedené\nv tomto ustanovení, podnik neposkytuje.\nVyhláškou Federálneho ministerstva dopravy a spojov č. 78/1989 Zb. o\nprávach a povinnostiach pošty a jej používateľov (Poštový poriadok), v znení vyhl. č.\n59/1991 Zb., bola upravená doprava zásielok tak, že v ustanovení § 4 ods. 8\ncharakterizoval príslušný rezort aj včasnosť dopravy. Vyhlášky boli vydané na\nzáklade § 7 ods. 1 zák. č. 222/1946 Zb., o pošte a § 2 vládneho nariadenia č.\n240/1949 Zb.\nKategória \"škody\" podľa ust. Obč. zákonníka (úplné znenie zák. č. 47/1992\nZb., v znení zák. č. 264/92 Zb. a zák. č. 278/93 Z.z.) je vyjadrená ako ujma, ktorá\nnastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným\nekvivalentom, teda peniazmi.\nZodpovednosť za škodu podľa Poštového poriadku, za oneskorené doručenie\npoštovej poukážky nie je výslovne upravená ani v ust. § 23 vyhl. č. 78/1989 Zb., ani\nv ust. § 63 uvedeného predpisu.\nOsobitnou úpravou je právna úprava uvedená v ust. § 765 a nasl. OZ - zmluva\no preprave. Ide o úpravu základnú. Podrobnejšiu úpravu obsahujú prepravné\nporiadky.\nV zmysle ust. § 767 OZ, dopravca je povinný vykonať prepravu s odbornou\nstarostlivosťou a v určenej lehote. Určenie lehôt je vecou dohody zmluvných strán,\nalebo ich upravujú prepravné poriadky, ktoré bližšie upravujú aj prípady\n\n2\n\nzodpovednosti dopravcu za škodu. Nemôžu však zužovať liberačné dôvody,\nexistencia ktorých zbavuje dopravcu zodpovednosti za škodu.\nV ustanovení § 770 ods. 2 OZ je upravená zodpovednosť za iné škody\nz nákladnej prepravy, ako sú škody na prepravovanej zásielke. Dopravca zodpovedá\nza ne vtedy, ak boli spôsobné prekročením dodacej lehoty, podmienky a rozsah\nnáhrady určujú prepravné poriadky.\nPoštový poriadok v ust. § 4 ods. 8 (vyhl. 78/1989 Zb.), charakterizoval ako\nvčasnú dopravu zásielky tuzemského styku, ktorá spĺňa zasielacie podmienky, pri\npoštovej poukážke druhý deň po dni podania.\nAk ust. § 7 ods. 7 vykonávacieho vládneho nariadenia č. 240/1949 Zb.\nvylučuje zodpovednosť za škodu spôsobenú oneskoreným dodaním zásielky, potom\nje v rozpore s ust. § 770 ods. 2 OZ.\nZ obsahu čl. 47 ods. 3 Ústavy SR vyplýva, že všetci účastníci sú si v konaní\npodľa ods. 2 rovní.\nAk by neexistovala zodpovednosť za škodu (v zmysle ust. § 7 ods. 7 vládneho\nnariadenia č. 240/1949 Zb.) v podmienkach trhového hospodárstva u Slovenskej\npošty, ktorá je podnikateľským subjektom, alebo by sa obmedzila iba na tam uvedené\ndôvody, nebola by zachovaná rovnosť účastníkov pred súdom. Úľavy zo\nzodpovednosti v takom rozsahu, ako poskytovalo vládne nariadenie č. 240/1949 Zb.\nnie sú v dnešných podmienkach právne opodstatnené a sú v rozpore s obsahom čl. 47\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky aj ust. § 770 ods. 2 Obč. zák.\"\nĎalším písomným podaním z 1. júla 1996 Krajský súd v Banskej Bystrici\nzmenil petit návrhu v tom zmysle, \"aby ustanovenie § 7 ods. 7 vykonávacieho\nvládneho nariadenia č. 240/1949 Zb. bolo vyhlásené za neplatné s ohľadom na\ndôvody uvedené v pôvodnom návrhu, podľa ktorých je ustanovenie § 7 ods. 7\nvykonávacieho vládneho nariadenia č. 240/1949 Zb. v rozpore s Ústavou Slovenskej\nrepubliky v zmysle čl. 152 ods. 1 ústavy, preto je neplatné.\"\nPlénum Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len \"ústavný súd\") na\nneverejnom zasadnutí 19. júna 1996 predbežne prerokovalo návrh Krajského súdu\nv Banskej Bystrici z 21. mája 1996 podľa § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.\n\n3\n\nv platnom znení a keďže návrh spĺňal zákonné podmienky (§ 20 a § 37 ods. 2\ncitovaného zákona) a podal ho oprávnený subjekt (čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy),\nuznesením ho prijalo na ďalšie konanie.\nPlénum ústavného súdu na neverejnom zasadnutí 30. januára 1997 prerokovalo\nnávrh na zmenu petitu návrhu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. júla 1996 a\nrozhodlo uznesením, že zmenu petitu nepripúšťa.\nV pôvodnom návrhu Krajský súd v Banskej Bystrici uvádza, že uznesením zo\n6. októbra 1995 pod sp. zn. 12 Co 4090/95 prerušil konanie o náhradu škody\n(navrhovateľ\n\nproti odporcovi Slovenská pošta, š. p., Banská\n\nBystrica o zaplatenie 21 000 Sk) podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho\nporiadku do rozhodnutia ústavného súdu o nesúlade podzákonnej normy so zákonom.\nPredmetom konania pred všeobecným súdom je náhrada škody, ktorú podľa\ntvrdenia navrhovateľa mu spôsobil odporca oneskoreným doručením poštovej\nzásielky. Prvostupňový súd návrhu vyhovel. Odporca proti rozsudku z 10. júla 1995\nsp. zn. 8 C 150/95 sa odvolal a krajský súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b)\nObčianskeho súdneho poriadku prerušil. Prvostupňový súd žalobe vyhovel s\npoukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy a\nspojov č. 78/1989 Zb. o právach a povinnostiach pošty a jej používateľov a na § 420\nObčianskeho zákonníka. S otázkou možnej aplikácie ust. § 7 ods. 7 vládneho\nnariadenia č. 240/1949 Zb. sa vysporiadal tak, že neskoršie právne predpisy vydané\nna základe splnomocnenia obsiahnutého v zákone o pošte č. 222/1946 Zb. otázku\nnáhrady škody riešia inak, ako uvedené vládne nariadenie.\n\nII.\nÚstavný súd Slovenskej republiky požiadal písomne vládu Slovenskej\nrepubliky a Slovenskú poštu, š. p., Banská Bystrica o písomné vyjadrenie k návrhu\nKrajského súdu v Banskej Bystrici.\nSlovenská pošta, š. p., Banská Bystrica vo svojom vyjadrení vyslovila\nnesúhlas s názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici, že ustanovenie § 7 ods. 7\nvládneho nariadenia č. 240/1949 Zb. nie je v súlade s § 770 ods. 2 Občianskeho\n\n4\n\nzákonníka. V stanovisku uvádza, že \"poukázanie peňazí prostredníctvom poštovej\npoukážky nie je zmluvou o preprave nákladu, keďže poštová poukážka je len príkaz\nudelený na pošte na predpísanom tlačive, aby vyplatila určitému adresátovi určitú\nsumu peňazí, ktorú odosielateľ zároveň pri podaní na pošte zloží. To znamená, že\npodacia pošta prijme od odosielateľa poštovú poukážku s peniazmi. Peniaze ponechá\nvo vlastnej pokladni a spolu s ostatnými prijatými hotovosťami ich odvedie na účet\nprevodových operácií. Poštovú poukážku vypraví poštovým kurzom ku dodávacej\npošte. Dodávacia pošta na základe poštovej poukážky vyplatí z vlastných finančných\nprostriedkov adresátovi poukázanú sumu\".\nPokiaľ ide o námietku nesúladu § 7 ods. 7 vládneho nariadenia č. 240/1949\nZb. s čl. 47 ods. 3 ústavy v stanovisku uvádza, že nejde o nesúlad. \"Skutočnosť, že\nhmotnoprávny predpis ustanovuje určité podmienky zodpovednosti za škodu\nnepovažuje za narušenie zásady rovnosti účastníkov v uplatnení tohto práva pred\nsúdom.\"\nVláda Slovenskej republiky (ďalej len \"vláda SR\") doručila písomné\nstanovisko 24. septembra 1996 pod sp. zn. 2878/1996, ktoré je zhodné so\nstanoviskom Slovenskej pošty, š. p., Banská Bystrica a naviac uvádza:\n\"Pošta vo všeobecnosti zodpovedá za škodu vzniknutú na prepravovanej veci\n(zásielke), avšak jej zodpovednosť na rozdiel od všeobecnej a základnej úpravy\nObčianskeho zákonníka je upravená špecificky vládnym nariadením č. 240/1949 Zb.\nvydaným na základe § 15 zákona č. 222/1946 Zb. Tento zákon, ani Ústava SR,\nneobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by usmerňovali alebo obmedzovali rozhodnutie\nvlády o právnej úprave zodpovednosti pošty za veci dopravované poštou...\nPoštový poriadok v § 4 ods. 8 vymedzuje pojem včasnej dopravy jednotlivých\ndruhov zásielok, vrátane poštovej poukážky, ale zodpovednosť pošty za oneskorené\ndoručenie poštovej poukážy neupravuje. Zodpovedá len za splatené, resp. odovzdané\npeniaze. Výpočet prípadov zodpovednosti pošty v určenom rozsahu je taxatívny.\nMožno povedať, že prípady zodpovednosti pošty a náhrad podľa § 7 ods. 1 až 3 a\nods. 5 a 6 vládneho nariadenia č. 240/1949 Zb. vo všeobecnosti korešpondujú\ns občianskoprávnou úpravou § 769 a 770 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Otázku\nnáhrady škody v prípade oneskoreného doručenia peňazí na základe poštovej\n\n5\n\npoukážky však Občiansky zákonník neupravuje a neupravujú ju ani citované osobitné\npredpisy, a to ani prepravný poštový poriadok, na ktorý sa odkazuje v § 770 ods. 2\nObčianskeho zákonníka. Túto skutočnosť, ktorá je osobitnou - od všeobecnej úpravy\nodchýlnou úpravou - nemožno hodnotiť ako rozpor osobitného predpisu (§ 7 ods. 7\nvládneho nariadenia č. 240/1949 Zb.) so všeobecným predpisom (§ 770 ods. 2\nObčianskeho zákonníka) ...\". Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa o porušení princípu\nrovnosti zakotveného v článku 47 ods. 3 ústavy ... Ide o rovnosť subjektov v\nprocesnoprávnych vzťahoch.“\nK návrhu Krajského súdu v Banskej Bystrici sa 1. júla 1996 písomne vyjadrila\naj JUDr. Magda Jaňovková, splnomocnená zástupkyňa vedľajšieho účastníka konania\n. Stotožnila sa s dôvodmi návrhu.\nPodľa čl. 144 ods. 3 ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný\nprávny predpis odporuje zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania\npred ústavným súdom. Toto oprávnenie Krajský súd v Banskej Bystrici využil.\nSvojím návrhom žiadal ústavný súd o vydanie nálezu o nesúlade podzákonného\nprávneho predpisu jednak so zákonom a jednak aj s ústavou.\n\nIII.\nÚstavný súd vykonal dokazovanie vyjadrením účastníkov konania, spisom\nOkresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 8 C 150/95 a vyžiadal si od Slovenskej\npošty, š. p., Banská Bystrica platné akty Svetovej poštovej únie, medzi inými aj\nSvetový poštový dohovor a Dojednanie o poštových poukážkach a poštových\ncenných bonoch dohodnutých 3. októbra 1995 v Ottave, dohovormi z 10. júla 1964\nvo Viedni a z 2. decembra 1989 vo Washingtone, ku ktorým pristúpila aj bývalá\nČeskoslovenská socialistická republika, resp. Československá federatívna republika a\nktoré prevzala do svojho právneho poriadku Slovenská republika a v Soule zo 14.\nseptembra 1994.\nZ obsahu spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 8 C 150/95 ústavný\nsúd zistil, že\n\nsi dňa 21. apríla 1993 vypožičal od\n\n22 000 Sk. Podľa uzavretej písomnej zmluvy dlžník sa zaviazal veriteľovi túto sumu\nvrátiť do 27. apríla 1993. Hneď na druhý deň, t. j. 22. apríla 1993 podal dlžník na\n6\n\npošte v Prievidzi spolu s poštovou poukážkou na adresu\n\n, manželky\n\nveriteľa, sumu 22 000 Sk. Peniaze pošta doručila adresátovi až na základe reklamácie\n21. mája 1993, teda 21 dní po zmluvne dojednanom termíne vrátenia pôžičky. A\nkeďže v zmluve dohodli penále 1 000 Sk za každý deň z omeškania vrátenia\npôžičky, za 21 dní musel dlžník veriteľovi zaplatiť 21 000 Sk. Náhradu vzniknutej\nškody dlžník si uplatnil voči Slovenskej pošte, š. p., Banská Bystrica na Okresnom\nsúde v Banskej Bystrici. Návrhu súd vyhovel.\nPri analýze tejto problematiky ústavný súd vychádzal najmä z nasledovných\nskutočností:\n- že štát má výhradné právo dopravovať otvorené alebo uzavreté písomnosti\nobsahujúce aktuálne oznámenia určitým adresátom bez ohľadu na spôsob, akým sú\ntieto písomnosti vybavené, čo vyplýva z ustanovenia §1 a 2 Poštového zákona,\n- že podľa § 15 Poštového zákona je vláda splnomocnená nariadením upraviť\nzodpovednosť pošty za veci doručované poštou,\n- že vláda túto zodpovednosť upravila v ustanovení § 7 vládneho nariadenia\nč. 240/1949 Zb., ktorým sa vykonáva Poštový zákon.\nPodľa Poštového zákona i Poštového poriadku pošta má právo obstarávať\nrôzne služby. Mimo dopravy písomností, listov, listín, tlačív, novinových zásielok a\nďalších vecí, dopravuje aj poštové poukážky. Pre tieto rôzne služby má aj rôznu\núpravu zodpovednosti za doručenie poštovej zásielky. Vyhláška Federálneho\nministerstva dopravy a spojov č. 78/1989 Zb. o právach a povinnostiach pošty a jej\npoužívateľov, na ktorú sa odvoláva navrhovateľ, bola zrušená zákonom Národnej\nrady Slovenskej republiky o cestnej doprave č. 168/1996 Z. z. (§ 43 ods. 12).\nUstanovením\n\n§ 15 zákona č. 222/1946 Zb. \"vláda sa zmocňuje, aby\n\nnariadením upravila zodpovednosť pošty za veci poštou dopravované, ako i ostatné\npodrobnosti o veciach upravených týmto zákonom\". Vláda v ustanovení § 7 vládneho\nnariadenia č. 240/1949 Zb., ktorým sa vykonáva Poštový zákon, upravila\nzodpovednosť pošty takto:\n\n7\n\n1. U doporučenej zásielky zodpovedá podnik za stratu; výšku náhrady stanoví\npodnik po schválení ministerstvom pôšt všeobecne jednotnou čiastkou bez ohľadu na\nhodnotu zásielky.\n2. U cenného listu a u balíka zodpovedá podnik za stratu, úbytok a poškodenie.\nNahradzuje všeobecnú (trhovú) cenu, ktorú mala zásielka v mieste a v dobe podania,\ns istým obmedzením ...\n3. U cenných listov a u balíkov zodpovedá podnik v rozsahu stanovenom\nv odseku 2 taktiež za škodu vzniknutú oneskorením v doprave, ktorou sa zásielka\nskazila alebo svoju cenu trvale úplne alebo čiastočne stratila.\n4. U poštovej poukážky zodpovedá podnik za vplatené peniaze.\n5. U poštovej zásielky na dobierku zodpovedá podnik rovnako ako u zásielky\ntohto druhu bez dobierky.\n6. U poštovej výberky podanej doporučene zodpovedá podnik za stratu ako za\ndoporučenú zásielku. Za vybranú pohľadávku zodpovedá podnik ako za peniaze u\npoštovej poukážky.\n7. Iné než v predchádzajúcich odsekoch uvedené náhrady škody podnik\nneposkytuje.\n\nIV.\nÚstavný súd po vykonanom dokazovaní a po skutkovom a právnom\nvyhodnotení výsledkov dokazovania dospel k týmto právnym záverom:\nTvrdenie navrhovateľa, že ustanovenie § 7 ods. 7 vládneho nariadenia\nč. 240/1949 Zb. je v nesúlade s čl. 47 ods. 3 ústavy nie je možné akceptovať. Podľa\nčl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi a inými štátnymi\norgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní. Otázku rovnosti účastníkov treba\nchápať v procesnoprávnom význame, teda že účastníci v konaní pred všeobecným\nsúdom majú rovnaké procesné postavenie a majú rovnaké možnosti uplatniť svoje\npráva. Zásada rovnosti deklarovaná v čl. 47 ods. 3 ústavy sa premieta do ustanovenia\n§ 18 a ďalších Občianskeho súdneho poriadku. Účastníci majú v občianskom súdnom\n\n8\n\nkonaní rovnaké postavenie. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na\nuplatnenie ich práv. Majú napríklad právo konať pred súdom vo svojej materčine,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, nazerať do súdneho spisu\na robiť si z neho výpisy a opisy (§ 44 Občianskeho súdneho poriadku), prednášať a\ndoplňovať svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, atď.\n(§ 118 ods. 1, 2, § 123 a 44 Občianskeho súdneho poriadku). Zásada rovnosti je jedna\nz hlavných právnych záruk spravodlivej súdnej ochrany subjektívnych práv, ktoré\nzabezpečujú rovnaké možnosti na uplatnenie ich hmotnoprávnych a procesných práv\n(čl. 1, 25 a 37 Listiny základných práv a slobôd, čl. 12 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky). Touto zásadou sa teda spravujú vzťahy účastníkov v konaní,\nv ktorom uplatňujú ústavné právo na súdnu, ale aj inú právnu ochranu. Ide teda\nvýlučne o rovnosť účastníkov v procesnoprávnych vzťahoch, či už v súdnom,\nsprávnom, rozhodcovskom konaní a podobne. Vylúčiť a obmedziť zodpovednosť\npošty za prípadnú škodu spôsobenú pri preprave poštových poukážok alebo pri\nvykonávaní peňažnej operácie nemožno považovať za porušenie zásady rovnosti v\nkonaní pred všeobecným súdom.\nPreprava zásielok poštou je špeciálne a komplexne upravená zákonom o pošte\na v ďalšom všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý ho vykonáva - vládnym\nnariadením č. 240/1949 Zb. Základná úprava prepravy vecí je obsiahnutá v § 765 až\n772 Občianskeho zákonníka. Pritom preprava, vzhľadom na rozmanitosť a\nmnohotvárnosť prepravných služieb, sa delí na osobnú a nákladnú dopravu a podľa\nprostriedkov používaných na prepravu sa delí na železničnú, leteckú, vodnú, atď.\nPodľa toho, aj keď základná úprava je v zásade spoločná pre všetky formy dopravy,\npre svoje odlišné, špecifické podmienky, v ktorých pôsobia (na cestách, vo vzduchu,\nna vode, atď.), podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné\npredpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. Prepravné poriadky sú v postavení\nk Občianskemu zákonníku ako „lex specialis“. Aj preprava zásielok vykonávaná\npoštou je upravená špeciálnym právnym predpisom „lex specialis“. Ustanovenie §\n770 ods. 2 Občianskeho zákonníka pôsobí vo vzťahu k Poštovému zákonu ako\nvšeobecná úprava „lex generalis“. Nesúlad § 7 ods. 7 vládneho nariadenia č.\n240/1949 Zb. a § 770 ods. 2 Občianskeho zákonníka v takomto prípade neprichádza v\núvahu.\n9\n\nCitované vládne nariadenie osobitne upravuje prepravovanie a doručovanie\npoštových zásielok, medzi ktoré patrí aj poštová poukážka. Neupravuje prepravu\npeňazí. Pošta peniaze, ktoré zloží odosielateľ na podacej pošte pre adresáta, spolu\ns poštovou poukážkou, neprepravuje. Prepravuje len poštovú poukážku. Poštový\nporiadok doručovanie peňazí upravuje tak, že zložené peniaze na pošte (tie isté) pošta\nneprepravuje, ani nedoručuje adresátovi, ale len na základe poštovej poukážky\nvyplatí mu zložený obnos, ale z vlastných finančných prostriedkov. Ide vlastne o\nfinančnú operáciu, ktorá sa bežne uplatňuje v peňažných ústavoch. Dokonca zložený\nobnos sa nemusí doručiť do vlastných rúk adresáta, ale napr. aj na jeho bankový účet.\nVecnému posúdeniu súladu (nesúladu) § 7 ods. 7 vládneho nariadenia\nč. 240/1949 Zb. s § 770 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí predchádzať výklad\ntermínu „nákladná preprava“ z citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka.\nÚstavný súd je toho názoru, že dopravu zásielok poštou nemožno považovať za\nnákladnú prepravu v zmysle Občianskeho zákonníka.\nObčiansky zákonník vo svojej dvanástej hlave, označenej ako Zmluvy o\npreprave, upravuje zmluvu o preprave osôb (§ 760 - 764) a zmluvu o preprave\nnákladu (§ 765 - 773). Zákonná úprava týchto zmlúv, a to vrátane zodpovednosti\ndopravcov, je však len zlomkovitá - fragmentárna, podrobnosti upravujú tzv.\nprepravné poriadky (dôvodová správa k § 760 Občianskeho zákonníka). Hoci sa\nustanovenia Občianskeho zákonníka o zmluvách o preprave používajú na všetky\ndruhy prepráv osôb a nákladu, platí to len vtedy, ak preprava určitých nákladov\n„poštových zásielok“ nie je upravená osobitným zákonom a jeho vykonávacími\npredpismi. V tomto smere Občiansky zákonník neruší a ani nemení Poštový zákon a\ncitované vládne nariadenie. Z toho, že iní prepravcovia (mimo pošty) zodpovedajú za\nškodu podľa § 770 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je možné vyvodiť právny\nzáver, že ustanovenie § 7 ods. 7 citovaného vládneho nariadenia je v nesúlade s §\n770 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\nO zodpovednosti pošty za škody spôsobené v súvislosti s prepravovanými\npoštovými poukážkami je možné uviesť, že v tejto oblasti neexistuje zákonný, t. j.\nzákonom upravený režim jej zodpovednosti, ako v prípade nákladnej prepravy,\nupravenej Občianskym zákonníkom. Je tomu tak z toho dôvodu, že ani Poštový\n\n10\n\nzákon, ani iný všeobecne záväzný právny predpis upravujúci činnosť pošty,\nneupravuje otázku zodpovednosti pošty za škody spôsobené v spojitosti s\nprepravovanými poštovými poukážkami. Ustanovenie § 15 Poštového zákona však\nsplnomocňuje\n\nvládu,\n\naby\n\nupravila\n\ntakúto\n\nzodpovednosť.\n\nPrávna\n\núprava\n\nzodpovednosti pošty za škody spôsobené na prepravovaných poštových zásielkach je\nv súčasnosti obsiahnutá vo vládnom nariadení č. 240/1949 Zb., ktorým sa vykonáva\nPoštový zákon. Občiansky zákonník ani nemení, ani neruší vládne nariadenie č.\n240/1949 Zb., z čoho vyplýva, že existujú súbežne vedľa seba. Ide o:\n1. zákonný režim zodpovednosti za prepravu nákladov, predstavovaný\npríslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a spresnený prepravnými\nporiadkami (§ 770 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a\n2. právny režim zodpovednosti pošty za škodu spôsobenú na prepravovaných\npoštových zásielkach, upravený vládnym nariadením č. 240/1949 Zb.\nZákonodarca zveril právnu úpravu zodpovednosti pošty za prepravované\npoštové zásielky tzv. sekundárnej normotvorbe vlády (v súčasnom období úprava\npodľa čl. 120 ústavy) a nie priamo zákonodarnému orgánu vo forme zákona.\nNamietanie nesúladu ustanovenia § 7 ods. 7 vládneho nariadenia č. 240/1949 Zb.\ns ustanovením § 770 ods. 2 Občianskeho zákonníka by však predpokladalo, že popri\nprávnej úprave zodpovednosti pošty za škody spôsobené na prepravovaných\npoštových zásielkach, ktoré upravuje vládne nariadenie č. 240/1949 Zb., existuje\nzákonný režim tejto zodpovednosti upravený Občianskym zákonníkom. Zákonodarca\nmá oprávnenie, aby zákonom upravil takú matériu, ktorá je prejavom jeho predošlej\nvôle (§ 15 Poštového zákona). Ustanovenie § 15 citovaného zákona by sa malo zrušiť\na nahradiť takým ustanovením, ktoré otvorí možnosť úpravy zodpovednosti pošty.\nKeď prepravu poštových zásielok a zodpovednosť pošty nemožno podradiť pod\ntermín „nákladná preprava“ a „zákonná zodpovednosť dopravcu“, tak ani\nustanovenie § 7 ods. 7 vládneho nariadenia č. 240/1949 Zb. nie je v nesúlade s § 770\nods. 2 Občianskeho zákonníka. Dodaciu lehotu citované vládne nariadenie\nneustanovuje ani pri „poštovej poukážke“, ani pre doručenie peňazí. Táto úprava je\nkompatibilná s čl. 34 a 35 Svetového poštového dohovoru a s Dohodou o poštových\npoukážkach podpísanou v Soule 14. septembra 1994 (čl. 9 ods. 1, 2 písm. a)). Podľa\n\n11\n\nnich poštové správy zodpovedajú za zložené čiastky až do chvíle, kedy boli\npoukážky riadne vyplatené.\nPodľa § 770 ods. 2 Občianskeho zákonníka za iné škody z nákladnej prepravy\nzodpovedá dopravca, len ak boli spôsobené prekročením dodacej lehoty; podmienky\na rozsah náhrady určujú prepravné poriadky. Pojem iná škoda znamená škodu, ktorá\nnevznikla na prepravovanej zásielke, ale zároveň je to škoda nad tento rámec, napr.\nmajetkové sankcie za nesplnený záväzok dodávateľa, ktorý väzí v prekročení\ndodacej lehoty alebo ušlý majetkový prospech, ktorý týmto stratil, atď..\nZáverom možno doterajšie uzavrieť do nasledovných právnych záverov:\n1. Právne problémy vzniklé v spojitosti s doručovaním poštových poukážok a\nprostredníctvom nich peňazí adresátovi, treba v zásade riešiť ustanoveniami\nPoštového zákona a citovaného vládneho nariadenia ako „lex specialis“ vo vzťahu\nk Občianskemu zákonníku. Nejde teda o protiprávny stav, pretože § 7 ods. 7\ncitovaného vládneho nariadenia bol vydaný na základe § 15 Poštového zákona. Tieto\ndva právne predpisy sú nepochybne v súlade, keďže § 15 Poštového zákona\nsplnomocňuje vládu svojím nariadením upraviť zodpovednosť pošty za dopravované\nveci.\n2. Rovnako ústavný súd vyslovuje právny záver, že ustanovenie § 7 ods. 7\nvládneho nariadenia č. 240/1949 Zb. nie je v rozpore s čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, podľa ktorého všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi, inými\nštátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní. Článok 47 ods. 3 ústavy sa\ntotiž vzťahuje na procesnoprávnu stránku veci; nie je hmotnoprávnym ustanovením o\nnáhradu škody. Citovaný článok zabezpečuje rovnosť účastníkov v konaní pred\nsúdom alebo inými orgánmi v procesnoprávnych vzťahoch.\n3. Ústavný súd je toho právneho názoru, že je treba rozlišovať medzi\nprepravou (dopravou) nákladu, ktorú upravuje Občiansky zákonník a poštovou\nzásielkou v zmysle zákona o pošte a citovaného vládneho nariadenia a na tom\nzáklade aj rozdielne posudzovať zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla oneskorenou\ndopravou veci alebo poštovej zásielky. Nie je možné stotožňovať dopravu nákladu so\nzasielaním peňazí prostredníctvom pošty na základe poštovej poukážky. Keďže\npeniaze sa poštou neprepravujú ako náklad, ale k adresátovi sa dostávajú finančnou\n12\n\noperáciou, aká sa vykonáva v peňažných ústavoch. Poštovou poukážkou odosielateľ\ndáva pošte vlastne príkaz, aby ním poukázaná peňažná suma bola vyplatená\nadresátovi alebo aby bola pripísaná na jeho účet v peňažnom ústave, pričom poštovú\npoukážku možno definovať ako platobný a zúčtovací prostriedok hotovostného i\nbezhotovostného styku. Pošta vypláca finančné prostriedky adresátovi do výšky\nvplatenej sumy. Nevypláca však bankovky a mince tých istých nominálnych hodnôt a\nsérie, ktoré boli podané na podacej pošte, lebo tieto sa neprepravujú.\n4. Nie je možné dávať rovnítko medzi zodpovednosťou za škodu spôsobenú\nprekročením dodacej lehoty pri doprave nákladu, na čo je možné aplikovať § 770\nods. 2 Občianskeho zákonníka a doručením poštovej poukážky, teda len dokladu,\nktorý oprávňuje adresáta na prevzatie peňazí na pošte, resp. na základe ktorej sa\nadresátovi pripisuje jemu poukázaná suma peňazí na jeho účet v banke. Pri poštových\npoukážkach nie je stanovená lehota na doručenie poštovej poukážky, rovnako nie je\nustanovená lehota na doručenie peňazí. Peniaze sa totiž vyplácajú po predložení\npoštovej poukážky a pošta zodpovedá len za vyplatenie peňazí (§ 7 ods. 4 vládneho\nnariadenia č. 240/1949 Zb.). Za iné škody pošta nezodpovedá (§ 7 ods. 7 citovaného\nvládneho nariadenia). Zodpovednosť pošty je určená len pri určených zásielkach a za\nurčitých podmienok. Poštová poukážka medzi týmito zásielkami nie je uvedená. To\nvšak nie je v rozpore s ustanovením § 770 ods. 2 Občianskeho zákonníka\n5. Pošta okrem doručovania poštových poukážok zaobstaráva doručovanie\nrôznych iných zásielok a vykonáva služby, pre ktoré má aj rôznu úpravu\nzodpovednosti za ich doručenie. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy a\nspojov č. 78/1989 Zb. o právach a povinnostiach pošty a jej používateľov, na ktorú sa\nodvoláva navrhovateľ, bola zrušená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o\ncestnej doprave č. 168/1996 Z. z. (§ 43 ods. 12). Preto ústavný súd pri rozhodovaní\nnebral na ňu zreteľ.\nÚstavný súd na základe komparatistiky citovaných právnych predpisov dospel\nk právnemu výroku, že návrh navrhovateľa nemá právne opodstatnenie, a preto mu\nnemožno vyhovieť.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n13\n\nUznesenie vyhlásené v Košiciach 5. júna 1997\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Milan Č i č\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n14", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. b) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}