{"guid": "ussr:b6c7eeff-9a88-46dd-b0e8-c07c705b2a33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.3.1998.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/98 z 12. 2. 1998", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. februára 1998, sp. zn. PL. ÚS 3/98, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.3.1998.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Štefan Ogurčák", "sudca_id": 1102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/stefan-ogurcak-1102", "datum_vydania": "1998-02-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov platný do 30. júna 2016 § 80 písm. c", "nazov": "zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov platný do 30. júna 2016 § 80 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov platný do 30. júna 2016 § 80 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b6c7eeff-9a88-46dd-b0e8-c07c705b2a33", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.3.1998.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.3.1998.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.3.1998.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 3/98\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí 12. februára\n1998 po predbežnom prerokovaní návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nzastúpeného JUDr. Jozefom Štefankom, na zaujatie stanoviska k rozpornosti osobitného\nzákona (§ 37 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z.) so všeobecným predpisom (§ 80 písm. c/ OSP)\ntakto\n\nrozhodol:\n\nNávrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Jozefom\nŠtefankom,\n\nodmie ta\n\npre nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky na\n\nprerokovanie veci.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len \"ústavný súd\") bol 23. januára\n1998 doručený návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\",\nresp. \"navrhovateľ\") na zaujatie stanoviska k rozpornosti osobitného zákona (§ 37 ods. 1\nzák. č. 162/1995 Z.z.) so všeobecným predpisom (§ 80 písm. c/ OSP).\n\nVo svojom návrhu navrhovateľ uvádza, že v dovolacom konaní vedenom na\nnajvyššom súde pod sp.zn. 3 Cdo 17/97 v občianskoprávnej veci, sa príslušnému senátu\n\"javí rozpor medzi všeobecným a osobitným predpisom\".\nTento rozpor navrhovateľ odôvodňuje tým, že podľa všeobecného predpisu, a to\npodľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, možno návrhom na začatie konania\nuplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak\nje na tom naliehavý právny záujem.\nNaproti tomu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k\nnehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n222/1996 Z.z., ak je na vykonanie záznamu predložená ďalšia verejná listina alebo iná\nlistina potvrdzujúca vlastníctvo tej istej nehnuteľnosti v prospech ďalšej osoby, katastrálny\núrad nevykoná nový záznam; katastrálny úrad vykoná záznam, ak je verejnou listinou\nprávoplatné rozhodnutie súdu o určení, že je v konkrétnom prípade právo k nehnuteľnosti.\nNavrhovateľ ďalej uvádza, že podľa citovaného ustanovenia osobitného predpisu\nvykoná katastrálny úrad záznam len vtedy, ak je rozhodnutie pozitívne, t.j., že je v\nkonkrétnom prípade právo k nehnuteľnosti.\nPodľa citovaného ustanovenia všeobecnej normy, t.j. Občianskeho súdneho poriadku\nsúd môže rozhodnúť \"aj negatívnym rozsudkom\", pretože má právo rozhodnúť nielen, že tu\nurčitý právny vzťah alebo právo je, ale aj že tu určitý právny vzťah alebo právo nie je.\nAko navrhovateľ ďalej uvádza, podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 162/1995 Z.z., \"práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa\nalebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu ...sa do katastra zapisujú záznamom,\na to na základe verejných listín a iných listín. Ustanovenie § 37 ods. 1 je v rozpore aj\ns týmto ustanovením\".\nPodľa tvrdenia navrhovateľa súd negatívnym výrokom rozhodne, že \"zmluva o\nprevode nehnuteľností je neplatná (§ 37, § 39, § 40 OZ) alebo dôjde k právne účinnému\nodstúpeniu od zmluvy o prevode nehnuteľnosti (§ 48 OZ) a tým sa obnovuje právny stav\n\n2\n\nvlastníctva spred uzavretia zmluvy a právo k nehnuteľnostiam založené touto neplatnou\nzmluvou zanikne, avšak takýto zápis podľa § 37 ods. 1 cit. zák. sa neuskutoční\".\nSúd musí v konaní postupovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ale\ntým jeho rozhodnutie podľa názoru navrhovateľa ostáva nevykonateľné, pretože tomu bráni\niný zákon.\nPodľa názoru najvyššieho súdu sú preto splnené podmienky na podanie návrhu\nústavnému súdu na zaujatie stanoviska podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, preto po prerušení\nkonania, takýto návrh postúpil ústavnému súdu, a to v zmysle ustanovenia § 240c OSP.\n\nII.\nPodľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o\npostavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z.z.\n(ďalej len \"zákon č. 38/1993 Z.z.\") ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na\nneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\nÚčelom tohto predbežného prerokovania je zistiť, či sú splnené procesné\npodmienky. V zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia ústavný súd skúma, či je príslušný\nna prerokovanie veci, či návrhy majú zákonom predpísané náležitosti, resp. či nejde o\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným a či nejde o zjavne\nneopodstatnené alebo oneskorene podané návrhy. V prípade zistenia nedostatku procesnej\npodmienky môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní návrh odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania.\nNajvyšší súd podal návrh na zaujatie stanoviska podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, a\nto k \"rozpornosti\" § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. s\nustanovením § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky\nsúdny poriadok), pričom z jeho návrhu vyplýva, že namieta rozpor medzi osobitným\na všeobecným predpisom tej istej právnej sily, t.j. zákona so zákonom.\nPodľa už prv vysloveného právneho názoru ústavného súdu, návrh všeobecného\nsúdu na zaujatie stanoviska podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, ktorý sa postupuje - po\n3\n\nprerušení občianskeho súdneho konania - ústavnému súdu, je svojou podstatou návrhom\nna začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“)\n\nbez ohľadu na to, že návrh sleduje podľa citovaného\n\nustanovenia Občianskeho súdneho poriadku len zaujatie stanoviska (z uznesenia ÚS SR\nsp.zn. PL. ÚS 14/96 z 18. decembra 1996, publikovaného pod č. 20/1996 v Zbierke nálezov\na uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, 1996, str. 297). Preto aj tento návrh\nnajvyššieho súdu treba považovať za návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov,\na to podľa ustanovenia čl. 125 písm. a/ ústavy (je napadnutý nesúlad zákona), čím je\nzaložená príslušnosť pléna ústavného súdu (čl. 131 ústavy).\nPrávomoc ústavného súdu (v zákonnej dikcii príslušnosť na prerokovanie veci) v\nkonaní o súlade právnych predpisov je daná ustanovením čl. 125 ústavy, ako aj ustanovením\n§ 37 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. Z dikcie oboch ustanovení jednoznačne vyplýva, že\nprávomoc ústavného súdu na konanie vo veci súladu právnych predpisov je daná len vtedy,\nak navrhovateľ žiada vyslovenie nesúladu právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym\npredpisom vyššej právnej sily, čo v tomto prípade splnené nie je. Navrhovateľ žiada\nvyslovenie nesúladu ustanovenia § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n162/1995 Z.z. s ustanovením § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších\npredpisov (Občiansky súdny poriadok). Tvrdenie navrhovateľa, že medzi uvedenými\nprávnymi predpismi ide o vzťah všeobecného predpisu (lex generalis) k osobitnému\npredpisu (lex specialis), nemá v tomto prípade právny význam, pretože nie je daná\nprávomoc ústavného súdu.\nVšeobecné náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom sú uvedené v\nustanovení § 20 a osobitné náležitosti návrhu na začatie konania o súlade právnych\npredpisov v ustanovení § 37 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z.\nZ citovaných ustanovení vyplýva, že návrh na začatie konania musí podpísať buď\nnavrhovateľ alebo jeho zástupca (§ 20 ods. 1 druhá veta cit. zákona). Z predloženého návrhu\nnajvyššieho súdu vyplýva, že ho v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z.z.\npodáva predseda senátu najvyššieho súdu JUDr. Jozef Štefanko, ktorý však tento návrh\nnepodpísal. Namiesto podpisu sú pri jeho mene uvedené len písmená \"v.r.\". \"Za správnosť\"\nje uvedený nečitateľný podpis, ktorý, ako sa možno domnievať, nie je podpisom JUDr.\n\n4\n\nJozefa Štefanku. Pri uvedení mena JUDr. Jozefa Štefanku sa síce neuvádza, že je predsedom\nsenátu, táto skutočnosť je však sudcom ústavného súdu všeobecne známa.\nSkutočnosť, či je JUDr. Jozef Štefanko predsedom senátu, ktorý v danej veci\nvedenej pod sp.zn. 3 Cdo 17/97 koná, by bolo možné zistiť z uznesenia o prerušení konania\nv predmetnej veci. Uznesenie o prerušení konania však navrhovateľ k návrhu na začatie\nkonania nepripojil, hoci z dikcie ustanovenia § 20 ods. 1 a ustanovenia § 37 ods. 2 zákona č.\n38/1993 Z.z. v spojení s ustanovením § 109 ods. 1 písm. b/ OSP vyplýva, že prerušenie\nkonania, ako aj preukázanie tejto skutočnosti, je procesným predpokladom (podmienkou)\npre podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov všeobecným súdom.\nPrerušenie konania možno teda považovať za procesnú podmienku, ktorej splnenie je\npotrebné na to, aby ústavný súd mohol konať o návrhu všeobecného súdu na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov. Samotné tvrdenie navrhovateľa, že konanie v\npredmetnej veci prerušil, na preukázanie splnenia tejto procesnej podmienky podľa názoru\nústavného súdu nestačí.\nPodľa ustanovenia § 38 zákona č. 38/1993 Z.z. ak návrh podá všeobecný súd v\nsúvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, vedľajšími účastníkmi konania o súlade\nprávnych predpisov sú účastníci konania pred všeobecným súdom. V predloženom návrhu\nnie sú však účastníci konania uvedení.\nÚstavný súd nevyzval navrhovateľa na odstránenie uvedených nedostatkov návrhu\nna začatie konania, lebo ani ich prípadné odstránenie nič nezmení na skutočnosti, že v tomto\nkonaní nie je daná právomoc ústavného súdu. Podľa právneho názoru ústavného súdu totiž\nplatí, že po zistení nedostatku právomoci v konaní pred ústavným súdom už nie je potrebné\nskúmať, či sú alebo nie sú splnené ďalšie procesné podmienky, resp. vykonať procesné\núkony na ich odstránenie. Tomuto postupu totiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej\nprocesnej podmienky, spočívajúcej v nedostatku právomoci (príslušnosti) ústavného súdu.\nPreto po takomto zistení postupuje ústavný súd bez ďalšieho podľa ustanovenia § 25 ods. 2\nzákona č. 38/1993 Z.z.\nPo predbežnom prerokovaní veci ústavný súd uzatvára, že v posudzovanom prípade:\n1. ide o návrh vo veci, v ktorej nie je daná právomoc ústavného súdu,\n\n5\n\n2. návrh nemá predpísané náležitosti (chýba podpis navrhovateľa a označenie\nvedľajších účastníkov konania pred všeobecným súdom) a\n3. navrhovateľ nepreukázal splnenie základného procesného predpokladu pre postup\npodľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ OSP tým, že nepripojil k návrhu na začatie konania\nuznesenie o prerušení konania.\nNapokon ústavný súd poukazuje na to, že sa v návrhu nesprávne cituje ustanovenie §\n240c OSP, ktoré sa v Občianskom súdnom poriadku nenachádza. Navrhovateľ mal zrejme\nna mysli ustanovenie § 243c OSP, podľa ktorého pre konanie na dovolacom súde platia\nprimerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo\niné.\nNa základe vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené\nvo výroku tohto uznesenia.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 12. februára 1998\n\n6", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. a) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}