{"guid": "ussr:166b9375-c030-45df-8f65-1f20b9b51c69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.29.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 29/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 29/95 z 29. 11. 1995", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. novembra 1995, sp. zn. PL. ÚS 29/95, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.29.1995.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1995-11-29", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-85", "nazov": "čl. 85 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-85", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-86", "nazov": "čl. 86 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-86", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-92", "nazov": "čl. 92 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-92", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 85", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 85", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 85", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 86", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 86", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 86", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 92", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 92", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 92", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-85", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-86", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-92", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/166b9375-c030-45df-8f65-1f20b9b51c69", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.29.1995.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.29.1995.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.29.1995.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 29/95\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a\nsudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Jána Drgonca, JUDr.\nJána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka, JUDr. Richarda Rapanta,\nJUDr. Miloša Seemanna a JUDr. Tibora Šafárika vo veci navrhovateľa skupiny 43\nposlancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej poslancom JUDr. Ing. Ivanom\nŠimkom, proti Národnej rade Slovenskej republiky, zastúpenej poslancom JUDr. Petrom\nBrňákom a JUDr. Vladislavom Dzúrikom, o vyslovenie nesúladu § 29 bod 5 a § 55a zákona\nSlovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v\nznení zákona Slovenskej národnej rady č. 133/1990 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva\nSlovenskej národnej rady č. 246/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 268/1991\nZb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 28/1992 Zb. s Ústavou Slovenskej republiky a\nosobitne jej čl. 2 ods. 2, čl. 85 v spojitosti s čl. 17 a tiež s čl. 86 i čl. 92 na verejnom\nzasadnutí 29. novembra 1995 takto\nrozhodol:\n1. Ustanovenia § 29 bod 5 a § 55a zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o\nrokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení zákona Slovenskej národnej rady č.\n268/1991 Zb., ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o\n\nrokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení zákona Slovenskej národnej rady č.\n133/1990 Zb. a zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 246/1990\nZb. n i e s ú v súlade s čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, čl. 85, čl. 86 a čl. 92 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n2. Vo zvyšnej časti sa návrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkupina 43 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpená poslancom\nJUDr. Ing. Ivanom Šimkom, podala 26. júna 1995 na Ústavný súd Slovenskej republiky\nnávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa § 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov. Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pôvodne v návrhu\nuviedla, že § 55a zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej\nnárodnej rady č. 44/1989 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 133/1990 Zb.,\nzákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 246/1990 Zb., zákona\nSlovenskej národnej rady č. 268/1991 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 28/1992 Zb.\nnie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.\nSkupina poslancov navrhla, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci rozhodol\nnálezom tohto znenia:\n„§ 55a zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku\nSlovenskej národnej rady v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 133/1990 Zb.,\nzákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 246/1990 Zb., zákona\nSlovenskej národnej rady č. 268/1991 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 28/1992 Zb.\nnie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.\n\n2\n\nDňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nadobúda\nnález platnosť, čím § 55a zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom\nporiadku Slovenskej národnej rady v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 133/1990\nZb., zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 246/1990 Zb., zákona\nSlovenskej národnej rady č. 268/1991 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 28/1992 Zb.\nstráca účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tento zákon do súladu s\nÚstavou Slovenskej republiky, stráca § 55a zákona po šiestich mesiacoch od vyhlásenia\ntohto nálezu platnosť.“\nSkupina poslancov v odôvodnení svojho návrhu uviedla: „§ 55a zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení\nzákona Slovenskej národnej rady č. 133/1990 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva\nSlovenskej národnej rady č. 246/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 268/1991\nZb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 28/1992 umožňuje Národnej rade Slovenskej\nrepubliky zriaďovať na objasnenie mimoriadne závažných skutočností verejného záujmu,\nktoré patria do pôsobnosti Národnej rady SR, vyšetrovaciu komisiu. Takáto vyšetrovacia\nkomisia môže vykonávať viacero procesných úkonov podľa zákona č. 141/1961 Zb. o\ntrestnom konaní (Trestný poriadok) v znení ďalších predpisov. Ide o úkony, ktoré sa\nvyužívajú pri trestnom stíhaní a vykonávajú ich orgány výkonnej moci v súčinnosti s\norgánmi prokuratúry a súdnej moci. Vyšetrovacia komisia Národnej rady Slovenskej\nrepubliky zriadená podľa § 55a zákona o rokovacom poriadku môže tieto úkony vykonávať\nvo vzťahu ku svedkom, vrátane použitia donucovacej moci štátu (povinnosť svedčiť,\nmožnosť predvedenia) a to bez toho, že by jestvovalo obvinenie zo spáchania trestného\nčinu, bez účasti prokurátora a bez účasti sudcu. Za svoju činnosť sa vyšetrovacia komisia\nzodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky, avšak jej členovia sú o skutočnostiach, o\nktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie podľa odseku 8, povinní zachovávať navždy\nmlčanlivosť. Tohoto záväzku ich môže Národná rada SR zbaviť, avšak zákon o rokovacom\nporiadku nedáva žiadne záruky ochrany práv vypočúvaných svedkov tak, ako to poskytuje\npri trestnom stíhaní Trestný poriadok.“\n\n3\n\nPodľa navrhovateľa rozpor ustanovenia § 55a s Ústavou Slovenskej republiky\nspočíva aj v narušení ústavného princípu deľby moci v štáte, teda vzájomného vzťahu\norgánov štátnej moci a ich pôsobnosti, čo odôvodnil tým, že:\n„V ústavnom štáte pôsobnosti, práva a povinnosti a zákonom upravené postupy\norgánov štátu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je i\nsystém deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ktoré sú v parlamentnej\ndemokracii autonómne a vzájomne prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. Z\nprincípu ústavnej rovnováhy vyplýva, že ani zákonodarca nemôže voľne disponovať s\njednotlivými zložkami moci v štáte. Aj zákonodarný orgán je viazaný ústavou a jej\nprincípami, ktorých zmenu ústava nepripúšťa, lebo majú konštitutívny význam pre\ndemokratickú povahu Slovenskej republiky tak, ako je to zakotvené v čl. 1 Ústavy SR.\nPodľa čl. 86 Ústavy SR do pôsobnosti zákonodarnej moci, ktorej predstaviteľkou je\nNárodná rada SR, patrí uznášať sa na ústave, ústavných zákonoch a ostatných zákonoch a\nkontrolovať ako sa dodržiavajú, rokovať o programovom vyhlásení vlády SR, kontrolovať\nčinnosť vlády SR a rokovať o dôvere vláde SR a jej členom, rokovať o základných otázkach\nvnútornej i zahraničnej politiky, ako i o ďalších otázkach vymenovaných v citovanom\nčlánku. Ústava charakterizuje Národnú radu Slovenskej republiky ako jediný ústavodarný a\nzákonodarný orgán štátu.\nProcesné úkony, ktoré § 55a zákona SNR o rokovacom poriadku SNR zveruje do\npôsobnosti vyšetrovacej komisie, nie sú podľa ústavy právomocami ústavodarného a\nzákonodarného orgánu štátu. Tieto procesné úkony sú typickými úkonmi uskutočňovanými\na organizovanými orgánmi výkonnej moci, avšak keďže i vo vzťahu ku vypočúvaniu\nsvedkov dochádza ku zásahu do ich osobnej slobody, tieto úkony sa v trestnom konaní\nuskutočňujú v súčinnosti so súdnou mocou a s orgánmi prokuratúry.\nNahradzovanie\n\nčinnosti\n\nvýkonnej\n\nmoci\n\nčinnosťou\n\nvyšetrovacej\n\nkomisie\n\nzákonodarného orgánu, navyše bez súčinnosti s mocou súdnou a s orgánmi prokuratúry, a to\ni v prípade používania donucovacej moci štátu (napríklad pri predvedení svedka), a teda pri\n\n4\n\nvážnom zásahu do osobnej slobody občana, nemá žiadnu oporu v Ústave Slovenskej\nrepubliky ani v inom ústavnom zákone.“\nListom zo 16. októbra 1995 navrhovateľ svoj návrh spresnil takto:\n„a) Na základe § 55a zákona č. 44/1989 Zb. je stanovená povinnosť svedčiť pred\nvyšetrovacou komisiou pre každého, koho o to vyšetrovacia komisia požiada. Odsek 2 § 55a\ndokonca vyšetrovacej komisii umožňuje použiť primerane i ustanovenia Trestného poriadku\no povinnosti svedčiť, predvolaní, predvedení a ďalšie. Toto je v rozpore s čl. 85 Ústavy SR,\nktorý taxatívne zakotvuje povinnosť zúčastniť sa na požiadanie schôdze Národnej rady SR\nalebo jej orgánu členom vlády SR a vedúcim iných orgánov štátnej správy. Rozširovať\nokruh osôb, ktoré sú povinné sa zúčastniť schôdze orgánu Národnej rady SR, je nad rámec\nčl. 85 Ústavy SR a nenachádza oporu v žiadnom inom ustanovení Ústavy.\nb) Prvý oddiel piatej hlavy Ústavy SR v čl. 72 zakotvuje Národnú radu SR ako\nústavodarný a zákonodarný orgán SR. Ústava ďalej v čl. 89 a čl. 90 zakotvuje funkcie\npredsedu a podpredsedov Národnej rady SR. Ďalej v čl. 92 ods. 1 Ústava SR zakotvuje\nexistenciu výborov, ktoré charakterizuje ako iniciatívne a kontrolné orgány Národnej rady\nSR. Ústava nepozná iné orgány Národnej rady SR, než sú výbory. Vyšetrovacia komisia\ntak, ako je definovaná v § 55a zákona č. 44/1989 Zb., nemá oporu v Ústave SR ako orgán a\nvzhľadom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR jej právna existencia v zákone je v rozpore s Ústavou\nSR.“\nNárodná rada Slovenskej republiky ako druhý účastník konania, zastúpená jej\npredsedom, písomné vyjadrenie, o ktoré ju požiadal predseda Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, k podanému návrhu nezaslala. Ustanovila však svojich zástupcov na konanie\npred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa vyjadrenia účastníkov konania, obaja\ntrvali na ústnom pojednávaní.\nNa verejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) konanom 28. a 29. novembra 1995 zástupca skupiny poslancov Národnej\nrady Slovenskej republiky JUDr. Ing. Ivan Šimko rozšíril pôvodný návrh a žiadal, aby\nústavný súd preskúmal aj súlad § 29 bod 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb.\n\n5\n\no rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o rokovacom poriadku“) s ustanoveniami ústavy uvedenými v návrhu z 26. júna\n1995. Okrem toho zopakoval tvrdenia navrhovateľa o nesúlade § 55a zákona o rokovacom\nporiadku s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Žiadal, aby na základe\npísomného návrhu skupiny poslancov a argumentov prednesených v priebehu ústneho\npojednávania ústavný súd vyhovel návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky a vyhlásil, že ustanovenia § 29 bod 5 a § 55a citovaného zákona nie sú v súlade s\noznačenými článkami ústavy.\nJ\nJUDr. Peter Brňák, zástupca Národnej rady Slovenskej republiky, odmietol tvrdenia\nnavrhovateľa v celom rozsahu. Uviedol, že z čl. 86 písm. a), b), g), h) a i) ústavy možno\nodvodiť oprávnenie Národnej rady Slovenskej republiky na výkon vyšetrovacej činnosti.\nĎalej poukázal na ustanovenie čl. 85 ústavy o orgánoch Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, z ktorého možno vyvodiť, že ak by ústavodarca nezamýšľal poskytnúť Národnej\nrade Slovenskej republiky možnosť, aby si zriadila aj iné orgány, než výslovne ustanovené v\nústave, namiesto pomenovania orgány Národnej rady Slovenskej republiky by zrejme použil\npomenovanie výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Okrem toho vyšetrovacie\nkomisie Národnej rady Slovenskej republiky nie sú klasickým orgánom Národnej rady\nSlovenskej republiky v tom zmysle, že by vykonávali činnosť navonok. Vyšetrovacie\nkomisie zákonodarného orgánu sú jeho vnútornými orgánmi, plnia len úlohy, ktoré im určí\nNárodná rada Slovenskej republiky. Vyšetrovacie komisie nemôžu vo veci rozhodovať, a\npreto nie je potrebné, aby ústava upravila zriaďovanie takého orgánu.\nK obmedzeniu osobnej slobody občanov v konaní pred vyšetrovacou komisiou, ktoré\nnavrhovateľ namietal, zástupca Národnej rady Slovenskej republiky uviedol, že toto je\npodľa ústavy umožnené, ak k nej dôjde podľa zákona. Oprávnenia vyšetrovacích komisií pri\nobmedzovaní osobnej slobody ustanovuje zákon, preto ústava porušená nebola. Poukázal na\nto, že ak by predvedenie pred vyšetrovaciu komisiu uložené podľa zákona bolo\nprotiústavným zásahom do osobnej slobody, potom ani činnosť súdov a ďalších štátnych\norgánov by nebola v súlade s ústavou, pretože aj v konaní pred nimi zákon takýto postup\nupravuje.\n\n6\n\nZ hľadiska povahy procesných úkonov, ktoré vyšetrovacia komisia môže vykonať,\nide podľa vyjadrenia zástupcu Národnej rady Slovenskej republiky o ustanovenia, ktoré\nnemajú výlučne trestnoprávnu povahu. Rovnaké oprávnenia majú štátne orgány podľa\nprocesných predpisov upravujúcich konanie pred nimi. Priznaným právom vykonať určité\nprocesné úkony nie je vyšetrovacia komisia oproti spomínaným orgánom nijako\nzvýhodnená. Nemožnosť opravného konania po uplatnení procesného oprávnenia\nvyšetrovacej komisie je zhodná s úpravou trestného konania, v ktorom tiež nemožno\nuplatniť opravný prostriedok proti zhodným úkonom. Pokiaľ ide o nemožnosť ochrany\nsvedka v konaní pred vyšetrovacími komisiami, v trestnom konaní sa tento právny inštitút\nzaviedol až po prijatí zákona č. 268/1991 Zb., ktorým sa dopĺňa zákon o rokovacom\nporiadku.\nZástupca Národnej rady Slovenskej republiky zdôraznil, že vyšetrovacie komisie\nNárodnej rady Slovenskej republiky nenahrádzajú inštitút orgánov činných v trestnom\nkonaní. Odmietol aj možnosť, že prostredníctvom týchto orgánov nastáva prienik\nzákonodarnej moci do ďalších mocí v štáte. Preto navrhol, aby ústavný súd zamietol návrh\nskupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.\nII.\nSlovenská národná rada na základe čl. I zákona Slovenskej národnej rady č. 268/1991\nZb., ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom\nporiadku Slovenskej národnej rady v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 133/1990\nZb. a zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 246/1990 Zb. zriadila\nvyšetrovacie komisie ako orgány Slovenskej národnej rady. Týmto článkom bol doplnený\n§ 29 a vložený nový § 55a zákona o rokovacom poriadku. V čase prijatia zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 268/1991 Zb. a konštituovania vyšetrovacích komisií ešte nebola prijatá\nÚstava Slovenskej republiky. Ústava nadobudla účinnosť 1. októbra 1992. Podľa článku 92\nústavy Národná rada Slovenskej republiky môže zriaďovať z poslancov výbory ako svoje\niniciatívne a kontrolné orgány. Z tohoto ústavnoprávneho stavu vyplýva, že vyšetrovacie\nkomisie Národnej rady Slovenskej republiky nie sú orgánmi Národnej rady Slovenskej\n\n7\n\nrepubliky, za ktoré ich označuje § 29 bod 5 a § 55a zákona č. 268/1991 Zb., ktorým sa\ndopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení\nneskorších predpisov.\nVyšetrovacie komisie Národnej rady Slovenskej republiky nemožno stotožňovať so\nstálymi alebo dočasnými komisiami, ktoré si výbory Národnej rady Slovenskej republiky\nmôžu zriaďovať podľa § 52 zákona o rokovacom poriadku. Stále alebo dočasné komisie\nvýborov Národnej rady Slovenskej republiky zákon o rokovacom poriadku neupravuje ako\norgán Národnej rady Slovenskej republiky. Tieto komisie sú pomocným pracovným\nútvarom výboru Národnej rady Slovenskej republiky.\nPodľa čl. I bod 1 zákona č. 268/1991 Zb. sa § 29 zákona o rokovacom poriadku\nSlovenskej národnej rady dopĺňa tak, že vyšetrovacie komisie sú orgánom Slovenskej\nnárodnej rady (teraz Národnej rady Slovenskej republiky). Článkom I bod 2 citovaného\nzákona sa za § 55 vkladá nový § 55a, ktorý upravuje zriadenie vyšetrovacej komisie, jej\npráva voči štátnym orgánom, svedkom, znalcom a tlmočníkom a tiež upravuje ďalšie otázky\ntýkajúce sa konania pred ňou.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V činnosti zákonodarného orgánu\nzameranej na úpravu jeho vlastnej činnosti sa princíp vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy\nprejavuje tým, že zákonodarný orgán koná v súlade s ústavou a v rozsahu jej ustanovení,\nlebo zákonodarná moc zákonom vytvára svoje vlastné postavenie, a preto jedine ústava\nusmerňuje jej činnosť v procese a na realizáciu princípu právneho štátu.\nV konaní pred ústavným súdom skupina poslancov o. i. namietala nesúlad § 29 bod 5\na § 55a zákona o rokovacom poriadku s niektorými ustanoveniami ústavy s tvrdením, že\ndošlo k porušeniu princípu deľby moci, pretože zákonodarný orgán vykonáva vyšetrovaciu\nčinnosť mimo sféry svojej kompetencie.\n\n8\n\nVytvorenie vyšetrovacích orgánov parlamentu sa nemusí vždy spájať s porušením\nprincípu deľby moci. V súlade s princípom právneho štátu, ktorého základom je úprava\nvzájomných vzťahov všetkých dôležitých štruktúr verejnej moci v ústave, by zákonodarný\norgán (parlament) mohol zriadiť svoj orgán len vtedy, ak by jeho zriadenie upravovala\nústava, rovnako ako aj jeho účel a spôsob konštituovania. V štátoch, kde platia zákony o\nvyšetrovacích orgánoch parlamentu, sú ustanovenia zákonov transformáciou ústavných\nnoriem o vyšetrovacej činnosti parlamentu. Takto upravuje spomínané orgány napr. Ústava\nČeskej republiky, SRN a Rakúska.\nÚstava vytvára proporcie a hranice deľby moci medzi jednotlivými štátnymi\norgánmi. Jednostranné rozširovanie právomoci jednej zložky moci môže narušiť ústavou\nvytvorené vzťahy nielen medzi nimi, ale aj k občanom. Parlament rozšírením svojej\npôsobnosti nad rámec ústavy nemôže obmedziť pôsobnosť iných štátnych orgánov, alebo\nprevziať ich kompetencie spôsobom, ktorý nie je v súlade s princípom právneho štátu,\ndeľby moci a so systémom bŕzd a protiváh vo vymedzovaní pôsobnosti štátnych orgánov.\nPodľa čl. 86 písm. a) ústavy do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí\nuznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú.\nPodľa čl. 86 písm. g) ústavy sa Národnej rade Slovenskej republiky zveruje kontrola\nčinnosti vlády. Kontrolu dodržiavania zákonov môže Národná rada Slovenskej republiky\nvykonávať len v súlade s ústavou.\nKontrolu činnosti vlády a jej jednotlivého člena nemožno obmedzovať len na takú\nkontrolu, dôsledkom ktorej je vyslovenie nedôvery vláde alebo členovi vlády. V súlade s čl.\n86 písm. a) ústavy Národná rada Slovenskej republiky vykonáva kontrolu činnosti vlády aj\niným spôsobom, prípadne s pomocou svojich orgánov (čl. 80 ods. 1, čl. 92 ods. 1 ústavy), a\nto len v rámci ústavou určenej pôsobnosti (čl. 86 písm. g) ústavy). Ústava žiadnu inú\nkontrolu činnosti vlády Národnou radou Slovenskej republiky neupravuje a Národná rada\nSlovenskej republiky si ju zákonom nemôže rozšíriť voči subjektom, nad ktorými jej ústava\nnepriznáva oprávnenie kontrolu vykonávať.\n\n9\n\nPodľa § 55a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Slovenská národná rada (teraz\nNárodná rada Slovenskej republiky) zo svojich poslancov môže zriadiť na objasnenie\nmimoriadne závažných skutočností verejného záujmu, ktoré patria do pôsobnosti Slovenskej\nnárodnej rady a na zistenie okolností, za ktorých tieto skutočnosti nastali, vyšetrovaciu\nkomisiu. Kontrolnou činnosťou Národná rada Slovenskej republiky nemôže prekročiť svoju\npôsobnosť a zisťovaním určitých skutočností zasiahnuť do pôsobnosti iných orgánov\nSlovenskej republiky.\nÚstava neupravuje spôsob vykonávania kontrolnej pôsobnosti Národnej rady\nSlovenskej republiky. Kontrolu vlády Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej\nrepubliky alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti\npodľa čl. 80 ods. 1 ústavy môže vykonať poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.\nNárodná rada Slovenskej republiky môže kontrolnú pôsobnosť uplatniť aj prostredníctvom\nskupiny poslancov alebo prostredníctvom orgánov Národnej rady Slovenskej republiky.\nSvoju pôsobnosť musí však uplatňovať len v súlade s ústavou. Táto požiadavka obmedzuje\nNárodnú radu Slovenskej republiky aj pri vytváraní svojich orgánov, ktorým zverí úlohu\nrealizovať pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 92 ods. 1 ústavy si Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov\nvýbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány. Ústava neupravuje, aký počet výborov si\nmá Národná rada Slovenskej republiky zriadiť, ale jednoznačne upravuje ich povahu, teda,\nže ide o iniciatívne a kontrolné orgány. Z charakteru úpravy pôsobnosti Národnej rady\nSlovenskej republiky nemožno odvodiť názor, že Národná rada Slovenskej republiky si\nmôže zriadiť aj iné orgány, ako tie, ktoré ústava výslovne neuvádza.\nNa vykonávanie svojej pôsobnosti si Národná rada Slovenskej republiky môže\nzriadiť pomocné útvary, ktoré napomáhajú zabezpečiť činnosť orgánov oprávnených\nzastupovať Národnú radu Slovenskej republiky navonok. Ústava nevylučuje, aby pomoc pri\nzabezpečovaní plnenia úloh vykonávali vnútorné organizačné útvary Národnej rady\nSlovenskej republiky. Také útvary však, bez ohľadu na ich pomenovanie, nemajú také\n\n10\n\nkompetencie, ktoré by ich oprávňovali zastupovať Národnú radu Slovenskej republiky\nnavonok, vo vzťahu k iným štátnym orgánom alebo vo vzťahu k občanom.\nZa príklad vnútroorganizačného útvaru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého\nzriadením sa neprekračuje ústavná pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky upravená\nústavou, možno pokladať poslanecké kluby Národnej rady Slovenskej republiky (§ 11a\nzákona o rokovacom poriadku). Ich činnosť sa vymedzuje iba vo vnútri Národnej rady\nSlovenskej republiky a zákon im nepriznáva pôsobnosť voči subjektom stojacim mimo\nNárodnej rady Slovenskej republiky.\nPodľa § 52 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku výbory Slovenskej národnej rady si\nmôžu zriaďovať stále alebo dočasné komisie zložené z poslancov, odborníkov z teórie a\npraxe, prípadne zástupcov hospodárskych spoločenských alebo iných organizácií;\npredsedom komisie je vždy poslanec Slovenskej národnej rady. Stále alebo dočasné komisie\nvýborov Národnej rady Slovenskej republiky majú povahu vnútroorganizačných útvarov.\nZákon o rokovacom poriadku však vyšetrovacím komisiám Národnej rady\nSlovenskej republiky zriadeným podľa § 55a tohto zákona priznáva právomoc konať v\nmene Národnej rady Slovenskej republiky navonok, voči štátnym orgánom a organizáciám.\nPodľa § 55a ods. 3 vyšetrovacia komisia môže na svoje rokovania prizvať osoby uvedené v\n§ 49 a požiadať ktorýkoľvek štátny orgán alebo organizáciu o odbornú pomoc alebo\npodklady, ktoré potrebuje pre svoju činnosť. Štátne orgány a organizácie sú povinné\nžiadosti vyšetrovacej komisie vyhovieť. Podľa § 55a ods. 2 vyšetrovacia komisia Národnej\nrady Slovenskej republiky má právomoci aj voči fyzickým osobám. Môže vykonávať\npotrebné zisťovanie a vypočúvať svedkov. O povinnosti svedčiť, o predvolaní, predvedení,\nzákaze výsluchu, práve odoprieť výpoveď, výsluchu svedka a o nároku na svedočné platia\nprimerane ustanovenia Trestného poriadku.\nAk Národná rada Slovenskej republiky chce upraviť určité spoločenské vzťahy ako\nvzťahy právne, môže ich upraviť len v rozsahu a spôsobom, ktorý je v súlade s ústavou.\nÚstava v čl. 92 ods. 2 splnomocňuje Národnú radu Slovenskej republiky, aby zákonom\n\n11\n\nupravila rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov. Ustanovenie § 55a\nzákona o rokovacom poriadku dovoľuje nad rámec splnomocnenia zriaďovať ako ďalší\norgán Národnej rady Slovenskej republiky vyšetrovaciu komisiu bez právneho základu\nupraveného ústavou. Rovnako upravuje jej právomoc a konanie.\nPodľa ústavy Národná rada Slovenskej republiky si môže podľa čl. 92 zriadiť výbor\nako svoj iniciatívny a kontrolný orgán. Ustanovenia § 29 bod 5 a § 55a zákona o rokovacom\nporiadku, ktoré umožňujú zriadiť, ako orgán Národnej rady Slovenskej republiky, aj\nvyšetrovaciu komisiu, nie sú preto v súlade s čl. 2 ods. 2, čl. 85, čl. 86 a čl. 92 ústavy.\nV konaní o návrhu skupiny poslancov, ústavný súd posudzoval ako ďalšiu otázku to,\nči vyšetrovacia komisia ako orgán Národnej rady Slovenskej republiky môže vo svojej\nčinnosti uplatňovať procesné úkony, vykonávané orgánmi trestného konania podľa zákona o\ntrestnom konaní súdnom (Trestný poriadok). Navrhovateľ okrem iného uviedol, že:\n„procesné úkony, ktoré § 55a zákona SNR o rokovacom poriadku SNR zveruje do\npôsobnosti vyšetrovacej komisie, nie sú podľa ústavy právomocami ústavodarného a\nzákonodarného orgánu štátu. Tieto procesné úkony sú typickými úkonmi uskutočňovanými\na organizovanými orgánmi výkonnej moci, avšak tieto úkony sa v trestnom konaní\nuskutočňujú v súčinnosti so súdnou mocou a s orgánmi prokuratúry.“\nNie je neobvyklé, že vyšetrovací orgán parlamentu v niektorých štátoch má\nprávomoci porovnateľné s právomocami orgánov činných v trestnom konaní. Podstatou\ntakýchto právnych úprav však je zriadenie vyšetrovacieho orgánu parlamentu na základe\nvýslovného ustanovenia ústavy o tom, že zákonodarný orgán môže vykonávať vyšetrovaciu\nčinnosť, ako aj to, že výkon tejto činnosti je možný len voči subjektom podliehajúcim\nvyšetrovacím právomociam vyšetrovacieho orgánu zákonodarného zboru.\nNavrhovateľ zdôraznil, že uložením povinnosti svedčiť sa v rozpore s čl. 85 ústavy\nrozširuje okruh osôb, ktoré sú povinné zúčastniť sa na schôdzi Národnej rady Slovenskej\nrepubliky alebo jej orgánu, hoci ústava v čl. 85 taxatívne vymedzuje, kto má povinnosť\ntýchto schôdzí sa zúčastniť.\n\n12\n\nPodľa čl. 85 ústavy: „Na požiadanie Národnej rady Slovenskej republiky alebo jej\norgánu sa člen vlády Slovenskej republiky alebo vedúci iného orgánu štátnej správy musí\nzúčastniť na jej schôdzi, alebo na schôdzi jej orgánu.“ Ústava nedovoľuje rozšíriť počet\nsubjektov, ktoré podľa čl. 85 majú povinnosť zúčastniť sa schôdze orgánu Národnej rady\nSlovenskej republiky.\nÚstava tým viac nedovoľuje spájať kontrolnú pôsobnosť s ukladaním povinností a\nsankcií iným osobám. Zákon o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov tým, že\nupravuje právo vyšetrovacej komisie dať predviesť na schôdzu osoby, ktoré vôbec nemajú\nústavou uloženú povinnosť zúčastniť sa na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky\nalebo jej orgánu, neprimerane zasahuje do súkromia osoby. Zabezpečenie prítomnosti iných\nosôb, než sú uvedené v čl. 85 ústavy na takejto schôdzi, by muselo byť právne upravené tak,\naby bolo v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy, ako aj s právami a slobodami týchto osôb ústavou\npriznaných.\nÚstava neupravuje možnosť predvolávať občanov, vypočúvať ich a ukladať im\nďalšie obmedzenia ich základných práv a slobôd z dôvodu uskutočňovania kontrolnej\npôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, či kontrolu vykonáva\nposlanec alebo orgán Národnej rady Slovenskej republiky. Uloženie povinnosti svedčiť\nmôže mať povahu zásahu do ústavou priznaného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej\nsúkromia, ktoré podľa čl. 16 ods. 1 možno obmedziť v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 13 ods. 4 ústavy sa pri obmedzovaní základných práv a slobôd musí dbať na ich\npodstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Účelom\npráva na súkromie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je\nochrana jednotlivca pred neoprávnenými zásahmi orgánov verejnej moci do súkromia.\nUstanovenia § 55a zákona o rokovacom poriadku, ktoré upravujú povinnosť občanov\nzúčastniť sa na schôdzi orgánu Národnej rady Slovenskej republiky, či dokonca právo tohto\norgánu dať ich predviesť na takú schôdzu, nie sú v súlade s čl. 85 v spojitosti s čl. 16 ods. 1\nústavy.\n\n13\n\nNesúlad právomoci vyšetrovacej komisie Národnej rady Slovenskej republiky s\nprávami, ktoré ústava zaručuje občanom, je podstatou ďalšieho argumentu skupiny\nposlancov. Tento podľa nich spočíval v tom, že pri činnosti vyšetrovacej komisie Národnej\nrady Slovenskej republiky „vo vzťahu ku vypočúvaniu svedkov dochádza ku zásahu do ich\nosobnej slobody“, pričom „zákon o rokovacom poriadku nedáva žiadne záruky ochrany\npráv vypočúvaných svedkov tak, ako to poskytuje pri trestnom stíhaní Trestný poriadok“.\nÚstavný súd pri posudzovaní tohto tvrdenia navrhovateľa vychádzal z toho, že\nvyšetrovacia komisia môže vykonávať potrebné zisťovanie a vypočúvať svedkov. O\npovinnosti svedčiť, o predvolaní, predvedení, zákaze výsluchu, práve odoprieť výpoveď,\nvýsluchu svedka a o nároku na svedočné platia primerane ustanovenia Trestného poriadku\n( § 55a ods. 2 zákona o rokovacom poriadku).\nRovnako posudzoval ustanovenie § 55a ods. 4 citovaného zákona, podľa ktorého\nvyšetrovacia komisia môže na objasnenie skutočností dôležitých pre jej činnosť pribrať\nznalca alebo tlmočníka. Na pribratie znalca alebo tlmočníka a na ich práva a povinnosti sa\nvzťahujú primerane ustanovenia Trestného poriadku.\nZákon o rokovacom poriadku v odvolávke na poznámku 1 v ustanovení § 55a ods. 2\nodkazuje na § 97, § 98, § 99, § 100, § 101, § 101a, § 101b, § 102, § 103 a § 104 Trestného\nporiadku. V ustanovení § 55a ods. 4 odkazuje na ustanovenia § 105, § 106, § 107, § 108,\n§ 109, § 110, § 111 a § 118 Trestného poriadku upravujúce postavenie znalcov alebo\ntlmočníkov v konaní pred vyšetrovacou komisiou Národnej rady Slovenskej republiky.\nNámietka navrhovateľa sa vzťahuje len na postavenie svedkov, ktorým podľa názoru\nnavrhovateľa zákon o rokovacom poriadku nedáva žiadne záruky ochrany ich práv tak, ako\nim ich poskytuje Trestný poriadok.\nZákon o rokovacom poriadku v § 55a ods. 2 neupravuje osobitné podmienky\npostavenia svedkov v konaní pred vyšetrovacou komisiou Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, ani právne postavenie svedkov nezužuje ustanovením, podľa ktorého by sa\nsvedkom v konaní pred vyšetrovacou komisiou Národnej rady Slovenskej republiky\n\n14\n\nupieralo niektoré z práv, ktoré zákon priznáva svedkovi v trestnom konaní. Zákon o\nrokovacom poriadku v celom rozsahu odkazuje na použitie tých ustanovení Trestného\nporiadku, ktoré upravujú právne postavenie svedka, aj v konaní pred vyšetrovacou komisiou\nNárodnej rady Slovenskej republiky. Zákon o rokovacom poriadku preto priznáva svedkom\nrovnaké záruky a rovnako chráni ich oprávnené záujmy, ako sa tieto chránia v trestnom\nkonaní.\nNavrhovateľ ďalej namietal, že vypočúvaním svedkov dochádza k zásahu do ich\nosobnej slobody.\nNaproti tomu zástupca Národnej rady Slovenskej republiky oponoval tým, že k\nzásahu do osobnej slobody svedkov nedochádza, pretože vyšetrovacie komisie majú\nzákonom priznané právo predvolať svedka.\nÚstava v čl. 2 ods. 2 obsahuje princíp, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba\nna základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pre\ndodržanie tohto ustanovenia ústavy nestačí, aby konanie štátneho orgánu voči iným osobám\nustanovil zákon. Tento zákon musí vo svojej úprave rešpektovať medze ústavy, teda aj\nčl. 13 ods. 4 ústavy, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať\nna ich podstatu a zmysel a takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanový cieľ.\nOsobná sloboda podľa čl. 17 ústavy nezahŕňa všetky tie práva, ktoré človeku\nzabezpečujú, aby sa cítil a konal ako slobodná ľudská bytosť. Na tento účel ústava upravuje\nsúbor takých práv a slobôd, akými sú napríklad sloboda prejavu, právo na súkromie,\nsloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery a iné. Osobná sloboda podľa\nčl. 17 zabezpečuje len voľnosť človeka od vonkajších prekážok a obmedzení jeho pohybu.\nPovinnosť dostaviť sa pred štátny orgán, bez ohľadu na to, či ide o orgán\nzákonodarnej, výkonnej alebo súdnej moci, vyčkať v priestore na to určenom, dokiaľ tento\norgán nevyzve občana, aby urobil výpoveď, ako aj samé poskytnutie svedeckej výpovede\nobmedzuje správanie človeka s intenzitou a v trvaní, ktoré pri dodržaní obvyklého postupu\n\n15\n\nna strane štátneho orgánu ukladajúceho povinnosť svedčiť, netrvajú tak dlho, aby ich bolo\nmožné hodnotiť ako zásah do osobnej slobody, ktorý nie je v súlade s podstatou a zmyslom\npráva na osobnú slobodu.\nVšetky právne názory ústavného súdu uvedené v odôvodnení a ich zdôvodnenie\nústavný súd sformuloval do nasledujúceho záveru:\nNárodná rada Slovenskej republiky v rámci svojej kontrolnej právomoci môže\nvykonávať také činnosti, ktoré upravuje ústava. Tieto činnosti môže uskutočňovať len\nprostredníctvom orgánov, ktorých zriadenie je v súlade s ústavou. Tým subjektom, ktoré\npodľa ústavy za svoju činnosť zodpovedajú Národnej rade Slovenskej republiky, nemôže\nuložiť viac povinností ako ustanovuje ústava. Ukladať povinnosti pri vykonávaní kontrolnej\nprávomoci Národnej rady Slovenskej republiky iným subjektom, než ktorým plnenie týchto\npovinností vyplýva z ústavy, nie je možné, a to ani zákonom.\nPodľa čl. 132 ods. 1 ústavy, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi\nprávnymi predpismi uvedenými v čl. 125 písm. a) je nesúlad, strácajú príslušné predpisy,\nich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť podľa výroku rozhodnutia. Orgán,\nktorý tento predpis vydal, je do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu\npovinný ho uviesť do súladu s ústavou. Ak tak neurobí, výrokom rozhodnutia označené\nčasti zákona strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.\nPodľa čl. 132 ods. 2 ústavy, rozhodnutia ústavného súdu o nesúlade zákona s ústavou\nsa vyhlasujú spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. novembra 1995\n\n16", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. a) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}