{"guid": "ussr:0df072b7-c1d6-4bdb-9cff-820b2fc36b67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.24.1998.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 24/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 24/98 z 1. 7. 1999", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. júla 1999, sp. zn. PL. ÚS 24/98, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.24.1998.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Viera Mrázová", "sudca_id": 1103, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/viera-mrazova-1103", "datum_vydania": "1999-07-01", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-142.odsek-1", "nazov": "čl. 142 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-64.odsek-2", "nazov": "čl. 64 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-64.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 64 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 64 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 64 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-142", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-64", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0df072b7-c1d6-4bdb-9cff-820b2fc36b67", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.24.1998.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.24.1998.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.24.1998.1/text", "citacie_n": 0, "text": "PL.ÚS 24/98\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí 1. júla 1999\nprerokoval návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,\nzastúpenej poslancom Národnej rady Slovenskej republiky JUDr. R. F., CSc., proti\nNárodnej rade Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky o vyslovenie nesúladu čl. I bodu 2. zákona č. 225/1998 Z.z.,\nktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\nv znení neskorších predpisov a dopĺňajú sa ďalšie zákony, t.j. § 27 ods. 3 zákona\nSlovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov, čl. II zákona č. 225/1998 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej\nrady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a dopĺňajú sa\nďalšie zákony, t.j. § 200ha zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov, a čl. III zákona č. 225/1998 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon\nSlovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov a dopĺňajú sa ďalšie zákony, t.j. týmto zákonom pripojené slová v § 5 ods. 3\npísm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z. o organizácii\nmiestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, s čl. 1, s čl. 142 ods. 1 a s čl. 1 v spojení s čl. 64 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a takto\nrozhodol:\n1. Ustanovenie § 27 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.\no obecnom zriadení v znení zákona č. 225/1998 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon\nSlovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov a dopĺňajú sa ďalšie zákony n i e j e v súlade s čl. 1 a s čl. 142 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky.\n2. V ustanovení § 200ha zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení zákona č. 225/1998 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady\n\nč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a dopĺňajú sa ďalšie\nzákony, slová „alebo okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza,“\nnie\n\nsú\n\nv súlade s čl. 1 v spojení s čl. 64 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n3. V ustanovení § 200ha zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení zákona č. 225/1998 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady\nč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a dopĺňajú sa ďalšie\nzákony, slová „a na uloženie pokuty“ n i e s ú v súlade s čl. 1 a s čl. 142 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky.\n4. V ustanovení § 5 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 225/1998 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej\nrady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a dopĺňajú sa\nďalšie zákony, slová „a podáva návrhy na preskúmanie zákonnosti uznesení obecných\nzastupiteľstiev, miestnych zastupiteľstiev alebo mestských zastupiteľstiev, ak sa\ndomnieva, že odporujú zákonu. 7a)“ n i e s ú\n\nv súlade s čl. 1 v spojení s čl. 64\n\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n5. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e.\nOdôvodnenie:\n\nSkupina 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, podľa listiny\nnavrhovateľov (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpená jej poslancom JUDr. R. F., CSc.\ndoručila 21. septembra 1998 Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou\nSlovenskej republiky podľa čl. 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a podľa § 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o\norganizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\n\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z.z.“).\nNavrhovateľ uviedol, že návrh na začatie tohto konania „sa týka zák. č. 225/1998 Z.z.,\nktorým sa dopĺňa zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov a dopĺňajú sa ďalšie zákony“, pretože ním uskutočnené „novelizácie zákona\no obecnom zriadení, Občianskeho súdneho poriadku a zákona o organizácii miestnej\nštátnej správy považuje za rozporné s Ústavou SR“.\nNámietky nesúladu s ústavou sa týkali zákona č. 225/1998 Z.z., ktorým sa\ndopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení\nneskorších predpisov a dopĺňajú sa ďalšie zákony (ďalej len „zákon č. 225/1998\nZ.z.“), a to:\n- čl. I bodu 2., ktorým bol novelizovaný zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990\nZb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990\nZb.“) tak, že v § 27 sa pripája odsek 3, ktorý znie:\n„(3) Obci, mestskej časti alebo mestu, ktorých uznesenie zastupiteľstva zrušil\nsúd pre jeho nezákonnosť a obec, mestská časť alebo mesto pokračuje v jeho\nvykonávaní alebo nezabráni jeho vykonaniu môže súd uložiť pokutu do 3 000 000 Sk.\nPokuta je príjmom štátneho rozpočtu.“;\n- čl. II, ktorým bol novelizovaný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) tak, že za § 200h sa vkladá § 200ha,\nktorý znie:\n„(1) Ak obec, mestská časť alebo mesto nezruší na základe protestu prokurátora\nuznesenie obecného zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo mestského\nzastupiteľstva, ktoré je v rozpore so zákonom, môže sa prokurátor alebo okresný úrad,\nv ktorého územnom obvode sa obec nachádza, obrátiť na súd s návrhom na zrušenie\nnezákonného uznesenia a na uloženie pokuty.\n(2) Účastníkom konania je obec, mestská časť alebo mesto a ten, kto podal\nnávrh na začatie konania.\n(3) Príslušný na rozhodnutie je okresný úrad, v ktorého obvode sa obec\nnachádza.\n(4) Odvolanie proti rozhodnutiu súdu nemá odkladný účinok.“;\n- čl. III, ktorým bol novelizovaný zákon Národnej rady Slovenskej republiky\n\nč. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/1996 Z.z.“) tak, že\nv § 5 ods. 3 v písmene f) sa na konci pripájajú slová „a podáva návrhy na preskúmanie\nzákonnosti uznesení obecných zastupiteľstiev, miestnych zastupiteľstiev alebo\nmestských zastupiteľstiev, ak sa domnieva, že odporujú zákonu. 7a)“. V označenej\npoznámke je citovaný práve zákonom č. 225/1998 Z.z. vložený § 200ha O.s.p.\nPretože išlo o ustanovenia rôznych zákonov spolu úzko súvisiacich, navrhovateľ\nodôvodnenie ich nesúladu s čl. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy argumentačne spojil a rozdelil\ndo štyroch bodov. V druhom a treťom bode však uviedol dôvody nesúladu odseku 3\npripojeného k § 27 zákona č. 369/1990 Zb. a vloženého § 200ha O.s.p., oba zákonom\nč. 225/1998 Z.z. s čl. 142 ods. 1 ústavy, čomu zodpovedá aj petit návrhu, ktorý má 3\nbody.\nV prvom bode odôvodnenia navrhovateľ uviedol, že „podľa čl. 1 Ústavy SR\nSlovenská republika je právny štát“, a zákonom č. 225/1998 Z.z. pripojený nový\nodsek 3 k ustanoveniu § 27 zákona č. 369/1990 Zb. je s týmto článkom ústavy\nv nesúlade preto, lebo označený odsek 3 je rozporný s ustanovením § 200ha O.s.p.\nvloženým zákonom č. 225/1998 Z.z. Vzájomný rozpor týchto dvoch ustanovení, a tým\naj ich nesúlad s čl. 1 ústavy videl v tom, že ustanovenie § 27 ods. 3 zákona č. 369/1990\nZb., ktoré upravuje hmotnoprávne podmienky pre uloženie pokuty obci, „sa však\nnekryje s ust. § 200ha O.s.p. v znení zák. č. 225/1998 Z.z.“.\nZ pripojeného odseku 3 k § 27 zákona č. 369/1990 Zb. vyplýva, že ak súd zrušil\nuznesenie zastupiteľstva (obce, mestskej časti, mesta) pre jeho nezákonnosť a obec,\nmestská časť alebo mesto ďalej pokračujú v jeho vykonávaní alebo jeho vykonávaniu\nnezabránia, môže im súd uložiť pokutu do 3 miliónov Sk, ktorá je príjmom štátneho\nrozpočtu.\nNavrhovateľ tvrdil, že „z textu zákona (t.j. z ustanovenia § 27 ods. 3 zákona\nč. 369/1990 Zb., pozn. ústavného súdu) „vyplýva, že v skutočnosti musia prebehnúť\ndve konania. Prvé konanie je konanie o určenie nezákonnosti uznesenia zastupiteľstva.\nAk súd vyhlási uznesenie za neplatné a napriek tomu sa v realizácii uznesenia\npokračuje, možno uložiť pokutu“. Podľa jeho názoru novelizované ustanovenie\n§ 200ha O.s.p., konkrétne text „obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie nezákonného\n\nuznesenia a na uloženie pokuty“ však „predpokladá iba jedno konanie na návrh\nprokurátora alebo okresného úradu“. Pre podanie návrhu na zrušenie uznesenia a\nsúčasne na uloženie pokuty (v jednom konaní) však podľa navrhovateľa nemôžu byť\nsplnené hmotnoprávne predpoklady, lebo „ani v čase podania návrhu prokurátora\nalebo\nokresného úradu a ani v čase rozhodnutia súdu o tomto návrhu nemôže súd vedieť, či\npo právoplatnosti rozhodnutia bude obec pokračovať v realizácii zrušeného uznesenia\nzastupiteľstva. Avšak iba pokračovanie v realizácii alebo nezabránenie v realizácii\nzrušeného uznesenia zastupiteľstva je dôvodom na uloženie pokuty“.\nV druhom a v treťom bode odôvodnenia navrhovateľ venoval pozornosť\nnesúladu novelizovaných ustanovení § 27 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. a § 200ha\nO.s.p. s čl. 142 ods. 1.\nPrvý dôvod nesúladu označených zákonných ustanovení podľa navrhovateľa\nvychádza z ústavou upravenej rozhodovacej právomoci všeobecných súdov. Článok\n142 ods. 1 ústavy ustanovuje, že „súdy rozhodujú v občianskoprávnych a\ntrestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí správnych\norgánov“. Bol toho názoru, že z tohto ustanovenia ústavy „nevyplýva, že by súdy mali\nprávomoc ukladať pokuty, či už v občianskoprávnom, alebo v preskúmavacom\nkonaní“. Podľa neho „súdy sú síce oprávnené ukladať aj pokuty, avšak iba\nv exekučnom konaní, a to podľa § 351 O.s.p. v rámci výkonu rozhodnutí ukladajúcich\nnepeňažné plnenia. V danom prípade však nejde o výkon rozhodnutia ale o trest (slovo\n„pokuta“) za porušenie právnej povinnosti. Ide teda v skutočnosti o správny delikt.\nRozhodovanie a trestanie správnych deliktov však v žiadnom prípade do pôsobnosti\nsúdov nepatrí“.\nNavrhovateľ z toho vyvodil záver, že ak ustanovenie § 27 ods. 3 zákona\nč. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 225/1998 Z.z. a ustanovenie § 200ha O.s.p. v znení\nzákona č. 225/1998 Z.z. „dávajú súdu právo trestať obce za správne delikty pokutou,\nje\nto v rozpore s článkom 142 ods. 1 Ústavy SR“.\nDruhý dôvod nesúladu označených ustanovení, t.j. § 27 ods. 3 zákona\n\nč. 369/1990 Zb. a § 200ha O.s.p. s čl. 142 ods. 1 ústavy podľa navrhovateľa spočíval\nv\ntom, že uznesenie obecného, miestneho a mestského zastupiteľstva, ktoré je vydané pri\nvýkone územnej samosprávy nemá charakter rozhodnutia správneho orgánu, a preto\nho\nnemožno preskúmať súdom.\nV odôvodnení uviedol, že „ústava nešpecifikuje, čo treba rozumieť správnym\norgánom“ a „doterajšia teória i prax pri interpretácii pojem správny orgán vychádzala\nz toho, že ide o orgán oprávnený rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach fyzických a právnických osôb“. O tom rozhoduje tento orgán\nv osobitnom konaní, na ktoré sa vzťahuje Správny poriadok, prípadne iné predpisy\nupravujúce osobitný druh konania (tzv. „mimosprávne konanie“ pozn. ústavného\nsúdu). Podľa navrhovateľa však ide len „o rozhodovanie orgánov štátnej správy,\no rozhodovanie orgánov obcí vo veciach, v ktorých bol na obce prenesený výkon\nštátnej správy a o rozhodovanie iných orgánov, ak im zákon zveril rozhodovanie\no právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach účastníkov (napr. Sociálna\npoisťovňa)“.\nV prípade ustanovení § 27 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. a § 200ha O.s.p. ide\n„o preskúmanie rozhodnutia obce vo veci, ktorá spadá nepochybne do oblasti územnej\nsamosprávy vykonávanej obcou“..., čo „je jasné z toho, že na preskúmanie rozhodnutí\norgánov obce vo veciach, v ktorých bol na obce prenesený výkon štátnej správy je\nurčený osobitný postup (najmä štvrtá časť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní,\npiata časť O.s.p.), a že na preskúmanie všeobecne záväzných nariadení obcí je tiež\nurčený osobitný postup (§ 6 zákona SNR č. 369/1990 Zb., čl. 125 písm. c) Ústavy\nSR)“.\nNavrhovateľ túto časť odôvodnenia uzavrel tvrdením, že „výkon samosprávy\nvšak nie je a nemôže byť považovaný za činnosť správneho orgánu, ktorá by mohla\nbyť preskúmaná súdom“.\nVo štvrtom bode odôvodnenia poukázal navrhovateľ na nesúlad ustanovenia\n§ 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 222/1996 Z.z. v znení zákona č. 225/1998 Z.z. s čl. 142\nods. 1, čl. 1 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy. Petit o nesúlade označeného novelizovaného\n\nustanovenia zákona č. 222/1996 Z.z. však zúžil len na nesúlad s čl. 1 a čl. 142 ods. 1\nústavy.\nVychádzajúc zo záveru, že výkon územnej samosprávy nepodlieha súdnemu\npreskúmaniu, ktorý navrhovateľ odôvodnil v 3. bode návrhu, nemôže podľa neho\nokresný úrad podať na súd návrh na preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného,\nmiestneho, mestského zastupiteľstva vydaného vo veciach územnej samosprávy, ak sa\ndomnieva, že takéto uznesenie odporuje zákonu. „Pokiaľ novelizovaný § 5 ods. 3\npísm. f) zákona NR SR č. 222/1996 Z.z. takéto právo okresnému úradu dáva, deje sa\ntak v rozpore s článkom 142 ods. 1 Ústavy SR“.\nV odôvodnení navrhovateľ ďalej uviedol, že „zavedením takéhoto oprávnenia\norgánu štátnej správy voči orgánu územnej samosprávy narušuje princíp rovnováhy\nmedzi orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy“, čo súčasne „narušuje princíp\nrovnosti pred zákonom (článok 1 Ústavy) a je aj v rozpore s článkom 13 ods. 3, 4\nÚstavy SR“. Tieto dôsledky podľa navrhovateľa vyplývajú zo skutočnosti, že „orgány\núzemnej samosprávy nemôžu podávať návrhy na zrušenie rozhodnutí orgánov štátnej\nsprávy (ak obec nie účastníkom konania) a už vôbec nemôžu privodiť uloženie pokuty\norgánu štátnej správy“.\nNavrhovateľ naviac poukázal na to, že ustanovenie § 200ha O.s.p. upravuje aj\n„právomoc prokurátora na zrušenie uznesenia zastupiteľstva a na uloženie pokuty“, ale\n„národná rada sa nedotkla zákona č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších\npredpisov“, pretože podľa neho „zákonodarca považoval právomoc prokurátora za\ndanú podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. Aj tu sa však právomoc na podanie návrhu na\nzačatie súdneho konania nevyhovenia protestu vzťahuje iba na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. Preto ani prokurátor nemôže podať návrh\npodľa novelizovaného § 200ha O.s.p.. Ak by mal takéto právo, bolo by to v rozpore\njednak s článkom 142 ods. 1 Ústavy SR a tiež v rozpore s článkom 151 Ústavy SR vo\nväzbe na § 3 zákona NR SR č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre“.\nS ohľadom na uvedené dôvody navrhovateľ formuloval v závere návrhu petit\nnálezu ústavného súdu takto:\n„1. Ustanovenie § 27 ods. 3 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v\nznení neskorších predpisov nie je v súlade s článkom 1 a s článkom 142 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky.\n2. Ustanovenie § 200ha Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb.\nv znení neskorších predpisov) nie je v súlade s článkom 1 a s článkom 142 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky.\n3. Ustanovenie § 5 ods. 3 písm. f) zákona NR SR č. 222/1996 Z.z. o organizácii\nmiestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov nie je v súlade s článkom 1 a s článkom 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.“\nÚstavný súd návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky\n15. októbra 1998 predbežne prerokoval a prijal ho na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3\nzákona č. 38/1993 Z.z.\nVyjadrenie Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“)\nk návrhu, ktoré listom z 29. apríla 1999 ústavnému súdu doručil jej predseda\nobsahovalo nasledovné stanovisko:\n„Návrhom dotknutá novela zákona o obecnom zriadení, ktorou sa súčasne\ndopĺňajú aj Občiansky súdny poriadok a Zákon o organizácii miestnej štátnej správy\nbol pripravený a schválený cielene ako reagencie na konkrétnu udalosť a mala\nvytvoriť\nmechanizmus, ktorý by zabránil orgánom obcí a miest prijímať a uplatňovať uznesenia\nkvalifikované ako nezákonné.\nNovela rozšírila kompetenciu súdov, prokuratúry a okresných úradov tak, aby\nbolo možné viesť proti obciam v tejto súvislosti súdne konanie a postihnúť ich\nsankciou vo forme neúmerne vysokej pokuty.\nPokiaľ ide o znenie § 27 ods. 3 novely zákona o obecnom zriadení a\nustanovenie § 200 ha novely Občianskeho súdneho poriadku, nie je z neho na prvý\npohľad jasné, či ide o jedno alebo dve konania, čo umožňuje odlišný výklad oboch\nustanovení.\nMožno pripustiť názor, že predmetná novela je v rozpore s čl. 142 ods. 1 Ústavy\nSR, pretože jednak umožňuje súdu preskúmať rozhodnutia orgánu samosprávy a\nsúčasne tomuto orgánu uložiť za porušenie práva sankciu.\nVychádzajúc z teórie verejnej správy i zo znenia § 244 ods. 2 Občianskeho\n\nsúdneho poriadku obecné zastupiteľstvo v danom prípade nie je správny orgánom.\nV rozpore s ústavou sa upravuje napríklad i kompetencia okresného úradu\nv súvislosti s podaním návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu územnej\nsamosprávy.\nS prihliadnutím aj na stanovisko schválené dňa 15.3.1999 Ústavnoprávnym\nvýborom NR SR možno sa stotožniť názorom skupiny poslancov v podstate vo\nvšetkých bodoch návrhu.“.\nPredseda národnej rady v liste z 29. apríla 1999 súčasne oznámil ústavnému\nsúdu, že netrvá na ústnom pojednávaní o veci; zástupcu na konanie o tejto veci\nneustanovil.\nZástupca navrhovateľa, poslanec národnej rady JUDr. Robert Fico, CSc. listom\nz 15. februára 1999 oznámil ústavnému súdu, že netrvá na ústnom pojednávaní o veci.\nII.\nNavrhovateľ v petite jednoznačne formuloval, o nesúlade ktorých ustanovení\noznačených zákonov s ústavou (jej jednotlivými článkami) má ústavný súd rozhodnúť,\na preto sa z hľadiska posúdenia tohto problému ústavný súd bližšie zaoberal len tými\ndôvodmi, ktoré súviseli s petitom návrhu.\nNamietaný nesúlad ustanovenia § 27 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. s čl. 1 ústavy (bod\n1. petitu)\nNavrhovateľ v návrhu uviedol, že nesúlad nového odseku 3 pripojeného\nk ustanoveniu § 27 zákona č. 369/1990 Zb. (ďalej len „§ 27 ods. 3“) s ustanovením\nčl. 1 ústavy namieta aj z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti (ba „rozpornosti“) so znením\nustanovenia nového vloženého § 200ha O.s.p. (obe citované ustanovenia boli\nupravené zákonom č. 225/1998 Z.z.). Bol toho názoru, že „hmotnoprávna úprava § 27\nods. 3 cit. zákona sa však nekryje s ust. § 200ha O.s.p. v znení zák. č. 225/1998 Z.z.“,\nlebo podľa § 200ha O.s.p. „sa totiž predpokladá iba jedno konanie na návrh\nprokurátora alebo okresného úradu (text „obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie\n\nuznesenia a na uloženie pokuty“)“. Pre podanie návrhu na zrušenie uznesenia a\nsúčasne na uloženie pokuty však podľa navrhovateľa „nemôžu byť splnené\nhmotnoprávne predpoklady“. V čase podania návrhu ani v čase rozhodnutia súdu\no tomto návrhu, podľa neho, nemôže súd vedieť, či po právoplatnosti rozhodnutia súdu\nbude obec pokračovať v realizácii zrušeného uznesenia zastupiteľstva. Z textu\nustanovenia § 27 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. vyplýva, že „v skutočnosti musia\nprebehnúť dve konania. Prvé je konanie o určenie nezákonnosti uznesenia\nzastupiteľstva. Ak súd vyhlási uznesenie za neplatné a napriek tomu sa v realizácii\nuznesenia pokračuje, možno uložiť pokutu. Z obsahu textu § 200ha však podľa\nnavrhovateľa vyplýva, že „má ísť o jediné konanie na základe jedného návrhu“.\nRozpornosť dvoch ustanovení zákonov (hmotnoprávneho a procesného) považoval\nnavrhovateľ za nedostatok narušujúci charakter právneho štátu podľa čl. 1 ústavy.\nZnenie nového odseku 3 § 27 zákona č. 369/1990 Zb., ktorý k tomuto\nustanoveniu pripojil čl. I bod 2. zákona č. 222/1998 Z.z. má nesporne charakter\nhmotnoprávnej normy zákona. Upravuje vecné (skutkové) podmienky, splnenie\nktorých môže byť dôvodom uloženia pokuty obci, mestskej časti alebo mestu.\nHmotnoprávna norma upravuje v hypotéze určitý právny stav (súdom zrušené\nnezákonné uznesenie zastupiteľstva obce, mestskej časti alebo mesta), existencia\nktorého predpokladá také konanie upravené v dispozícii tejto právnej normy (obec,\nmestská časť alebo mesto pokračuje v jeho vykonávaní alebo nezabráni jeho\nvykonaniu), že môže dôjsť k uloženiu sankcie (pokuty súdom obci, mestskej časti\nalebo mestu do 3 000 000 Sk).\nHmotnoprávna norma v nijakom prípade nemôže upravovať aj procesný postup,\nt.j. v danom prípade postup posudzovania nezákonnosti uznesenia obecného\nzastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo mestského zastupiteľstva (ďalej len\n„obecné zastupiteľstvo“) ani postup, v ktorom sa rozhoduje o uložení pokuty obci,\nmestskej časti alebo mestu. Preto je nenáležité posudzovať hmotnoprávnu normu z\nprocesného hľadiska vôbec, teda konfrontovať jej znenie s ustanovením procesným, ak\nide len o porovnávanie procesných otázok, ktoré sa v týchto dvoch charakterovo\nodlišných právnych normách (hmotnoprávnej a procesnej), podľa navrhovateľa\n„nezhodujú“, lebo „z hmotnoprávnej úpravy § 27 ods. 3 vyplýva, že v skutočnosti\n\nmusia prebehnúť dve konania“ a z procesného ustanovenia je jasné, že má ísť o jediné\nkonanie na základe jedného návrhu“.\nSpôsob uplatňovania procesnej normy vykladá v prípade potreby orgán, ktorý ju\nuplatňuje. V danom prípade je ním všeobecný súd, ktorý v tomto smere využíva\npredovšetkým ustanovenia O.s.p. metódou analógie legis v osobitných prípadoch aj\nanalógie iuris (napr. použitím čl. 152 ods. 4 ústavy).\nNie je teda namieste posudzovať ústavnosť hmotnoprávnej normy, t.j. ústavnosť\nnového ustanovenia § 27 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. len s ohľadom na ustanovenie\n§ 200ha O.s.p., t.j. na postup v konaní o preskúmaní zákonnosti uznesenia obecného\nzastupiteľstva a o ukladaní pokút pred všeobecným súdom, lebo obsah týchto dvoch\ncharakterovo odlišných noriem nemusí byť v absolútnej zhode procesnej (nie vecnej),\nt.j. pokiaľ ide o procesný spôsob realizácie skutkového stavu vyjadreného\nv hmotnoprávnej norme, ktorým navrhovateľ výlučne argumentoval.\nS ohľadom na uvedené ústavný súd nevyhovel návrhu navrhovateľa,\nv ktorom žiadal vyslovenie nesúladu § 27 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. zákonom\nč. 225/1998 Z.z. s čl. 1 ústavy z dôvodu, že táto hmotnoprávna norma nie je z\nprocesného hľadiska v súlade s procesnou normou § 200ha O.s.p. Ústavný súd\nkonštatoval, že ustanovenie § 27 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. z dôvodov uvedených\nnavrhovateľom v prvom bode odôvodnenia návrhu a viažucim sa aj k bodu 1. petitu\nnie je v nesúlade s čl. 1 ústavy.\nPokiaľ ide o námietku nesúladu ustanovenia § 27 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb.\ns čl. 142 ods. 1 ústavy dôvody, ktoré ústavný súd viedli k záveru, že toto ustanovenie\nnie je v súlade s citovaným článkom ústavy, sú uvedené v odôvodnení k ďalším dvom\nbodom petitu, lebo s nimi úzko súvisia (ide o posúdenie ústavnosti rozhodovacej\nprávomoci všeobecného súdu uložiť obci pokutu).\nNamietaný nesúlad ustanovenia § 200ha O.s.p. a ustanovenia § 5 ods. 3 písm. f)\nzákona č. 222/1996 Z.z. s čl. 1 a s čl. 142 ods. 1 ústavy (bod 2. a bod 3. petitu)\nNavrhovateľ namietal nesúlad nového ustanovenia § 200ha vloženého do O.s.p.\nzákonom č. 225/1998 Z.z. s ustanovením čl. 142 ods. 1 ústavy s odôvodnením, že\n\nrozhodnutie obecného zastupiteľstva vydané pri výkone územnej samosprávy nie je\nmožné z hľadiska jeho zákonnosti preskúmať súdom, a preto prokurátor ani okresný\núrad nemôžu podať návrh na zrušenie uznesenia obecného zastupiteľstva, ak ho\npovažujú za nezákonné. Bol toho názoru, že preskúmaniu zákonnosti v konaní pred\nsúdmi podliehajú len rozhodnutia správnych orgánov majúce charakter individuálnych\nsprávnych aktov vydaných v správnom alebo mimosprávnom konaní, a tými sú\nz hľadiska rozhodovacej právomoci obce len tie rozhodnutia obecného zastupiteľstva\n(príp. starostu obce, primátora mesta), vo veciach ktorých bol na obce prenesený\nvýkon štátnej správy. Zákonnosť týchto rozhodnutí je preskúmateľná podľa piatej časti\nO.s.p. upravujúcej správne súdnictvo. Pri výkone územnej samosprávy obecné\nzastupiteľstvo nevydáva rozhodnutia individuálneho charakteru, a preto nemôžu byť,\npodľa neho, preskúmateľné súdom. Navrhovateľ bol toho názoru, že „na podstate veci\nnič nemení fakt, že zákonodarca zaradil toto preskúmavacie konanie do tretej časti\nO.s.p. Už z nadpisu nového § 200ha vyplýva, že ide o konanie o preskúmanie\nzákonnosti uznesení zastupiteľstiev“.\nPri posúdení tejto námietky navrhovateľa ústavný súd vychádzal z toho, že\nz hľadiska inštitucionálneho medzi správne orgány, t.j. tie, ktoré sa podieľajú na\nspráve\nvecí verejných v rozsahu určenom zákonom, patria ako štátne, tak aj neštátne subjekty;\npreto sa v právnej teórii i v legislatíve používa často synonymický výraz „orgány\nverejnej správy“, ktoré spoločne zabezpečujú správu štátu ako verejnú správu (napr.\n§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p., § 10 ods. 1 zákona č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre). Právna\nteória i legislatíva medzi orgány verejnej správy (označované tiež ako správne orgány)\nzaraďuje orgány štátnej správy, územnej samosprávy a záujmovej samosprávy, ale i\ntie právnické osoby, ktorým zákon zveruje rozhodovanie v oblasti verejnej správy.\nPodľa čl. 64 ods. 1 a 2 ústavy základom územnej samosprávy je obec, ktorá je\nsamostatným územným a správnym celkom Slovenskej republiky združujúcim osoby,\nktoré majú na jej území trvalý pobyt.\nVo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne a územná\nsamospráva sa uskutočňuje formou zhromaždení obyvateľov, miestneho referenda\nalebo prostredníctvom orgánov obce, ktorými sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce\n\n(čl. 67 a 69 ústavy).\nNa obec možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy.\nV oblasti tejto prenesenej pôsobnosti činnosť obce riadi a kontroluje vláda a\npodrobnosti ustanovuje zákon (čl. 71 ústavy).\nPokiaľ ide o rozsah samosprávnej činnosti obce vykonávanej na jej území a\nkolektívom obyvateľov obce, bližšie ju upravuje zákon Slovenskej národnej rady\nč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov najmä\nv ustanoveniach § 4 a 6 v spojení s § 2 a 3 citovaného zákona. Obec svoje vnútorné\nveci spravuje nielen samostatne (autonómne), t.j. oddelene a nezávisle od\nrozhodovacej právomoci štátnej správy, ale aj diferencovane s prihliadnutím na\nšpecifické potreby jej obyvateľov. Zásada autonómie výkonu územnej samosprávy\nobcou však nie je absolútna, pretože podľa § 4 odseku 1 zákona č. 369/1990 Zb. „obce\nsamostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a jej\nmajetku, ak osobitný zákon takéto úkony nezveruje štátu alebo inej právnickej osobe\nalebo fyzickej osobe“. Rovnako je táto zásada prelomená v ustanovení § 5 ods. 2\ncitovaného zákona, podľa ktorého „obce podliehajú dozoru štátu v rozsahu\nvymedzenom osobitnými zákonmi“ (§ 11 až 13 zákona č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre,\nštvrtá časť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok). Dôvodom\ntakéhoto „obmedzenia“ výkonu samosprávy obce môže byť len záujem na jej\nkvalitnom fungovaní, ale aj na kvalitnom fungovaní výkonu verejnej správy ako celku\na záujem na ochrane práv a právom chránených záujmov právnických a fyzických\nosôb. V tomto smere však bezvýhradne platí, že „ukladať obci povinnosti alebo\nzasahovať do jej oprávnení možno len zákonom“ (§ 2 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb.).\nPlnenie úloh vyplývajúcich obci z výkonu územnej samosprávy realizujú\norgány obce predovšetkým svojimi rozhodnutiami, ktoré majú rôznu formu. Zákon\nč. 369/1990 Zb. rozlišuje medzi uzneseniami obecného zastupiteľstva a nariadeniami\n(všeobecne záväznými) obecného zastupiteľstva (§ 12 ods. 6), na prijatie ktorých je\npotrebný kvalifikovaný súhlas prítomných poslancov.\nVšeobecne záväzné nariadenie môže obec (ďalej len „nariadenie obce“) vydať,\nlen ak bol jeho návrh prijatý trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov obecného\nzastupiteľstva, t.j. uzniesol sa na nich tento počet poslancov. Obec ich vydáva\n\niniciatívne sama na plnenie úloh samosprávy obce, alebo ak to ustanovuje zákon alebo\nna základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach, ak obec plní úlohy štátnej správy\n(§ 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.). Nariadenie obce, bez ohľadu na to, čo bolo\nprávnym dôvodom na jeho vydanie, nesmie odporovať ústave ani zákonu, a pokiaľ ide\no nariadenie obce vydané na základe splnomocnenia zákona, ani inému všeobecne\nzáväznému právnemu predpisu.\nUznesenie obecného zastupiteľstva je prijaté, ak s ním súhlasila nadpolovičná\nväčšina prítomných poslancov.\nMedzi pojmami „uznesenie“ a „nariadenie“ rozlišuje aj zákon č. 314/1996 Z.z.\no prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 314/1996 Z.z.). Podľa\n§ 11 citovaného zákona\n\nprokurátor môže preskúmať zákonnosť „všeobecne\n\nzáväzných\nnariadení obcí, smerníc, uznesení a iných právnych aktov vydávaných orgánmi\nverejnej správy“ (medzi tieto orgány t.j. orgány verejnej správy patria aj obce).\nPod jazykovým výrazom „uznesenie obecného zastupiteľstva“ podľa § 200ha\nO.s.p. treba teda rozumieť všetky uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré vznikli\njeho\nuznášaním sa a ich vonkajšia forma má podobu „uznesenia“ s výnimkou uznesenia\nobecného zastupiteľstva, ktorého vonkajšia forma má podobu „všeobecne záväzného\nnariadenia obce“. Hoci oba druhy právnych aktov vznikajú v procese hlasovania, t.j.\nuznášania sa obecného zastupiteľstva, z výsledného hľadiska však vznikajú dva\nodlišné právne akty, z ktorých zákonnosť „uznesenia“, je preskúmateľná súdmi aj\npodľa § 200ha O.s.p. a pokiaľ ide o zákonnosť, ale aj ústavnosť „všeobecne záväzných\nnariadení obce“ je preskúmateľná ústavným súdom podľa čl. 125 písm. c) ústavy.\nUstanovenie § 200ha O.s.p. teda upravuje možnosť preskúmania uznesení\nobecného zastupiteľstva prijatého pri výkone územnej samosprávy, čo navrhovateľ\nnamietal ako jednoznačný rozpor s čl. 142 ods. 1 ústavy, lebo podľa jeho názoru\nz tohto ustanovenia vyplýva, že rozhodnutia orgánov obce sú preskúmateľné\nvšeobecnými súdmi len v konaní podľa piatej časti O.s.p., čomu zodpovedá aj znenie\nvety za bodkočiarkou citovaného ustanovenia ústavy - „súdy preskúmavajú aj\nzákonnosť rozhodnutí správnych orgánov“. Medzi takého rozhodnutia podľa\n\nnavrhovateľa nepatria uznesenia orgánov obce prijaté pri výkone územnej\nsamosprávy,\na preto nemôžu byť všeobecným súdom preskúmané. Naviac činnosť obce pri výkone\núzemnej samosprávy je podľa navrhovateľa natoľko autonómna, že nemôže\npreskúmaniu všeobecných súdov vôbec podliehať, a preto nie je podľa neho právne\nvýznamné ani to, že nové ustanovenie § 200ha O.s.p. bolo zákonom č. 225/1998 Z.z.\nsystémovo zaradené do tretej časti piatej hlavy O.s.p.\nAko už bolo spomenuté, súdy podľa čl. 142 ods. 2 ústavy preskúmavajú aj\nzákonnosť rozhodnutí správnych orgánov (spoločné označenie v tejto legislatívnej\nskratke pre orgány verejnej správy, t.j. orgány štátnej správy, územnej samosprávy a\nzáujmovej samosprávy, ale aj právnických osôb, ktorým zákon zveruje rozhodovanie\nv oblasti verejnej správy). Takto ústavou upravenú právomoc súdov nemožno\nvykladať\n(posudzovať) len na základe zákona upravujúceho postup v konaní pred nimi, teda len\npodľa Občianskeho súdneho poriadku, aj to len ustanovení uplatňovaných pri\npreskúmavaní v určitých prípadoch (napr. podľa piatej časti O.s.p.; podobne\nv rozhodnutiach vedených na ústavnom súde pod sp. zn. PL.ÚS 19/98 a sp. zn.\nPL.ÚS 15/98).\nRozsah ústavného ustanovenia (čl. 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou) naopak\numožňuje preskúmať aj zákonnosť iných rozhodnutí správnych orgánov, ako len tých,\nktoré boli orgánom obce vydané v správnom alebo mimosprávnom konaní.\nPrávna teória i prax začiatkom 90-tych rokov pod pojem správne orgány\nz hľadiska preskúmateľnosti zákonnosti ich rozhodnutí súdmi (a to aj v tom najužšom\nslova zmysle preskúmateľnosti podľa § 244 ods. 2 O.s.p.), zahŕňa vlastne všetky\norgány verejnej správy a ich rozhodnutia. O rozšírení preskúmateľnosti zákonnosti aj\niných rozhodnutí, ako len tých, ktoré sú preskúmateľné podľa piatej časti O.s.p. svedčí\naj ustanovenie § 200f O.s.p. upravujúce konanie súdu o vykonaní opravy alebo\ndoplnení zoznamu voličov a ustanovenie § 200ga O.s.p. upravujúce konanie súdu vo\nveciach registrácie kandidátnych listín, a to vydaním rozhodnutia o zrušení registrácie\nkandidáta alebo vydaním rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta. Z citovaných\nustanovení O.s.p. vyplýva, že ide o preskúmanie zoznamu voličov vydaných obcou a o\n\npreskúmanie rozhodnutia miestnej alebo mestskej volebnej komisie o zaregistrovaní\nalebo nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do samosprávy obcí. I tieto sú inštitúciami\nverejnej správy za predpokladu, že činnosť, ktorú vykonávajú, je správnou činnosťou\nvykonávanou vo verejnom záujme (bližšie v rozhodnutí sp. zn. PL.ÚS 19/98).\nUznesenia obecného zastupiteľstva, ako už bolo uvedené vyššie, sú výsledkom\nrozhodovacej činnosti obce (mestskej časti, mesta) a to aj v oblasti výkonu územnej\nsamosprávy a charakter tejto činnosti vykonávanej vo verejnom záujme je\nnepopierateľný. Vychádzajúc z princípu právneho štátu, podľa ktorého panstvo zákona\nplatí pre všetky subjekty, ktoré svoje práva a povinnosti v rámci štátu vykonávajú, nie\nje možné, aby verejná moc samosprávnych subjektov (teda aj obce, mestskej časti,\nmesta, príp. ich orgánov) si vytvárala akési, na štátnej moci nezávislé „právo“. Išlo by\no také pravidlá správania sa, hoci vydané v rámci samosprávnej činnosti obce,\nmestskej časti, mesta (§ 4 zákona č. 369/1990 Zb.), ktoré by odporovali právnym\npredpisom vydaným štátom, o čom svedčí skutočnosť, že podanému protestu\nprokurátora podľa právnej úpravy pred prijatím zákona č. 225/1998 Z.z.; nemusí\nobecné zastupiteľstvo vyhovieť, teda pokračovať vo vykonávaní uznesenia, ktoré bolo\nv proteste označené za také, ktorým bol porušený zákon.\nZ už existujúcej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku i z rozhodnutí\nústavného súdu je zrejmé, že od začiatku 90-tych rokov vznikajú zmenou\nspoločenských vzťahov v oblasti verejnej správy dva typy správneho súdnictva.\nJedným je preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa piatej časti O.s.p. a\ndruhým preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa tretej časti piatej\nhlavy\nO.s.p.\nÚstavný súd aj v tomto prípade (podobne ako v rozhodnutiach sp. zn.\nPL.ÚS 19/98 a sp. zn. PL.ÚS 15/98) pri posudzovaní ústavnosti nového ustanovenia\n§ 200ha rozširujúcom preskúmavaciu právomoc súdov rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy (konkrétne uznesenia obecného zastupiteľstva vydaného aj pri výkone územnej\nsamosprávy) s čl. 142 ods. 1 ústavy konštatoval, že nie je s ním v nesúlade, pokiaľ\nneodporuje obsahu tohto ústavného ustanovenia, pretože toto ustanovenie nezužuje\npreskúmavaciu právomoc súdov len na prípady dosiaľ upravené v piatej časti O.s.p.\n\nNaopak jeho znenie umožňuje upraviť zákonom preskúmavaciu právomoc súdov na\niné prípady tak, aby boli rešpektované aj ďalšie články ústavy, najmä čl. 1.\nÚstavný súd preto nevyhovel námietke navrhovateľa, v ktorej namietal\nnesúlad § 200ha s čl. 142 ods. 1 ústavy z dôvodu nepreskúmateľnosti uznesení\nobecného zastupiteľstva prijatých v súvislosti so samosprávnou činnosťou obce,\nmestskej časti, mesta.\nĎalším dôvodom, pre ktorý by malo byť ustanovenie § 200ha O.s.p. v rozpore\ns čl. 142 ods. 1 ústavy, ale „aj s čl. 151 ústavy vo väzbe na § 3 zákona NR SR\nč. 314/1996 Z.z. o prokuratúre“, je podľa navrhovateľa skutočnosť, že „ani prokurátor\nnemôže podať návrh podľa novelizovaného § 200 ha O.s.p.“.\nPodľa ustanovenia čl. 151 ústavy „podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní,\nprávach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon“.\nNavrhovateľ mal zrejme na mysli úpravu tých práv a povinností prokurátora, ktoré sú\nodvodené od všeobecnej právomoci prokuratúry upravenej v ustanovení § 3 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „zákon\nč. 314/1996 Z.z.“), podľa ktorého „prokuratúra ako orgán ochrany práva je v rozsahu\nsvojej pôsobnosti povinná vykonať opatrenia na predchádzanie, zistenie a odstránenie\nporušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti. Pri\nvýkone svojej pôsobnosti je povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa\nzabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov\nfyzických osôb, právnických osôb a štátu“.\nNavrhovateľ odvolávajúc sa na svoju argumentáciu ohľadne nedostatku\nprávomoci všeobecných súdov preskúmať uznesenie obecného zastupiteľstva\nvydaného (prijatého) pri výkone územnej samosprávy doplnil, že „iné preskúmanie\nako zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov neumožňuje ani § 35 ods. 1 písm. b)\nO.s.p.“. Podľa tohto ustanovenia prokurátor môže podať návrh na začatie konania pred\nvšeobecným súdom „ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov\nv prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora, ak to vyžaduje verejný\nzáujem a za podmienok uvedených v tomto zákone“. Toto právo prokurátora je\nupravené v § 9 písm. a) zákona č. 314/1996 Z.z. - „prokurátor je podľa osobitných\nzákonov oprávnený podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania...“.\n\nPreskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov všeobecným súdom na návrh\nprokurátora podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. je teda podmienené po 1., že jeho\nprotestu sa nevyhovelo, po 2. ak to vyžaduje verejný záujem, po 3. za podmienok\nuvedených v tomto zákone. Na toto ustanovenie sa však odvoláva ustanovenie § 249\nods. 3 O.s.p. - „prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len\n„žaloba“) dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté“.\nUstanovenie § 249 je systémovo zaradené v piatej časti druhej hlavy O.s.p., ktoré\nupravuje rozhodovanie proti rozhodnutiam správnych orgánov, v ktorých sa rozhodlo\no\nsubjektívnych právach fyzickej alebo právnickej osoby a ktoré po vyčerpaní riadnych\nopravných prostriedkov nadobudli právoplatnosť.\nNa druhej strane protest prokurátora ako prostriedok dozoru nad dodržiavaním\nzákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v postupe a\nrozhodnutiach verejnej správy smeruje tak proti rozhodnutiam verejnej správy, ktoré\nmajú právotvorné účinky v tom, že zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti\nfyzických osôb a právnických osôb v jednotlivých veciach (§ 10 ods. 2 písm. b)\nzákona\nč. 314/1996 Z.z.), ako aj proti uzneseniam obecného zastupiteľstva (§ 10 ods. 2\npísm. a) zákona č. 314/1996 Z.z.). Na účely preskúmania zákonnosti prokurátorom\ns povinnosťou podať protest („podá prokurátor protest“) označuje zákon č. 314/1996\nZ.z. všetky úkony orgánov verejnej správy (normatívne aj individuálne, ale i ďalšie\núkony) vydané ako rozhodnutia (§ 11 ods. 1 zákona č. 314/1996 Z.z.). Na rozdiel od\npreskúmavacej právomoci všeobecných súdov (§ 244 ods. 2 O.s.p.) nezaraďuje medzi\nne rozhodnutia orgánov záujmovej samosprávy, lebo podľa § 4 ods. 1 písm. e) vety za\nbodkočiarkou zákona č. 314/1996 Z.z. prokurátor nevykonáva dozor nad činnosťou\norgánov záujmovej samosprávy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Prokurátor je\noprávnený podať protest proti každému druhu rozhodnutia uvedenému v § 11 ods. 1\nzákona č. 314/1996 Z.z., teda aj proti uzneseniu obecného zastupiteľstva, ak ním bol\nporušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Prokurátor podľa\nsúčasnej právnej úpravy podáva protest orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal,\nalebo orgánu nadriadenému alebo dozerajúcemu.\n\nZákon č. 369/1990 Zb. upravuje postup prokurátora pri podaní protestu proti\nnezákonnému konaniu (rozhodovaniu) starostu obce a obecného zastupiteľstva\nv šiestej časti obsahujúcej záverečné prechodné a zrušovacie ustanovenia, konkrétne\nv ustanovení § 27 ods. 2. Podľa bodu 2. citovaného ustanovenia protest prokurátora\npodaný proti uzneseniu obecného zastupiteľstva (máme na mysli uznesenie odlišné od\ntoho, ktorým bolo prijaté všeobecne záväzné nariadenie obce, hoci aj proti nemu\nmožno podať protest) prerokuje obecné zastupiteľstvo za účasti prokurátora. Zákon\nč. 369/1990 Zb. však v ďalšom odkazuje na zákon o prokuratúre ( č. 314/1996 Z.z.)\ns odchýlkami, ktoré bránia tomu, aby v prípade nevyhovenia protestu prokurátora bolo\nmožné postupovať inak než len podaním nového protestu. Vyplýva to z ustanovenia\n§ 11 ods. 3 zákona č. 314/1996 Z.z. v spojení s § 27 ods. 2 bod 1. zákona č. 369/1990\nZb., ktoré vylučuje postup upravený pri podaní protestu prokurátora proti rozhodnutiu\nstarostu obce. Ustanovenia zákona o prokuratúre, ktoré sú citované v § 27 ods. 1 bod\n1.\nzákona č. 369/1990 Zb. boli novelizované a zodpovedajú im príslušné právne normy v\nustanovení § 11 zákona č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov,\nčo toto rozhodnutie ústavného súdu zohľadnilo. V prípade podania protestu\nprokurátora proti nezákonnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému aktu starostu obce\nvydanému v správnom konaní alebo aj mimo neho, ktorému starosta nevyhovel,\nrozhodne o proteste v konečnom dôsledku orgán štátu príslušný podľa osobitných\npredpisov (§ 27 ods. 1 bod 3.); je ním okresný úrad.\nAko z posúdenia citovaných ustanovení zákonov vyplýva, existuje odlišná\nprávna úprava postupu pri podaní protestu prokurátora a jeho dôsledkov spojených\ns odstránením nezákonnosti rozhodnutia (vydaného v správnom i mimosprávnom\nkonaní), opatrenia alebo iného aktu starostu obce a postupu pri podaní protestu\nprokurátora proti uzneseniu obecného zastupiteľstva i dôsledkami, ktoré samotný\nprotest prokurátora môže mať na (ním) už „preskúmané“ (posúdené) nezákonné\nrozhodnutie (uznesenie) obecného zastupiteľstva.\nAni prokurátor, ktorému z čl. 149 ústavy vyplýva v rámci právomoci\nprokuratúry chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb\na\n\nštátu, nie je podľa súčasnej právnej úpravy (t.j. pred vydaním zákona č. 225/1998 Z.z.)\noprávnený účinne zasiahnuť proti nezákonným (prípadne neústavným) rozhodnutiam\n(uzneseniam) obecného zastupiteľstva vydaným pri samosprávnej činnosti obce.\nZ rozsahu právomocí ústavného súdu preskúmať zákonnosť (ústavnosť) rozhodnutí\norgánov územnej samosprávy v konaní pred ním, je zrejmé, že takéto uznesenie\nobecného zastupiteľstva (t.j. vydané pri samosprávnej činnosti obce) nemôže\npreskúmavať ani ústavný súd, aj keď by bola splnená podmienka, že ho nepreskúmava\niný súd (čl. 127 ústavy a § 49 zákona č. 38/1993 Z.z.). Konanie o ústavnej sťažnosti,\nv ktorom možno preskúmavať nezákonnosť právoplatných rozhodnutí orgánov\núzemnej samosprávy, možno začať len na návrh fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá\ntvrdí, že sa porušili jej základné práva alebo slobody (teda nie na návrh osoby tretej, a\nto ani prokurátora a porušenie musí smerovať proti konkrétnemu základnému právu\nalebo slobode navrhovateľa). Absolútna nepreskúmateľnosť spojená s účinnou\nnápravou nezákonného uznesenia obecného zastupiteľstva, a to až jeho prípadným\nzrušením, by odporovala princípu právneho štátu, spočívajúceho v konaní všetkých\nsubjektov v súlade so zákonom, a teda aj s ústavou (čl. 1 ústavy).\nPreto ústavný súd nevyhovel návrhu v tej časti, v ktorej ustanovenie § 200ha\nupravuje právo prokurátora obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie\nnezákonného uznesenia obecného (miestneho, mestského) zastupiteľstva, ak obec,\nmestská časť alebo mesto nezruší na základe protestu prokurátora uznesenie obecného,\nmiestneho alebo mestského zastupiteľstva vydaného v rozpore so zákonom.\nÚstavný súd neakceptoval názor (a z toho vyplývajúci návrh na rozhodnutie\nústavného súdu) navrhovateľa, podľa ktorého pre posúdenie súladu ustanovenia\n§ 200ha O.s.p. s čl. 142 ods. 1 ústavy je dôležité samotné právo prokurátora podať\nnávrh na začatie konania v zmysle § 200ha O.s.p.. Ústavný súd je toho názoru, že\nprávomoc všeobecných súdov upravenú v čl. 142 ods. 1 ústavy nemôže zúžiť ani\nrozšíriť aktívna procesná legitimácia navrhovateľa (v tomto prípade prokurátora) na\nzačatie určitého konania pred súdom.\nNávrhu navrhovateľa, aby ústavný súd formou nálezu vyslovil nesúlad\nustanovenia § 200ha, konkrétne tej jeho časti, ktorá upravuje právo okresného\núradu obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie nezákonného uznesenia, vydaného\n\nobecným (miestnym, mestským) zastupiteľstvom obce majúcej v jeho územnom\nobvode sídlo, ústavný súd vyhovel, avšak nie pre nesúlad s čl. 142 ods. 1 ústavy.\nRovnako ako v prípade prokurátora, tak aj v prípade okresného úradu, v ktorého\núzemnom obvode sa obec nachádza, len jeho procesná legitimácia obrátiť sa na súd\ns návrhom na uloženie pokuty obci, nemôžu rozšíriť alebo zúžiť právomoc súdu\nupravenú v čl. 142 ods. 1 ústavy.\nNesúlad označeného textu ustanovenia § 200ha O.s.p. s namietaným čl. 1\nv spojení s čl. 64 ods. 2 ústavy ústavný súd skonštatoval, a to najmä z nasledovných\ndôvodov.\nTieto dôvody sa vzťahujú aj na namietaný nesúlad novelizovanej časti\nustanovenia § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 222/1996 Z.z., ktorá upravuje právo\nokresného úradu podať návrhy na preskúmanie zákonnosti obecného\nzastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu s čl. 1 v spojení s čl. 64 ods. 2\nústavy (bod 3. petitu).\nPodľa ustanovenia čl. 64 ods. 2 obec je samostatný územný a správny celok\nSlovenskej republiky ...“. Samostatnosť spravovania vecí územnej samosprávy a teda\naj rozhodovania o nich vyplýva osobitne z ustanovenia čl. 67 prvej vety ústavy.\nOkresný úrad plní voči obci funkciu inštitucionálneho dozoru štátu (konanie\npodľa správneho poriadku o odvolaní, o obnove, mimoodvolacie konanie, konanie\no proteste prokurátora) vo veciach, v ktorých obec vykonáva niektoré úlohy štátnej\nsprávy prenesené na ňu zákonom, a pri ich výkone vystupuje starosta ako správny\norgán, čo bližšie upravuje § 13 ods. 3 a § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990 Zb., § 5\nods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z.\no organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nVo veciach výkonu územnej samosprávy obce, t.j. obecnej samosprávy\n(uskutočňovanej aj formou uznesení obecného zastupiteľstva) okresný úrad vstupuje\ndo horizontálnych administratívnych vzťahov, s obcou ale nie do vzťahov\nsubordinácie\n(§ 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 222/1996 Z.z., § 5 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb.). Podľa\ncitovaného ustanovenia zákona č. 222/1996 Z.z. „okresný úrad upozorňuje obce na\nnedostatky, ktoré zistí v ich činnosti“. Doplnenie tohto ustanovenia podľa Čl. III\n\nzákona č. 225/1998 Z.z. o slová „a podáva návrhy na preskúmanie zákonnosti\nuznesení\nobecných zastupiteľstiev, ak sa domnieva, že odporujú zákonu“ s odvolaním sa na\nnové ustanovenie § 200ha O.s.p., by bolo podľa názoru ústavného súdu výkonom\ninštitucionálneho dozoru okresného úradu v oblasti výkonu samosprávnej činnosti\nobce. V tejto oblasti sa však podľa zákona o obecnom zriadení (č. 369/1990 Zb.)\nmôže\nmedzi okresným úradom a obcou uskutočňovať len spolupráca a odborná pomoc, s\nčím\nsúvisí aj upozorňovanie na nedostatky zo strany okresného úradu, ktoré zistí v činnosti\nobce podľa doterajšieho znenia § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 222/1996 Z.z.\nSamospráva obce, ktorá je upravená najmä v ustanovení § 4 zákona č. 369/1990\nZb. je charakterizovaná samostatným rozhodovaním obce a ňou uskutočňovaním\nvšetkých úkonov súvisiacich so správou obce a jej majetku, ak osobitný zákon takéto\núkony nezveruje štátu alebo inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Samosprávu\nobce vykonávajú obyvatelia obce. Ako vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 2 citovaného\nzákona, obce podliehajú dozoru štátu len v rozsahu zákona č. 314/1996 Z.z.\no prokuratúre (s výnimkou „dozoru“ okresného úradu, ak starosta obce vystupuje ako\nsprávny orgán), čo je jedným z dôvodov, prečo ústavný súd rozhodol o tom, že\nustanovenie § 200ha O.s.p. nie je v súlade s čl. 1 v spojení s čl. 64 ods. 2 ústavy.\nAj keď ukladať povinnosti alebo zasahovať do oprávnení obce možno len\nzákonom (§ 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb.), nemožno túto, zákonom upravenú\nmožnosť, chápať v takom rozsahu, aby orgány miestnej štátnej správy (ktoré sú jej\npodľa citovaných zákonov v samosprávnej činnosti nie nadriadené) zasahovali do tejto\nčinnosti vlastnej práve územnej samospráve reprezentovanej obcou tak, aby táto\nčinnosť stratila práve svoj samosprávny charakter. Stav rozšírenia kompetencií štátnej\nsprávy v takom rozsahu nie je možné vyvodiť ani z ustanovenia čl. 67 ústavy, podľa\nktorého obec rozhoduje samostatne vo veciach územnej samosprávy a povinnosti a\nobmedzenia jej možno ukladať len zákonom. Je zrejmé, že obmedzeniami v tomto\nsmere nemožno chápať iniciovanie „kontroly“ zákonnosti súdom uznesení obecného\nzastupiteľstva zo strany štátnej správy (okresného úradu), ako to v tomto smere\n\nupravuje, a teda aj umožňuje nové znenie § 200ha O.s.p. v určitej časti svojho znenia.\nNaviac v zmysle článku 2 ods. 2 ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe\nústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom v zmysle\nčl. 71 ústavy vláda je oprávnená riadiť a kontrolovať iba výkon štátnej správy\nprenesený na obce zákonom (a teda v žiadnom prípade nie výkon v oblasti územnej\nsamosprávy).\nPreto nové ustanovenie § 200ha ods. 1 O.s.p. v časti upravujúcej právo\nokresného úradu podať za určitých (v ňom ustanovených) podmienok návrh na\nzrušenie nezákonného uznesenia a ustanovenie § 5 ods. 3 písm. f) v časti\nupravujúcej právo okresného úradu podať súdu návrh na preskúmanie\nzákonnosti uznesení obecných zastupiteľstiev, nie sú v súlade s čl. 1 ústavy\nv spojení s čl. 64 ods. 2 ústavy.\nNamietaný nesúlad § 27 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. a § 200ha O.s.p. s čl. 1 a\nčl. 142 ústavy (bod 1. a bod 2. petitu)\nÚstavný súd posúdil ustanovenie § 27 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. v tej časti,\nktorá upravuje možnosť súdu uložiť obci pokutu z hľadiska namietaného nesúladu čl.\n142 ods. 1 ústavy. Rovnako posúdil ustanovenie § 200ha O.s.p. v časti, ktorá upravuje\nrozhodovaciu právomoc súdu na návrh prokurátora i okresného úradu uložiť obci\npokutu, ak nezrušila na základe protestu prokurátora uznesenie obecného\nzastupiteľstva, a to z hľadiska namietaného nesúladu čl. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy.\nKu konštatovaniu, že v tomto smere došlo k nesúladu citovaných ustanovení\nzákonov a ústavy, viedli ústavný súd tieto dôvody.\nZ ústavnej úpravy jednotlivých zložiek verejnej moci (zákonodarná, výkonná a\nsúdna) nevyplýva súdnej moci právomoc sankcionovať, inými slovami trestať (napr.\npokutou), za správny delikt výkonnú moc. Výkonnú moc, ktorá sa prejavuje aj v\nspráve vecí verejných, uskutočňujú, ako už bolo spomenuté, aj iné orgány (subjekty),\nako len štátne. Preto do „výkonnej moci“ v širšom zmysle patria aj tie subjekty, ktoré\nju v rovine spravovania štátu vykonávajú vo verejnom záujme. Medzi ne nepochybne\npatria aj obce, a preto ani obci nemožno ukladať sankcie vo forme pokút hoci za\n\nnezákonné a súdom zrušené uznesenie obecného zastupiteľstva prijatého vo veciach\núzemnej samosprávy. O správnych deliktoch fyzických a právnických osôb rozhodujú\nv I. stupni zásadne správne orgány. Správny delikt je jedným z dvoch druhov právnych\ndeliktov, ktoré právna teória i právna úprava rozlišuje na delikty správne a súdne.\nVšeobecný pojem správny delikt nemá legálnu definíciu. V teórii správneho práva sa\nzaň považuje protiprávne konanie, ktorého znaky sú ustanovené zákonom, za ktoré\nukladá správny orgán trest (sankciu) ustanovený administratívnoprávnou normou.\nUvedená definícia ponúka aj ďalší pohľad posúdenia namietaného nesúladu\ncitovaných\nčlánkov ústavy s označenými ustanoveniami zákonov, ktoré priamo novelizoval zákon\nč. 225/1998 Z.z. Je na uváženie, či\n\nobecné zastupiteľstvo vôbec môže spáchať\n\nsprávny\ndelikt. Subjektom správneho deliktu môže byť právnická osoba (teda v tomto prípade\nobec alebo fyzická osoba, poslanec obecného zastupiteľstva; v prípade sankcionovania\npokutou rozhodnutie obecného zastupiteľstva by sa však muselo skúmať, ktorý\nposlanec hlasoval za uznesenie, a ktorý proti nemu, čo je nelogické, lebo ide o\nkolektívny orgán). Na to, aby vôbec bolo možné uvažovať o obci ako o subjekte, ktorý\nspáchal správny delikt, museli by byť splnené pojmové znaky správneho deliktu, t.j.\nkonanie (pri právnickej osobe konanie fyzických osôb, ktoré plnia úlohy právnickej\nosoby), protiprávnosť, trestnosť (spáchanie deliktu je právnou skutočnosťou, ktorou\nvzniká hmotnoprávny zodpovednostný vzťah medzi páchateľom a štátom, príp. iným\nsubjektom verejnej moci), zodpovedná osoba (s deliktuálnou spôsobilosťou),\nzavinenie\n(u fyzických osôb) a napokon to, že znaky deliktu sú ustanovené zákonom (skutková\npodstata deliktu). Skutočnosť, že ide o správny delikt nevyplýva z toho, že sa porušila\nprávna povinnosť, ale z toho, že takéto konanie zákon výslovne za správny delikt\noznačuje. To však nie je prípad porušenia zákona uznesením obecného zastupiteľstva.\nAko už bolo spomenuté, rozhodovacia právomoc súdov podľa ustanovenia\nčl. 142 ods. 1 ústavy je daná v občianskoprávnych veciach, v trestnoprávnych veciach\na v preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. Rozhodovanie súdov\no ukladaní pokút túto právomoc súdov neodôvodnene rozširuje, a to nie ústavným\n\nzákonom, ale len zákonom. Takýto postup pri vydávaní právneho predpisu nie je\nmožný ani podľa čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na\nzáklade ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nOsobitne slová „v jej medziach“ bránia rozširujúcemu výkladu. Slová „v rozsahu a\nspôsobom, ktorý ustanoví zákon“ znamenajú, že zákonom môže byť upravený rozsah\nlen troch právomocí súdov podľa čl. 142 ods. 1 ústavy, ako aj spôsob ich výkonu, ale\nnemôže právomoc súdov rozšíriť o samostatnú právomoc štvrtú, t.j. rozhodovať o\nukladaní pokút.\nV súvislosti s uvedenou argumentáciou ústavný súd konštatoval, že\nustanovenie § 27 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. a ustanovenie § 200ha O.s.p. v\nčasti, v ktorej upravujú rozhodovaciu právomoc súdu uložiť obci pokutu, nie sú\nv súlade s čl. 142 ods. 1 a teda ani s čl. 1 ústavy, pretože odporujú základnému\nprincípu právneho štátu, podľa ktorého predmet a rozsah právnej úpravy určuje ústava.\nVyslovenie nesúladu ustanovenia § 27 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. v znení\nzákona č. 225/1998 Z.z. s čl. 142 i s čl. 1 ústavy, ktorý má v konečnom dôsledku za\nnásledok neúčinnosť a neplatnosť tohto ustanovenia nebráni tomu, aby príslušný súd\nmohol podľa § 200ha O.s.p. konať o návrhu prokurátora na zrušenie nezákonného\nuznesenia obecného zastupiteľstva. Článok II. zákona č. 225/1998 Z.z., ktorým bolo\ndo\nObčianskeho súdneho poriadku priamo vložené nové ustanovenie § 200ha nepriamo\nnovelizuje (presnejšie dopĺňa) aj ustanovenie § 27 ods. 2 bod 2. zákona č. 369/1990\nZb., ktoré upravuje postup obecného zastupiteľstva o proteste prokurátora, ktorým\ntento preskúmal uznesenie obecného zastupiteľstva. Rovnako sa táto nepriama\nnovelizácia dotýka aj ustanovenia § 11 (najmä odsekov 1 a 2) zákona č. 314/1996 Z.z.\no prokuratúre, a rieši sa ním novým spôsobom situácia, keď obec, mestská časť alebo\nmesto nezruší na základe protestu prokurátora uznesenie obecného zastupiteľstva.", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. a) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}