{"guid": "ussr:9045d88c-c97b-405c-8cd1-442a655d6510", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/94 z 27. 10. 1994", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. októbra 1994, sp. zn. PL. ÚS 16/94, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1994.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Štefan Ogurčák", "sudca_id": 1102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/stefan-ogurcak-1102", "datum_vydania": "1994-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - do Národnej rady Slovenskej republiky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9045d88c-c97b-405c-8cd1-442a655d6510", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1994.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1994.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1994.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 16/94\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí 27. októbra\n1994, vo veci navrhovateľov Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej\nstrany, zastúpených doc. JUDr. Ľudovítom Hudekom, CSc., komerčným právnikom, o\nsťažnosti na nezákonný postup Demokratickej únie Slovenska vo voľbách do Národnej rady\nSlovenskej republiky v dňoch 30. 9. a 1. 10. 1994 na celom území Slovenskej republiky a\ntým proti výsledku volieb dosiahnutým politickou stranou Demokratická únia Slovenska\ntakto\n\nrozhodol:\n\nSťažnosť Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany sa\nzamieta.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nHnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana 11. októbra 1994\npodali na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sťažnosť podľa čl.\n\n129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) na nezákonnosť volieb, ktorou\nžiadali zrušiť výsledky volieb dosiahnuté politickou stranou Demokratická únia Slovenska\nvo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v dňoch 30. 9. 1994 až 1. 10. 1994 na\ncelom území Slovenskej republiky (ďalej len „volebná sťažnosť“).\nÚstavný súd po zistení, že volebná sťažnosť bola podaná včas a spĺňa všetky\nzákonom ustanovené náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, túto na\nneverejnom zasadnutí 19. októbra 1994 predbežne prerokoval a prijal na ďalšie konanie.\nAko vyplýva z volebnej sťažnosti, navrhovatelia ju odôvodnili nezákonnosťou\nkonania Demokratickej únie Slovenska a oboch spomenutých volebných komisií.\nNezákonný postup Demokratickej únie Slovenska, podľa navrhovateľov, spočíva v\ntom, „...že sa pri zostavovaní petície DÚ nepostupovalo podľa ustanovenia § 17 ods. 1 písm.\nb/ zák. č. 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov“ čím „došlo k porušeniu zákonnosti\npostupu DÚ pri voľbách do NR SR, a tým aj k spochybneniu zákonom predpísaného počtu 10 000 voličov, ktoré musela DÚ pripojiť ku kandidátnej listine.“ Pochybnosti\nnavrhovateľov „...o tom, že DÚ zostavila petíciu v súlade s požiadavkami volebného zákona\nboli umocnené zistením, že pri zostavovaní petície z okresu Humenné došlo k\npreukázanému falšovaniu údajov.“ Navrhovatelia v dôsledku toho dospeli k záveru, že\nDemokratická únia Slovenska „s veľkou pravdepodobnosťou nesplnila zákonom stanovené\npodmienky pre účasť politickej strany v parlamentných voľbách v SR v roku 1994.“\nNavrhovatelia ďalej vo volebnej sťažnosti namietajú, že Krajská volebná komisia\nvolebného kraja hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej len „Krajská\nvolebná komisia“) „...nedôsledne vykonala kontrolu petičných hárkov predložených\nDemokratickou úniou Slovenska bez stanovenia základných kritérií pre posudzovanie\njednotlivých zákonom stanovených požiadaviek.“ Podľa mienky navrhovateľov táto\nkomisia nepostupovala tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 17 ods. 1 písm. b/ zákona\nSlovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení\nzák. SNR č. 8/1991 Zb., zák. SNR č. 104/1992 Zb., zák. Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 518/1992 Zb. a zák. NR SR č. 157/1994 Z. z., úplné znenie vyhlásené pod č.\n197/1994 Z. z. (ďalej len „volebný zákon“).\n\n2\n\nProti uvedenému postupu Krajskej volebnej komisie podali jej členovia\n\na\n\nSlovenskú volebnú komisiu návrh na prešetrenie platnosti petičných hárkov a\nzároveň zaslali podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.\nNavrhovatelia poukazujú na to, že Slovenská volebná komisia „...napriek tomu\nneuskutočnila požadovanú dôslednú kontrolu, ktorú navrhovali viacerí členovia SVK a\nktorú jednomyseľne svojím rozhodnutím navrhla aj právna sekcia SVK 7. 9. 1994\n(skladajúca sa zo zástupcov HZDS, SNS, KSÚ, SV, DS a DÚ), ktorá by potvrdila alebo\nvylúčila pochybnosť o tom, že petičné hárky Demokratickej únie spĺňajú všetky podmienky\npožadované zákonom.“\nK jednotlivým svojim tvrdeniam navrhovatelia označili dôkazy a okrem toho navrhli\nústavnému súdu „vykonať kontrolu správnosti obsahu a zostavenia petičných hárkov, ako aj\npreveriť, či sú občania - voliči uvedení na petícii aj skutočne jej signatármi.“\nNavrhovatelia vo volebnej sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd, ak sa preukážu nimi\nuvádzané skutočnosti, vydal nález, podľa ktorého ústavný súd zrušuje výsledky volieb\ndosiahnuté politickou stranou Demokratická únia Slovenska vo voľbách do Národnej rady\nSlovenskej republiky v dňoch 30. 9. 1994 a 1. 10. 1994, na základe ktorých získali mandáty\nposlancov Národnej rady Slovenskej republiky Bajan Vladimír, Černák Ľudovít, Filkus\nRudolf, Harach Ľubomír, Hrnko Anton, Kňažko Milan, Kováč Roman, Kukan Eduard,\nMoravčík Jozef, Rosíval Ivan, Rusnáková Eva, Šagát Tibor, Švec Juraj, Vaškovič Viliam,\nVavrík Roman.\n\nII.\nÚstavný súd podľa § 61 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z.“) upovedomil o volebnej sťažnosti Hnutia za\ndemokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany ostatné politické strany, ktoré vo\nvoľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky. V súlade s citovaným\nustanovením im umožnil, aby sa v päťdňovej lehote k tejto volebnej sťažnosti vyjadrili.\nV určenej lehote sa vyjadrilo jedenásť strán a hnutí.\n\n3\n\nDemokratická únia Slovenska vo svojom vyjadrení k volebnej sťažnosti navrhla,\naby ju ústavný súd v súlade s § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. na predbežnom\nprerokovaní odmietol z dôvodu, že návrh na rozhodnutie je vo svojom obsahu v rozpore s\n§ 63 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. Návrh odôvodňujú tým, že nie je možné zrušiť výsledky\nvolieb iba jedného z politických subjektov, ktoré sa na voľbách zúčastnili, a ktorý získal\nurčitý počet mandátov a zároveň pritom nepovedať, ako sa má s týmito mandátmi naložiť.\nJe toho názoru, že prípadné rozdeľovanie uvedených mandátov však jednak nie je možné a\njednak ústavnému súdu ani neprináleží. V súlade s § 63 ods. 1 písm. b/ zákona č. 38/1993\nZ. z. ústavný súd môže zrušiť napadnutý výsledok volieb, no pokiaľ by tak urobil v prípade\nDemokratickej únie Slovenska bez toho, aby jej mandáty aj rozdelil, fakticky by legitimoval\nna celé volebné obdobie zmenený počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čo\nby bolo v rozpore s viacerými ustanoveniami prvého oddielu piatej hlavy ústavy.\nDemokratická únia Slovenska je presvedčená, že takéto riešenie nemal v úmysle\nústavodarca ani zákonodarca v prípade zákona č. 38/1993 Z. z.\nHnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky pokladá volebnú sťažnosť za\nneopodstatnenú, lebo nevidia dôvody na spochybnenie práce volebných komisií.\nKresťanskodemokratické hnutie vo svojom vyjadrení navrhlo volebnú sťažnosť\nzamietnuť ako nedôvodnú, pretože podľa názoru tohto hnutia žiadne súdy, vrátane\nústavného súdu, nemôžu preskúmavať rozhodnutia krajských volebných komisií a\nSlovenskej volebnej komisie.\nMaďarská občianska strana navrhla volebnú sťažnosť zamietnuť. Podľa názoru\ntejto strany možno vyvodzovať nezákonnosť volieb iba vo fáze volieb, ktorá je ohraničená\nuzavretím volebných miestností a vyhlásením výsledkov volieb. Protiprávne skutočnosti\nzistené pred touto fázou môžu byť odstránené iba novými voľbami.\nMaďarské kresťanskodemokratické hnutie vyjadrilo názor, že Demokratická únia\nSlovenska sa mohla zúčastniť volieb ako politický subjekt, ktorý sa už zúčastňoval\npolitického diania na Slovensku.\nSociálnodemokratická strana Slovenska bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k\nnedôslednej kontrole petičných hárkov navrhla sťažnosť zamietnuť so zreteľom na\nvýsledky, ktoré Demokratická únia Slovenska dosiahla vo voľbách.\n4\n\nSpolužitie-Együttélés požadovalo vo svojom stanovisku volebnú sťažnosť\nzamietnuť ako neopodstatnenú. Náležitú a zákonnú kontrolu petičných hárkov\nDemokratickej únie Slovenska vykonali príslušné volebné komisie.\nStrana demokratickej ľavice nepokladala za potrebné sa k volebnej sťažnosti\nvyjadrovať, pretože ide o kauzu, ktorá má odborný charakter. Rešpektuje nezávislosť\nústavného súdu a spolieha sa na kvalifikovanosť a erudíciu jeho sudcov.\nStrana zelených na Slovensku uviedla, že rešpektuje konečné rozhodnutie\nSlovenskej volebnej komisie o účasti Demokratickej únie Slovenska vo voľbách.\nRoľnícka strana Slovenska navrhla sťažnosti vyhovieť v celom rozsahu z dôvodu\nchybného postupu volebných komisií pri kontrole petičných hárkov predložených\nDemokratickou úniou Slovenska.\nZdruženie robotníkov Slovenska uviedlo, že ctí zákonnosť a preto o sťažnosti\nodporúča rozhodnúť podľa platných zákonov a Ústavy Slovenskej republiky.\n\nIII.\n\nPodľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nV rámci svojej rozhodovacej činnosti podľa čl. 125 až 130 ústavy rešpektuje všetky\nustanovenia ústavy v ich vzájomných väzbách. Pri rozhodovaní vo volebných veciach podľa\nčl. 129 ods. 2 ústavy sú to najmä čl. 12 ods. 1, 2, čl. 30 a čl. 31 ústavy. Citované\nustanovenia určujú miesto, postavenie a povahu volebného práva občanov a tiež umožnenie\na ochranu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti. V konaní vo\nvolebných veciach týkajúcich sa volieb do Národnej rady Slovenskej republiky je to aj čl.\n73 ods. 1 ústavy.\nV konaní vo volebných veciach ústavný súd podľa § 63 ods. 1 zákona č. 38/1993\nZ. z. môže:\na/ vyhlásiť voľby za neplatné,\nb/ zrušiť napadnutý výsledok volieb,\n\n5\n\nc/ zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne\nzvolený,\nd/ sťažnosť zamietnuť.\nZ volebnej sťažnosti navrhovateľov ústavný súd zistil, že žiadajú zrušiť výsledky\nvolieb dosiahnuté politickou stranou Demokratická únia Slovenska z dôvodu nezákonnosti\njej vstupu do volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Nezákonnosť vstupu tejto\npolitickej strany do volieb odôvodňujú porušením zákonnosti jej postupu pri zostavovaní\npetície, keďže podľa navrhovateľov „pri zostavovaní petície z okresu Humenné došlo k\npreukázanému sfalšovaniu údajov...“. Nezákonnosť vstupu Demokratickej únie Slovenska\ndo volieb do Národnej rady Slovenskej republiky umožnil, podľa sťažovateľov, aj\nnezákonný postup Krajskej volebnej komisie pri kontrole petičných hárkov. Namietali tiež,\nže Slovenská volebná komisia neuskutočnila požadovanú dôslednú kontrolu, hoci ju\nnavrhovali viacerí jej členovia. V dôsledku uvedeného, navrhovatelia považujú výsledky\nvolieb, ktoré dosiahla politická strana Demokratická únia vo voľbách do Národnej rady\nSlovenskej republiky v dňoch 30. 9. a 1. 10. 1994 za nezákonné.\nSkutkový základ volebnej sťažnosti obsiahnutý v jej odôvodnení teda vychádza z\ntvrdenia, že Demokratická únia Slovenska nezákonne vstúpila do volieb, „vzhľadom na to,\nže sa pri zostavovaní petície DÚ nepostupovalo podľa ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b/ zák.\nč. 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov došlo k porušeniu zákonnosti postupom DÚ\npri voľbách do NR SR, a tým aj k spochybneniu zákonom predpísaného počtu -10 000\nvoličov, ktoré musela DÚ pripojiť ku kandidátnej listine“.\nNa základe tejto skutkovej argumentácie navrhovateľov ústavný súd dospel k záveru,\nže volebná sťažnosť obsahuje tvrdenie nezákonnosti iba so zreteľom na tú časť volieb,\nktorá súvisí s registráciou kandidátnej listiny politickej strany Demokratická únia\nSlovenska. Táto nezákonnosť, podľa navrhovateľov, oprávňuje ústavný súd zrušiť výsledky\nvolieb dosiahnuté touto politickou stranou vo voľbách do Národnej rady Slovenskej\nrepubliky v dňoch 30. 9. a 1. 10. 1994, na základe ktorých získali mandáty poslancov\nNárodnej rady Slovenskej republiky konkrétne osoby uvedené v petite volebnej sťažnosti. Z\nargumentácie navrhovateľov vyplýva, že napadnuté výsledky volieb sú nezákonné len so\nzreteľom na nezákonnosť vstupu Demokratickej únie Slovenska do volieb.\n6\n\nVychádzajúc z návrhu na rozhodnutie (petitu), uvedeného vo volebnej sťažnosti,\njeho právny základ vyplýva z § 63 ods. 1 písm. b/ zákona č. 38/1993 Z. z. v spojitosti s\n§ 44 ods. 1 a 2 volebného zákona, ktorý v úprave o náležitostiach zápisnice Slovenskej\nvolebnej komisie určuje obsah pojmu výsledku volieb. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n38/1993 Z. z. môže ústavný súd zrušiť napadnutý výsledok volieb. Podľa § 44 ods. 2\nvolebného zákona v zápisnici o výsledku volieb sa uvedie\na) celkový počet osôb zapísaných v zozname voličov,\nb) celkový počet voličov, ktorým boli vydané obálky,\nc) počet platných hlasov odovzdaných pre každú kandidátnu listinu osobitne v\nSlovenskej republike a osobitne v jednotlivých krajoch,\nd) mená kandidátov, ktorí boli z jednotlivých kandidátnych listín zvolení v prvom skrutíniu\nspolu s údajmi o výsledkoch prednostného hlasovania a kandidátov zvolených v druhom\nskrutíniu, ako i kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi.\n\nPorovnaním právneho základu a skutkového stavu uvedeného vo volebnej\nsťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že sú vo vzájomnom rozpore. Skutkový základ\nvolebnej sťažnosti sa viaže na prípravnú fázu volieb, v ktorej, podľa názoru navrhovateľov,\ndošlo k porušeniu volebného zákona. V petite volebnej sťažnosti navrhovatelia žiadajú\nprijatie rozhodnutia, ktoré, podľa ústavného súdu, musí mať svoj skutkový základ\nspočívajúci v takom porušení volebného zákona, ktoré je v priamej príčinnej súvislosti s\ndosiahnutým výsledkom volieb, ako aj jeho uverejnením (§ 44 volebného zákona), a to aj s\nohľadom na vzájomnú spätosť príslušných článkov ústavy, volebného zákona a zákona č.\n38/1993 Z. z. v konaní a rozhodovaní ústavného súdu vo volebných veciach.\nNavrhovatelia namietajúc porušenie volebného zákona v prípravnej fáze volieb\n(konkrétne v piatej časti volebného zákona), ktoré môže mať vplyv na zákonnosť volieb do\nNárodnej rady Slovenskej republiky, nemôžu z tohto dôvodu žiadať zrušiť dosiahnutý\nvýsledok volieb, resp. jeho časti, pretože toto porušenie nie je v priamej príčinnej súvislosti\nku konkrétne dosiahnutému výsledku volieb.\n\n7\n\nIV.\nÚstavný súd pri posudzovaní dôvodov volebnej sťažnosti dospel k záveru, že táto\nvolebná sťažnosť je neopodstatnená. Neopodstatnenosť volebnej sťažnosti vyvodil z\nviacerých\n\nprávnych\n\nargumentov\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky,\n\nmedzinárodných zmlúv vyhlásených spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov a\nvolebného zákona v spojení so zákonom č. 38/1993 Z. z.\nNávrh na rozhodnutie vo veci samej vychádza z § 63 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n38/1993 Z. z. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd je oprávnený zrušiť napadnutý výsledok\nvolieb. Ústavný súd môže napadnutý výsledok volieb zrušiť len za predpokladu, že pri\ndosiahnutí určitého a konkrétneho výsledku volieb bol porušený zákon. Tento výsledok\nsa vytvára odo dňa volieb ( § 24 volebného zákona) a je uverejnený spôsobom upraveným\nzákonom (§ 44 ods.1 a 2 volebného zákona).\nNavrhovatelia však netvrdia a nedokazujú nezákonnosť volieb so zreteľom na\nvýsledok volieb dosiahnutý v dňoch 30. 9. a 1. 10. 1994 až po uverejnenie výsledkov volieb.\nNaopak, uvádzajú, že k porušeniu volebného zákona došlo pri zaregistrovaní kandidátnych\nlistín Demokratickej únie Slovenska. Takéto porušenie volebného zákona však nemôže\novplyvniť výsledok volieb vzhľadom na to, že nimi uvádzané skutočnosti nie sú v priamej\npríčinnej súvislosti s napadnutým výsledkom volieb.\nPorušenie volebného zákona, ktoré navrhovatelia namietajú, by mohlo mať vplyv len\nna rozhodnutie Krajskej volebnej komisie, príp. Slovenskej volebnej komisie o registrácii\nkandidátnych listín Demokratickej únie Slovenska, avšak na zrušenie týchto rozhodnutí nie\nje zákonný podklad tak v ustanovení § 63 ods.1 písm. b/ zákona č. 38/1993 Z. z., ako aj vo\nvolebnom zákone.\nPorušenie volebného zákona v prípravnej fáze volieb sa preto nemôže prejaviť\nani na výsledku volieb jednej politickej strany. Zrušenie napadnutého výsledku len z\ntohto dôvodu by vyvolalo neústavný stav vo vzťahu k voličom tejto politickej strany.\nNeústavnosť by spočívala v tom, že voličom tejto strany by sa rozhodnutím ústavného súdu\nzrušilo ich základné právo, ktoré je neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a\nnezrušiteľné (čl. 12 ods. 1 ústavy s výnimkami, ktoré upravuje ústava a medzinárodné\nzmluvy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika\n8\n\nviazaná), t.j. právo slobodne voliť svojich zástupcov podľa čl. 30 ods.1 ústavy. Títo voliči\nzrušením výsledku volieb politickej strany, ktorú volili, by boli diskriminovaní voči\nvoličom iných politických strán, ktorých účinky volebného práva neboli rozhodnutím\nústavného súdu dotknuté, hoci všetci voliči splnili zákonom ustanovené podmienky výkonu\nvolebného práva.\nÚstavný súd pri svojom rozhodovaní v tejto veci bral do úvahy aj medzinárodné\nzáväzky Slovenskej republiky, ktoré ako orgán štátu musí vo svojom konaní a rozhodovaní\nuplatňovať (čl. 26 Viedenského dohovoru o práve medzinárodných zmlúv z roku 1969,\nuverejnený vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 15/1988 Zb.). Tieto záväzky upravujú\nnajmä čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) zakazujúci diskrimináciu osôb z dôvodov v ňom uvedených a čl. 3\nDodatkového protokolu k Dohovoru, ktorý obsahuje záväzok uskutočňovania slobodných\nvolieb do zákonodarného zboru. Vybraná judikatúra potvrdzuje, že výklad spomenutých\nustanovení čl. 14 Dohovoru a čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru zakazuje i\ndiskrimináciu osôb pri výkone volebného aktu, a to konaním alebo opatrením štátu, resp.\njeho štátnych orgánov.\n\nVo svojom rozsudku z 27. 10. 1975 (Judgment Court, October 1975, National Union\nof Belgian Police Case, 44, Publications Court A, Vol. 19,19) Európsky súd pre ľudské\npráva so sídlom v Štrasburgu uvádza, že „hoci článok 14 nemá nezávislú existenciu, pôsobí\ndoplňujúco k ďalším ustanoveniam ako Dohovoru tak i Protokolov, zabezpečuje, aby\njednotlivci alebo skupiny jednotlivcov nachádzajúci sa v porovnateľných situáciách\n(comparable situations) neboli vystavení diskriminácii pri využívaní práv a slobôd\nuvedených v Dohovore a Protokoloch“.\nV ďalšom svojom rozsudku z 24. júna 1965 (Belgian Linguistic Case, 400\nPublications Court B, Vol. 3, 305-306) ten istý súd uvádza, že „...použitie čl. 14 Dohovoru\nje bez akýchkoľvek pochybností v prípadoch, ak zákon alebo opatrenie (act or measure)\nuskutočnené zmluvnou stranou zakladá porušenie ktoréhokoľvek z článkov 2 až 13\nDohovoru alebo hociktorého z článkov 1 až 3 Protokolu a ak zákon alebo opatrenie\nzakladajú určitú formu diskriminácie“.\n9\n\nNapokon Komisia pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu vo veci Grandrath (Op.\nCom., 29. june 1967, Grandrath Case, 40, YB X, 626, 680) poskytla výklad termínu\ndiskriminácia. „Pojem diskriminácie medzi jednotlivcami predpokladá porovnanie medzi\ndvoma alebo viacerými skupinami alebo kategóriami jednotlivcov a skonštatovanie, že s\njednou skupinou alebo kategóriou je nakladané odlišne a menej priaznivo ako s druhou\nskupinou alebo kategóriou a za druhé, že takéto odlišné zaobchádzanie je založené na\nzákladoch, ktoré nie sú akceptovateľné“.\n\nV.\n\nZ ustanovení zákona č. 38/l993 Z. z. vyplýva, že ústavný súd môže v niektorých\nkonaniach vo volebných veciach preskúmavať aj nezákonnosť postupu a rozhodnutí\nvolebných komisií. Sú to najmä ustanovenia § 59 a § 63 ods. l písm. c/ citovaného zákona.\nV konaní o volebnej sťažnosti však ústavný súd vždy skúma, so zreteľom na svoju\nprávomoc vo volebných veciach, či zákon umožňuje, aby výsledky navrhovaného\ndokazovania aj využil s ohľadom na petit volebnej sťažnosti a jeho opodstatnenosť.\nNavrhovatelia žiadali v konaní pred ústavným súdom dokázať svoje tvrdenia\npreskúmaním pravdivosti údajov uvedených na podpísanej petícii politickej strany\nDemokratická únia Slovenska, ktorá bola pripojená ku kandidátnej listine tejto strany.\nPetíciu, ktorej obsah a spôsob zostavenia upravuje ustanovenie § 17 ods. l písm. b/\nvolebného zákona preskúmali Krajská volebná komisia a Slovenská volebná komisia.\nÚstavný súd to zistil zo zápisníc oboch volebných komisií o preskúmaní kandidátnej listiny\nDemokratickej únie Slovenska. Toto preskúmanie vyznelo do záveru o splnení\npožadovaného počtu podpisov voličov z hľadiska zákonných kritérií. Tento skutkový stav\nustálený volebnými komisiami bol východiskom pre rozhodnutie o zaregistrovaní\nkandidátnych listín.\nPodľa § 31 ods. l zákona č. 38/l993 Z. z. ústavný súd vykonáva dôkazy potrebné na\nzistenie stavu veci. O vykonávaní dôkazov primerane platia podľa § 3l ods. 4 citovaného\nzákona ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 120 ods. l Občianskeho\n\n10\n\nsúdneho poriadku súd rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať. Z citovanej\nprávnej normy vyplýva, že ústavný súd nemá povinnosť vykonať všetky navrhované\ndôkazy. Na to nadväzuje aj § 3l ods. 4 zákona č. 38/l993 Z. z. v spojení s § 157 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku, ktorý upravuje, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia\nuvedie aj to, prečo nevykonal navrhované dôkazy.\nZ týchto procesných noriem vychádzal aj ústavný súd, a preto nevykonal\nnavrhované dôkazy, ktoré nemali význam pre rozhodnutie vo veci samej. Ak by bol\nakceptovaný opačný záver, potom by ústavný súd musel vykonávať všetky navrhované\ndôkazy bez zreteľa na návrh na rozhodnutie vo veci samej, ktorý vymedzuje rozsah a\nprostriedky procesného dokazovania. Rozsah procesného dokazovania je determinovaný\ndôkaznými prostriedkami o opodstatnenosti a dôvodnosti petitu. Ústavný súd, opierajúc sa o\ncitované právne predpisy, uzavrel, že dôkaz o pravdivosti údajov uvedených na podpísanej\npetícii, pripojenej ku kandidátnej listine Demokratickej únie Slovenska, nevykoná.\nVýsledok tohto dokazovania by totiž nemohol (so zreteľom na petit volebnej sťažnosti)\novplyvniť konečné rozhodnutie vzhľadom na to, že ústavný súd nemá právomoc\nzrušovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie volebnej komisie o registrovaní\nkandidátnej listiny politickej strany Demokratickej únie Slovenska. Zistenie zákonných\nnáležitostí petície pripojenej ku kandidátnej listine Demokratickej únie Slovenska nemá, bez\nzákonnej možnosti zrušiť toto rozhodnutie, žiaden právny význam.\nNedostatok právomoci ústavného súdu zrušovať pri napadnutí výsledku volieb\nrozhodnutie o registrovaní kandidátnych listín politickej strany vyplýva z § 63 ods.1\npísm. b/ zákona č. 38/1993 Z. z. Táto norma, na rozdiel od § 63 ods. 1 písm. c/ cit. zákona,\nneumožňuje zrušovať žiadne rozhodnutie volebnej komisie. Ak teda ústavný súd podľa\n§ 63 ods.1 písm. b/ zákona č. 38/1993 Z. z. nemôže zrušiť rozhodnutie o registrovaní\nkandidátnej listiny Demokratickej únie Slovenska, nemôže ani zrušiť výsledok volieb vo\nvzťahu k tejto politickej strane.\nZ týchto dôvodov ústavný súd nevyhovel návrhu vykonať kontrolu správnosti obsahu\na zostavenia petičných hárkov, ako aj preverenia toho, či sú občania - voliči uvedení na\npetícii aj skutočne jej signatármi. Pre rozhodnutie ústavného súdu, ktoré navrhovatelia v\npetite svojej volebnej sťažnosti žiadajú, by vykonanie tohto dôkazu bolo právne irelevantné.\n\n11\n\nVI.\n\nPo vyhodnotení týchto výsledkov konania dospel ústavný súd k týmto skutkovým\nzáverom:\n1. Navrhovatelia tvrdia nezákonnosť výsledku volieb dosiahnutého vo voľbách do\nNárodnej rady Slovenskej republiky Demokratickou úniou Slovenska v dôsledku\nnedostatočného počtu podpisov voličov na petičných hárkoch predložených touto politickou\nstranou Krajskej volebnej komisii a Slovenskej volebnej komisii pred registráciou jej\nkandidátnych listín.\n\n2. Rozhodnutia Krajskej volebnej komisie a Slovenskej volebnej komisie o\nzaregistrovaní kandidátnych listín Demokratickej únie Slovenska vo voľbách do Národnej\nrady Slovenskej republiky v dňoch 30. 9. a 1. 10. l994 sa stali právoplatné.\n\n3. V konaní sa nezistili skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali nezákonnosť\nvýsledku volieb v zmysle § 44 a nasl. volebného zákona a § 63 ods.1 písm. b/ zákona č.\n38/1993 Z. z.\n\nZ týchto skutkových záverov ústavný súd právne uzatvára:\n\n1.\n\nOtázka\n\npočtu\n\npodpisov\n\nvoličov\n\nna\n\npetičných\n\nhárkoch\n\npredložených\n\nDemokratickou úniou Slovenska pred registráciou kandidátnych listín je právne\nnerozhodná. Ústavný súd je totiž viazaný rozhodnutiami Krajskej volebnej komisie a\nSlovenskej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidátnych listín Demokratickej únie\nSlovenska. Táto viazanosť plynie z nedostatku právomoci zrušovať také rozhodnutia\nvolebných komisií, na rozdiel od iných rozhodnutí volebných komisií (argumentum a simili\n–porovnaj dikciu ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c/ s písm. b/ zákona č. 38/1993 Z. z.).\n\n12\n\n2. Volebná sťažnosť navrhovateľov právne argumentuje iba skutočnosťami, ktoré\npredpokladajú právomoc ústavného súdu zrušiť rozhodnutia Krajskej volebnej komisie a\nSlovenskej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidátnych listín Demokratickej únie\nSlovenska. Keďže k zrušeniu uvedených rozhodnutí nemôže dôjsť, volebná sťažnosť,\nktorou Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana žiadali zrušiť\nvýsledok volieb dosiahnutý Demokratickou úniou Slovenska, nemohla byť úspešná a preto\nbola podľa § 63 ods. 1 písm. d/ zákona č. 38/1993 Z. z. zamietnutá ako neopodstatnená.\n\nP o u č e n i e : Proti tomu rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok\n\nV Košiciach 27. októbra 1994\n\n13", "vazby": {"registre": ["volebné veci - parlamentné"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}