{"guid": "ussr:f960db60-1b2c-4f49-85bc-16ff2c372fe3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/97 z 24. 6. 1998", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. júna 1998, sp. zn. PL. ÚS 13/97, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Drgonec", "sudca_id": 1104, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-drgonec-1104", "datum_vydania": "1998-06-24", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "nazov": "čl. 13 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-55.odsek-2", "nazov": "čl. 55 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-55.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 55 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 55 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 55 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-55", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f960db60-1b2c-4f49-85bc-16ff2c372fe3", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 13/97\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a\nsudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Ľubomíra Dobríka,\nJUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka,\nJUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika na verejnom zasadnutí 19. júna 1998\nprerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej\nposlancom Zsoltom Komlósym, proti Národnej rade Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr.\nDušanom Macuškom, o vyslovenie nesúladu § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona č. 92/1991\nZb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení čl. I bod 42 zákona č.\n190/1995 Z. z. a čl. I zákona č. 322/1996 Z. z. (úplné znenie č. 326/1997 Z. z.) s čl. 2 ods. 2,\nčl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1, 2 a 3, čl. 35 ods. 1, čl. 55 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a 24. júna 1998 takto\nrozhodol:\n1. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu\nmajetku štátu na iné osoby v znení čl. I bod 42 zákona č. 190/1995 Z. z. a čl. I zákona č.\n322/1996 Z. z. (úplné znenie č. 326/1997 Z. z.) v časti „alebo fyzické osoby na splatenie\nsvojich záväzkov voči fondu alebo Slovenskému pozemkovému fondu, súvisiacich s\n\nnadobudnutím privatizovaného majetku za podmienok podľa odsekov 10 a 15“ n i e j e\nv súlade s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) zákona citovaného v bode uvedenom pod č. 1 v\nčasti „právnické osoby ... na splatenie svojich záväzkov voči fondu alebo Slovenskému\npozemkovému fondu súvisiacich s nadobudnutím privatizovaného majetku za podmienok\npodľa odsekov 10 a 15“ n i e j e v súlade s čl. 55 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n3. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. c) zákona citovaného v bode uvedenom pod č. 1\nn i e j e v súlade s čl. 55 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n4. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. d ) zákona citovaného v bode uvedenom pod č. 1\nn i e j e v súlade s čl. 55 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n5. Vo zvyšnej časti sa návrhu n e v y h o v u j e .\nDňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ustanovenia\n§ 24 ods. 9 písm. a), c) a d) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na\niné osoby v znení čl. I bod 42 zákona č. 190/1995 Z. z. a čl. I zákona č. 322/1996 Z. z.\n(úplné znenie č. 326/1997 Z. z.) strácajú účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky\nneuvedie citované ustanovenia zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, strácajú\npo šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\nplatnosť.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkupina 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“),\nzastúpená poslancom Zsoltom Komlósym, doručila 16. októbra 1997 Ústavnému súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania o súlade\n\n2\n\nustanovenia § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu\nmajetku štátu na iné osoby v znení čl. I bod 42 zákona č. 190/1995 Z. z. a čl. I zákona č.\n322/1996 Z. z. (úplné znenie č. 326/1997 Z. z.), (ďalej len „zákon“) s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods.\n1, čl. 13 ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1, čl. 55 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“).\nÚstavný súd na návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky už\nkonal a nálezom PL. ÚS 33/95 rozhodol o súlade ustanovení zákona č. 190/1995 Z. z. s\nústavou. Preskúmal aj namietnutý nesúlad čl. I bod 42 s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy. Podľa § 24\nods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. (ďalej len „zákon č.\n38/1993 Z. z. v platnom znení“) ústavný súd návrh v tejto časti uznesením PL. ÚS 13/97 z\n13. novembra 1997 odmietol, keďže ide o vec rozhodnutú. Návrh na ďalšie konanie prijal\nlen v časti namietajúcej nesúlad čl. I bod 42 zákona č. 190/1995 Z. z., t. j. § 24 ods. 9 písm.\na) až e) zákona s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1, 2 a 3, čl. 35 ods. 1, čl. 55 ods. 2 a\nčl. 152 ods. 4 ústavy.\nV rozsahu časti návrhu, ktorú ústavný súd prijal na ďalšie konanie, navrhovateľ\nnamietol nesúlad ustanovení § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4\nústavy z dôvodu, že podľa čl. 72 ústavy je Národná rada Slovenskej republiky jediným\nústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky a v súvislosti s tým podľa\nnavrhovateľa na základe čl. 2 ods. 2 ústavy môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nNavrhovateľ uviedol, že ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona nie je v súlade\ns čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1, 2 a 3 ústavy z nasledovných dôvodov:\nPodľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v\nznení neskorších predpisov, tvoria dlhopisy, ako druh cenných papierov, sústavu cenných\npapierov.\n\n3\n\nDlhopisy znejúce na meno sú prevoditeľné rubopisom, pokiaľ emitent výslovne\nneuvedie, že sú neprevoditeľné (§ 4 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení\nneskorších predpisov).\nNa základe ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na\niné osoby v znení neskorších predpisov je emitentom dlhopisu Fond národného majetku\nSlovenskej republiky.\nPodľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné\nosoby v znení neskorších predpisov je dlhopis cenným papierom na meno, ktorý oprávňuje\nmajiteľa dlhopisu na výplatu menovitej hodnoty a výnosu tohto dlhopisu.\nÚstava v čl. 12 ods. 2 určuje, že ľudia sú si rovní v dôstojnosti i v právach. Základné\npráva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa čl. 13\nods. 1 ústavy možno ukladať povinnosti len na základe zákona, v jeho medziach a pri\nzachovaní základných práv a slobôd. Článok 13 ods. 2 ústavy ustanovuje, že medze\nzákladných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len\nzákonom. Podľa čl. 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia ústavných práv a slobôd musia\nplatiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\nNavrhovateľ ďalej uviedol, že ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona je\nv rozpore s týmito článkami ústavy, nakoľko toto ustanovenie vymedzuje presne stanovený\nokruh subjektov, ktorí sú oprávnení nadobudnúť dlhopis pred dobou splatnosti, nepripúšťa\niné subjekty na nadobudnutie týchto dlhopisov a upiera im tým základné právo nadobudnúť\na vlastniť majetok daný v ústave.\nPodľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších\npredpisov sa bankami rozumejú právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike založené\nako akciová spoločnosť alebo štátny peňažný ústav, a ktoré na výkon svojej činnosti majú\npovolenie na založenie banky a povolenie na výkon bankových činností. Táto časť\npredmetného ustanovenia vylučuje ostatné banky, ktoré na základe zákona o bankách majú\n\n4\n\nmedzi sebou rovnocenné postavenie, ako aj celé ustanovenie vylučuje iné subjekty z\nnadobudnutia dlhopisov pred dobou splatnosti, čo je podľa názoru navrhovateľov v rozpore\ns čl. 13 ods. 1, 2 a 3 ústavy, podľa ktorých možno ukladať povinnosti len na základe\nzákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medze základných práv\na slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom a\nobmedzenia ústavných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú\nustanovené podmienky.\nV ďalšej časti návrhu sa navrhovateľ zameral na odôvodnenie nesúladu § 24 ods. 9\npísm. a) až e) zákona s čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 ústavy.\nČlánok 35 ods. 1 ústavy ustanovuje, že každý má právo podnikať a čl. 55 ods. 2\nústavy ustanovuje, že Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž.\nNa základe ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka je podnikanie sústavná\nčinnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú\nzodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.\nObchodovaním s cennými papiermi je podnikanie, ktorého predmetom je kúpa alebo\npredaj cenného papiera alebo obstaranie kúpy alebo predaja cenného papiera. Obstarať kúpu\na predaj cenného papiera môže len osoba, ktorá má povolenie na túto činnosť podľa tohto\nzákona (§ 8 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších\npredpisov).\nV ustanovení\n\n§ 45 a nasl. zákona č. 600/1992 Zb. sa stanovujú podmienky\n\nvykonávania činnosti obchodníka s cennými papiermi a jeho povinnosti pri vykonávaní tejto\nčinnosti.\nVzhľadom na to, že predmetné ustanovenie zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku\nštátu na iné osoby v znení neskorších predpisov taxatívne vymenúva subjekty, ktoré sú\noprávnené nadobudnúť dlhopis pred dobou splatnosti, obmedzuje ostatných podnikateľov\n\n5\n\npri ich nadobudnutí a podnikaní s týmito dlhopismi ako druhmi cenných papierov tak, ako\nim to umožňuje ústava a zákon o cenných papieroch.\nNavrhovateľ je preto toho názoru, že ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona je\nv rozpore s čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 ústavy.\nNa základe tejto argumentácie navrhovateľ požiadal ústavný súd, aby vyniesol tento\nnález:\n1. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach\nprevodu majetku štátu na iné osoby, zavedené zákonom č. 190/1995 Z. z. Národnej rady\nSlovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach\nprevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení\nďalších zákonov, nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach\nprevodu majetku štátu na iné osoby, zavedené zákonom č. 190/1995 Z. z. Národnej rady\nSlovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach\nprevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení\nďalších zákonov, nie je v súlade s čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1, 2 a 3 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n3. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach\nprevodu majetku štátu na iné osoby, zavedené zákonom č. 190/1995 Z. z. Národnej rady\nSlovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach\nprevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení\nďalších zákonov, nie je v súlade s čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nÚstavný súd listom z 13. novembra 1997 oznámil predsedovi Národnej rady\nSlovenskej republiky prijatie časti návrhu na ďalšie konanie a požiadal o zaslanie stanoviska\nnárodnej rady k návrhu skupiny poslancov. O zaslanie stanoviska ústavný súd požiadal v\n\n6\n\nlehote do 30. novembra 1997. Súčasne požiadal predsedu národnej rady o oznámenie, či v\nkonaní o súlade zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov s ústavou trvá na\nústnom pojednávaní a o poverenie splnomocneného zástupcu pre konanie.\nNárodná rada Slovenskej republiky nevyužila svoje právo vyjadriť sa k návrhu\nskupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.\nSkupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpená Zsoltom\nKomlósym, listom z 26. novembra 1997 oznámila, že trvá na ústnom pojednávaní.\nPredseda Národnej rady Slovenskej republiky listom č. 1074/1998 a 1075/1998 z 12.\njúna 1998 oznámil ústavnému súdu, že Národnú radu Slovenskej republiky bude na ústnom\npojednávaní zastupovať poslanec Národnej rady Slovenskej republiky JUDr. Dušan\nMacuška.\nÚstne pojednávanie pred ústavným súdom sa konalo 19. júna 1998. Účastníci\nkonania sa na ústne pojednávanie nedostavili a ani jeden z nich nepožiadal o odročenie\nústneho pojednávania. Ústavný súd preto prerokoval návrh skupiny poslancov národnej\nrady v neprítomnosti účastníkov konania.\nII.\nÚstavný súd v predloženom návrhu zistil tieto formálne nedostatky:\na) v súvislosti s novelizáciou zákona č. 92/1991 Zb. na základe novely č. 190/1995 Z.\nz. návrh uvádza, že § 24 ods. 9 písm. a) až e) zaviedol nové znenie uvedeného ustanovenia.\nV skutočnosti ide o ods. 8 písm. a) až e). Faktom je, že novela č. 190/1995 Z. z. pod bodom\nč. 42 nezaviedla nové znenie § 24 ods. 8 písm. a) až e), ale doplnila § 24 zákona č. 92/1991\nZb. o nové odseky 6 až 13, vrátane citovaného ods. 8 písm. a) až e),\nb) citácia § 24 ods. 9 novely č. 190/1995 Z. z., keď namiesto citácie § 24 ods. 8 došlo\nk zámene oboch ustanovení, čo sa stalo aj v ďalších častiach návrhu,\n\n7\n\nc) citácia § 24 ods. 6 novely č. 190/1995 Z. z. namiesto citácie § 24 ods. 8 bola\nnesprávna,\nd) citácia ustanovenia § 24 ods. 8 novely č. 190/1995 Z. z. bola nesprávna, pretože\ntáto odkazuje na § 24 odsek 9 novely, a nie na § 24 odsek 10 a ods. 15 novely.\nUvedené formálne nedostatky návrhu nebránili ústavnému súdu vymedziť zámer\nnavrhovateľa ohľadne predmetu konania pred ústavným súdom.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bol § 24 ods. 9 zákona č. 92/1991 Zb. o\npodmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení čl. I bod 42 zákona č. 190/1995 Z.\nz. a čl. I zákona č. 322/1996 Z. z. (úplné znenie č. 326/1997 Z. z.) s článkami ústavy\nuvedenými v návrhu. Podľa § 24 ods. 9 namietnutého zákona: „Dlhopis podľa odseku 4\nmôžu pred dobou jeho splatnosti podľa odseku 6 nadobudnúť do vlastníctva\na) právnické osoby alebo fyzické osoby na splatenie svojich záväzkov voči fondu\nalebo Slovenskému pozemkovému fondu, súvisiacich s nadobudnutím privatizovaného\nmajetku za podmienok podľa odsekov 10 a 15,\nb) vlastníci bytových domov za prevod bytu do vlastníctva podľa osobitných\npredpisov a nájomcovia bytov od blízkych osôb na nadobudnutie bytu do vlastníctva,\nc) právnické osoby, ktoré vykonávajú doplnkové dôchodkové a zdravotné poistenie\npodľa osobitného predpisu,\nd) banky, ktoré sú určené na reštrukturalizáciu podľa osobitného predpisu,\ne) iné osoby, ak tak ustanoví osobitný zákon.“\nVo vzťahu k tejto časti úpravy ustanovenej § 24 ods. 9 zákona, úlohou ústavného\nsúdu bolo zistiť, či namietnuté ustanovenia zákona majú povahu zásahu do ústavou\nzaručeného práva alebo slobody. Navrhovateľ namietol nesúlad § 24 ods. 9 zákona s\nviacerými ustanoveniami ústavy, ktoré nemali pre konanie o návrhu rovnaký význam.\nNamietnutý čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1, 2 a 3 a čl. 152 ods. 4 ústavy mohol\nzákonodarca porušiť len za predpokladu, že ustanovenia § 24 ods. 9 zákona č. 92/1991 Zb. o\nprevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predstavovali zásah do\npráv zaručených čl. 35 ods. 1 ústavy.\n\n8\n\nNAMIETANÝ NESÚLAD S ČL. 35 ODS. 1\nÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY\n„Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo\npodnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť“ (čl. 35 ods. 1 ústavy).\nPrávo podnikať sa chráni v Druhej hlave piatom oddiele ústavy ako jedno\nz hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, ktoré sa zahŕňajú medzi základné práva a\nslobody.\nProstredníctvom práva na podnikanie sa zaručuje možnosť vykonávať hospodársku\nčinnosť. Všetkým prvkom podnikania ako hospodárskej činnosti sa však nezaručuje ústavná\nochrana prostredníctvom práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Ústava\nneposkytuje záruku ochrany podnikateľa pred vstupom konkurenta do zvolenej\nhospodárskej činnosti. Právom podnikať sa nezaručuje ani dosiahnutie zisku z vykonanej\nhospodárskej činnosti.\nPráva a slobody ustanovené v Druhej hlave piatom oddiele ústavy sa zaručujú\nosobitným spôsobom definovaným v čl. 51, podľa ktorého: „Domáhať sa práv uvedených v\nčl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach\nzákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.“ Zo vzájomnej väzby Druhej hlavy piateho\noddielu s čl. 51 vyplýva, že občania môžu uplatniť právo alebo slobodu priznanú v tomto\noddiele ústavy len po prijatí zákona. Právne účinky čl. 51 sa však týmto nevyčerpávajú.\nÚstavný súd viackrát vyslovil právny názor, že ústavu treba vysvetľovať vo\nvzájomnej súvislosti všetkých relevantných ustanovení. Toto pravidlo sa vzťahuje aj na\nvýklad a uplatňovanie čl. 51 ústavy, ktorý nemožno vysvetľovať oddelene od ostatných\nnoriem ústavy. Pri takomto výklade ústava čl. 51 zaručuje, že Slovenská republika\nprijme zákony ustanovujúce podmienky uplatnenia práv uvedených v čl. 51.\n\n9\n\nSlovenská republika prijala rad zákonov, ktorými sa ustanovujú podmienky\nuplatnenia práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\nZákladné pramene práva podnikať predstavuje Obchodný zákonník a zákon\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov.\nPodľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Podnikateľom podľa tohto zákona je:\na) osoba zapísaná v obchodnom registri,\nb) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,\nc) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa\nosobitných predpisov,\nc) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do\nevidencie podľa osobitného predpisu.“\nŽivnostenský zákon podnikanie vymedzuje ako sústavnú činnosť vykonávanú\nsamostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za\npodmienok ustanovených živnostenským zákonom.\nPopri týchto základných zákonoch sa právo podnikať vymedzuje aj v osobitných\nzákonoch. Napríklad podľa § 8 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch:\n„Obchodovaním s cennými papiermi je podnikanie, ktorého predmetom je kúpa alebo\npredaj cenného papiera alebo obstaranie kúpy alebo predaja cenného papiera.“\nČlánkom 35 ods. 1 ústavy sa nezaručuje iba právo podnikať. Zaručuje sa ním aj\nprávo uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Inú zárobkovú činnosť možno uskutočňovať\npodľa ďalších zákonov, napr. podľa Občianskeho zákonníka.\nPre vymedzenie rozsahu práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť je\ndôležitá otázka vzájomných účinkov čl. 51 a čl. 2 ods. 3 ústavy vo vzťahu k čl. 35 ods. 1\n\n10\n\nústavy. Výkladom citovaných článkov ústavy možno dospieť k záveru, že občan môže\nvykonávať len takú zárobkovú činnosť, ktorú mu zákon výslovne dovoľuje. Uplatnením\ntakého výkladu by sa však nerešpektoval čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého: „Každý môže\nkonať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon\nneukladá.“. Zároveň by sa výrazne obmedzili reálne možnosti občana zabezpečovať vlastnú\nobživu. Preto pre hľadanie obsahu, rozsahu a účelu ochrany zaručenej čl. 35 ods. 1 ústavy\nokrem čl. 51 a čl. 2 ods. 3 ústavy je právne významný aj čl. 55 ods. 1, podľa ktorého:\n„Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky\norientovanej trhovej ekonomiky.“ Z tohto ustanovenia nemožno odvodzovať subjektívne\npráva. Jeho právna významnosť spočíva vo vymedzení splnomocnenia adresovaného\nzákonodarcovi, ktoré umožňuje zákonom obmedziť len to, čo nie je v rozpore s princípmi\nčl. 55 ods. 1 ústavy.\nPrávo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť ústava zaručuje každému. Pre\nkonanie o tomto návrhu bolo podstatné určenie súvislostí medzi slovom „každý“ a osobami\nuvedenými v § 24 ods. 9 zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v\nznení neskorších predpisov.\nSubjekty uvedené v § 24 ods. 9 písm. e) zákona nie sú identifikované v platnom\nprávnom poriadku. Zákon, ktorý ešte nebol prijatý v Národnej rade Slovenskej republiky\nvšak nemôže byť v nesúlade s ústavou, a preto návrh v rozsahu namietaného nesúladu § 24\nods. 9 písm. e) s čl. 35 ods. 1 ústavy ústavný súd kvalifikoval ako bezdôvodný a v tejto časti\nje zjavne neopodstatnený.\nUstanovením § 24 ods. 9 písm. a) až d) zákona sa priznalo oprávnenie nadobudnúť\ndo vlastníctva dlhopis Fondu národného majetku pred dobou splatnosti\n\npredovšetkým\n\nprávnickým osobám.\nV ústavnom práve nie je obvyklá úprava, v ktorej sa ústavné práva a slobody\nzaručujú aj právnickým osobám. Napríklad v ústavnom práve krajín Európskej únie takéto\nustanovenia obsahujú len ústavy NSR a Portugalska. Podľa čl. 19 ods. 3 ústavy NSR:\n\n11\n\n„Základné práva platia aj pre tuzemské právnické osoby, pokiaľ svojou povahou sú pre ne\npoužiteľné.“ Podľa čl. 12 ods. 2 portugalskej ústavy: „Právnické osoby majú práva\na povinnosti zlučiteľné s ich povahou.“\nÚstava Slovenskej republiky neobsahuje všeobecné ustanovenie o primeranom\nzaručení základných práv a slobôd právnickým osobám. Ústava výslovne upravuje niektoré\nzákladné práva a slobody aj, či dokonca len právnickým osobám v čl. 20 ods. 2, čl. 24 ods. 3\na čl. 29 ods. 4.\nÚstavný súd vyslovil právny názor, že ústava zaručuje právnickým osobám len tie\npráva, ktoré im výslovne priznáva. Právnickým osobám poskytuje okrem toho nepriamu\nochranu cez ústavné princípy a ústavou určené povinnosti štátnych orgánov, ktoré tieto\nmusia plniť aj voči právnickým osobám. Ústavný súd nevyhovel návrhu v rozsahu\nnamietaného nesúladu § 24 ods. 9 písm. a) až d) zákona s čl. 35 ods. 1 ústavy (z\ndôvodu, že sa zákonom obmedzujú iné právnické osoby vykonávajúce podnikateľskú\nčinnosť), keďže čl. 35 ods. 1 ústavy sa nevzťahuje na právne postavenie právnických\nosôb.\nOprávnenie nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku pred dobou splatnosti\nzákon v § 24 ods. 9 písm. a) výslovne priznal aj fyzickým osobám. Možnosť fyzickej osoby\nnadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku pred dobou splatnosti je implikovaná aj v\núprave § 24 ods. 9 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v\nznení neskorších predpisov.\nSubjekty uvedené v § 24 ods. 9 písm. b) nemôžu nadobudnúť dlhopis Fondu\nnárodného majetku pred dobou splatnosti z iného právneho dôvodu ako za prevod bytu do\nvlastníctva. Subjekty právnych vzťahov, ktorých obsahom je prevod bytu do vlastníctva, sú\nupravené zákonom č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní\nmajetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov a zákonom č. 182/1993 Z.\nz. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Právne pomery\nbytových družstiev sú upravené Obchodným zákonníkom. Na nadobúdanie vlastníctva\n\n12\n\nbytov a nebytových priestorov v bytovom dome podľa zákona č. 182/1993 Z. z. sa vzťahujú\nustanovenia Občianskeho zákonníka.\nPrávne vzťahy slúžiace na prevod bytu z pôvodne socialistického vlastníctva do\nvlastníctva nájomcov bytov nemajú povahu vzťahov, v ktorých sa uskutočňuje právo\npodnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Preto ústavný súd nevyhovel ani\nnámietke nesúladu § 24 ods. 9 písm. b) zákona s čl. 35 ods. 1 ústavy v rozsahu, v\nktorom toto ustanovenie implikuje oprávnenie fyzickej osoby nadobudnúť dlhopis\nFondu národného majetku pred dobou splatnosti.\nPre námietku nesúladu § 24 ods. 9 písm. a) zákona s čl. 35 ods. 1 ústavy v rozsahu\noprávnenia priznaného fyzickej osobe nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku pred\ndobou splatnosti je podstatné, že zákon v tomto ustanovení upravuje oprávnenie\nnadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku fyzickým osobám, ktoré nadobudli\nprivatizovaný majetok, aby mohli splatiť svoj záväzok voči Fondu národného majetku a\nSlovenskému pozemkovému fondu. Týmto ustanovením zákona tie fyzické osoby, ktoré\nnadobudli majetok v privatizácii a majú vôľu použiť dlhopis Fondu národného majetku na\nsplatenie svojho záväzku voči zákonom ustanoveným subjektom sa zvýhodňujú pred inými\nfyzickými osobami, ktoré nadobudli majetok v privatizácii, ale majú vôľu použiť dlhopis\niným spôsobom ako ustanovuje zákon. Zároveň sa tie isté fyzické osoby zvýhodňujú aj voči\nďalšej skupine fyzických osôb, ktoré sa stali majiteľmi dlhopisov Fondu národného\nmajetku, ale nenadobudli privatizovaný majetok.\nPodľa § 24 ods. 4 zákona: „Dlhopis fondu je zaknihovaný cenný papier na meno,\nktorý oprávňuje majiteľa tohto dlhopisu na výplatu menovitej hodnoty a výnosu tohto\ndlhopisu. Výnos tohto dlhopisu sa určuje vo výške diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou\nbankou Slovenska a platnej ku koncu bežného roka z jeho menovitej hodnoty. Na tieto\ndlhopisy sa nevzťahuje osobitný zákon.“\nÚstavný súd v konaní PL. ÚS 33/95 vyslovil právny názor: „Dlhopis vydaný podľa\nzákona č. 190/1995 Z. z. nie je bežným dlhopisom podľa zákona č. 530/1990 Zb. o\n\n13\n\ndlhopisoch v znení neskorších predpisov (§ 24 ods. 4 posledná veta zákona č. 190/1995 Z.\nz.). Môže byť použitý len na účely ustanovené § 24 ods. 7 zákona č. 190/1995 Z. z. a\nvlastníctvo k nemu môžu nadobudnúť len týmto zákonom určené osoby (§ 24 ods. 8). Z\ntoho vyplýva, že dlhopis upravený zákonom č. 190/1995 Z. z. je síce cenným papierom, ale\ns obmedzenou obchodovateľnosťou“.\nDlhopis Fondu národného majetku nemá povahu bežného cenného papiera, ktorý\nmôže byť predmetom obvyklých operácií s cennými papiermi. Dlhopis Fondu národného\nmajetku bol vydaný v súvislosti s transformáciou národného hospodárstva Slovenskej\nrepubliky a jej vlastníckej sústavy ako forma odškodnenia občanov, ktorí nenadobudli\npredmety v štátnom vlastníctve do súkromného vlastníctva. Účel vydania dlhopisu Fondu\nnárodného majetku je vyjadrený v zákonom ustanovenom právnom režime nadobúdania a\nnakladania s dlhopisom.\n\nOprávnenie získať dlhopis v menovitej hodnote 10 000 Sk má každý majiteľ kupónu\n(§ 24 ods. 3) a právo na nadobudnutie kupónu má každý občan Slovenskej republiky s\ntrvalým pobytom na jej území, ktorý k dátumu emisie kupónov dovŕšil osemnásty rok\nsvojho veku (§ 24 ods. 1).\nObsahom vlastníckeho práva k dlhopisom sú potom oprávnenia a povinnosti\nupravené v ďalších odsekoch § 24 zákona. Majiteľ dlhopisu (občan) má právo na výplatu\nmenovitej hodnoty a výnosu tohto dlhopisu v zákonom stanovenej dobe splatnosti (§ 24\nods. 4, 6, 7 zákona).\nObmedzenie obchodovateľnosti s dlhopisom Fondu národného majetku môže byť\nformálne z dôvodu, že zákon priznal právo nadobudnúť dlhopis do vlastníctva pred dobou\njeho splatnosti len vybraným osobám. Obmedzenie obchodovateľnosti s dlhopisom Fondu\nnárodného majetku môže byť dané aj materiálne, existenciou verejného záujmu na\nobmedzení obchodovania s týmto cenným papierom.\n\n14\n\nÚstavný súd hodnotil obmedzenie obchodovateľnosti dlhopisov Fondu národného\nmajetku ako obmedzenie opodstatnené existenciou verejného záujmu na zachovaní\nprehľadu o procese privatizácie. Nie je v právomoci ústavného súdu skúmať, ako sa pri\nuplatňovaní zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších\npredpisov skutočne podarilo tento verejný záujem rešpektovať.\nOprávnenie fyzických osôb (ktoré nadobudli privatizačný majetok) nadobudnúť\ndlhopis Fondu národného majetku pred dobou splatnosti na účel splatenia záväzku voči\nFondu národného majetku alebo Slovenského pozemkového fondu nesúvisí s verejným\nzáujmom opodstatňujúcim uskutočnenie privatizácie s použitím dlhopisovej metódy, ani\ns obmedzením obchodovateľnosti dlhopisov Fondu národného majetku.\nZákon neustanovuje podmienky pre rozlíšenie medzi fyzickými osobami, ktoré\nnadobudli privatizovaný majetok a ďalej ho využijú pri uplatnení práva podnikať\na uskutočňovať inú zárobkovú činnosť a medzi fyzickými osobami, ktoré majetok\nnadobudnutý v privatizácii nevyužijú pri uplatnení práva podnikať a uskutočňovať inú\nzárobkovú činnosť. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) zákona v časti oprávňujúcej fyzické\nosoby nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku pred dobou splatnosti je v príčinnej\nsúvislosti s čl. 35 ods. 1 ústavy. Pretože zákon neustanovil podmienky pre rozlíšenie\nmedzi fyzickými osobami podľa spôsobu nadobudnutia majetku, celé ustanovenie § 24\nods. 9 písm. a) zákona v rozsahu upravujúcom oprávnenie fyzických osôb nie je v\nsúlade s čl. 35 ods. 1 ústavy. V tomto rozsahu nie je v súlade ani s čl. 13 ods. 3 ústavy.\n\nNAMIETANÝ NESÚLAD S ČL. 12 ODS. 1\nA ČL. 13 ODS. 1 AŽ 3 ÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNamietnutý nesúlad § 24 ods. 9 písm. a) zákona v rozsahu upravujúcom oprávnenie\nprávnických osôb aj § 24 ods. 9 písm. b) až e) zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku\nštátu na iné osoby v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1, 2 a 3 by\nprichádzal do úvahy, iba ak by citované ustanovenie zákona bolo v nesúlade s čl. 35 ods. 1,\n\n15\n\npretože čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ústavy obsahuje iba všeobecné ustanovenia ochrany\nzákladných práv a slobôd. Ústavný súd nevyhovel námietke nesúladu § 24 ods. 9 písm.\na) zákona v rozsahu upravujúcom oprávnenie právnických osôb s čl. 35 ods. 1, ani\nnámietke nesúladu § 24 ods. 9 písm. b) až e) zákona s čl. 35 ods. 1, preto nevyhovel ani\nnámietke nesúladu s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ústavy.\n\n16\n\nNAMIETANÝ NESÚLAD\nS ČL. 55 ODS. 2 ÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNavrhovateľ uviedol aj nesúlad § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona č. 92/1991 Zb. o\nprevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov s čl. 55 ods. 2 ústavy.\n„Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví\nzákon“ (čl. 55 ods. 2).\nČlánok 55 ods. 2 sa v systematike ústavy zaraďuje do Tretej hlavy prvého oddielu,\nktorý má názov Hospodárstvo Slovenskej republiky. Na rozdiel od práva podnikať a\nuskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ktoré je subjektívnym právom oprávnených osôb, čl.\n55 ods. 2 sa neupravuje subjektívne právo fyzickej alebo právnickej osoby.\nÚstava čl. 55 ods. 2 nezaručuje právo na hospodársku súťaž, ani právo byť\núčastníkom hospodárskej súťaže. Ustanovením čl. 55 sa formulujú princípy hospodárskej\npolitiky Slovenskej republiky, medzi ktoré patrí aj podporovanie a ochrana konkurenčného\nhospodárskeho prostredia a vytváranie právnych prostriedkov a záruk proti obmedzovaniu\nhospodárskej súťaže, ktoré zákon označí za nedovolené. Princípy hospodárskej politiky\npatria k základným ústavným princípom a ich prostredníctvom sa v Slovenskej republike\nzaručuje aj ústavná ochrana právnických osôb. Základné ústavné princípy v právnom štáte\nurčujú činnosť všetkých štátnych orgánov a predurčujú proces tvorby a obsah právnych\npredpisov, pretože normy uvedené v ústave v právnom štáte nemajú iba politický, alebo\ndeklaratívny význam.\nUstanovením čl. 55 ods. 2 ústavy sa právne záväzným spôsobom ustanovuje záujem\nSlovenskej republiky chrániť a podporovať hospodársku súťaž. Pretože čl. 55 ods. 2 je\nústavnou normou, v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 sa touto normou zakladá\npovinnosť všetkých štátnych orgánov Slovenskej republiky správať tak, aby v relevantných\nspoločenských vzťahoch chránili a podporovali hospodársku súťaž.\n\n17\n\nČlánok 55 ods. 2 neustanovuje, že Slovenská republika chráni a podporuje len takú\nčasť alebo podobu hospodárskej súťaže, ktorú za hospodársku súťaž označí zákon vydaný\nna ochranu hospodárskej súťaže. Preto ochranu a podporu hospodárskej súťaže podľa\nústavy nemožno stotožniť s ochranou hospodárskej súťaže upravenej v § 1 zákona č.\n188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Druhá veta čl. 55 ods. 2 ústavy má právny\nvýznam nielen pre určenie, ktorý štátny orgán má právomoc tvoriť právo na ochranu a\npodporu hospodárskej súťaže. Formuláciou „podrobnosti ustanoví zákon“ sa nevytvára len\nústavný základ pre prijatie zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Národná rada Slovenskej\nrepubliky môže prijať ľubovoľné množstvo zákonov, v ktorých budú právne normy\nvzťahujúce sa výlučne alebo čiastočne aj na ochranu a podporu hospodárskej súťaže. V\nsúlade s ústavou prevzatým prísľubom chrániť a podporovať hospodársku súťaž má\nNárodná rada Slovenskej republiky právomoc prijímať právne normy na ochranu a\npodporu hospodárskej súťaže v zákonoch o daniach, cenách a v množstve ďalších\nzákonov, v ktorých možno chrániť a podporiť hospodársku súťaž.\nZákladom hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel\nsprávania na trhu pre účastníkov hospodárskej súťaže. Slovenská republika prostredníctvom\nčl. 55 ods. 2 zaručuje, že zabezpečí základné pravidlá vstupu do hospodárskej súťaže a\núčasti na hospodárskej súťaži.\nHospodárska súťaž je nepostrádateľná pre trhovú ekonomiku. Nie každé správanie\nsúťažnej povahy však je relevantné z hľadiska hospodárskej súťaže. Popri súťažnom\nsprávaní bez ekonomickej podstaty existujú aj spoločenské vzťahy s ekonomickou\npodstatou, v ktorých pôsobia alebo by mohli pôsobiť zákonitosti hospodárskej súťaže, ale\nexistujú spoločenské záujmy prevažujúce nad záujmami uplatňovanými pri ochrane\nhospodárskej súťaže. V prípade stretu záujmov chránených právnymi normami sa nijakému\nzáujmu neposkytuje taká veľká ochrana, ktorá by mala za následok absolútnu\nneuplatniteľnosť práv slúžiacich na ochranu konfliktného záujmu. V súlade s touto zásadou\nsa zaručuje aj podpora a ochrana hospodárskej súťaže podľa čl. 55 ods. 2 ústavy.\nHospodársku súťaž štát chráni len tam a dovtedy, kde a dokiaľ nevzniknú dôvody pre\nobmedzenie alebo vylúčenie hospodárskej súťaže vo verejnom záujme. Súdny dvor\n\n18\n\nEurópskej únie napríklad vyslovil, že \"navigácia vzdušnej dopravy je úlohou zahŕňajúcou\nuplatňovanie verejnej moci a nemá ekonomickú podstatu, nakoľko táto činnosť predstavuje\nslužbu vo verejnom záujme, ktorý sa zameriava tak na ochranu užívateľov leteckej dopravy,\nako aj obyvateľstva vystaveného vplyvom lietadiel letiacich nad ním\" (Sat fluggesellschaft\nMbh v. eurocontrol, C-364/92). Ochranu hospodárskej súťaže teda nemožno nadraďovať\nnad všetky ostatné verejné záujmy, ani nad práva a slobody priznané súkromným osobám.\nZ hľadiska návrhu, ktorý bol predmetom konania, namietnuté ustanovenia § 24 ods. 9\nzákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov\nmali veľmi rozdielny vzťah k ochrane hospodárskej súťaže tak, ako sa táto zaručuje podľa\nčl. 55 ods. 2 ústavy.\nPrávnické osoby uvedené v § 24 ods. 9 písm. a) a d) zákon zriaďuje ako\npodnikateľské subjekty, pretože im ukladá povinnosť zápisu do obchodného registra. Od\npodnikateľských subjektov sa v trhovej ekonomike vyžaduje účasť v hospodárskej súťaži.\nHospodárska súťaž sa neuskutočňuje navzájom medzi všetkými subjektami vykonávajúcimi\nhospodársku činnosť. Ochrana a podpora hospodárskej súťaže podľa § 7 ods. 3 zákona č.\n188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže sa vzťahuje iba na hospodársku súťaž\nrealizovanú medzi súťažiteľmi na relevantných trhoch Slovenskej republiky.\nV konaní o návrhu išlo o trh, na ktorom sa hospodárskej súťaže zúčastňujú subjekty\nuvedené v § 24 ods. 9 písm. d) zákona. Ďalšie relevantné trhy ústavný súd identifikoval pre\nsubjekty uvedené v § 24 ods. 9 písm. c) zákona ako trh doplnkového dôchodkového a\ndoplnkového zdravotného poistenia. Najzložitejšie je vymedzenie relevantných trhov pre\nsubjekty uvedené v § 24 ods. 9 písm. a). Toto ustanovenie neumožňuje jednoznačne\nidentifikovať predmet hospodárskej činnosti subjektov, ktorým bolo priznané oprávnenie\nnadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku do vlastníctva pred dobou splatnosti, pretože\npredmet činnosti tak rozmanitých subjektov, aké sú upravené § 24 ods. 9 písm. a) je veľmi\nrozsiahly. Napriek tomu z formulácie § 24 ods. 9 písm. a) zákona je zrejmé, že toto\nustanovenie medzi všetkými účastníkmi hospodárskej súťaže na jednotlivých relevantných\ntrhoch vytvára rozdielne právne postavenie podľa spôsobu, akým nadobudli majetok. Preto\n\n19\n\naj § 24 ods. 9 písm. a) má povahu právnej normy, ktorá upravuje rozdielne právne\npostavenie účastníkov hospodárskej súťaže.\nZákon v § 24 ods. 9 písm. a) až e) upravuje oprávnenie vybraných podnikateľských\nsubjektov nadobúdať vlastníctvo k dlhopisom Fondu národného majetku pred dobou ich\nsplatnosti.\nÚstavný súd vo veci PL. ÚS 33/95 uviedol, že právo nadobudnúť vlastníctvo sa\nnezaručuje čl. 20 ods. 1 ústavy. Nenadobudnutie vlastníctva v privatizácii, ani neskoršie\nnadobudnutie vlastníctva v privatizácii v porovnaní s iným účastníkom hospodárskej súťaže\nna relevantnom trhu nie je právne významné ani pre konanie o súlade § 24 ods. 9 zákona s\nčl. 55 ods. 2 ústavy. Pre konanie o návrhu právne významná bola až doba po nadobudnutí\nmajetku, v ktorej nadobúdatelia majetku vstupujú do hospodárskej súťaže na relevantných\ntrhoch.\nUž samotné oprávnenie nadobudnúť vlastníctvo k dlhopisom Fondu národného\nmajetku pred dobou ich splatnosti priznané iba niektorým zo všetkých účastníkov\nhospodárskej súťaže vytváralo nerovnaké právne postavenie subjektov zúčastňujúcich sa\nhospodárskej súťaže. Oprávnenie priznané § 24 ods. 9 však nemožno ponímať oddelene od\nprávnych účinkov, ktoré zákon spája s nadobudnutím dlhopisov Fondu národného majetku\npred dobou ich splatnosti. Vybrané podnikateľské subjekty vymenované v § 24 ods. 9\nzákona majú priznané nielen oprávnenie nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku do\nvlastníctva pred dobou jeho splatnosti. V rovnakom čase, pred dobou splatnosti, sú voči\niným účastníkom hospodárskej súťaže tieto subjekty zvýhodnené po druhý raz, pretože\nnadobudnutý dlhopis môžu podľa § 24 ods. 10 zákona použiť na splatenie svojich záväzkov\nvoči Fondu národného majetku alebo voči Slovenskému pozemkovému fondu.\nNavrhovateľ nenamietol oprávnenie podľa § 24 ods. 10 zákona ako dôvod nesúladu s\nústavou. Preto ústavný súd nemohol rozhodnúť o vzťahu tohto ustanovenia zákona s čl. 55\nods. 2 ústavy.\n\n20\n\nUstanovenie § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona určuje účelové využitie dlhopisu\nFondu národného majetku pred dobou splatnosti. Účinok tohto ustanovenia zákona je\nobmedzený v čase. Právne významný je len do doby splatnosti dlhopisu, pretože po jej\nuplynutí všetci majitelia dlhopisu dosiahnu rovnaké právne postavenie pri nakladaní\ns dlhopisom Fondu národného majetku. Pred dobou splatnosti dlhopisu sa však dostali do\nnerovného postavenia osoby vymenované v § 24 ods. 9 zákona so všetkými ostatnými\nosobami, ktoré nadobudli dlhopis Fondu národného majetku. Časť osôb, ktoré § 24 ods. 9\nzákona oprávňuje nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku do vlastníctva, sa\nzúčastňuje v hospodárskej súťaži, pretože aj pred splatením záväzku voči Fondu národného\nmajetku alebo Slovenskému pozemkovému fondu nadobúdatelia dlhopisu podľa § 24 ods. 9\nzákona pôsobia na relevantných trhoch. Týmto účastníkom hospodárskej súťaže zákon\npriznáva oprávnenie, ktoré nemajú iní účastníci hospodárskej súťaže.\nNerovnaké právne postavenie účastníkov hospodárskej súťaže by bolo v súlade s čl.\n55 ods. 2 ústavy, ak by ho zákonodarca ustanovil vo verejnom záujme. Ústava síce výslovne\nnezdôrazňuje požiadavku verejného záujmu v ustanovení čl. 55 ods. 2, avšak patrí k\nvšeobecným princípom implikovaným v princípoch tvorby práva v právnom štáte. Preto má\nprávny význam aj vo vzťahu k princípom ochrany a podpory hospodárskej súťaže.\nVerejný záujem na obmedzení hospodárskej súťaže nemožno stotožňovať, ani\nzamieňať s verejným záujmom opodstatňujúcim obmedzenie uplatnenia práva podnikať a\nuskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Verejný záujem na obmedzení hospodárskej súťaže\nnemožno predpokladať, ale treba ho preukázať. Preto ústavný súd preskúmal, či existuje\nverejný záujem na priznaní oprávnenia podľa § 24 ods. 9 zákona subjektom uvedeným v\ntomto ustanovení.\nUstanovením § 24 ods. 9 písm. a) zákona sa upravuje právne postavenie právnických\nosôb, ktoré môžu uplatňovať právo podnikať a majetok alebo jeho časť nadobudli v procese\nprivatizácie podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné\nosoby v znení neskorších predpisov. Tieto subjekty vykonávajú hospodársku činnosť právne\nvýznamnú pre hospodársku súťaž. Hospodársku činnosť, ktorá je právne významná pre\n\n21\n\nhospodársku súťaž popri subjektoch uvedených v § 24 ods. 9 písm. a) zákona vykonávajú aj\niné subjekty, ktoré nadobudli majetok z iného právneho dôvodu (napr. reštitúciou podľa\nzákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov;\ndedením podľa § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka a pod.). V Slovenskej republike nikdy\nneboli uvedené dôvody, pre ktoré by bolo vo verejnom záujme obmedziť hospodársku\nsúťaž tak, aby subjekty, ktoré nadobudli majetok privatizáciou, získali výhodnejšie právne\npostavenie ako ostatní účastníci hospodárskej súťaže na relevantnom trhu.\nPrávnické osoby uvedené v § 24 ods. 9 písm. a) majú priznanú možnosť znižovať\nsvoje výdavky plnením svojich záväzkov voči Fondu národného majetku a Slovenskému\npozemkovému fondu dlhopismi Fondu národného majetku pred dobou ich splatnosti.\nMajitelia dlhopisov Fondu národného majetku nemajú možnosť splatiť dlhopisom Fondu\nnárodného majetku pred dobou jeho splatnosti záväzky voči iným subjektom, ani pred\ndobou splatnosti nemôžu dosiahnuť výhody dlhopisu, ktoré všetkým majiteľom dlhopisu\npriznáva § 24 ods. 4 zákona. Zákonodarca prijatím § 24 ods. 9 písm. a) zákona narušil\nhospodársku súťaž na všetkých relevantných trhoch, kde pôsobia účastníci súťaže,\nktorí nadobudli majetok podľa zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov\na zároveň účastníci hospodárskej súťaže, ktorí nadobudli majetok z iného právneho\ndôvodu. Zákonodarca tak nastolil právny stav, ktorý nie je v súlade s princípom\nochrany a podpory hospodárskej súťaže zaručeným čl. 55 ods. 2 ústavy.\nÚstavný súd ďalej preskúmal súlad § 24 ods. 9 písm. d) zákona č. 92/1991 Zb.\no prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov s čl. 55 ods. 2 ústavy.\nPodľa tohto ustanovenia pred dobou splatnosti môžu dlhopis Fondu národného majetku\nnadobudnúť do vlastníctva banky, ktoré sú určené na reštrukturalizáciu podľa osobitného\npredpisu.\nOsobitným predpisom v tomto prípade je zákon č. 58/1996 Z. z., ktorým sa mení a\ndopĺňa zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a\ndopĺňajú niektoré ďalšie zákony a zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov.\n\n22\n\n„Slovenská sporiteľňa, a. s., a banky, ktoré poskytli úvery alebo na ktoré prešli\npohľadávky z úverov poskytnutých pred 1. januárom 1990, pričom tieto úvery sa stali\nklasifikovanými z dôvodu existencie rizika, že pohľadávky z nich nebudú dlžníkmi splatené\nriadne a včas v ich plnej menovitej hodnote, prejdú procesom reštrukturalizácie ich\núverového portfólia s účasťou štátu; pravidlá procesu reštrukturalizácie úverového portfólia\nustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením“ (§ 44a ods. 1 zákona č. 58/1996 Z. z.).\n„Za vklady v Slovenskej sporiteľni, a. s., v Investičnej a rozvojovej banke, a. s., a vo\nVšeobecnej úverovej banke, a. s., vrátane anonymných vkladov zriadených pred\nnadobudnutím účinnosti tohto zákona ručí štát v celej výške počas 18\n\nmesiacov od\n\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona“ (§ 25 ods. 1 zákona č. 118/1996 Z. z.).\n„Počas reštrukturalizácie bánk uvedených v odseku 1, najviac však počas troch\nrokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa § 16 ods. 2, § 17 písm. b) a k) a § 20 ods.\n1 a 2 nepoužijú“ (§ 25 ods. 3).\n„Oznámenie Národnej banky Slovenska po dohode s ministerstvom o skončení\nreštrukturalizácie bánk uvedených v odseku 1 pred uplynutím troch rokov od nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky“ (§ 25 ods. 5).\nPodľa zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov sú banky\nprávnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra. Môžu byť založené ako akciové\nspoločnosti alebo štátne peňažné ústavy. Základom ich podnikateľskej činnosti je prijímanie\nvkladov, poskytovanie úverov a rad ďalších činností na základe osobitného povolenia.\nPovolenie pôsobiť ako banka udeľuje po splnení zákonom predpísaných podmienok\nNárodná banka Slovenska.\nBanky podľa § 1 ods. 1 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších\npredpisov majú navzájom rovnocenné postavenie. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. d) zákona\nč. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov narúša\n\n23\n\ntoto rovnocenné postavenie bánk tým, že právo nadobudnúť dlhopis Fondu národného\nmajetku pred dobou splatnosti priznalo len bankám, ktoré sú určené na reštrukturalizáciu.\nNadobudnutie dlhopisu Fondu národného majetku do vlastníctva pred dobou\njeho splatnosti nie je nevyhnutnou podmienkou reštrukturalizácie bánk určených na\nreštrukturalizáciu. Nadobudnutie dlhopisu Fondu národného majetku do vlastníctva\npred\n\ndobou\n\nsplatnosti\n\ndlhopisu\n\nnie\n\nje\n\nani\n\nzárukou\n\ndosiahnutia\n\núčelu\n\nreštrukturalizácie. Právo priznané bankám určeným v § 24 ods. 9 písm. d) zákona\nnemožno hodnotiť ako oprávnenie priznané vo verejnom záujme za účelom\nreštrukturalizácie bánk. Preto ústavný súd rozhodol, že § 24 ods. 9 písm. d) zákona č.\n92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov nie je v\nsúlade s ochranou hospodárskej súťaže zaručenej čl. 55 ods. 2 ústavy.\nUstanovenie § 24 ods. 9 písm. c) zákona sa vzťahuje na právnické osoby, ktoré\nvykonávajú doplnkové dôchodkové a zdravotné poistenie podľa osobitného predpisu.\nZákon č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších\npredpisov nepoužíva jednotnú terminológiu pri označovaní právnických osôb, ktoré\nvykonávajú doplnkové dôchodkové a doplnkové zdravotné poistenie. V ustanovení § 24\nods. 8 písm. c) zákonodarca použil spojenie „doplnkové dôchodkové poistenie podľa\nosobitného zákona a na doplnkové zdravotné poistenie„, ale v § 24 ods. 9 písm. c) už\npoužíva spojenie „právnické osoby, ktoré vykonávajú doplnkové dôchodkové a zdravotné\npoistenie podľa osobitného predpisu“.\nPodľa právneho názoru ústavného súdu prívlastok „doplnkový“ sa rovnakou mierou\nvzťahuje na dôchodkové, ako aj zdravotné poistenie. Spojenie\n\nslov\n\n„doplnkové\n\ndôchodkové poistenie a doplnkové zdravotné poistenie“ používa aj nariadenie vlády\nSlovenskej republiky č. 139/1996 Z. z., ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej\nrepubliky č. 134/1994 Z. z. v § 11 ods. 1, kde sa uvádza: „Príkaz na prevod dlhopisov fondu\npre právnické osoby, ktoré vykonávajú doplnkové dôchodkové poistenie a doplnkové\nzdravotné poistenie (ďalej len „oprávnené poisťovne“) postúpi RM - Systém Slovakia...“\n\n24\n\nOsobitným predpisom, ktorý upravil vykonávanie doplnkového dôchodkového\npoistenia je zákon č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov.\nPodľa § 2 ods. 2 citovaného zákona je doplnková dôchodková poisťovňa právnickou\nosobou (§18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka). Na vznik, činnosť a zánik doplnkovej\ndôchodkovej poisťovne sa vzťahuje Občiansky zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak.\nDoplnková dôchodková poisťovňa sa zapisuje do registra, ktorý vedie Ministerstvo\npráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.\nNa základe zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného\npoistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,\nodvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších\npredpisov sa zriadila Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je právnickou osobou ako\nverejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia. Zdravotné poistenie\nvykonávajú aj ďalšie poisťovne, ktoré majú rovnocenné právne postavenie.\nPodľa § 39 citovaného zákona môže poisťovňa uzavrieť poistné zmluvy\no pripoistení, na základe ktorých poskytne úhradu nákladov v rozsahu určenom poistnou\nzmluvou za zdravotnú starostlivosť, ktorú by si poistenec mal hradiť celkom alebo čiastočne\nsám. Finančné prostriedky získané z pripoistenia musí poisťovňa viesť na osobitnom účte a\nje oprávnená použiť ich len na úhradu určených nákladov súvisiacich so zabezpečením\nzmluvného poistenia a pripoistenia. Pri vykonávaní zdravotného poistenia platí zásada, že\npoisťovňa nesmie podnikať s prostriedkami získanými zo zdravotného poistenia, či už\npovinného, zmluvného alebo pripoistenia. Vzhľadom na to, že zdravotné poisťovne sú\nzákonom z podnikania podľa Obchodného zákonníka priamo vylúčené, nemohlo v prípade\noznačených subjektov dôjsť k porušeniu čl. 35 ods. 1.\n\n25\n\nNa území Slovenskej republiky vykonávajú na základe zákona č. 24/1991 Zb.\no poisťovníctve v znení neskorších predpisov poisťovaciu činnosť aj ďalšie subjekty, medzi\nnimi aj poisťovne so zahraničnou majetkovou účasťou. Poisťovacie vzťahy sú v uvedených\nprípadoch založené najčastejšie na zmluvnom základe. Podľa § 24 zákon č. 24/1991 Zb. sa\nnevzťahuje na subjekty, ktoré vykonávajú nemocenské a sociálne zabezpečenie (poistenie).\nÚstavný súd už poukázal na to, že ochranu hospodárskej súťaže nemožno\nnadraďovať nad všetky ostatné verejné záujmy. Zdravotné poistenie a dôchodkové poistenie\npatrí k tým spoločenským vzťahom, ktoré vo verejnom záujme sú vyňaté z hospodárskej\nsúťaže. Je to dané účelom zdravotného a dôchodkového poistenia a jeho právnou podstatou.\nV súlade so skôr citovaným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie (s. 19) zdravotné aj\ndôchodkové poistenie možno hodnotiť ako službu vo verejnom záujme zameranú na\nuplatnenie ústavných práv jednotlivca. Štát zabezpečuje poskytovanie tejto služby ako\ndlžník, ktorý voči všetkým osobám plní záväzok slúžiaci na uplatnenie ústavou zaručeného\npráva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri\nstrate živiteľa (čl. 39 ods. 1), resp. práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe\nzdravotného poistenia (čl. 40). Zdravotné a dôchodkové poisťovne v základnom\nzdravotnom a dôchodkovom poistení sú iba sprostredkovateľom plnenia záväzku štátu voči\njednotlivcovi.\nUstanovenie § 24 ods. 9 písm. c) zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na\niné osoby v znení neskorších predpisov sa nevzťahuje na základné zdravotné a dôchodkové\npoistenie. Predmetom úpravy tohto ustanovenia je doplnkové dôchodkové a doplnkové\nzdravotné poistenie. Doplnkové poistenie v oboch prípadoch nie je plnením záväzku, ktorý\nmá štát voči jednotlivcovi pri uplatňovaní práv zaručených čl. 39 ods. 1 a čl. 40 ústavy.\nDoplnkové dôchodkové aj doplnkové zdravotné poistenie predstavuje zmluvné plnenie zo\nsúkromnoprávneho záväzku, ktorý nevznikol v súvislosti s povinnosťou štátu podľa čl. 39\nods. 1 a čl. 40 ústavy. Obmedzenie hospodárskej súťaže v tomto druhu spoločenských\nvzťahov nie je vo verejnom záujme. Zákon ustanovením § 24 ods. 9 písm. c) ani\nneobmedzuje hospodársku súťaž na trhu doplnkových zdravotných a dôchodkových\npoisťovní. Ustanovením § 24 ods. 9 písm. c) sa zvýhodnil trh doplnkového zdravotného\n\n26\n\na doplnkového dôchodkového poistenia voči väčšine ostatných trhov Slovenskej republiky\nprostredníctvom skrytej podpory od štátu, hoci podpora a ochrana hospodárskej súťaže\npodľa čl. 55 ods. 2 sa zaručuje pre všetky relevantné trhy, a nie iba pre vybrané trhy.\nSlovenská\n\nrepublika\n\nprísľubom\n\nchrániť\n\na\n\npodporovať\n\nhospodársku\n\nsúťaž vyjadreným v ústave prijala záväzok vytvárať právne podmienky hospodárskej\nsúťaže formujúce prirodzené trhové prostredie, v ktorom o úspešnosti podnikania\nrozhodne podnikateľská zdatnosť účastníkov hospodárskej súťaže. Z hľadiska\nochrany a podpory hospodárskej súťaže, ktorú orgány Slovenskej republiky v rámci\nsvojej právomoci uskutočňujú, spravidla nie je významný vzájomný vzťah medzi\nrelevantnými trhmi. V záujme proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva\nnemožno vylúčiť, že štát v súlade s ústavou vykoná zásahy na jednom alebo\nniekoľkých relevantných trhoch zvýhodňujúce tieto trhy. Predmetom konania o\nnávrhu sa však stalo atypické zvýhodnenie jedného trhu. Atypickosť tohto stavu bola\ndaná povahou zvýhodnenia poskytnutého účastníkom hospodárskej súťaže na trhoch\ndoplnkového dôchodkového a doplnkového zdravotného poistenia. Zvýhodnenie sa\nuskutočnilo vo forme nadobúdania dlhopisov Fondu národného majetku pred dobou\nsplatnosti. Nadobúdanie a nakladanie s dlhopisom Fondu národného majetku nie je\nnevyhnutnou podmienkou poskytovania doplnkového dôchodkového a doplnkového\nzdravotného poistenia, ani nie je predmetom hospodárskej súťaže na týchto trhoch.\nPreto ústavný súd rozhodol aj o nesúlade § 24 ods. 9 písm. c) s čl. 55 ods. 2 ústavy.\nĎalšiu námietku navrhovateľ vzniesol vo veci nesúladu § 24 ods. 9 písm. b) zákona s\nčl. 55 ods. 2 ústavy.\nPrávne vzťahy slúžiace na prevod bytu z pôvodne socialistického vlastníctva do\nvlastníctva občanov (užívateľov bytov) nemajú povahu vzťahov, v ktorých sa\nuskutočňuje hospodárska súťaž.\nNavrhovateľ namietol aj nesúlad § 24 ods. 9 písm. e) zákona s čl. 55 ods. 2 ústavy.\n\n27\n\nSubjektom uvedeným v § 24 ods. 9 písm. e) zákona môže osobitný zákon vymedziť\ntaké právne postavenie, ktoré niekedy môže byť správaním súťažnej povahy bez relevancie\npre hospodársku súťaž a inokedy môže byť správaním významným pre hospodársku súťaž,\nale môže existovať verejný záujem na obmedzení hospodárskej súťaže vo vzťahu\nupravenom takým osobitným zákonom. Možnosť ohrozenia hospodárskej súťaže\nbudúcou právnou úpravou nie je dostatočným právnym dôvodom pre vyslovenie\nnesúladu platnej právnej úpravy s ústavou. Preto ústavný súd nevyhovel tej časti\nnávrhu, v ktorej navrhovateľ namietol nesúlad § 24 ods. 9 písm. b) a e) s čl. 55 ods. 2\nústavy.\n\nNAMIETANÝ NESÚLAD S ČL. 2 ODS. 2\nA ČL. 152 ODS. 4 ÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNavrhovateľ namietol, že § 24 ods. 9 písm. a) až e) nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 a čl.\n152 ods. 4 ústavy.\nÚstava v čl. 2 ods. 2 ustanovuje: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“\nNavrhovateľ namietol nerešpektovanie čl. 2 ods. 2 prijatím zákona, teda činnosťou\nNárodnej rady Slovenskej republiky. V právnom štáte zákonodarný orgán uplatňujúci\nústavu zákonodarnou činnosťou môže ústavu zmeniť alebo ju nahradiť inou ústavou, ak pri\ntom dodrží všetky podmienky platnej ústavy pre také uplatnenie svojej normotvornej\nprávomoci. Dokiaľ parlament neuplatní svoju právomoc zmeniť ústavu, je povinný prijímať\nzákony, ktoré sú v súlade so všetkými relevantnými normami ústavy.\nV konaní pred ústavným súdom o námietke nesúladu § 24 ods. 9 písm. a) až e)\nzákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov s\nčl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1 až 3, čl. 35 ods. 1, čl. 55 ods. 2 a čl. 152 ods. 4\n\n28\n\nústavný súd konštatoval, že ustanovenia § 24 ods. 9 písm. a), c) a d) zákona nie sú v súlade\ns čl. 55 ods. 2 ústavy.\nSlovenská republika čl. 55 ods. 2 ústavy prijala záväzok vytvoriť rovnaké právne\npodmienky na ochranu a podporu hospodárskej súťaže. Článkom 55 ods. 2 ústavy sa\nurčenie týchto podmienok odkazuje na zákon bez toho, aby ústava zákonodarnému orgánu\ndovolila splnomocniť orgány výkonnej moci alebo územnej samosprávy na ďalšie\nobmedzenia hospodárskej súťaže. V oblasti tvorby právnych noriem na ochranu a podporu\nhospodárskej súťaže má teda Národná rada Slovenskej republiky výlučné postavenie, ktoré\nju nielen oprávňuje, ale aj zaväzuje chrániť a podporovať hospodársku súťaž ako\nnevyhnutnú súčasť trhového hospodárstva Slovenskej republiky.\nNárodná rada Slovenskej republiky prijala zákon, ktorý svojím ustanovením\nzasiahol do hospodárskej súťaže bez toho, aby v tvorbe tohto ustanovenia prihliadla\nna svoju povinnosť chrániť a podporovať hospodársku súťaž prijímaním zákonov,\nktoré budú v súlade s čl. 55 ods. 2 ústavy. Preto ústavný súd rozhodol, že § 24 ods. 9\npísm. a), c) a d) zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení\nneskorších predpisov nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy.\nNavrhovateľova posledná námietka sa týkala súladu § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona\ns čl. 152 ods. 4 ústavy: „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“\nPredmetom konania o tejto časti návrhu sa stalo určovanie účelu čl. 152 ods. 4 ústavy\nz hľadiska, či ide o interpretačné pravidlo upravujúce proces aplikácie práva, alebo či ide o\nústavnú normu vzťahujúcu sa aj na proces tvorby práva.\nNa proces tvorby ústavných zákonov a zákonov sa vzťahujú ustanovenia ústavy\nuvedené v čl. 84, čl. 86 písm. a), c) a f ), čl. 87 v spojení s tými ustanoveniami ústavy, ktoré\nzabezpečujú základné princípy zvrchovaného demokratického a právneho štátu, základné\npráva a slobody (Prvá a Druhá hlava ústavy), princípy hospodárstva, územnú samosprávu,\n\n29\n\npostavenie ústavných orgánov, ich pôsobnosť a ustanovenia desiatej časti zákona č.\n350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Proces tvorby\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov potom vyplýva z uvedených ústavných\núprav a zákonných splnomocnení podľa čl. 120 a 123 ústavy, prípadne čl. 68 ústavy vo\nveciach územnej samosprávy a čl. 71 pri prenesení úloh miestnej štátnej správy na obec.\nZ toho vyplýva, že čl. 152 ods. 4 ústavy nemôže byť kritériom súladu (nesúladu)\nprávneho predpisu v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy, ani\nkritériom v konaní o neplatnosti právnych predpisov podľa čl. 152 ods. 2 a 3 ústavy.\nVýklad a uplatňovanie týchto právnych predpisov podľa čl. 152 ods. 4 ústavy sa vzťahuje\nlen na tie právne predpisy, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, preto\nústavný súd tejto časti návrhu nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nNález vyhlásený v Košiciach 1. júla 1998\n\n30", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. a) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}