{"guid": "ussr:755cccaf-b736-4aeb-b453-c0959b8d7b62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.12.1998.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/98 z 17. 11. 1998", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. novembra 1998, sp. zn. PL. ÚS 12/98, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.12.1998.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Klučka", "sudca_id": 1101, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-klucka-1101", "datum_vydania": "1998-11-17", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-135", "nazov": "čl. 135 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-135", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-138", "nazov": "čl. 138 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-138", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 135", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 135", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 135", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 138", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 138", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 138", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-135", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-138", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/755cccaf-b736-4aeb-b453-c0959b8d7b62", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.12.1998.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.12.1998.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.12.1998.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 12/98\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a\nzo sudcov JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Ľubomíra Dobríka, JUDr. Jána Drgonca,\nJUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka a JUDr. Tibora\nŠafárika na neverejnom zasadnutí 17. novembra 1998 prerokoval návrh skupiny 33\nposlancov Národnej rady Slovenskej republiky vo veci súladu § 13 ods. 4 a 5 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov s čl. 2 ods. 2, čl. 50 ods.\n2, čl. 135 a čl. 138 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s prvým oddielom siedmej hlavy\nÚstavy Slovenskej republiky a 17. novembra 1998 takto\nrozhodol:\n1. Ustanovenie § 13 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.\nz. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov n i e j e v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Ustanovenie § 13 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.\nz. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\n\nsudcov\n\nnie\n\nje\n\nv súlade s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 135 a 138 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky.\n3. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 21. apríla 1998\ndoručený návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n„navrhovateľ“), ktorým v súlade s čl. 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) namietali nesúlad § 13 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o\npostavení jeho sudcov (ďalej len „zákon o konaní pred ústavným súdom“) s prvým\noddielom siedmej hlavy a osobitne s čl. 135 a čl. 138 v spojitosti s čl. 2 ods. 2 a čl. 50 ods. 2\nústavy. Navrhovateľ súčasne uviedol, že: „Vzhľadom na povahu veci a po porade s\nnavrhovateľmi sme dospeli k názoru, že vec, ktorej sa návrh týka, je naliehavá. Dovoľujeme\nsi preto požiadať, aby v tomto prípade ústavný súd postupoval podľa § 26 zákona č.\n38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov“.\nÚstavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona o\nkonaní pred ústavným súdom a po zistení, že spĺňa všetky náležitosti predpísané § 20 a § 37\nods. 2 citovaného zákona a že nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2\ncitovaného zákona, ho 28. apríla 1998 prijal na ďalšie konanie.\nNavrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že: „Ustanovenia § 13 ods. 4 a ods. 5 zákona\nč. 38/1993 Z. z. zakotvujú možnosť dočasného pozbavenia výkonu funkcie sudcu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, ako i funkcie predsedu a podpredsedu Ústavného\nsúdu SR. Zákon ustanovuje, že o dočasnom pozbavení výkonu týchto funkcií rozhoduje\npredseda Ústavného súdu SR, pokiaľ ide o funkciu sudcu Ústavného súdu SR, alebo\n\n2\n\nprezident SR, pokiaľ ide o funkcie predsedu a podpredsedu Ústavného súdu SR. Pre prípad\ndočasného pozbavenia funkcie sudcu Ústavného súdu zákon v § 13 ods. 4 ustanovuje ako\ndôvod trestné stíhanie sudcu, a to až do času rozhodnutia. V prípade dočasného pozbavenia\nfunkcie predsedu a podpredsedu Ústavného súdu SR (§ 13 ods. 5) zákon stanovuje\nprocedurálnu podmienku stanovisko pléna, avšak bez toho, že by toto stanovisko malo byť\npre prezidentove rozhodovanie záväzné. Zákon tu nestanovuje ani dôvody oprávňujúce\nrozhodnúť o dočasnom pozbavení funkcie predsedu a podpredsedu Ústavného súdu SR, a\nani čas a podmienku ukončenia dočasného pozbavenia funkcie.\nNavrhovatelia dospeli k názoru, že citované ustanovenia zákona nie sú v súlade s\nÚstavou Slovenskej republiky z viacerých dôvodov. Predovšetkým v celom prvom oddiele\nsiedmej hlavy Ústavy SR, ktorý obsahuje ustanovenia o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky, inštitút dočasného pozbavenia výkonu funkcie sudcu Ústavného súdu SR ani\ninštitút dočasného pozbavenia funkcie predsedu a podpredsedu Ústavného súdu SR\nnejestvuje. Pre systémové zabezpečenie nezávislosti rozhodovania sudcov vôbec a sudcov\nÚstavného súdu osobitne je nevyhnutné, aby ústava veľmi jednoznačne a jasne\nustanovovala všetky prípady, v ktorých môže nastať ukončenie ich funkcie pred uplynutím\nich riadneho funkčného obdobia.\nO ukončení funkcie sudcu Ústavného súdu SR pred skončením jeho riadneho\nfunkčného obdobia pojednáva čl. 138 Ústavy SR. Sudca Ústavného súdu SR sa môže svojej\nfunkcie vzdať, alebo ho môže prezident SR odvolať na základe odsudzujúceho\nprávoplatného rozsudku pre úmyselný trestný čin, prípadne na základe disciplinárneho\nrozhodnutia ústavného súdu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom jeho funkcie.\nPrezident SR je povinný sudcu Ústavného súdu SR odvolať, ak bol sudca súdnym\nrozhodnutím pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak ústavný súd oznámi\nprezidentovi SR, že sa sudca nezúčastňuje dlhšie ako rok na konaní ústavného súdu. Tento\nvýpočet dôvodov v ústave nie je uvedený príkladmo, ale treba ho považovať za uzavretý.\nPre nezávislosť rozhodovania sudcov ústavného súdu je presné a výslovné ustanovenie\npodmienok pre predčasný zánik ich funkcie zásadným systémovým predpokladom.\n\n3\n\nZavedenie inštitútu dočasného pozbavenia výkonu sudcovskej funkcie zákonom č.\n38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov ide nad rámec Ústavy SR. Navyše i samotný\ndôvod pre takéto rozhodnutie je otázny. Zákon ustanovuje ako dôvod trestné stíhanie sudcu\nústavného súdu. Ústava však v čl. 50 ods. 2 výslovne ustanovuje, že „každý, proti komu sa\nvedie trestné stíhanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným\nodsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.“ Absolútne nad rámec ústavy je i oprávnenie predsedu\nÚstavného súdu SR rozhodnúť o dočasnom pozbavení výkonu sudcovskej funkcie. Keďže\ndôsledkom takéhoto rozhodnutia by pre sudcu bola nemožnosť vykonávať svoje ústavné\noprávnenia, nepochybne nejde o organizačné opatrenie, ale o dôležitú právomoc, ktorá\nmôže byť ustanovená iba v ústave.\nPrípad uvedený v § 13 ods. 5 zákona č. 38/1993 Z. z., teda dočasné pozbavenie\nfunkcie predsedu a podpredsedu Ústavného súdu SR, ide taktiež nad rámec ústavnej úpravy.\nÚstava pozná ukončenie funkcie predsedu a podpredsedu Ústavného súdu SR pred\nuplynutím ich riadneho funkčného obdobia len prostredníctvom ukončenia ich funkcie\nsudcu Ústavného súdu, t. j. z už citovaných ústavných dôvodov. V čl. 135 ústavy sa\nustanovuje, že týchto funkcionárov vymenúva zo sudcov ústavného súdu prezident\nSlovenskej republiky. Článok 135 je podľa názoru navrhovateľov vo vzťahu k čl. 102 písm.\nf) špeciálnym ustanovením pre vymenúvanie funkcionárov ústavného súdu. Preto\nskutočnosť, že sa v čl. 135 (a ani na iných miestach prvého oddielu siedmej hlavy ústavy)\nnezakotvuje oprávnenie prezidenta SR odvolávať predsedu a podpredsedu ústavného súdu\nznamená, že títo funkcionári, pokiaľ nevzniknú dôvody pre predčasné ukončenie ich funkcií\nsudcov ústavného súdu (čl. 138), sú počas svojho funkčného obdobia neodvolateľní. Nie je\nto nič neobvyklé ani v iných ústavných úpravách demokratických štátov a napokon túto\nústavnú koncepciu preberá i § 7 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. V §\n13 ods. 5 ju však tento zákon narušuje tým, že zavádza inštitút dočasného pozbavenia\nfunkcie predsedu a podpredsedu Ústavného súdu SR.\nOkrem skutočnosti, že takýto inštitút ústava neobsahuje, i jeho samotný obsah je\nveľmi sporný. Prezident SR má pre rozhodnutie o dočasnom pozbavení predsedu\na podpredsedu Ústavného súdu SR stanovenú iba jedinú podmienku: vyžiadať si stanovisko\n\n4\n\npléna Ústavného súdu SR. Toto stanovisko však je iba procedurálnou podmienkou, obsah\nstanoviska však prezidenta pri jeho rozhodovaní k ničomu nezaväzuje. Zákon nestanovuje\nžiadne dôvody, z ktorých môže prezident o dočasnom pozbavení funkcie predsedu a\npodpredsedu ústavného súdu rozhodnúť. Znamená to, že tak môže učiniť z akéhokoľvek\ndôvodu, alebo aj bez uvedenia dôvodu. Navyše je treba tiež zdôrazniť i ďalší nedostatok\ntejto úpravy: § 13 ods. 5 síce ustanovuje dočasné pozbavenie funkcie, avšak neobsahuje\nžiadne pravidlo, ktoré by ustanovovalo, kedy, alebo za akých podmienok dôjde k ukončeniu\ntohto dočasného pozbavenia funkcie. Znamená to, že prezident môže svojím rozhodnutím o\ndočasnom pozbavení funkcie predsedu ústavného súdu (alebo jeho podpredsedu) prakticky\nz akýchkoľvek dôvodov a na akúkoľvek dobu spôsobiť, aby ústavný súd zostal bez\npredsedu, prípadne podpredsedu. Ak je celá koncepcia ústavného súdu upravená v prvom\noddiele siedmej hlavy Ústavy SR zameraná na to, aby Ústavný súd SR plnil úlohu\nnezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti, je ustanovenie § 13 ods. 5 zákona\nsystémovo v rozpore so zabezpečením tohoto poslania ústavného súdu.\nV obidvoch prípadoch uvedených v odsekoch 4 a 5 § 13 zákona č. 38/1993 Z. z. ide\nteda o inštitút dočasného pozbavenia výkonu funkcie, v prvom prípade sudcu ústavného\nsúdu, v druhom funkcie predsedu a podpredsedu ústavného súdu. Nejde tu o organizačné\nopatrenie, ale o vážny inštitút, ktorý sudcovi ústavného súdu, resp. jeho predsedovi a\npodpredsedovi, na časovo neurčité obdobie počas trvania jeho funkčného obdobia\nznemožňuje výkon jeho ústavnej funkcie. Ide o inštitút, ktorý je utvorený citovaným\nzákonom bez toho, aby mal akúkoľvek oporu v ústave. Preto podľa názoru navrhovateľov\ntento inštitút presahuje rámec daný Ústavou SR a je preto v rozpore aj s čl. 2 ods. 2 ústavy,\nktorý ustanovuje, že „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Inštitút dočasného pozbavenia výkonu funkcie\nsudcu ústavného súdu, predsedu a podpredsedu ústavného súdu prekračuje medze ústavy,\nktorá takéto inštitúty neustanovuje. Zákon môže zakotvovať iba rozsah a spôsob konania\nštátnych orgánov, nemôže však prekračovať medze dané ústavou. Z týchto dôvodov\nnavrhovatelia dospeli k právnemu názoru, že ustanovenia § 13 ods. 4 a ods. 5 zákona č.\n38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov sú v rozpore s prvým oddielom siedmej hlavy a\n\n5\n\nosobitne s čl. 135 a čl. 138 v spojitosti s čl. 2 ods. 2, ako i čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.“\nVychádzajúc z uvedenej argumentácie navrhovateľ požiadal, aby ústavný súd prijal\nnález, podľa ktorého: „Ustanovenia § 13 ods. 4 a § 13 ods. 5 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o\nkonaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\n\nnie\n\nsú\n\nv\n\nsúlade s prvým oddielom siedmej hlavy a osobitne s článkom 135 a článkom 138 v\nspojitosti s článkom 2 ods. 2 ako i s čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“\nNa žiadosť predsedu ústavného súdu k návrhu Národná rada Slovenskej republiky\n(818/1998) zaslala 25. mája 1998 svoje stanovisko, v ktorom uviedla: „Zámer\nzákonodarného orgánu spočíval v tom, aby v prípade návrhu na odvolanie alebo v prípade\ntrestného stíhania sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bola daná možnosť\npredsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky, resp. prezidentovi Slovenskej republiky,\npodľa okolností prípadu, najmä v súvislosti s ohrozením autority ústavného súdu, dočasne\npozbaviť sudcu ústavného súdu výkonu jeho funkcie. Toto ustanovenie má fakultatívnu\npovahu.“ V stanovisku sa ďalej uvádza: „Možno si osvojiť názor skupiny poslancov\nNárodnej rady Slovenskej republiky, že zámer zákonodarcu nie je možné upraviť v predpise\nnižšej právnej sily než je Ústava Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je potrebné\nzohľadniť aj čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje prezumciu\nneviny.“\nSkupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (6. mája 1998) aj Národná\nrada Slovenskej republiky (1. júla 1998) súhlasili s upustením od ústneho pojednávania vo\nveci, preto ústavný súd o veci konal a rozhodol na neverejnom zasadnutí 17. novembra\n1998.\n\n6\n\nII.\nVšeobecné posúdenie tak rozsahu, ako aj ďalších náležitostí ústavnej úpravy\npostavenia ústavných činiteľov Slovenskej republiky sa opiera o ustanovenia týkajúce sa:\n1.\n\nspôsobu ich ustanovovania do funkcií (napríklad v čl. 61, čl. 73 a nasl., čl. 89\n\nods. 1, čl. 101 a nasl., čl. 110 ods. 1, čl. 134 ods. 2);\n2.\n\nspôsobu ukončenia ich funkcií (napríklad v čl. 61, čl. 81, čl. 116, čl. 138);\n\n3.\n\nprávomoci ústavných činiteľov (napríklad v čl. 89 ods. 2, čl. 102);\n\n4.\n\nspôsobu a rozsahu výkonu právomocí ústavných činiteľov v čase, keď ich\n\nfunkcia nie je obsadená, alebo ju ústavný činiteľ nevykonáva (napríklad v čl. 90, čl. 105\nods. 1 v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava\nSlovenskej republiky č. 460/1992 Zb., čl. 116 ods. 7).\nRozsahom citovaných ustanovení sú určené medze ústavnej úpravy postavenia\njednotlivých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ide o ústavnú\núpravu, jej medze nemožno prekročiť, na základe a prostredníctvom právnej normy so silou\nzákona. Zákonodarca preto nemôže ústavným činiteľom priznať také zákonné právomoci,\nktoré nemajú oporu v texte ústavy, a to bez ohľadu na to, či by mali vecnú alebo inú\n(procesnú) povahu.\nÚstavodarca nepovažoval za účelné, aby sa súčasťou ústavnej úpravy postavenia\nústavných činiteľov Slovenskej republiky stalo aj dočasné pozbavenie výkonu ich funkcií.\nV ústave táto úprava absentuje tak v podobe „všeobecnej“ ústavnej úpravy, ako aj pri\nkonkrétnej ústavnej úprave postavenia ústavných činiteľov pôsobiacich v jednotlivých\nzložkách štátnej moci Slovenskej republiky.\nÚstavný súd vychádzajúc zo záveru, že celkový zámer ústavodarcu bol vo vzťahu\nk ústavnému postaveniu ústavných činiteľov Slovenskej republiky v plnom rozsahu\nvyjadrený spôsobom a v rozsahu uvedenom pod bodmi 1 až 4, konštatoval, že takto určené\nmedze ústavnej úpravy (a v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy) limitujú zákonodarcu pri prijímaní\nzákonov upravujúcich predmet ústavnej úpravy. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že v\n\n7\n\nsúlade s čl. 2 ods. 2 ústavy môžu štátne orgány konať len na základe ústavy a v jej\nmedziach. Ústavný súd Slovenskej republiky už potvrdil (PL. ÚS 38/95), že tento záväzok\nsa v plnom rozsahu vzťahuje aj na Národnú radu Slovenskej republiky a na proces\nprijímania zákonov. Preto ak ide o zákonnú úpravu otázok, ktorá už tvorí predmet ústavnej\núpravy, Národná rada Slovenskej republiky je pri prijímaní takýchto zákonov (a to bez\nohľadu na účel, ktorý sa ich prijatím sledoval - napríklad upraviť podrobnosti, podmienky,\nspôsob) viazaná záväzkom neprekročiť jej medze, t. j. tak jej rozsah, ako aj ďalšie\nnáležitosti tvoriace expressis verbis jej predmet.\nProblematika, ktorá je predmetom ústavnej úpravy, môže byť zmenená, zrušená\nalebo doplnená len novou ústavnou, ale nie zákonnou úpravou. Uvedenú skutočnosť o. i.\npotvrdzuje aj ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 244/1998 Z. z., ktorým\nsa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Touto ústavnou normou došlo k zmene a\ndoplneniu čl. 101 ods. 2, resp. čl. 105 ods. 1 ústavy, t. j. matérie tvoriacej súčasť\n„komplexnej“ ústavnej úpravy postavenia ústavných činiteľov Slovenskej republiky (pozri\nvyššie pod bodom 1 - spôsob ich ustanovovania do funkcií, ako aj pod bodom 4 - výkon\nprávomocí ústavného činiteľa v dobe, keď jeho funkcia nie je obsadená).\nOporu v ústave (čl. 2 ods. 2) preto nemajú (a ani nemôžu mať) také zákony alebo ich\nčasti, ktoré sa v rámci zákonnej úpravy funkcií jednotlivých ústavných činiteľov zaoberajú\naj ústavou nepredpokladaným dočasným pozbavením ich výkonu. Pre úplnosť ústavný súd\nuvádza, že tam, kde to ústavodarca považoval za účelné, upravil priamo v ústave aj také\nskutočnosti, ktoré\n\nmajú priamy vplyv na výkon funkcie ústavného činiteľa (dočasné\n\nnevykonávanie funkcie), avšak bez toho, že by súčasne došlo k jej ukončeniu spôsobom\nupraveným ústavou. Ako príklad možno uviesť čl. 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\nktorý uvádza: „Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho\nmandát poslanca počas výkonu jeho funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje“. Týmto\nustanovením bola priamo v ústave upravená skutočnosť, ktorá síce má priamy dopad na\nďalší výkon (vykonávanie) funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, avšak bez\nukončenia jeho mandátu niektorým z ústavou predpísaných spôsobov (čl. 81).\n\n8\n\nNavrhovateľ vo svojom návrhu o. i. uviedol, že ustanovenia § 13 ods. 4 a 5 zákona\no konaní pred ústavným súdom poskytujúce možnosť dočasného pozbavenia výkonu\nfunkcie sudcu ústavného súdu, ako aj predsedu a podpredsedu ústavného súdu „nie sú v\nsúlade s Ústavou Slovenskej republiky, a to z viacerých dôvodov“. Prvým z nich podľa\nnavrhovateľa je, že v celom prvom oddiele siedmej hlavy Ústavy SR... neexistuje inštitút\ndočasného pozbavenia výkonu funkcie sudcu ústavného ani inštitút dočasného pozbavenia\nfunkcie predsedu a podpredsedu ústavného súdu, v dôsledku toho, pokračuje navrhovateľ,\n„zavedenie inštitútu dočasného pozbavenia výkonu sudcovskej funkcie zákonom č. 38/1993\nZ. z. v znení neskorších predpisov ide nad rámec Ústavy SR. Ide o inštitút, ktorý je utvorený\ncitovaným zákonom bez toho, aby mal akúkoľvek oporu v ústave. Preto... tento inštitút\npresahuje rámec daný ústavou a je v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý ustanovuje, že:\n„štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon“. Inštitút dočasného pozbavenia výkonu funkcie sudcu ústavného\nsúdu, predsedu a podpredsedu ústavného súdu prekračuje medze ústavy, ktorá takéto\ninštitúty neustanovuje“.\nK tejto problematike ústavný súd uvádza nasledovné:\nInštitút dočasného pozbavenia výkonu funkcie sudcu ústavného súdu do právneho\nporiadku Slovenskej republiky vniesol § 13 ods. 4 zákona o konaní pred ústavným súdom,\npodľa ktorého: „Ak bol podaný návrh na odvolanie sudcu alebo ak je sudca trestne stíhaný,\nmôže byť až do rozhodnutia o návrhu alebo do skončenia trestného konania dočasne\npozbavený výkonu sudcovskej funkcie“. Ako už vyplynulo z uvedeného všeobecného\nposúdenia ústavnej úpravy postavenia ústavných činiteľov Slovenskej republiky, jej rozsah\na ďalšie náležitosti treba považovať za nemenné, a to až do ich neskoršej ústavnej zmeny\nalebo doplnenia (už citovaný ústavný zákon č. 244/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nÚstava Slovenskej republiky). Ústavný súd Slovenskej republiky bol konštituovaný priamo\nústavou. Jeho ústavné postavenie a právomoci sú upravené ústavou v plnom rozsahu.\nPredmet ústavnej úpravy týkajúcej sa ústavného súdu preto zákonmi nemožno ani zužovať a\nani rozširovať.\n\n9\n\nPokiaľ ide o samotné funkcie sudcov ústavného súdu, ústava upravuje iba postup pri\nich vymenovaní a zániku (čl. 134, 135, 138). V rámci takejto ústavnej úpravy funkcií\nsudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je zákonodarca oprávnený k ich zákonnej\núprave, ktorá (a v takomto prípade) neprekročí rozsah čl. 2 ods. 2 ústavy. Rozsah ústavnej\núpravy funkcií sudcov ústavného súdu vymedzuje úprava ich ustanovovania do funkcií a\nukončenia funkcií. Tieto medze zákonodarca nie je oprávnený prekročiť prostredníctvom\núpravy týkajúcej sa samotného výkonu funkcie sudcu ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu\nje ustanovenie § 13 ods. 4 zákona o konaní pred ústavným súdom v nesúlade s čl. 2 ods. 2\nústavy, pretože prekročilo medze ústavnej úpravy funkcie sudcu ústavného súdu.\nAbsencia ústavnej úpravy dočasného pozbavenia výkonu funkcií jednotlivých\nústavných činiteľov vo „všeobecnej“ podobe sa následne prejavila v tom, že ústavné\noprávnenia jednotlivých ústavných činiteľov sa vzťahujú iba na ustanovovanie do funkcií\nalebo na zánik funkcií iných ústavných činiteľov, resp. na ich výkon pri splnení ústavou\nurčených podmienok. Súčasťou ústavnej úpravy menovacích a odvolávacích oprávnení\njednotlivých ústavných činiteľov nie je aj rozhodovanie o dočasnom pozbavení výkonu\nfunkcií iných ústavných činiteľov.\nZ argumentácie navrhovateľa vyplynulo, že dočasné pozbavenie výkonu funkcie\nsudcu ústavného súdu neposudzoval izolovane a odtrhnuto od tých právomocí jednotlivých\nústavných činiteľov Slovenskej republiky (predseda ústavného súdu, prezident Slovenskej\nrepubliky), v rámci ktorých môže dôjsť k jeho reálnemu uplatňovaniu, t. j. k dočasnému\npozbaveniu výkonu funkcie sudcu ústavného súdu, resp. jeho predsedu alebo podpredsedu.\nZa nesúladné s ústavou navrhovateľ považoval nielen dočasné pozbavenie výkonu funkcie\nsudcu ústavného súdu (§ 13 ods. 4 zákona o konaní pred ústavným súdom), ale v spojení s\nčl. 2 ods. 2 , čl. 135 a čl. 138 ústavy tiež jeho praktické uplatňovanie na základe\na prostredníctvom osobitnej zákonnej právomoci predsedu ústavného súdu (voči sudcom\nústavného súdu - prvá veta § 13 ods. 5), ako aj prezidenta Slovenskej republiky (voči\npredsedovi a podpredsedovi ústavného súdu - druhá veta § 13 ods. 5 citovaného zákona).\nNavrhovateľ uviedol, že absolútne nad rámec ústavy je i oprávnenie predsedu ústavného\nsúdu rozhodnúť o dočasnom pozbavení výkonu sudcovskej funkcie, pretože nepochybne\n\n10\n\nnejde o organizačné oprávnenie, ale o dôležitú právomoc, ktorá môže byť ustanovená iba\nv ústave.\nPokiaľ ide o oprávnenie prezidenta Slovenskej republiky, v posudzovanej súvislosti\nnavrhovateľ uviedol: „Ústava pozná ukončenie funkcie predsedu a podpredsedu ústavného\nsúdu pred uplynutím ich funkčného obdobia len prostredníctvom ukončenia ich funkcie\nsudcu ústavného súdu. Preto skutočnosť, že sa v čl. 135 (a ani na iných miestach prvého\noddielu siedmej hlavy) nezakotvuje oprávnenie prezidenta SR odvolávať predsedu a\npodpredsedu ústavného súdu, znamená, že títo funkcionári, pokiaľ nevzniknú dôvody pre\npredčasné ukončenie ich funkcií sudcov ústavného súdu (čl. 138), sú počas svojho\nfunkčného obdobia neodvolateľní“.\nÚstavný súd v súvislosti s posudzovaným ustanovením § 13 ods. 5 zákona o konaní\npred ústavným súdom pripomína, že v nesúlade s čl. 2 ods. 2 ústavy je ustanovenie § 13\nods. 4 zákona o konaní pred ústavným súdom, pretože zavedením zákonnej úpravy\ndočasného pozbavenia výkonu funkcie sudcu ústavného súdu zákonodarca prekročil medze\nústavnej úpravy funkcie sudcu ústavného súdu. Samotná zákonná úprava dočasného\npozbavenia výkonu funkcie sudcu ústavného súdu nemá oporu v ústave. Podľa právneho\nnázoru ústavného súdu za súladné s ústavou nemožno považovať ani ďalšie zákonné\nustanovenia, do ktorých sa takáto úprava určitým spôsobom premietla. Uvedené sa v plnom\nrozsahu vzťahuje aj na § 13 ods. 5 zákona o konaní pred ústavným súdom, ktorý predsedovi\nústavného súdu, resp. prezidentovi republiky umožňuje rozhodnúť o dočasnom pozbavení\nvýkonu funkcie sudcu ústavného súdu, resp. predsedu a podpredsedu ústavného súdu.\nUvedené ustanovenie zákona sa dostalo do nesúladu nielen s čl. 2 ods. 2 ústavy, ale aj s\nďalšími článkami ústavy, ktoré upravujú ústavné postavenie, resp. právomoci predsedu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky (čl. 135 a 138\nústavy). Súčasťou ich právomoci totižto nemôže byť rozhodovanie o takom zákonnom\ninštitúte, ktorým zákonodarca prekročil medze ústavy v rozpore s jej čl. 2 ods. 2.\nZ uvedeného dôvodu ustanovenie § 13 ods. 5 zákona o konaní pred ústavným súdom je\nv nesúlade s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 135 a 138 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n11\n\nNavrhovateľ ďalej uviedol, že ustanovenie § 13 ods. 4 a § 13 ods. 5 zákona o konaní\npred ústavným súdom je v nesúlade aj s ústavnou zásadou prezumpcie neviny obsiahnutou v\nčl. 50 ods. 2 ústavy. K tomuto uviedol: „Zavedenie inštitútu dočasného pozbavenia\nsudcovskej funkcie zákonom č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov ide nad rámec\nÚstavy SR. Navyše i samotný dôvod pre takéto rozhodnutie je otázny. Zákon ustanovuje\nako dôvod trestné stíhanie sudcu ústavného súdu. Ústava však v čl. 50 ods. 2 výslovne\nustanovuje, že každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie, považuje sa za nevinného, kým\nsúd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu“.\nÚstavný súd uviedol právny názor, že táto ústavná zásada je konkretizovaná v § 2\nods. 2 Zákona o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok). Z ústavnej zásady prezumpcie\nneviny vyplýva, že obvinenému sa musí vina dokázať a v prípade pochybností o skutkovej\notázke významnej pre rozhodnutie sa musí rozhodnúť v prospech obvineného (in dubio pro\nreo), pričom obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu a nesmie byť donucovaný k\nvýpovedi alebo priznaniu. Orgány činné v trestnom konaní musia voči obvinenému\npostupovať nestranne a nezaujato a hľadieť na neho ako na nevinného dovtedy, kým\nodsudzujúci rozsudok nenadobudne právoplatnosť.\nPodľa právneho názoru ústavného súdu sa prezumpcia neviny neobmedzuje len na\ntrestné konanie, v ktorom sa má rozhodnúť o vine toho, proti komu sa konanie vedie, ale má\naj širší dosah. Okrem iného z nej vyplýva, že žiadny štátny orgán (vrátane jeho ústavných\nčiniteľov) nie je oprávnený vysloviť, či rozhodnúť o vine osoby, proti ktorej sa vedie trestné\nkonanie ešte predtým, ako ju vyslovil príslušný súd právoplatným odsudzujúcim\nrozsudkom. Prezumpcia neviny platí aj pre súdy, ktoré v občianskom konaní rozhodujú\no náhrade škody spôsobenej trestným činom. Súdy sú „viazané rozhodnutím príslušných\norgánov, že bol spáchaný trestný čin“ (§ 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pričom\n„súd konanie preruší, ak jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní\noprávnený riešiť“ (§ 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku). Z prezumpcie\nneviny však nevyplýva zákaz, aby s tým, voči komu sa trestné konanie začalo, nebolo\nmožné zaobchádzať ako s obvineným, pričom (a v dôsledku uvedeného) obvinený je\npovinný strpieť určité obmedzenia, akým je napríklad väzba (čl. 17 ods. 5 ústavy), skúmanie\n\n12\n\nduševného stavu (čl. 17 ods. 7 ústavy), prípadne ďalšie opatrenia uvedené v štvrtej hlave\nprvého oddielu Trestného poriadku (Zaistenie osôb a vecí). Rôznorodé obmedzenia a\nopatrenia, ktoré je obvinený povinný strpieť, však nenarušujú prezumpciu neviny, keďže ich\núčelom nie je ani zistenie a ani vyhlásenie viny, t. j. nahradenie právoplatného\nodsudzujúceho rozsudku súdu.\nJedným z opatrení, ktoré prekračujú rámec opatrení prijímaných voči obvineným v\ntrestnom konaní, je v prípade sudcov ústavného súdu dočasné pozbavenie výkonu ich\nfunkcií, ako aj dočasné pozbavenie výkonu funkcií predsedu a podpredsedu ústavného súdu\npodľa § 13 ods. 4 a 5 zákona o konaní pred ústavným súdom. Hoci toto opatrenie súvisí s\ntrestným stíhaním voči sudcovi ústavného súdu, resp. voči jeho predsedovi a podpredsedovi,\ncieľom jeho uplatnenia nie je vyslovenie ich viny právoplatným a odsudzujúcim\nrozsudkom. Takáto úloha patrí výlučne všeobecnému súdu, pred ktorým prebieha trestné\nkonanie voči sudcovi ústavného súdu, resp. voči jeho predsedovi alebo podpredsedovi. Toto\nopatrenie sa neopiera o tvrdenie (rozhodnutie), že sudca ústavného súdu je vinný zo\nspáchania trestného činu. Dôvodom jeho uplatňovania je iba podozrenie zo spáchania\ntrestného činu, dôvodnosť ktorého je však potrebné preukázať v konaní pred trestným\nsúdom, ktorý je tiež jediný oprávnený rozhodnúť o vine a treste. V tejto súvislosti sa žiada\nuviesť, že ústavný súd nemá k dispozícii žiadne konanie, v ktorom by mohol rozhodnúť o\nvine a treste sudcu ústavného súdu za spáchanie trestného činu. Účelom dočasného\npozbavenia výkonu funkcie sudcu ústavného súdu, resp. jeho predsedu či podpredsedu, nie\nje vyslovenie ich viny zo spáchania trestného činu právoplatným a odsudzujúcim\nrozsudkom. Z uvedeného dôvodu podľa právneho názoru ústavného súdu zákonná úprava\nnie je v nesúlade s prezumpciou neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy. S poukazom na tento\ndôvod ústavný súd nevyhovel návrhu v časti požadujúcej vyslovenie nesúladu § 13 ods. 4 a\n5 zákona o konaní pred ústavným súdom s čl. 50 ods. 2 ústavy.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. novembra 1998\n\n13", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. a) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}