{"guid": "ussr:59f680b3-6032-4f6a-b4cf-c2dc0868af51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.10.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/95 z 28. 2. 1995", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. februára 1995, sp. zn. PL. ÚS 10/95, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.10.1995.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1995-02-28", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-658.odsek-1", "nazov": "§ 658 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-658.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-658"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov § 658 ods. 1", "nazov": "zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov § 658 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov § 658 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-658", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/59f680b3-6032-4f6a-b4cf-c2dc0868af51", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.10.1995.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.10.1995.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.10.1995.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 10/95\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a\nsudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Jána Drgonca, JUDr.\nJána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka, JUDr. Richarda Rapanta a\nJUDr. Miloša Seemanna vo veci navrhovateľa Krajského súdu v Bratislave, zastúpeného\npredsedom senátu JUDr. Milanom Deákom, proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, zastúpeného ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr. Jozefom\nLiščákom, o vyslovenie nesúladu § 13 vyhlášky č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., s ustanovením § 658 ods. 1\nObčianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov na neverejnom\nzasadnutí 28. februára 1995 takto\nrozhodol:\nUstanovenie § 13 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, n i e j e v súlade s ustanovením\n§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.\n\nOdôvodnenie\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí 18. januára 1995\npo predbežnom prerokovaní prijal návrh Krajského súdu v Bratislave, zastúpeného\npredsedom senátu JUDr. Milanom Deákom, na začatie konania vo veci súladu právnych\npredpisov § 13 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len vyhláška č. 45/1964 Zb.),\ns ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v platnom\nznení).\nNa Ústavný súd Slovenskej republiky bol návrh doručený 7. decembra 1994. Krajský\nsúd v Bratislave vo veci pod sp. zn. 12 Co 237/94 uznesením z 13. októbra 1994 podľa\n§ 109 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 99/1963 Zb. v znení\nneskorších predpisov (úplné znenie vyhlásené pod č. 38/1995 Z. z.) konanie o odvolaní proti\nprvostupňovému rozsudku Okresného súdu v Trnave zo 14. apríla 1994 sp. zn. 19 C 47/94\nprerušil.\nNavrhovateľ poukázal na nesúlad § 13 vyhlášky č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658\nods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Podľa § 13 citovanej vyhlášky výška\ndohodnutých úrokov pri pôžičke peňazí medzi občanmi je najviac 2 % ročne. Naproti tomu\nustanovenie § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke umožňuje dohodnúť\núroky bez limitovania výšky. Osobitná právna úprava obdobná § 13 vyhlášky č. 45/1964\nZb., ktorá by ustanovila maximálnu výšku úrokov, nebola vydaná. Na základe tejto\nargumentácie navrhovateľ žiada vydať nález tohto znenia:\n„Ustanovenie § 13 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, nie je v súlade s ustanovením\n§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v platnom znení).“\nDruhý účastník konania, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, zastúpené\nministrom JUDr. Jozefom Liščákom, k návrhu sa písomne vyjadrilo 24. januára 1995. Vo\n\n2\n\nvyjadrení uvádza, že vyhláška bývalého unitárneho Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964\nZb. je dnes v dôsledku opakovaných novelizácií Občianskeho zákonníka prekonaná vo\nviacerých ustanoveniach. Preto Ministerstvo spravodlivosti SR navrhuje jej zrušenie v\npripravovanom nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré podľa plánu legislatívnych úloh\npredloží na rokovanie vlády do konca februára 1995. V pripravovanom návrhu vládneho\nnariadenia sa nepočíta s § 13 dnes platnej vyhlášky, ani s jeho modifikáciou. S právnym\nnázorom navrhovateľa, že § 13 dotknutej vyhlášky nie je v súlade s § 658 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, súhlasí.\nZo spisu Okresného súdu v Trnave sp. zn. 19 C 47/94 vyplýva, že v tomto spore\nnavrhovateľka\n\npodala proti odporkyni\n\nžalobu na\n\nzaplatenie sumy 35 000 Sk a príslušenstva na tom základe, že odporkyni dňa 3. marca 1993\nposkytla pôžičku peňazí vo výške 30 000 Sk so splatnosťou do dvoch mesiacov a s\npovinnosťou vrátiť okrem 30 000 Sk, aj zaplatenie ďalších 5 000 Sk. Rozsudkom\nOkresného súdu v Trnave (sp. zn. 19 C 47/94) zo 14. apríla 1994 bolo návrhu\nnavrhovateľky vyhovené. Proti rozsudku sa odvolala odporkyňa. V odvolaní namieta\noprávnenosť nároku navrhovateľky na zaplatenie 5 000 Sk, keďže je to v rozpore s § 39\nObčianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon odporujúci zákonu alebo\ndobrým mravom.\nPodľa § 387 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. do vydania zákona\nč. 509/1991 Zb. (novely k Občianskemu zákonníku), ak ide o pôžičku peňazí medzi\nobčanmi, možno požadovať úroky, len ak boli dohodnuté; pričom úroky nesmú presahovať\nvýšku, ktorú ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je vyhláška\nMinisterstva spravodlivosti z 5. marca 1964 č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane § 387 ods. 1. Podľa § 13 tejto vyhlášky výška\ndohodnutých úrokov pri pôžičke peňazí medzi občanmi smie byť najviac 2 % ročne.\nPôžička peňazí upravená v § 387 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.)\npatrila do rámca úpravy občianskej výpomoci. Takéto poskytovanie pôžičky, vychádzajúc i\nz dôvodovej správy k príslušnému ustanoveniu, malo mať ráz „súdružskej výpomoci“. Preto\n\n3\n\npri peňažnej pôžičke sa pripustili dohodnuté úroky len v ustanovenej výške podľa § 13\nvyhlášky č. 45/1964 Zb. Zmluvná voľnosť bola obmedzená v čl. VII. Zásad\nobčianskoprávnych vzťahov, podľa ktorých sa nikto nesmel na úkor spoluobčanov\nobohacovať. Poskytovanie občianskej výpomoci muselo byť v súlade „s pravidlami\nsocialistického spolužitia“. Dohoda o odmene, ktorá takýmto kritériám nezodpovedala,\npodľa § 39 Občianskeho zákonníka mohla byť vyhlásená za neplatnú.\nZákonom č. 509/1991 Zb. došlo ku rozsiahlejšej novelizácii Občianskeho zákonníka\nč. 40/1964 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1992. Týmto zákonom bol § 387 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, ako aj celý rad ďalších ustanovení záväzkového práva, zrušený.\nObdobným ustanovením účinným od 1. januára 1992 je § 658 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, v ktorom sa uvádza, že pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Teraz\nplatné zákonné ustanovenie § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka výšku dohodnutých\núrokov nijako nelimituje a nedáva ani splnomocnenie, aby sa takáto limitácia mohla urobiť\nvykonávacím predpisom, teda normou nižšej právnej sily. Zákonodarca v zákone č.\n509/1991 Zb. opomenul zrušiť § 13 vyhlášky č. 45/1964 Zb. Zrejme nešlo o zámer ho\nnaďalej ponechať v platnosti.\nZa dnešného zákonného stavu odo dňa 1. januára 1992 Ministerstvo spravodlivosti\nSR už nemá splnomocnenie vydať vykonávací predpis týkajúci sa maximálne prípustnej\nvýšky úrokov pri peňažných pôžičkách medzi občanmi a to zrejme preto, že podľa § 658\nods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom od 1. januára 1992, tieto úroky sú\npredmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. To však\nneznamená, že by bolo možné dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch\nmusí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť\ndobrým mravom. Podľa citovaného zákonného ustanovenia je na súdoch, aby v konkrétnych\nprípadoch ustálili, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.\nNemožno však dnes už túto otázku riešiť vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb.\nNa podporu uvedeného stanoviska Ústavný súd SR poukazuje na ustanovenie § 85\nods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. decembra 1991. V ňom bolo\n\n4\n\nuvedené, že v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od\ndlžníka popri splnení dlhu aj úroky z omeškania s tým, že výšku úrokov z omeškania\nustanovuje vykonávací predpis. Aj v tomto prípade išlo o ten istý vykonávací predpis, teda\nvyhlášku Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorý v § 1 ods. 1 ustanovuje výšku\núrokov z omeškania 3 % ročne. Zákonom č. 509/1991 Zb. bol rovnako ako § 387 zrušený aj\n§ 85 ods. 2 Občianskeho zákonníka a bol nahradený novým ustanovením § 517 ods. 2 s\núčinnosťou od 1. januára 1992. Podľa tohto ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením\npeňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia dlhu aj úroky z\nomeškania s tým, že výšku úrokov z omeškania ustanoví vykonávací predpis. Teda v tomto\nprípade nové znenie zákonného ustanovenia (§ 517 Občianskeho zákonníka) je v podstate\ntotožné s predchádzajúcim zrušeným ustanovením, lebo i naďalej limituje výšku úrokov z\nomeškania a splnomocňuje Ministerstvo spravodlivosti maximálne prípustnú výšku úrokov\nz omeškania ustanoviť vykonávacím predpisom. Naproti tomu pri § 658 Občianskeho\nzákonníka takéto zmocnenie sa nepredpokladá.\nÚstavný súd na tomto základe dospel k záveru, že návrh je právne opodstatnený.\nZistil, že je nesúlad medzi ustanovením § 13 vyhlášky č. 45/1964 Zb. a § 658 ods. 1 teraz\nplatného Občianskeho zákonníka a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti\ntohto nálezu.\nPodľa čl. 132 Ústavy Slovenskej republiky, ak ústavný súd svojím rozhodnutím\nvysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v čl. 125 je nesúlad, strácajú príslušné\npredpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy\nvydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich\nuviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm.\nb/, aj s inými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. c/, aj s inými zákonmi, s\nmedzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej republiky a so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy. Ak tak\nneurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch\nod vyhlásenia rozhodnutia.\n\n5\n\nÚstavný súd rozhodol nálezom o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti č. 45/1964 Zb. s § 658 ods. 1 teraz platného Občianskeho zákonníka.\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je právnym nástupcom bývalého\nunitárneho Ministerstva spravodlivosti.\nPodľa čl. 152 ústavy ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne\npredpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú ústave. Meniť a\nzrušovať ich môžu príslušné orgány Slovenskej republiky. Neplatnosť zákonov a iných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej\nRepublike vzniká deväťdesiatym dňom po uverejnení rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky o ich neplatnosti spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.\nKeďže sa tak nestalo, vyhláška č. 45/1964 Zb. platí a ústavný súd vo veci oprávnene konal a\nrozhodol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.\nV Košiciach dňa 28. februára 1995\n\n6", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. b) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}