{"guid": "ussr:16b4cf6f-1e8c-4b64-8399-e3e2c96fbb7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.1.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/96 z 14. 11. 1996", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. novembra 1996, sp. zn. PL. ÚS 1/96, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.1.1996.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1996-11-14", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-119", "nazov": "čl. 119 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-119", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 119 písm. d", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 119 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 119 písm. d", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-119", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/16b4cf6f-1e8c-4b64-8399-e3e2c96fbb7d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.1.1996.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.1.1996.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.1.1996.1/text", "citacie_n": 8, "text": "PL. ÚS 1/96\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr.\nMilana Čiča a sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr.\nJána Drgonca, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka, JUDr. Richarda\nRapanta, JUDr. Miloša Seemanna a JUDr. Tibora Šafárika na verejnom zasadnutí\n14. novembra 1996 prerokoval návrh skupiny 56 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky, zastúpenej poslancom\n\n, proti\n\nNárodnej rade Slovenskej republiky, zastúpenej poslancom\n, na začatie konania podľa čl. 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o\nvyslovenie nesúladu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z.,\nktorým sa mení zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na\niné osoby v znení neskorších predpisov, v platnom znení, s čl. 119 písm. d)\nÚstavy Slovenskej republiky takto\nrozhodol:\nUstanovenia\n\n10 ods. 1 a 10 a\n\n45 ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o\n\npodmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 369/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 190/1995 Z. z. n i e s ú v súlade s čl. 119 písm. d) Ústavy\nSlovenskej republiky.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkupina\n\n56 poslancov\n\nNárodnej rady\n\nSlovenskej republiky podala 12.\n\nfebruára 1996 na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len \"ústavný súd\") návrh\nna začatie konania podľa čl. 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\"ústava\") a podľa\n\n37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\n\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o\npostavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. o súlade zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., ktorým sa mení zákon č.\n92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších\npredpisov (ďalej len \"zákon č. 369/1994 Z. z.\") v celom rozsahu s článkom 119\npísm. d) ústavy.\nSkupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len \"skupina\nposlancov\") navrhla, aby ústavný súd rozhodol nálezom tohto znenia: \"Zákon\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., ktorým sa mení zákon č.\n92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších\npredpisov nie je v súlade s článkom 119 písmeno d) Ústavy Slovenskej republiky.\"\nSkupina poslancov vo svojom návrhu uviedla:\n\"Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., ktorým sa\nmení zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v\nznení neskorších predpisov odňal vláde Slovenskej republiky pôsobnosť\nrozhodovať o privatizácii štátneho majetku priamym predajom, ako i\npôsobnosti pri niektorých súvisiacich rozhodnutiach (zmene rozhodnutia o\nprivatizácii 10 ods. 10 a udeľovaní výnimiek podľa 45) a založil pôsobnosť\nrozhodovať v týchto prípadoch Prezídiu Fondu národného majetku Slovenskej\nrepubliky. Toto rozhodovanie na základe zákona Národnej rady č. 369/1994 Z. z.\ntakto vykonáva orgán neštátneho subjektu.\nPresunom pôsobnosti pri rozhodovaní o privatizácii štátneho majetku\npriamymi predajmi zo štátneho orgánu na neštátny subjekt sa utvoril stav, keď nie\nje možné vykonávať účinnú kontrolu hospodárenia so štátnym majetkom tak ako\nto predpokladá článok 60 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky prostredníctvom\nNajvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Ústavná nemožnosť\núčinnej kontroly privatizačného procesu má veľmi negatívne politické dôsledky\nv živote spoločnosti. I preto sa utvorilo niekoľko zákonodarných iniciatív na\npôde Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa ústavným zákonom usilujú\nrozšíriť pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky i na\nFond národného majetku Slovenskej republiky. Tieto návrhy, ak by boli prijaté,\nznamenali by neorganický a nesystémový zásah do nášho ústavného systému. Pôvod\n\nvšak treba vidieť v presune pôsobnosti vyplývajúcom zo zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 369/1994 Z. z.\"\nSkupina poslancov v návrhu ďalej uviedla: \"Odňatie pôsobnosti v\nrozhodovaní najvyššiemu orgánu výkonnej moci takto utvorilo stav, ktorý je v\nrozpore s čl. 119 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Tento článok ustanovuje,\nže vláda rozhoduje v zbore o zásadných opatreniach na zabezpečenie\nhospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. Navrhovatelia sú\npresvedčení, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z. odníma\nvláde rozhodovanie vo veci, ktorá je zásadným opatrením vlády ustanoveným v\nčlánku 119 písmena d) ústavy.\"\nNavrhovateľ svoj právny názor podporil aj odkazom na záver ústavného súdu\nvyslovený v odôvodnení nálezu uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky pod č. 126/1995 Z. z., v ktorom sa uvádza: \"Rozhodovanie o\nprivatizácii štátneho majetku priamym predajom vopred určeným záujemcom\npatrí medzi zásadné opatrenia vlády na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej\npolitiky vlády Slovenskej republiky. Keďže vláda rozhoduje aj o otázke, ktoré\nodvetvia štátneho hospodárstva budú vôbec privatizované a v akom rozsahu, takéto\nrozhodnutie patrí do kategórie zásadných opatrení vlády na zabezpečenie tejto\npolitiky Slovenskej republiky.\"\nV ďalšej časti návrhu skupina poslancov uviedla, že pôvodná zákonná úprava\nprijímania rozhodnutí o privatizácii priamym predajom pred prijatím zákona č.\n369/1994 Z. z. vychádzala z uvedenej kvalifikácie týchto rozhodnutí ako\nzásadných opatrení, a preto pôsobnosť pri prijímaní týchto rozhodnutí nestanovila\npríslušnému ministrovi, ale vláde rozhodujúcej v zbore. Zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 369/1994 Z. z. presunul túto pôsobnosť na neštátny subjekt.\nPrezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len \"prezídium\nfondu\"), orgán neštátneho subjektu, na základe citovaného zákona prijíma\nrozhodnutia, ktoré patria k zásadným opatreniam na zabezpečenie hospodárskej a\nsociálnej politiky Slovenskej republiky. To je podľa názoru skupiny poslancov v\nrozpore s čl. 119 písm. d) ústavy.\nZ tohoto dôvodu skupina poslancov navrhla ústavnému súdu rozhodnúť o\nnesúlade zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., ktorým sa\n\nmení zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby\nv znení neskorších predpisov, s čl. 119 písm. d) ústavy.\nUstanovenia zákona č. 369/1994 Z. z., ktorého nesúlad s ústavou skupina\nposlancov namietla, boli neskoršími predpismi novelizované. Preto ústavný súd\nvyzval dňa 28. februára 1996 jej zástupcu\n\nna spresnenie\n\nnávrhu.\nZástupca skupiny poslancov listom zo dňa 1. marca 1996 spresnil návrh tak, aby\nústavný súd prijal nález tohoto znenia:\n\"Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., ktorým sa\nmení zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v\nplatnom znení, nie je v súlade s článkom 119 písmeno d) Ústavy Slovenskej\nrepubliky\".\nDoplnenie formulácie výroku viedlo skupinu poslancov aj k rozšíreniu\nargumentácie o nesúlade zákona č. 369/1994 Z. z. s ústavou. Podľa tejto časti\ndoplnenia návrhu:\n\"Skupina poslancov, ktorí navrhujú začať konanie Ústavného súdu SR o nesúlade\nzákona NR SR č. 369/1994 Z. z. s čl. 119 písm. d) Ústavy SR vo svojom návrhu\nvychádza z názoru, že rozpor s ústavou, teda prechod príslušnej pôsobnosti z vlády\nSR na Prezídium Fondu národného majetku SR, nastal prijatím zákona č. 369/1994\nZ. z. Ustanovenia tohto zákona boli neskôr ďalej zmenené, predovšetkým zákonom\nNR SR č. 190/1995 Z. z. avšak bez toho, že by sa odstránil rozpor s čl. 119 písm. d)\nÚstavy SR. Obdobne sa mohli dotknúť ustanovení zákona č. 369/1994 Z. z. i\nniektoré zmeny a doplnky zákona, ktorý Národná rada SR schválila vo februári\n1996, ktorý však do dnešného dňa nenadobudol účinnosť a nebol publikovaný v\nZbierke zákonov, avšak do dňa rozhodovania Ústavného súdu SR už účinný bude.\nAni v tomto prípade však, podľa názoru navrhovateľov, nedochádza ku zmene v tom,\nčo je obsahom rozporu s Ústavou SR, ktorý založil zákon č. 369/1994 Z. z. Z toho\ndôvodu skupina navrhovateľov spresňuje návrh tak, že sa uchádza o preskúmanie\nsúladu ustanovení zákona č. 369/1994 Z. z. v platnom znení s Ústavou Slovenskej\nrepubliky.\"\nÚstavný súd v liste PL. ÚS 1/96 zo 7. marca 1996 požiadal predsedu Národnej\nrady Slovenskej republiky o oznámenie, či v konaní o súlade zákona č. 369/1994\n\nZ. z. trvá na ústnom pojednávaní a o zaslanie splnomocnenia pre povereného\nzástupcu Národnej rady Slovenskej republiky.\nPredseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom liste č. 463/1996 sekr. zo 14. mája 1996 oznámil, že trvá na ústnom pojednávaní a meno zástupcu,\nktorý sa zúčastní pojednávania, oznámi dodatočne. Súčasne zaslal aj stanovisko\nNárodnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu. Podľa tohto stanoviska:\n\"Zákon č. 369/1994 Z. z., okrem iného, zmenil znenie ustanovenia\n\n10 ods. 1\n\nzákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov tak, že kompetencia vydať\nrozhodnutie o privatizácii priamym predajom mimo verejnej obchodnej súťaže\nprechádza na Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky.\nNavrhovatelia sa domnievajú, že ide o rozpor s Ústavou Slovenskej republiky,\nnakoľko aj podľa nálezu ústavného súdu č. 126/1995 Z. z., rozhodovanie o\nprivatizácii patrí medzi zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a\nsociálnej politiky Slovenskej republiky, o ktorých podľa čl. 119 písm. d) ústavy\nrozhoduje vláda v zbore.\"\n\"Zastávame názor,\" píše sa ďalej v stanovisku Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, \"že je potrebné rozlišovať medzi rozhodovaním\n\no\n\nprivatizácii a\n\nvydaním rozhodnutia o privatizácii podľa 10 citovaného zákona a zdôrazniť, že o\nprivatizácii majetku štátu zásadne rozhoduje vláda tým, že schvaľuje zoznam\npodnikov, ktoré môžu byť zaradené do procesu privatizácie. Vlastné rozhodnutie o\nprivatizácii je následný právny úkon ako výsledok posudzovania náležitostí a\nobsahu privatizačného projektu vypracovaného so súhlasom vlády a akt realizácie\ntohto privatizačného projektu. Bez toho, že by vláda nezaradila príslušný štátny\npodnik do privatizácie a teda nerozhodla o jeho privatizácii, nie je relevantné\nspracovať privatizačný projekt, posúdiť ho a vydať rozhodnutie o jeho privatizácii.\nFond národného majetku Slovenskej republiky je teda pri vydaní rozhodnutia o\nprivatizácii viazaný na predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky.\"\nNárodná rada Slovenskej republiky (ďalej len \"národná rada\") vo vyjadrení k\nnávrhu skupiny poslancov ďalej uviedla, že vláda Slovenskej republiky (ďalej len\n\"vláda\") sa svojej zodpovednosti za oblasť privatizácie majetku štátu nezbavuje ani\nv etape realizácie, pretože aj príjmy Fondu národného majetku Slovenskej\nrepubliky (ďalej len \"fond\") je možné na účely uvedené v 28 ods. 3 písm. b)\n\nzákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov použiť len v súlade s\nrozhodnutím vlády.\nNa základe týchto argumentov národná rada vo svojom stanovisku odmietla\ntvrdenie skupiny poslancov o nesúlade zákona č. 369/1994 Z. z. s čl. 119 písm. d)\nústavy z dôvodu, že prijatím zákona č. 369/1994 Z. z., vláda nie je zbavená ani\nčasti povinností uvedených v čl. 119 písm. d) ústavy a presunom oprávnenia vydať\nrozhodnutie o privatizácii na fond sa vláde len vytvoril priestor práve na\nrozhodovanie o strategických a zásadných\n\nopatreniach\n\nna zabezpečenie\n\nhospodárskej a sociálnej politiky, medzi ktoré nepatrí samotné rozhodnutie o\nprivatizácii.\nNa verejnom zasadnutí pléna ústavného súdu, konanom 14. novembra 1996,\nzástupca navrhovateľa\n\nvo svojom vystúpení v celom\n\nrozsahu zotrval na návrhu. Zdôraznil najmä to, že pri privatizácii národného\nmajetku má rozhodujúcu právomoc prezídium fondu, a nie vláda. Vláda sa podľa\nplatnej právnej\n\núpravy môže\n\nvyjadrovať len k privatizačným projektom a\n\npodnikom zaradeným do privatizácie, ale rozhodnutie o privatizácii prijíma prezídium\nfondu.\nZástupca národnej rady\n\nodmietol argumentáciu\n\nnavrhovateľa z dôvodu, že vláda dala základnú orientáciu privatizácie a ostatné\nkroky sú iba realizačné. Vláda určila, ktoré podniky sa budú privatizovať a\nprezídium fondu prijíma konkrétne rozhodnutia. Národná rada volí a odvoláva\nčlenov prezídia fondu, svoje kompetencie voči fondu má aj Výbor Národnej\nrady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tým\nplatná právna úprava vytvára dostatočné kontrolné mechanizmy nad činnosťou\nFondu národného majetku Slovenskej republiky.\nPo vypočutí argumentov oboch strán ústavný súd o návrhu rozhodol.\n\nII.\nSkupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom návrhu\npožiadala, aby ústavný súd konal o súlade zákona č. 369/1994 Z. z., ktorým sa\nmení zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby\nv znení neskorších predpisov, v platnom znení s čl. 119 písm. d) ústavy.\n\nZákonom č. 369/1994 Z. z. sa zmenili ustanovenia 10 ods. 1, 10 ods. 10 a 45\nods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby\nv znení neskorších predpisov.\nZákonom č. 369/1994 Z. z. sa zmenilo ustanovenie 10 ods. 1 zákona č.\n60/1994 Z. z., nahrádzajúce pôvodné znenie zákona č. 92/1991 Zb. Ustanovenie\n10 ods. 1 zákona č. 369/1994 Z. z. bolo následne pozmenené zákonom Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., takže platné znenie 10 ods. 1 je\nnasledovné:\n\"Rozhodnutie o privatizácii priamym predajom mimo verejnej obchodnej súťaže\n(ďalej len \"verejná súťaž\") alebo verejnej dražby vydáva Prezídium Fondu\nnárodného majetku Slovenskej republiky (ďalej len \"prezídium\") na návrh\nVýkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Rozhodnutie\no privatizácii v ďalších veciach si prezídium môže vyhradiť.\"\nUstanovenie 10 ods. 10 sa do úpravy privatizácie zaviedlo zákonom č.\n60/1994 Z. z. Toto ustanovenie sa novelizovalo zákonom č. 369/1994 Z. z.\nPrijatím zákona č. 190/1995 Z. z. sa uvedený odsek prečísloval na odsek 12 a po\nzmene zavedenej týmto zákonom je platné znenie nasledovné:\n\"Rozhodnutie o privatizácii môže zmeniť prezídium v prípadoch, keď po\nvydaní rozhodnutia vyjdú dodatočne najavo skutočnosti, ktoré neboli známe v\nčase vydania rozhodnutia o privatizácii a mali by na pôvodné rozhodovanie o\nprivatizácii podstatný vplyv.\"\nNajväčšie zmeny zo všetkých ustanovení, ktoré skupina poslancov označila vo\nsvojom návrhu, sa týkali 45 ods. 5. Podľa zákona č. 92/1992 Zb. sa pôvodný text\n45 ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. stal odsekom 5. Zákonom č. 544/1992 Zb. sa toto\nustanovenie novelizovalo. Na novo ho potom upravil aj zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 278/1993 Z. z.; v podstate však išlo o návrat k\npôvodnej úprave zákona č. 92/1991 Zb. Následne sa táto úprava zákonom\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z. rozšírila do 8 odsekov.\nUstanovenie 45 ods. 5, prijaté zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č.\n369/1994 Z. z. sa zmenilo zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č.\n190/1995 Z. z. a znie:\n\n\"Výnimky z ustanovení odsekov 1 a 4 môže v odôvodnených prípadoch povoliť\nprezídium na návrh zakladateľa. Vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoví,\nv ktorých prípadoch možno vykonať úkony podľa ustanovení odsekov 1 a 4 bez\npovolenia prezídia, prípadne ustanoviť podmienky, pri ktorých splnení povolenie\nudeľuje príslušný ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky.\".\n\nIII.\nÚstavný súd skúmal, či citované ustanovenia zákona č. 369/1994 Z. z. v\nznení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z. sú v súlade s čl.\n119 písm. d) ústavy.\nUstanovením čl. 119 ústavy sa identifikuje subjekt, jeho pôsobnosť a spôsob\nuplatnenia ústavnej pôsobnosti. Podľa čl. 109 ods. 1 ústavy \"Vláda sa skladá z\npredsedu, podpredsedov a ministrov\". Ustanovením čl. 119 ústavy sa vláde,\nzahŕňajúcej osoby taxatívne uvedené v čl. 109 ods. 1 ústavy, priznáva možnosť\nzáväzne rozhodnúť o veciach, ktoré sa jej ústavou zverujú do pôsobnosti.\nRozhodnutie vlády, ktoré sa podľa čl. 119 ústavy má urobiť v zbore, nemožno\nnahradiť rozhodnutím člena vlády, ani nijakého iného subjektu. Pôsobnosť zverenú\nvláde na rozhodnutie v zbore, vláda nemôže uplatniť tak, že sa k veci zverenej do\npôsobnosti nezáväzne vyjadrí a záväzné rozhodnutie vydá iný subjekt.\nPodľa čl. 119 písm. d) ústavy \"Vláda rozhoduje v zbore o zásadných\nopatreniach\n\nna zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej\n\nrepubliky.\".\nÚstava neustanovuje taxatívne, ani demonštratívne, ktoré z opatrení v uvedených\noblastiach sú natoľko závažné, že ich možno charakterizovať ako zásadné. Pomocou\nvýkladu, za zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky\nmožno považovať všetky opatrenia, ktoré majú mimoriadny význam pre\nhospodársku a sociálnu politiku Slovenskej republiky z hľadiska jej dlhodobého\nrozvoja. Okrem toho za zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a\nsociálnej politiky možno označiť aj také opatrenia, ktoré majú zásadný význam pre\nriešenie konkrétnej situácie dôležitej pre hospodársku alebo sociálnu politiku\nSlovenskej republiky.\n\nRozsah, hĺbku a stupeň konkrétnosti opatrení, ktorými vláda uplatní svoju\npôsobnosť rozhodovať o zásadných otázkach hospodárskej a sociálnej politiky\nSlovenskej republiky, nemožno vymedziť so všeobecnou platnosťou pre všetky\nopatrenia zásadnej povahy. Len podľa povahy spoločenského vzťahu, ktorý je\npredmetom rozhodovania, možno ustanoviť, či pre uplatnenie pôsobnosti, ktorú\nvláde priznáva ústava, stačí, aby vláda rozhodla o koncepcii opatrenia zásadného\nvýznamu, alebo či treba, aby vláda rozhodovala aj o konkrétnych otázkach\nuskutočnenia prijatého opatrenia. Podľa okolností prípadu treba posudzovať aj obsah\npôsobnosti, ktorú ústava ustanovuje vláde v procese privatizácie.\nProces privatizácie a konštituovanie súkromných vlastníkov je nielen\nvýchodiskom pre radikálnu zmenu doterajších vlastníckych pomerov, ale aj\nzákladnou podmienkou prechodu ekonomiky od centrálneho a administratívnodirektívneho riadenia na typ modernej a produktívnej trhovej ekonomiky s\nvysokou prosperitou a životným štandardom obyvateľstva. Osobitný dôraz na\nvýznam privatizácie kladie Programové vyhlásenie vlády Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorého \"Privatizáciu považuje vláda za jednu z ťažiskových\noblastí procesu ekonomickej reformy. Jej pokračovanie a urýchlenie patrí medzi\nprioritné úlohy.\"\nPrivatizácia sa stala predmetom právnej úpravy podľa zákona\nzhromaždenia\n\nFederálneho\n\nČeskej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 427/1990 Zb. o\n\nprevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické\nosoby. Podľa 2 ods. 1 \"Predmetom prevodu vlastníctva podľa tohto zákona sú\nhnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré ako majetková podstata prevádzkových častí\norganizácií pôsobiacich v oblasti služieb, obchodu a inej než poľnohospodárskej\nvýroby tvoria alebo môžu tvoriť súbor, ktorý je ucelenou hospodárskou alebo\nmajetkovou jednotkou.\"\nPrivatizáciu ďalej upravil zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej\nFederatívnej Republiky č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na\niné osoby so zmenami a doplnkami vykonanými zákonom č. 92/1992 Zb.,\nzákonom č. 264/1992 Zb., zákonom č. 541/1992 Zb., zákonom č. 544/1992 Zb. a\nzákonmi Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., č. 172/1993 Z. z., č.\n278/1993 Z. z., č. 60/1994 Z. z., č. 172/1994 Z. z., č. 244/1994 Z. z., č. 369/1994\n\nZ. z., č. 374/1994 Z. z., č. 190/1995 Z. z. (v znení nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č. 4/1996 Z. z.), č. 304/1995 Z. z. a č. 56/1996 Z. z.\nPre privatizáciu je dôležitý aj zákon Slovenskej národnej rady č. 474/1990 Zb. o\npôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov vlastníctva štátu k\nniektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení zákona\nSlovenskej národnej rady č. 501/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nSlovenskej národnej rady č. 474/1990 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej\nrepubliky vo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné\nprávnické alebo fyzické osoby.\nZákon č. 427/1990 Zb. v znení zákona č. 501/1991 Zb. upravil podmienky\nprevodu malých majetkových hodnôt zo štátneho vlastníctva do vlastníctva osôb.\nPodmienky prevodu veľkých hodnôt z majetku štátu na iné osoby sa ustanovujú\nzákonom č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.\nZákon č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších\npredpisov charakterizuje privatizáciu v 1 ods. 1 ako prevod majetku štátu, ku\nktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne\npoisťovne a iné štátne organizácie, alebo ktorý je v správe Slovenského\npozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných\nprávnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto\npodnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby.\nPrivatizácia sa uskutočňuje týmito formami:\na) verejná súťaž,\nb) verejná dražba,\nc) priamy predaj,\nd) kupónová metóda a dlhopisová metóda, na ktorú sa zmenila kupónová metóda.\nTieto formy možno navzájom kombinovať.\nPrávna úprava privatizácie sa viacnásobne zmenila. Ústavný súd v konaní o\nnávrhu skupiny poslancov neprihliadol len na znenie právnych noriem označených\nv návrhu, ale analyzoval historický vývoj právnej úpravy a účel privatizácie v\nkomplexe vzájomných väzieb medzi dotknutými právnymi normami.\n\nZo všetkých právne dovolených foriem privatizácie pre konanie o návrhu\nskupiny poslancov je podstatná privatizácia majetku štátu priamym predajom. Táto\nforma privatizácie sa zaviedla na základe ustanovenia 16 ods. 1 zákona č. 427/1990\nZb. v podstate ako výnimka z privatizácie verejnou dražbou.\nRozhodovanie o privatizácii konkrétneho majetku štátu jednotlivými formami\nprináležalo rozdielnym subjektom.\nVerejné dražby podľa 4 ods. 2 zákona č. 427/1990 Zb. zabezpečovali orgány\nrepublík Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Takými v Slovenskej\nrepublike boli okresné privatizačné komisie, po prijatí zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 17/1993 Z. z. likvidátor získal právo zabezpečiť verejnú\ndražbu aj prostredníctvom osoby na to oprávnenej podľa osobitných predpisov.\nVláda bola od začiatku privatizácie orgánom s právomocou rozhodnúť o väčšine\nforiem privatizácie.\nPodľa\n\n10 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. podliehal schváleniu vlády, buď\n\nfederálnej alebo republikovej, vždy privatizačný projekt, keď išlo o priamy predaj\nmimo verejnej súťaže alebo verejnej\n\ndražby. Schválenie\n\nostatných\n\nprivatizačných projektov si vláda mohla vyhradiť podľa 10 ods. 2 zákona č.\n92/1991 Zb.\nZhodný právny režim sa ustanovil zákonom Slovenskej národnej rady č.\n253/1991 Zb. Podľa 8 ods. 1 tohto zákona si vláda Slovenskej republiky\n\nmohla\n\nvyhradiť schválenie privatizačného projektu podniku a privatizačného podniku\núčasti.\nVláda Slovenskej republiky po celý čas, v privatizácii uskutočňovanej\npodľa zákona č. 427/1990 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č.\n501/1991 Zb., rozhodovala o konkrétnych prevodoch majetku štátu na iné\nosoby. Toto právo vlády sa zachovalo aj po zmene privatizácie tým spôsobom,\nže forma privatizácie priamym predajom sa uplatnila aj na prevody majetku\nštátu v privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.\nPodľa\n\n10 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z.\n\nz. \"Rozhodnutie o privatizácii priamym predajom mimo verejnej obchodnej súťaže\n(ďalej len \"verejná súťaž\") alebo verejnej dražby vydáva vláda na návrh\nministerstva. Rozhodnutie o privatizácii v ďalších veciach si vláda môže vyhradiť.\"\n\nNa základe tejto právnej úpravy vláda rozhodovala a mala povinnosť\nrozhodnúť o privatizácii priamym predajom. Okrem toho mala možnosť\nrozhodnúť o prevode majetku štátu na iné osoby ďalšími formami privatizácie.\nZásadná zmena tohto právneho stavu sa uskutočnila zákonom č. 369/1994 Z. z.\nPodľa 10 ods. 1 tohto zákona \"Rozhodnutie o privatizácii priamym predajom mimo\nverejnej obchodnej súťaže (ďalej len \"verejná súťaž\") alebo verejnej dražby\nvydáva Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len\n\"prezídium\") na návrh ministerstva alebo Výkonného výboru Fondu národného\nmajetku Slovenskej republiky. Rozhodnutie o privatizácii v ďalších veciach si\nprezídium môže vyhradiť.\"\nPrijatím zákona č. 369/1994 Z. z. Národná rada Slovenskej republiky teda\nvyčlenila z pôsobnosti vlády rozhodovanie o prevode konkrétneho majetku\nštátu na iné osoby. Túto pôsobnosť priznala subjektu, ktorý mal v privatizácii\npôvodne iné právne postavenie a z toho vyplývajúce úlohy.\nNa zabezpečenie rozhodnutí vlády o prevode majetku štátu na iné osoby sa\nhneď na začiatku privatizácie vytvoril mechanizmus, ktorého súčasťou sa stal\nFond národného majetku Slovenskej republiky.\nPodľa\n\n27 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. sa zriadil Federálny fond národného\n\nmajetku ako právnická osoba. Podľa 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č.\n253/1991 Zb. sa zriadil aj Fond národného majetku Slovenskej republiky, ako\nprávnická osoba. Podľa platnej právnej úpravy sa síce zmenila formulácia zákona,\nale nie právna povaha Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Podľa 27\nods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z. \"Fond je\nprávnická osoba zriadená osobitným zákonom, zapísaná do obchodného registra.\nPrávne postavenie a právne pomery fondu sa spravujú ustanoveniami tohto zákona\nodo dňa jeho účinnosti.\"\nFond národného majetku Slovenskej republiky je právnickou osobou, ktorá\nspravuje svoj majetok, ktorý pôvodne bol vo vlastníctve štátu. Podľa\n\n11 ods. 2\n\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z. v znení zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z. \"Uplynutím dňa, ku ktorému\nbol podnik zrušený alebo bola vyňatá časť majetku podniku, prechádza\nprivatizovaný majetok do vlastníctva fondu. Právne úkony podľa 29 ods. 1 písm.\n\na), g) až j) môže fond vykonať po vydaní rozhodnutia o privatizácii s právnymi\núčinkami po dni zrušenia podniku alebo vyňatia časti majetku podniku.\" Výnimku z\ntejto úpravy ustanovuje 11 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n60/1994 Z. z. v znení zákona č. 190/1995 Z. z., podľa ktorého \"Ak na fond\nprechádza všetok majetok podniku, musí obchodná spoločnosť vzniknúť alebo\nzmluva o predaji tohto majetku musí nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po\ndni zrušenia podniku bez likvidácie.\".\nFond je jediným subjektom, ktorý sa podľa zákona stal vlastníkom majetku\npôvodne patriaceho štátu. Ústava v čl. 20 ods. 2 dovoľuje zákonom ustanoviť,\nktorý konkrétny objekt vlastníctva, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb\nspoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť vo\nvlastníctve určenej právnickej osoby. Fond podľa zákona získava bližšie neurčený\nmajetok, ktorý zákon\n\nani druhovo nekonkretizuje. Preto\n\n11 ods. 2 zákona\n\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z. v znení zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 190/1995 Z. z. nemá charakter zákona podľa čl. 20 ods.\n2 ústavy. Fond sa však stáva vlastníkom, ktorého vlastnícke právo podľa čl. 20\nods. 1 ústavy má rovnaký zákonný obsah a ochranu ako vlastníctvo iných\nvlastníkov. Ako vlastník, ktorého právne postavenie je dané ústavou podľa čl. 20,\nfond môže so svojím majetkom neobmedzene nakladať.\nPrávnym dôsledkom a účinkom tohto ustanovenia je strata kontroly štátu nad\nmajetkom určeným na privatizáciu. Až po prechode majetku štátu na právnickú\nosobu - Fond národného majetku\n\nSlovenskej republiky,\n\ntáto právnická osoba,\n\nv spolupráci so zakladateľom, robí opatrenia na nadobudnutie majetku ďalším\nsúkromnoprávnym subjektom.\nOkrem rozhodnutí o privatizácii priamym predajom si prezídium fondu môže\nvyhradiť aj rozhodovanie o privatizácii v ďalších veciach. Fond v zákonom určených\nprípadoch rozhoduje o privatizácii, pričom na toto rozhodovanie sa nevzťahujú\nvšeobecné ustanovenia o správnom konaní a rozhodnutia nie je možné preskúmať\nsúdom.\nK ďalším osobitostiam v právnom postavení fondu patrí hospodárenie s\nfinančnými prostriedkami. Rozpočet fondu schvaľuje národná rada. Táto po\nprerokovaní vo vláde schvaľuje aj štatút fondu. Finančné prostriedky fondu sú\n\nvedené na osobitnom účte Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku\nSlovenskej republiky. Majetok fondu nie je vo vlastníctve štátu a jeho\npríjmy a výdavky nie sú súčasťou štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.\nJeho použitie je zákonom presne určené, pričom na niektoré rozhodnutia o použití\nprostriedkov sa vyžaduje rozhodnutie vlády ( 28 ods. 3 písm. b) bod 1. - 4.\nzákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Z prostriedkov fondu sa\nuspokojujú aj nároky z reštitúcií uplatnených na základe osobitných zákonov voči\nštátu a iné. Pravidelné ročné zúčtovanie sa v určených prípadoch\nmedzi\n\nMinisterstvom\n\nvykonáva\n\npre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej\n\nrepubliky a fondom. Fond uzatvára vo svojom mene zmluvy, robí iné právne\núkony, môže zakladať obchodné spoločnosti. V zákonom určených prípadoch je\nfond oprávnený domáhať sa splnenia svojich práv na súde alebo na príslušných\norgánoch a môže byť žalovaný za nesplnenie jeho záväzkov a iných povinností,\nza ktorých splnenie zodpovedá celým svojím majetkom. O ukončení činnosti fondu\na o likvidácii fondu rozhodne národná rada.\nFond národného majetku Slovenskej republiky sa zriadil na prechodné obdobie.\nZamýšľanú prechodnosť jeho existencie dokumentuje zákon Slovenskej národnej\nrady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach\nprevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej\nrepubliky (zrušený zákonom č. 60/1994 Z. z.), ktorý v Tretej časti Spoločné a\nzáverečné ustanovenia obsahoval 24 Ukončenie činnosti fondu. Podľa tohto\nparagrafu \"O ukončení činnosti fondu, likvidácii fondu a o spôsobe použitia zostatku\nna účte fondu rozhodne Slovenská národná rada zákonom.\" Všetky ďalšie zmeny v\npostavení fondu znamenali na rozdiel od koncepcie prechodnosti tohto orgánu\nupevnenie jeho postavenia a rozšírenie právomocí na úkor štátnych orgánov.\nVzťah medzi štátnym orgánom a fondom sa ustanovuje podľa 40 zákona č.\n92/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z.:\n\"(1) Fond poskytne požadované informácie a údaje na účely kontroly Národnej\nrade Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre\nhospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, vláde Slovenskej republiky a\nNajvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky raz za štvrťrok.\n\n(2) Fond je povinný vytvoriť účinný kontrolný systém so zameraním na\nplnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv uzatvorených podľa 14.\n(3) Výsledné materiály o vykonanej kontrole je fond na požiadanie povinný\nposkytnúť Národnej rade Slovenskej republiky, príslušnému výboru Národnej\nrady Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky, Najvyššiemu kontrolnému\núradu Slovenskej republiky a ministerstvu.\"\nUstanovenia 40 zákona č. 92/1991 Zb. v znení zákona č. 190/1995 Z. z. sa\nnespájajú s možnosťou vyvodiť právne sankcie, resp. účinky z výsledkov kontroly,\nnajmä sa nespájajú s možnosťou štátnych orgánov dosiahnuť zmenu rozhodnutia\no privatizácii.\nPlatná právna úprava ďalej umožňuje štátnym orgánom, aby sa podieľali na\nrozhodovaní o privatizácii v osobitnej situácii dekoncentrácie privatizovaného\nmajetku štátu.\nPodľa\n\n19 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 188/1994\n\nZ. z. o ochrane hospodárskej súťaže \"Protimonopolný úrad Slovenskej republiky je\npovinný vyjadriť sa do ôsmich pracovných dní k návrhu privatizačného projektu\npredloženého zakladateľom podľa osobitného predpisu z hľadiska účelnej\ndekoncentrácie podľa odseku 1. Ak zakladateľ nesúhlasí s vyjadrením úradu, vec\npredloží na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky.\"\nPodľa\n\n19 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 188/1994\n\nZ. z. \"Ak Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej\nrepubliky (ďalej len \"ministerstvo\") postupuje pri schvaľovaní návrhu\nprivatizačného projektu tak, že zmení podmienky účelnej dekoncentrácie\nobsiahnuté v návrhu privatizačného projektu, je povinné predložiť návrh\nprivatizačného projektu pred jeho schválením na vyjadrenie úradu. Úrad je\npovinný vyjadriť sa k nemu z hľadiska účelnej dekoncentrácie podľa odseku 1 do\nôsmich pracovných dní od jeho predloženia. Ak ministerstvo nesúhlasí s\nvyjadrením úradu, vec predloží na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky.\".\n\nPodľa\n\n10 ods. 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995\n\nZ. z. \"Ak prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky pri\nvydávaní rozhodnutia o privatizácii postupuje tak, že zmení podmienky účelnej\ndekoncentrácie pri prevodoch majetku štátu na iné osoby, predloží návrh\nrozhodnutia o privatizácii pred jeho schválením na vyporiadanie Protimonopolnému\núradu Slovenskej republiky (ďalej len \"protimonopolný úrad\"). Protimonopolný\núrad je povinný vyjadriť sa k nemu z hľadiska účelnej dekoncentrácie do ôsmich\npracovných dní od jeho predloženia. Ak protimonopolný úrad nesúhlasí\npredloženým\n\nnávrhom\n\ns\n\nrozhodnutia o privatizácii, predloží vec na rozhodnutie\n\nvláde Slovenskej republiky.\".\nProtimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len \"protimonopolný úrad\")\nsa vyjadruje k návrhom privatizačných projektov z hľadiska účelnej dekoncentrácie\n( 19 ods. 1 až 3 zákona č. 188/1994 Z. z.). Podľa\n\n19 ods. 1 zákona Národnej\n\nrady Slovenskej republiky č. 188/1994 Z. z. štátne organizácie a orgány štátnej\nsprávy musia pri privatizácii postupovať tak, aby\n\ndošlo k účelnej\n\ndekoncentrácii privatizovaných podnikov. Zakladateľom štátnych organizácií\nzákon ukladá povinnosť spracovať rozbor týkajúci sa súčasného a budúceho\ntrhového postavenia privatizovaných podnikov a vyhodnotenia\nkonkurencieschopnosti\n\nich\n\nna domácom a zahraničnom trhu. Zakladateľ má túto\n\npovinnosť iba vtedy, ak podnik dosiahol na relevantnom trhu podiel vyšší ako 40\n%. Vyjadrenie protimonopolného úradu k návrhu privatizačného projektu nemá\npovahu rozhodnutia. Preto v prípade rozdielnych názorov protimonopolného úradu\na zakladateľa na privatizáciu z hľadiska účelnej dekoncentrácie zákon zveruje\nrozhodnutie vláde.\nCitovaná právna úprava priznáva protimonopolnému úradu len právo vyjadriť\nsa k otázkam dekoncentrácie súvisiacim s privatizáciou, ale rozhodovanie o\nprivatizácii zostáva v pôsobnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky.\nVláda do tejto časti posudzovania privatizačných projektov vstupuje subsidiárne,\nlen ak dôjde k nezhode medzi protimonopolným úradom a zriaďovateľom\nprivatizovaného podniku vo vlastníctve štátu ohľadne účelnosti dekoncentrácie.\nV prípade vzniku takej nezhody názorov medzi orgánmi štátnej správy o podstate\nnezhody, teda o tom, či návrh privatizačného projektu je v súlade so záujmom\núčelnej dekoncentrácie, rozhodne vláda Slovenskej republiky. Rozhodovaním\n\nvlády o návrhu privatizačného projektu podľa 10 ods. 11 zákona č. 190/1995 Z.\nz., ani podľa 19 ods. 1 zákona č. 188/1994 Z. z. sa nenahrádza pôsobnosť\nFondu národného majetku Slovenskej republiky. Rozhodnutie o privatizácii aj v\ntomto prípade platná právna úprava prenecháva fondu.\nŠtátne orgány nemajú ani možnosť účinnej kontroly voči Fondu národného\nmajetku Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 149 ústavy \"Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom\nchránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.\" Toto ustanovenie ústavy\nmožno aplikovať iba v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého \"Štátne orgány\nmôžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon.\" Aj záujem štátu v procese privatizácie môže prokuratúra\nSlovenskej republiky chrániť len v medziach ústavy, v rozsahu a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon.\nV súvislosti s kontrolou nad dodržiavaním zákonnosti fondom v doterajšom\nprocese privatizácie, možno uvažovať o zákone č. 60/1965 Zb. o prokuratúre v\nznení neskorších predpisov. Podľa 1 ods. 1 tohto zákona \"Dozor nad dôsledným\nvykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov ministerstvami a\ninými orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, právnickými a\nfyzickými osobami prislúcha Prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len\n\"prokuratúra\"), na čele ktorej stojí generálny prokurátor Slovenskej republiky\n(ďalej len \"generálny prokurátor\").\" Výkonom dozoru nad dôsledným\nvykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov podľa 2 ods. 1\npísm. a) prokuratúra chránila práva a zákonom chránené záujmy fyzických a\nprávnických osôb a štátu. Obdobné ustanovenie má aj novoprijatý zákon Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre, ktorý bol v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky uverejnený 12. novembra 1996. Podľa 2 ods. 1 tohto\nzákona \"Prokuratúra je samostatný a nezávislý štátny orgán, ktorý chráni práva a\nzákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.\" V procese\nrealizácie privatizácie fondom sú dotknuté tak práva a zákonom chránené záujmy\nfyzických a právnických osôb, ako aj štátu.\nZákonom č. 60/1965 Zb. o prokuratúre v znení neskorších predpisov boli\nprokurátorom uložené úlohy pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v 3\n\nods. 1 písm. a), 4, 10 ods. 1 a 2. V 11 ods. 1 a 3 zákon ukladal právnickým\nosobám povinnosť pomáhať prokurátorom pri plnení ich úloh a povinnosť vyhovieť\nžiadostiam prokurátora. Za významný možno označiť 12 ods. 1, podľa ktorého,\nkaždý mal právo žiadať prokurátora o preskúmanie postupu alebo rozhodnutia\norgánov a právnických osôb z hľadiska dodržania zákonnosti a o prokurátorské\nopatrenie na odstránenie zisteného porušenia zákonnosti. Uplatnenie možností\npodať podnet prokurátorovi, ale aj ďalších zákonom priznaných oprávnení ( 14 ods.\n1 a 2 písm. b), c) a 17 ods. 1 zákona) bolo problematické, lebo Fond národného\nmajetku Slovenskej republiky je právnickou osobou s osobitným postavením a\npôsobnosťou pre celé územie republiky, ktorá ovplyvňuje a riadi prebiehajúci\nprivatizačný proces v spoločnosti a jej činnosť ovplyvní budúci hospodársky a\nsociálny rozvoj Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností\nuplatňovanie zodpovednosti voči fondu bolo ťažko možné priznať okresnému, príp.\nkrajskému prokurátorovi; azda logickým riešením by bolo uplatnenie právomoci\ngenerálneho prokurátora. Táto právomoc však v zákone nebola ustanovená a\nneupravuje ju ani novoprijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996\nZ. z.\n\nPlatná právna úprava výslovne nedovoľuje ani ďalšiemu štátnemu orgánu\nvykonávať kontrolu nad činnosťou fondu.\nPodľa čl. 60 ústavy \"Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý\norgán vykonávajúci kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, so štátnym\nmajetkom, majetkovými právami a pohľadávkami štátu.\" Pôsobnosť\nNajvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je vymedzená v 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom\núrade Slovenskej republiky, podľa ktorého mu prináleží kontrola hospodárenia v\nprípadoch, ak ide o prostriedky štátneho rozpočtu, štátny majetok a majetkové\npráva a pohľadávky štátu.\nPodľa 12 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov majetok\nfondu nie je vo vlastníctve štátu a možno ho použiť len na účely ustanovené\nzákonom. Podľa 28 ods. 3 citovaného zákona príjmy a výdavky fondu nie sú\nsúčasťou štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a možno ich použiť iba na\n\nzákonom určené účely. Nie je preto možné, aby Najvyšší kontrolný úrad\nSlovenskej republiky vykonával kontrolu voči fondu.\n\nIV.\nPodľa stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky vlastné rozhodnutie o\nprivatizácii je následný právny úkon ako výsledok posudzovania náležitostí a\nobsahu privatizačného projektu vypracovaného so súhlasom vlády a akt realizácie\ntohto privatizačného projektu. Fond národného majetku Slovenskej republiky je\nteda pri vydaní rozhodnutia o privatizácii viazaný na predchádzajúci súhlas vlády\nSlovenskej republiky.\nPodľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky v procese\nprivatizácie nie je dôležité len vydanie rozhodnutia o tom, ktoré odvetvia štátneho\nhospodárstva sa budú privatizovať a v akom rozsahu. Podľa čl. 55 ods. 1 ústavy\n\"Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a\nekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.\" Rozvoj ekonomiky v súlade s čl. 55\nods. 1 ústavy predstavuje náročný a zložitý proces, v ktorom štát má opodstatnený\nzáujem na tom, aby subjekty súkromného práva pôsobili aj v intenciách\nekonomickej politiky štátu. Povahu zásadného opatrenia na zabezpečenie\nhospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky má aj rozhodnutie o\ntom, ktorá súkromná osoba nadobudne privatizovaný majetok štátu. Vykonaním\nprevodu majetku štátu na iné osoby sa nevytvárajú iba základy pre podnikanie\nkonkrétnych osôb, ale zároveň sa v ňom vytvárajú alebo ohrozujú základy budúcich\nmožností Slovenskej republiky v hospodárskej oblasti s dôsledkami aj v sociálnej\noblasti.\nRozhodnutie o privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. vydáva fond na\nzáklade privatizačného projektu. Podľa 7 ods. 1 tohto zákona \"Za vypracovanie\nnávrhu privatizačného projektu podniku zodpovedá zakladateľ, prípadne\nzriaďovateľ, (ďalej len \"zakladateľ\") ktorému sa návrhy privatizačného projektu\npodniku predkladajú.\" Podľa 8 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 60/1994 Z. z. návrhy privatizačných projektov podniku posudzuje zakladateľ.\nOkrem ústredného orgánu štátnej správy, ktorý je zakladateľom podniku, k\nprivatizačnému\n\nprojektu sa vyjadruje aj protimonopolný úrad. Podmienky\n\nprevodu majetku štátu na iné osoby ustanovené platnou právnou úpravou teda\nzabezpečujú istú účasť štátu na príprave rozhodnutí o privatizácii. Tieto\npodmienky však nezabezpečujú uplatnenie pôsobnosti vlády podľa čl. 119 písm. d)\nústavy. K privatizačným projektom podniku určeného na privatizáciu sa\nnevyjadruje vláda Slovenskej republiky, ale ministerstvo v postavení zakladateľa\na ďalší ústredný orgán štátnej správy - Protimonopolný úrad Slovenskej republiky.\nTakú činnosť nemožno stotožniť s rozhodovaním vlády v zbore, ktoré sa vyžaduje\npodľa čl. 119 ústavy.\n\nNávrh privatizačného projektu vypracúva spravidla podnik, ktorého sa\nprivatizácia týka ( 7 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb.). Pri privatizácii majetkovej\núčasti štátu na podnikaní inej právnickej osoby vypracúva taký návrh právnická\nosoba, ktorej sa týka ( 9 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 190/1995 Z. z.). Privatizačný projekt nevyjadruje\npredstavy vlády, ale záujemcu o privatizáciu. Nie je právne zabezpečená kontrola, ako\nsa bude realizovať koncepcia privatizácie schválená vládou. Neexistuje právna\nzáruka, že majetok štátu sa prevedie na ten subjekt, ktorý v privatizačnom projekte\npresvedčí, že má najlepšie predpoklady nakladať s privatizovaným majetkom v\nsúlade s čl. 55 ods. 1 ústavy a s opatreniami vlády na zabezpečenie hospodárskej a\nsociálnej politiky Slovenskej republiky.\nČinnosť vlády sa nemôže nahradiť ani činnosťou Ministerstva pre správu\na privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, ktorá sa vyžaduje podľa\n29 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.\nDokonca ani vtedy, keď vláda Slovenskej republiky zaujme stanovisko k otázkam\nprivatizácie, ale nerozhodne o nich, nejde o uplatnenie pôsobnosti vlády podľa čl.\n119 písm. d) ústavy. Podľa 41 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších\npredpisov \"Príslušné orgány štátnej správy a obce predložia na schválenie vláde v\ntermíne ňou určenom zoznam podnikov a zoznamy majetkových účastí štátu\nna podnikaní iných právnických osôb, ktoré budú zahrnuté do privatizácie po\nnadobudnutí účinnosti tohto zákona. Zároveň predložia zoznamy podnikov a\nzoznamy majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ktoré\nnebudú zahrnuté do privatizácie. Zoznamy predkladá vláda na rokovanie Národnej\n\nrade Slovenskej republiky.\" Postup ustanovený 41 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. v\nznení neskorších predpisov je ďalšou časťou právnej úpravy procesu privatizácie,\nktorú nemožno stotožniť s uplatnením pôsobnosti podľa čl. 119 písm. d) ústavy,\no ktorej vláda rozhoduje v zbore.\nNedieľnou súčasťou rozhodnutia o privatizácii určitého majetku je aj\nzodpovednosť za to, že nový vlastník bude rešpektovať čl. 55 ods. 1 ústavy. Podľa\nplatnej právnej úpravy však iný, ako štátny orgán rozhoduje o tom, či nadobúdateľ\nmajetku spĺňa predpoklady čl. 55 ods. 1 ústavy.\nPodľa bodu 2.2. Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky\n\"Procesom privatizácie chce vláda vytvoriť také vlastnícke štruktúry, v ktorých\nbudú mať významný podiel domáci podnikatelia i zamestnanci privatizovaných\npodnikov\". Pre plnenie tejto úlohy je dôležité nielen schváliť privatizáciu podniku,\nale aj zasiahnuť do výberu a právneho postavenia nadobúdateľa podniku. Vláda,\nani iný štátny orgán neovplyvní subjekt vlastníka v dražbe, vo verejnej obchodnej\nsúťaži a v kupónovej, resp. dlhopisovej privatizácii. V týchto formách privatizácie\nštátne orgány môžu určiť len podmienky, za ktorých každý, kto podmienky splní,\nmôže nadobudnúť majetok štátu.\nPriamy predaj je však formou privatizácie, ktorá umožňuje určiť\nvlastníka,\n\npočet vlastníkov\n\nosobu\n\naj formu spoluvlastníctva. Účelom určenia\n\nsubjektu vlastníka je rozhodnúť o štruktúre a orientácii odvetvia\nhospodárstva. Má povahu zásadného opatrenia na zabezpečenie\nhospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky.\nPlatnú právnu úpravu postavenia Fondu národného majetku Slovenskej republiky\nteda možno zhrnúť nasledovne.\nFond národného majetku Slovenskej republiky vznikol ako dočasný subjekt\n(dokiaľ sa majetok štátu prevedie na iné osoby a tieto osoby vyplatia dlhy zo\nzmlúv v privatizácii priamym predajom).\nPrávna úprava Fondu národného majetku Slovenskej republiky neukladá\npovinnosť konať vo verejnom záujme.\nNeexistuje právna záruka, že Fond národného majetku Slovenskej\nrepubliky majetok štátu neprevedie na seba a vo svoj prospech.\n\nPrávne úkony Fondu národného majetku Slovenskej republiky nepodliehajú\npredbežnému, ani následnému schvaľovaniu štátnych orgánov.\nKontrola Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa nespája s\nmožnosťou vyvodiť právne účinky z výsledkov kontroly, najmä dosiahnuť\nzmenu konkrétneho rozhodnutia o privatizácii.\nFond národného majetku Slovenskej republiky sa stal subjektom práva,\nktorý rozhoduje o verejných veciach zásadného významu pre hospodársku a\nsociálnu politiku Slovenskej republiky. Napriek tomu jeho činnosť priamo\nnepodlieha nijakej zložke štátnej moci.\n\nV.\nPrivatizácia nie je sprievodným javom reorganizácie ekonomiky iba v\nSlovenskej republike. Najmä od 80. rokov sa uskutočňuje v krajinách s trhovou\nekonomikou rovnako ako v krajinách orientovaných na vybudovanie trhovej\nekonomiky. Osobitný zreteľ hodno venovať právnej úprave privatizácie v Českej\nrepublike, lebo táto právna úprava má spoločný základ s právnou úpravou platnou v\nSlovenskej republike. Zaujímavá je aj právna úprava privatizácie v Spolkovej\nrepublike Nemecko, kde sa na rozhodovaní o privatizácii zúčastňuje tiež subjekt,\nktorý nie je štátnym orgánom.\nZákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby sa v\nČeskej a Slovenskej Federatívnej Republike uplatňoval do 31. 12. 1992 v znení\nzákona č. 92/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 541/1992 Zb. a\nzákona č. 544/1992 Zb. V roku 1993 prijala Česká republika zákon č. 210/1993\nSb., ktorý v\n\n10 novelizoval rozhodovanie o privatizácii.\n\nPodľa\n\ntohto\n\nustanovenia \"Rozhodnutie o privatizácii priamym predajom mimo verejnej\nsúťaže alebo verejnej dražby vydáva vláda na návrh ministerstva. Rozhodnutie o\nprivatizácii v ďalších veciach si vláda môže vyhradiť.\" V ďalšom období boli\nprijaté zákony č. 306/1993 Sb. a č. 224/1994 Sb., ktorými sa menil zákon č.\n92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Ani jeden z\nuvedených zákonov nezmenil právomoc vlády rozhodovať na návrh ministerstva pre\n\nsprávu národného majetku a jeho privatizáciu o privatizácii priamym predajom. Toto\noprávnenie jej prináleží aj v súčasnosti.\nPostavenie Fondu národného majetku Českej republiky je upravené zákonom č.\n171/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej republiky vo veciach prevodov\nmajetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Českej republiky v znení\nneskorších predpisov. Podľa neho je Fond národného majetku Českej republiky\nprávnickou osobou, ktorá sa zapisuje do obchodného registra; vo veciach\nprivatizácie nemá rozhodovaciu právomoc.\nV Spolkovej republike Nemecko sa na rozhodovaní o privatizácii podieľal\nTreuhand, ktorý podľa zákona bol subjektom verejného práva. Medzi úpravou\npostavenia tohto subjektu a Fondom národného majetku Slovenskej republiky je\nniekoľko zásadných právnych rozdielov. Ústava Slovenskej republiky upravuje\npôsobnosť vlády Slovenskej republiky pri rozhodovaní v hospodárskych a\nsociálnych veciach. Ústava Spolkovej republiky Nemecko neobsahuje ustanovenie\nporovnateľné s čl. 119 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Ústava Spolkovej\nrepubliky Nemecko dovoľuje vytvoriť verejnoprávne subjekty spolkovým\n(federálnym) zákonom. Ústava Slovenskej republiky nesplnomocňuje nijaký\nštátny orgán na zriaďovanie verejnoprávnych subjektov. V súlade s Ústavou\nSpolkovej republiky Nemecko zriadený\n\nTreuhand nemohol prijímať\n\nrozhodnutia úplne nezávisle od štátnych orgánov. Rozhodnutia Treuhandu možno\nnapadnúť žalobou na všeobecných súdoch a pri splnení podmienok čl. 93 ods. 1\nbod 4a Ústavy Spolkovej republiky Nemecko možno proti nim podať aj ústavnú\nsťažnosť na Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko. Zodpovednosť za\nprivatizáciu podľa výslovného ustanovenia zákona znáša vláda. Rozdiel bol aj v\norientácii pôsobnosti verejnoprávneho subjektu Treuhand, ktorá sa v prevažnej\nmiere týkala zabezpečenia reorganizácie štátnych podnikov na akciové spoločnosti.\nĎalšou úlohou tohto subjektu bolo zabezpečenie prevodu majetku štátu na iné osoby\nformou reštitúcií.\nZ porovnania našej ústavnej a právnej úpravy so zahraničnými\nprávnymi úpravami privatizácie vychádza záver, že v Slovenskej republike\nprávnická osoba - Fond národného majetku Slovenskej republiky má iné\nprávne postavenie, než majú porovnateľné subjekty práva v zahraničí, pokiaľ\nich tam vôbec zriadili.\n\nVI.\nPrivatizácia ovplyvňuje zásadným spôsobom hospodársku a sociálnu politiku\nSlovenskej republiky bezprostredne, ako aj v dlhodobej perspektíve.\nPodľa právneho názoru pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky\npôsobnosť vlády Slovenskej republiky, ktorú jej priznáva čl. 119 písm. d)\nústavy, obsahuje oprávnenie rozhodovať nielen o programovej orientácii\nprevodu majetku štátu na iné osoby, ale aj o prevode konkrétneho majetku\nštátu na konkrétne osoby. Zásadným opatrením vlády pri prevode majetku\nštátu na iné osoby je opatrenie, ktorým sa majetok štátu priamo prevedie na\nsubjekt najlepšie spôsobilý nakladať s týmto majetkom podľa čl. 55 ods. 1\nústavy.\nRozhodnutia Fondu národného majetku Slovenskej republiky nie sú iba\nprávnym úkonom právnickej osoby realizujúcej rozhodnutie vlády.\nPredmetný zákon dovoľuje Fondu národného majetku\n\nSlovenskej republiky\n\nrozhodovať o zásadných opatreniach, o ktorých predtým nerozhodla vláda\nSlovenskej republiky. Zákonodarca neumožňuje vláde Slovenskej republiky\nuplatniť právo, ktoré je implikované v pôsobnosti ustanovenej podľa čl. 119\npísm. d) ústavy. Tým obmedzil ústavou priznanú pôsobnosť vlády ako\nnajvyššieho orgánu výkonnej moci.\nPrávne normy odoberajúce vláde ako najvyššiemu orgánu výkonnej moci\nrozhodovaciu právomoc priznanú čl. 119 ústavy nie sú preto v súlade s Ústavou\nSlovenskej republiky. Ústavný súd z toho dôvodu rozhodol, že ustanovenia 10 ods. 1\na 10 a 45 ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na\niné osoby v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z. a\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z. nie sú v súlade s čl. 119\npísm. d) Ústavy Slovenskej republiky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať\nopravný prostriedok.\n\nNález vyhlásený v Košiciach 21. novembra 1996\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Milan Č i č\npredseda pléna Ústavného súdu\n\nSlovenskej republiky", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. a) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a2418a98-d6fa-4818-8ba1-a8a2393114ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.181.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 181/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 181/2024 z 28. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.181.2024.1"}, {"guid": "ussr:0b7faffd-da40-4823-9403-91b1096c23d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.125.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 125/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 125/2024 z 29. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.125.2024.1"}, {"guid": "ussr:a1313562-ccc7-491f-ae05-13ca867d360f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.383.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 383/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 383/2023 z 18. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.383.2023.1"}, {"guid": "ussr:a322ab19-05df-4c03-8dc3-c780a8153ceb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.298.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 298/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 298/2015 z 1. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.298.2015.1"}, {"guid": "c85742ff-66e0-41eb-8784-725dd973e580:826c18cd-4d6a-4c87-905e-5f26baed5f5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4118206223.1", "spisova_znacka": "9Cdo/128/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/128/2022 z 14. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4118206223.1"}, {"guid": "81529740-b92c-4de5-8c0c-aff57e0ed3ef:12e9f160-b6fe-4d9c-b7c9-8adb5c310ae1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1010201217.1", "spisova_znacka": "3Obo/3/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/3/2016 z 18. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-18", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1010201217.1"}, {"guid": "3eff1232-551e-46a7-8785-efaef3ea4a34:18f0b02b-2a8a-42f3-84b7-813b0babfc74", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1010201217.1", "spisova_znacka": "3Obo/49/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/49/2012 z 26. 2. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-02-26", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1010201217.1"}, {"guid": "be8f14c7-da51-4605-8994-9449cd761a61:81b15417-247f-4bd8-9b94-e184b07bcb9b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8710205410.3", "spisova_znacka": "19Co/155/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/155/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8710205410.3"}]}