{"guid": "ussr:d048eca4-8e3a-44e7-b1f6-5ab7250ee636", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.430.2011.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 430/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 430/2011 z 4. 10. 2011", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. októbra 2011, sp. zn. III. ÚS 430/2011, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.430.2011.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Auxt", "sudca_id": 1098, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-auxt-1098", "datum_vydania": "2011-10-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d048eca4-8e3a-44e7-b1f6-5ab7250ee636", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.430.2011.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.430.2011.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.430.2011.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 430/2011-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2011\npredbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti\n, vedené pod sp. zn. Rvp 2515/2011 a sp. zn. Rvp 2518/2011, zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou\nktorej koná advokát\n\n, v mene\n, vo veciach namietaného porušenia jej práva na\n\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 13 CoE/116/2011 z 26. mája 2011 a sp. zn. 14 CoE/41/2011 z 11. júla\n2011 a takto\nrozhodol:\n\n1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti\nRvp 2515/2011 a sp. zn. Rvp 2518/2011 s p á j a\n\n, vedené pod sp. zn.\nna spoločné konanie, ktoré bude ďalej\n\nvedené pod sp. zn. Rvp 2515/2011.\n2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti\nzjavne neopodstatnené.\n\n,\n\nodmieta\n\nako\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. septembra\n2011 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský\nsúd ) sp. zn. 13 CoE/116/2011 z 26. mája 2011 a sp. zn. 14 CoE/41/2011 z 11. júla 2011\n(ďalej aj „napadnuté uznesenia“).\nZo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej\nčinnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o\núvere uzavretých v priebehu januára 2004 (ďalej len „zmluvy“) poskytla dvom fyzickým\nosobám úvery v sume 265,55 € a 398, 33 €, ktoré spolu s ďalšími poplatkami boli dlžníci\npovinní vrátiť vo vopred určených splátkach.\nSťažovateľka uviedla, že na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi zmluvného vzťahu\npriamo v zmluvách dohodnuté, že splnomocnený zástupca dlžníka, menovite v každej\nzmluve určený, je oprávnený v prípade, ak dlžník neplní svoje povinnosti, okrem iného\npodpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá má povahu exekučného titulu.\nKeďže dlžníci neuhradili dve po sebe idúce splátky, boli notárskymi zápisnicami z\n23. augusta 2004 (vo veci sp. zn. Rvp 2515/2011) a z 12. septembra 2004 (vo veci\nRvp 2518/2011) zaviazaní na zaplatenie dlhu. Následne boli súdnemu exekútorovi podané\nnávrhy na výkon exekúcie a na základe poverení Okresného súdu Rožňava (ďalej len\n„okresný súd“) súdni exekútori začali viesť proti dlžníkom exekúciu.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 10 Er/309/2004 z 15. februára 2011 (Rvp 2515/2011)\na sp. zn. 10 Er/329/2004 zo 16. februára 2011 (Rvp 2518/2011) zamietol návrhy\n2\n\nsťažovateľky na zmenu súdneho exekútora a vyhlásil exekúciu v týchto veciach za\nneprípustnú a súčasne konania zastavil. Krajský súd sťažnosťou napadnutými uzneseniami\npotvrdil prvostupňové uznesenia v merite ako vecne správne.\nPodľa názoru sťažovateľky napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupmi,\nktoré im predchádzali, boli porušené jej práva „na spravodlivý proces“ podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ako aj práva „vyplývajúce z článku 1 Dodatkového protokolu...“.\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka interpretovala čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1\ndodatkového protokolu, poukázala na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské\npráva a ústavného súdu a v podstatnom uviedla, že spravodlivosť konania „v súlade s čl. 6\nods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňa... princíp rovnosti zbraní a kontradiktórnosti...“.\nVšeobecnému súdu okrem iného vyčítala, že „z vlastného podnetu\n\nt. j. bez podnetu\n\nexekútora, sťažovateľa alebo povinného... a súčasne bez zákonného zmocnenia, kedy\nexekučný poriadok nepripúšťa zahájenie konania o vyhlásení neprípustnosti exekúcie bez\nnávrhu, zahájil konanie na vyhlásenie neprípustnosti a následne konanie na zastavenie\nexekúcie, pričom pred zahájením týchto konaní neposkytol priestor účastníkom exekučného\nkonania vyjadriť sa k zahájeniu konania na vyhlásenie neprípustnosti exekúcie, či konaniu o\nzastavení exekúcie“. V dôsledku toho sťažovateľka stratila „právnu istotu a legitímne\nočakávanie užívať svoj majetok, nastolený vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a\nnásledným zahájením núteného výkonu práva, tzv. exekúciou“.\nPodľa sťažovateľky v týchto prípadoch „okresný súd ani krajský súd neidentifikovali\nochraňovaný verejný záujem, ktorý by bol akokoľvek nadradený (a) verejnému záujmu\nzachovania rovnosti práv účastníkov v exekučnom konaní a (b) zákonnej úprave, ktorá\nneposkytuje oprávnenie súdu zahájiť konanie na vyhlásenie neprípustnosti exekúcie bez\nnávrhu, čo spôsobuje protiprávnosť zahájenia konania súdom bez návrhu.\nĎalším porušením okresného súdu a krajského súdu..., vyplývajúce z odôvodnenia\npredmetných rozhodnutí, je vykonanie dokazovania... bez znalosti vôle účastníkov konania,\na to opätovným preskúmaním exekučného titulu a súvisiacich dokladov najmä predmetnej\nzmluvy o úvere. V priebehu týchto konaní súd nedal priestor na vyjadrenie účastníkom\nkonania k vykonaným dôkazom ani nedal možnosť navrhnúť nové dôkazy v týchto\n3\n\nkonaniach, ktoré by zvrátili jeho rozhodnutie vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a následne\nzastaviť exekúciu. Táto skutočnosť je významným porušením povinnosti súdu oboznámiť\núčastníkov konania o vykonaných dôkazoch a možnosti účastníkov sa k týmto vyjadriť alebo\nnavrhnúť nové dôkazy.\nDokonca samotné vykonanie dokazovania bez vyjadrenia účastníkov môže byť\nkontradiktórne k vôli týchto účastníkov..., ale súd týmto konaním... toto právo bez znalosti\nvôle povinnému odoberie a exekúciu... zastaví...\nV nadväznosti na porušenie práva na spravodlivý proces krajský súd porušil svojím\nrozhodnutím právoplatne zastaviť exekučné konania... aj práva sťažovateľa pokojne užívať\nsvoj majetok.“.\nSťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom\nvysloví porušenie jej práva „na spravodlivý proces vyplývajúce z článku 6 ods. 1...\ndohovoru... a na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu“ napadnutými\nuzneseniami krajského súdu, zruší napadnuté uznesenia, veci vráti na ďalšie konanie a\nprizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd\nrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie\nsvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o\nkonaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú\ndôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\n4\n\nuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky, že v prípadoch, v ktorých krajský súd\nnapadnutými uzneseniami potvrdil už uvedené uznesenia okresného súdu, ktorými boli\nexekúcie vedené v prospech sťažovateľky vyhlásené za neprípustné a následne zastavené,\ndošlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a\npráva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n1. K spoločnému prerokovaniu vecí\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme\nhospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a\nskutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá\nosobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom\nsúde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí\nprimerane § 112 ods. 1 OSP.\nS prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.\nRvp 2515/2011 a sp. zn. Rvp 2518/2011 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú\nsúvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a\nkrajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac\ncitované právne normy o spojení týchto sťažností na spoločné konanie tak, ako to vyplýva z\nbodu l výroku tohto uznesenia.\n2. K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami\nkrajského súdu\n\n5\n\nKrajský súd napadnutými uzneseniami sp. zn. 13 CoE/116/2011 z 26. mája 2011 a\nsp. zn. 14 CoE/41/2011 z 11. júla 2011 potvrdil uznesenia prvostupňového súdu o\nneprípustnosti exekúcie a jej zastavení. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že\nkrajský súd označenými uzneseniami porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n2.1. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\npreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by\nmohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 299/07).\nPodľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil\n(II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti\nposkytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi\nvšeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v\nústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu\n6\n\nnie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5\nústavy (I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).\nPodľa § 58 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o\nsúdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu možno zastaviť na návrh\nalebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne\nzastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne\npristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne upravuje\nExekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne\ndaný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení\nexekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie\nnúteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu\ncelého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie\ntakéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho\nexistencie nemožno exekúciu vykonať. Je preto ústavne akceptovateľný právny názor\nkrajského súdu, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným\ntitulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná,\nčo je dôvod na zastavenie exekučného konania.\nÚstavný súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý v rozsudku z 27. januára 1997\nvydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod\nč. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je\nvykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto\npožiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu\nkonania i bez návrhu zastavená.“.\nÚstavný súd preto konštatuje, že napadnutými uzneseniami krajského súdu, nemohlo\ndôjsť k porušeniu práva sťažovateľky podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože už z povahy veci\n7\n\nvyplýva, že ak všeobecný súd (v danom prípade okresný súd) je podľa zákona oprávnený\nrozhodnúť aj bez návrhu, t. j. ex offo, urobí tak aj bez vyjadrenia účastníkov konania,\npričom neprichádza do úvahy aplikácia takých požiadaviek spravodlivého procesu ako je\nkontradiktórnosť či rovnosť zbraní, ktorých porušenie sťažovateľka namietala. Krajský súd\nako\n\nsúd\n\nodvolací\n\nteda\n\nnapadnutými\n\nrozhodnutiami\n\nposkytol\n\nnáležitú\n\nochranu\n\nsťažovateľkiným právam a postupoval správne, ak napadnuté rozhodnutia okresného súdu,\nktoré boli vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a judikatúrou\nformulovanou najvyšším súdom, potvrdil.\nZ uvedených dôvodov a s prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (resp. základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym\nnázorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS\n218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosti v tejto časti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti\n(obdobne III. ÚS 408/2011).\n2.2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré\npovažuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\nalebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.\nK namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd\npovažuje predovšetkým za potrebné upriamiť pozornosť na svoju stabilizovanú judikatúru,\nsúčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť\n8\n\nsekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto\nporušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy\npostupu vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy.\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutých uznesení krajského súdu v spojení s\nuzneseniami prvostupňového súdu dospel k záveru, že z odôvodnení napadnutých uznesení\nkrajského súdu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že nimi došlo k zásahu do práva\nsťažovateľky pokojne užívať majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Všeobecné súdy\nsvojím postupom aplikovali zákony podľa ich obsahu (v danom prípade predovšetkým\nustanovenia Exekučného poriadku aj Občianskeho zákonníka) a rozhodovali v zmysle\nustálenej judikatúry formulovanej najvyšším súdom.\nÚstavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu nie je ani taká príčinná súvislosť medzi\nnapadnutými uzneseniami krajského súdu a právom podľa čl. 1 dodatkového protokolu,\nktorá by zakladala možnosť vysloviť porušenie tohto práva po prijatí sťažností na ďalšie\nkonanie. Preto sú sťažnosti aj v tejto časti zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o\nústavnom súde a ústavný súd ich z tohto dôvodu pri predbežnom prerokovaní odmietol.\nVzhľadom na odmietnutie sťažností ústavný súd o ďalších nárokoch v nich\nuplatnených už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. októbra 2011\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}