{"guid": "ussr:c64fb05d-86f0-4103-95c3-db787615c4b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.2.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 2/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/00 z 30. 3. 2000", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. marca 2000, sp. zn. III. ÚS 2/00, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.2.2000.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2000-03-30", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "nazov": "čl. 13 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-2", "nazov": "čl. 13 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "nazov": "čl. 13 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "nazov": "čl. 2 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-67", "nazov": "čl. 67 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-67", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-124", "nazov": "§ 124 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-124", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-29a.odsek-1", "nazov": "§ 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-29a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-29a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-5.odsek-6", "nazov": "§ 5 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-5.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 67", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 67", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 67", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov § 124", "nazov": "zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov § 124", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov § 124", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov § 2 ods. 2", "nazov": "zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov § 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov § 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov § 3 ods. 1", "nazov": "zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov § 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov § 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov § 6 ods. 1", "nazov": "zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov § 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov § 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov § 10 ods. 1", "nazov": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov § 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov § 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov § 29a ods. 1", "nazov": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov § 29a ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov § 29a ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov § 5 ods. 6", "nazov": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov § 5 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov § 5 ods. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-67", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-124", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-2", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-6", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-10", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-29a", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c64fb05d-86f0-4103-95c3-db787615c4b2", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.2.2000.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.2.2000.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.2.2000.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 2/00\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte na verejnom zasadnutí 30. marca\n2000 prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie\nkonania podľa čl. 125 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky o vyslovenie nesúladu\nvšeobecne záväzného nariadenia mesta Stará Ľubovňa č. 14/1995 z 26. októbra 1995\no odpredaji bytov a nebytových priestorov v meste Stará Ľubovňa v znení neskorších\nzmien a doplnkov s označenými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, so\nzákonom Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení\nneskorších predpisov, so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.\nz. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a so\nzákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a takto\nrozhodol:\n1. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Stará Ľubovňa č. 14/1995 z 26. októbra\n1995 o odpredaji bytov a nebytových priestorov v meste Stará Ľubovňa v znení\nneskorších zmien a doplnkov n i e j e v súlade\na) s čl. 2 ods. 3, čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 1, 2 a 3 a čl. 67\nvetou prvou Ústavy Slovenskej republiky,\n\nb) s ustanovením § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.\no obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,\nc) s ustanoveniami § 5 ods. 6, § 10 ods. 1 a § 29a ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov\nv znení neskorších predpisov,\nd) s ustanoveniami § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 a § 124 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov.\n2. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) obdržal dňa\n10. novembra 1999 návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len\n„generálny prokurátor“) na začatie konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia\nmesta Stará Ľubovňa z 26. októbra 1995 č. 14/1995 v znení neskorších zmien\na doplnkov o odpredaji bytov a nebytových priestorov v meste Stará Ľubovňa s čl. 2\nods. 3, čl. 12 ods. 1 prvou vetou, čl. 13 ods. 3 a čl. 67 prvou vetou Ústavy Slovenskej\nrepubliky, so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov, so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov\nv znení neskorších prepisov a so zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov.\nGenerálny prokurátor navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že čl. 3 ods. 2 a čl. 6\nods. 12 všeobecne záväzného nariadenia mesta Stará Ľubovňa z 26. októbra 1995\nč. 14/1995 v znení neskorších zmien a doplnkov o odpredaji bytov a nebytových\npriestorov v meste Stará Ľubovňa (ďalej len „VZN“) nie sú v súlade s čl. 2 ods. 3,\nčl. 12 ods. 1 prvou vetou, čl. 13 ods. 1 a čl. 67 prvou vetou Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako ani s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení\n\n2\n\nneskorších predpisov, s § 5 ods. 6, § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve\nbytov a nebytových priestorov a § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 a § 124 zákona č. 40/1964\nObčiansky zákonník v znení neskorších predpisov.\nV odôvodnení generálny prokurátor uviedol, že Mestské zastupiteľstvo Stará\nĽubovňa schválilo 26. októbra 1995 všeobecne záväzné nariadenie o odpredaji bytov\na nebytových priestorov v meste. Toto nariadenie bolo viackrát menené a dopĺňané.\nPodľa čl. 3 ods. 2 citovaného nariadenia sú z možnosti odpredaja bytov vylúčení:\na) nájomcovia, ktorí sú zároveň vlastníkmi, spoluvlastníkmi bytu,\nb) nájomcovia, ktorí sú zároveň vlastníkmi, spoluvlastníkmi rodinného domu,\ns výnimkou rodinných domov charakteru chát, resp. chalúp,\nc) nájomcovia, ktorým bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného\ndomu.\nPodľa čl. 6 ods. 12 citovaného nariadenia ak nedôjde k prevodu vlastníctva\nvšetkých bytov a nebytových priestorov v dome, má pôvodný vlastník domu podľa\nustanovenia § 5 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. práva a povinnosti vlastníka ostatných\nbytov a nebytových priestorov v dome a za ne na účet spoločenstva prispieva mesačne\ndo fondu prevádzky, údržby a opráv v reálnom mesiaci dohodnutý príspevok, najviac\nvšak do výšky 150,- Sk.\nMesto Stará Ľubovňa v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\nv znení neskorších predpisov má právne postavenie obce. Všetka činnosť obce je\nviazaná platným právnym poriadkom. Obec i v normotvornej činnosti je povinná\nrešpektovať ústavu, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy vrátane\nvlastných všeobecne záväzných predpisov.\nPodľa ustanovenia § 6 ods. 1 vety prvej zákona o obecnom zriadení obec má\nprávo prijímať nariadenia buď na plnenie úloh územnej samosprávy, alebo v prípade,\nže to ustanovuje zákon. Podľa vety tretej citovaného ustanovenia i v prípade plnenia\núloh prenesenej štátnej správy.\n\n3\n\nPodľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) každý môže\nkonať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo\nzákon neukladá.\nV ďalšej časti podania navrhovateľ cituje čl. 12 ods. 1 vetu prvú, čl. 13 ods. 3,\nčl. 67 vetu prvú Ústavy Slovenskej republiky, ako aj § 5 ods. 6 a § 16 ods. 2 a 3\nzákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení\nneskorších predpisov a uvádza, že byt podľa odseku 1 § 16 citovaného zákona, pri\nktorom súd vyslovil súhlas s písomnou výpoveďou z nájmu, možno previesť do\nvlastníctva tretej osoby, ak táto osoba poskytne nájomcovi bytovú náhradu podľa\nosobitného predpisu.\nPodľa § 29a ods. 1 citovaného zákona je obec povinná s nájomcom bytu\nuzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca\npožiada o prevod vlastníctva bytu podľa toho zákona v dome, v ktorom požiada\no prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov.\nTúto povinnosť nemá obec pri domoch, v ktorých boli byty vyňaté z prevodu\nvlastníctva podľa § 31.\nV ďalšej časti návrhu generálny prokurátor cituje ustanovenia § 2 ods. 2, § 3\nods. 1 a § 124 Občianskeho zákonníka.\nPodľa názoru navrhovateľa zákon č. 182/1993 Z. z. upravuje okrem iného\npodmienky, za ktorých je možné previesť byt vo vlastníctve obce na nájomcu tohoto\nbytu. Tento zákon pozná len dve situácie, v ktorých nájomcovi nie je nutné predať byt,\na to ak nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním\nbytu (§ 16 ods. 2 citovaného zákona) alebo ak súd vyslovil súhlas s písomnou\nvýpoveďou z nájmu (§ 16 ods. 3).\n\n4\n\nIným občanom, ktorí sú nájomcami obecných bytov, nie je možné odoprieť\nprevod vlastníctva bytu a obec je dokonca povinná takýto prevod uskutočniť v lehote\ndvoch rokov od doručenia žiadosti o prevod za súčasného splnenia ďalších podmienok\nuvedených v ustanovení § 29a ods. 1 citovaného zákona.\nPovinnosť obce realizovať prevod v lehote 2 rokov od doručenia žiadosti\nposkytuje oprávneným žiadateľom potrebnú právnu istotu.\nPrávna istota zakotvená v ustanovení § 29a ods. 1 citovaného zákona sa\nvzťahuje i na občanov, ktorí svoje žiadosti podali pred 1. augustom 1995. Ak by tomu\ntak nebolo, nastala by situácia odporujúca čl. 12 ods. 1 vete prvej ústavy, pretože by\numožňovala existenciu dvoch skupín žiadateľov o prevod bytu, ktoré by voči obciam\nnedisponovali rovnakým rozsahom práv.\nTáto povinnosť ostáva pre obec zachovaná dokonca aj vtedy, ak nájomca má\ndva alebo viac bytov alebo ak má rodinný dom, alebo rodinný dom práve stavia.\nPodľa názoru navrhovateľa z tohoto skutkového a právneho stavu vyplýva, že\nvšeobecne záväzné nariadenie č. 14/1995 v čl. 3 ods. 2 tvorí právnu úpravu, ktorá\nnegatívne zasahuje do ústavnej zásady rovnosti v právach deklarovanej v čl. 12 ods. 1\nvete prvej ústavy, keďže delí osoby oprávnené na nadobudnutie obecného bytu na\nskupinu osôb, ktorej práva obec rešpektuje, a na znevýhodnenú skupinu osôb, ktorých\npráva obec nerešpektuje.\nTáto právna úprava podľa názoru navrhovateľa zakladá súčasne i porušenie\nčl. 13 ods. 3 ústavy, keďže bez opory v zákone vytvára obmedzenie, ktoré určitej\nskupine občanov bráni nadobudnúť do vlastníctva byt v zákonnej lehote 2 rokov\nod podania žiadosti o prevod.\nČlánok 3 ods. 2 VZN odporuje tiež čl. 2 ods. 3 ústavy, pretože bez opory\nv zákone vytvára právnu prekážku, ktorá znemožňuje nadobudnúť do vlastníctva byt\n\n5\n\nvo vlastníctve obce v lehote stanovenej zákonom. Touto právnou úpravou si obec\ndokonca vytvorila prekážku brániacu jej splniť zákonnú povinnosť obce previesť na\nkaždého nájomcu bytu, ktorý nie je zo zákona vylúčený z práva nadobudnúť do\nvlastníctva prenajatý obecný byt, byt v lehote 2 rokov od doručenia jeho žiadosti\no prevod bytu. V tejto súvislosti navrhovateľ zdôrazňuje, že s čl. 67 prvou vetou\nústavy nie je v súlade taká právna úprava, ktorá dovoľuje obci, aby na základe\npovinnosti ustanovenej všeobecne záväzným nariadením porušila inú povinnosť, ktorá\nvšak bola obci uložená predpisom vyššej právnej sily, t. j. zákonom.\nVšetky citované rozpory jednotlivo zakladajú tiež rozpor s ustanovením § 29a\nods. 1 zákona o vlastníctve bytov a vo svojom súhrne tiež rozpor s ustanovením § 6\nods. 1 zákona o obecnom zriadení.\nObdobný právny stav bol založený i čl. 6 ods. 12 napadnutého všeobecne\nzáväzného nariadenia. Toto ustanovenie tiež porušilo zásadu rovnosti v právach (čl. 12\nods. 1 ústavy), pretože umožňuje obci uhrádzať náklady prevádzky, údržby a opráv\nbytov, ktoré ostanú v jej vlastníctve a súčasne sa nachádzajú v obytných domoch, kde\nbolo založené spoločenstvo vlastníkov bytov podstatne nižšou čiastkou, ako je suma\nskutočne na tento účel vynakladaná.\nTáto úprava súčasne tiež umožňuje preniesť časť povinností obce ako vlastníka\ntýchto bytov na spoločenstvo vlastníkov bytov.\nTento postoj obce charakterizuje navrhovateľ aj ako výraz zneužitia\nvlastníckeho práva k bytom, ktoré je povinná previesť na nájomníkov, v čom vidí\nrozpor s ustanoveniami § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 a § 124 Občianskeho zákonníka\na ustanovením § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.\nAko dôkazy generálny prokurátor uvádza:\n-\n\nÚstavu Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.,\n\n-\n\nObčiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,\n\n6\n\n-\n\nzákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,\n\n-\n\nzákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení\nneskorších predpisov,\n\n-\n\nvšeobecne záväzné nariadenie mesta Stará Ľubovňa v znení neskorších zmien\na doplnkov č. 14/1995 z 26. októbra 1995.\nII.\nNávrh generálneho prokurátora bol dňa 9. februára 2000 prerokovaný na\n\nneverejnom zasadnutí a bol podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov prijatý ústavným súdom na ďalšie konanie.\nPodľa § 29 ods. 5 citovaného zákona bolo Mestské zastupiteľstvo v Starej\nĽubovni vyzvané na vyjadrenie k návrhu. V predloženom vyjadrení podpísanom\nprimátorom mesta Stará Ľubovňa RNDr. V. J. sa uvádza: „Mesto Stará Ľubovňa\nsplnomocnilo na zastupovanie v tomto konaní JUDr. S. L., advokáta zo Starej\nĽubovne, a trvá na ústnom pojednávaní.“\nK návrhu generálneho prokurátora uviedli, že ustanovenie čl. 3 ods. 2\npredmetného všeobecne záväzného nariadenia rešpektovalo § 31 zákona č. 182/1993\nZ. z. v znení neskorších predpisov, pretože mesto ustanoveniami čl. 3 ods. 1 a 2\nstanovilo podiel bytov, ktoré si ponechalo vo vlastníctve mesta na zabezpečenie\nbývania pre sociálne slabšie vrstvy svojich obyvateľov, a zároveň určilo zoznam\ntýchto bytov.\nPo účinnosti zákona č. 158/1998 Z. z. neboli mestom vyňaté ďalšie byty na\núčely bývania sociálne slabších vrstiev obyvateľov mesta.\nK čl. 6 ods. 12 primátor Starej Ľubovne uviedol, že z dôvodov existujúceho\nrozporného právneho stavu, keď existovala a naďalej existuje cenová regulácia\n\n7\n\nnájomného, nie je možné uhrádzať do fondu prevádzky, údržby a opráv príslušného\nspoločenstva za byty, ktoré ostali vo vlastníctve mesta, viac ako to umožňuje reálny\npríjem od nájomníkov obecných bytov.\nAko príklad uviedli skutočnosť, keď nájomné v priemernom 3-izbovom byte\nbolo cca 321,-Sk, z ktorého je nutné uhrádzať údržby, opravy a iné nutné náklady tak\nv byte nájomníka, ako aj prispievať do fondu spoločenstva. Zároveň poukázali na tú\nskutočnosť, že príspevok do fondu si spoločenstvo stanovuje svojvoľne.\nPokiaľ bude cenová regulácia nájomného, mesto nemôže do spoločného fondu\nprispievať niečo naviac, pretože takéto finančné prostriedky nie sú súčasťou rozpočtu\nsamospráv, a tým ani rozpočtu mesta, čím sa porušia ustanovenia ústavy o rovnosti\nobčanov v právach dotýkajúcich sa predmetnej oblasti.\nV prípade, že mesto bude prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv viac,\nako získa z regulovaného nájomného, tak sa tu naruší istá rovnováha medzi občanmi\nmesta, preto predmetným nariadením bol sledovaný stav, aby nedochádzalo\nk zneužívaniu spomínaného fondu na jeho svojvoľné navyšovanie a nakladanie s ním,\na to na úkor ostatných občanov mesta.\nNa ústnom pojednávaní dňa 30. marca 2000 zástupca navrhovateľa uviedol, že\nsa odvoláva na rozhodnutie ústavného súdu, ktorý už v obdobnej veci rozhodol\na vyslovil názor, že zákonnú úpravu práv a povinností vo veciach prevodu vlastníctva\nbytov možno meniť, doplniť alebo zrušiť ústavne relevantným spôsobom znovu iba\nzákonom alebo ústavným zákonom, teda všeobecne záväzným právnym predpisom\nrovnakého alebo vyššieho stupňa právnej sily.\nOdchýlna úprava povinností obce meniaca povinnosť previesť vlastníctvo bytov\nna doterajších nájomcov nie je v súlade s ohraničením normotvornej právomoci obce\ntak, ako to uviedol navrhovateľ v písomnom návrhu, a nie je v súlade ani so\n\n8\n\nzákladnými princípmi postavenia občana v právnom štáte, ktoré sú vyjadrené v čl. 2\nods. 3 a čl. 13 ods. 1 ústavy.\nNa otázku predsedu senátu, aký je vzťah čl. 10 všeobecne záväzného nariadenia\nk článkom, ktorých nesúlad s ústavou a zákonmi namietol generálny prokurátor,\nzástupca navrhovateľa uviedol, že podľa jeho názoru aj tento článok je v rozpore\ns príslušnými článkami ústavy a ustanoveniami zákonov podľa petitu návrhu\ngenerálneho prokurátora.\nZástupca odporcu na otázku člena senátu, o aké ustanovenia a ktorého právneho\npredpisu chceli oprieť obmedzenia, ktoré založili článkom 3 ods. 2 predmetného\nvšeobecne záväzného nariadenia, a to vzhľadom na situáciu, keď pri príprave\nvšeobecne záväzného nariadenia vedeli, že ide o obmedzenie základných práv, ktoré\nnie sú explicitne uvedené v zákone odpovedal, že mestské zastupiteľstvo pri zvažovaní\ntohto vymedzenia v podstate vychádzalo z toho, že zákon č. 182/1993 Z. z. má\nvyložene sociálny charakter a sociálny akcent. Týmto obmedzením mesto sledovalo,\naby nájomcovia bytov a budúci vlastníci boli ozaj jeho vlastníkmi, aby za súčasnej\nsituácie nedochádzalo k obchodovaniu s bytmi. Toto bol vlastne hlavný cieľ, prečo\nbolo všeobecne záväzné nariadenie vydané. Taká bola filozofia poslancov.\nIII.\nPodľa čl. 125 písm. c) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade všeobecne\nzáväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi.\nVšeobecne záväzné nariadenie mesta Stará Ľubovňa č. 14/1995 v znení\nneskorších zmien a doplnkov o odpredaji bytov a nebytových priestorov zo dňa\n26. októbra 1995 je právnym predpisom, ktorý ústavný súd môže preskúmať\nz hľadiska súladu s ústavou a zákonmi, ak dostane návrh od subjektu oprávneného\nnávrh predložiť.\n\n9\n\nPodľa čl. 130 ods. 1 písm. e) ústavy ústavný súd začne konanie, ak návrh podá\ngenerálny prokurátor.\nÚstavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov\nnávrh predbežne prerokoval.\nNávrh generálneho prokurátora má zákonom predpísané náležitosti a ide\no návrh opodstatnený, preto bol v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 prijatý na ďalšie\nkonanie.\nPodľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\nv znení neskorších predpisov na plnenie úloh samosprávy obce, alebo ak to ustanovuje\nzákon, obec vydáva pre územie obce všeobecne záväzné nariadenie. Nariadenie obce\nnesmie odporovať ústave ani zákonu. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej\nsprávy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho\nmedziach; takéto nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému\nprávnemu predpisu.\nZásah štátu do činnosti orgánov územnej samosprávy sa môže uskutočňovať len\nv súlade s ústavou a zákonmi.\nPrávo na územnú samosprávu sa najvýraznejšie prejavuje v ústave zakotvenom\nprincípe samostatnosti obce, eventuálne zakotvením samostatného rozhodovania obce\na jej orgánov (čl. 67 ústavy).\nV rámci samostatnej pôsobnosti prijíma obec nariadenia, ktoré musia byť\nv súlade s ústavou a zákonmi. Len zákonom je možné obmedziť alebo rozšíriť\nsamostatnú pôsobnosť.\n\n10\n\nZákonom však nie je možné obci odňať samostatnú pôsobnosť, keďže je\nzakotvená v čl. 67 ústavy a je podstatnou zložkou poňatia územnej samosprávy.\nPod samostatnosťou sa v teórii práva rozumie taký vzťah orgánov verejnej\nmoci, ktorý vylučuje vzťahy nadriadenosti a podriadenosti a z toho vyplývajúcu\npovinnosť rešpektovať príkazy a inštrukcie nadriadených orgánov (Prusák, J.: Verejná\nmoc, jej štruktúra a vzťahy vo vnútri verejnej moci. Inštitút rozvoja obcí, miest\na regiónov EF UMB, Banská Bystrica 1997, s. 21).\nPodľa ustanovenia § 5 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ak nedôjde k prevodu\nvlastníctva všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, je pôvodný vlastník domu\nvlastníkom ostatných bytov a nebytových priestorov v dome, spoluvlastníkom\nspoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku a má\npráva a povinnosti vlastníka bytov a nebytových priestorov v dome.\nPodľa ustanovenia § 29a ods. 1 citovaného zákona obec je povinná s nájomcom\nbytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď\nnájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom\npožiada o prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov. Túto povinnosť nemá\nobec pri domoch, v ktorých boli byty vyňaté z prevodu vlastníctva podľa § 31.\nPodľa ustanovenia § 31a citovaného zákona obce sú povinné do troch mesiacov\nod 1. júna 1998 zladiť všeobecne záväzné nariadenia vydané podľa § 31 s týmto\nzákonom.\nPodľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\nv znení neskorších predpisov v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké\npostavenie.\n\n11\n\nPodľa ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona výkon práv a povinností\nvyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať\ndo práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\nPodľa ustanovenia § 124 citovaného zákona všetci vlastníci majú rovnaké práva\na povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.\nPodľa čl. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny\nštát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nÚstavný súd sa vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril k otázke právneho\nštátu.\nVo veci PL. ÚS 5/94 z 19. októbra 1994 uviedol, že k atribútom právneho štátu\npatrí aj to, že právne vzťahy patriace do sféry základných práv a slobôd môže\nupravovať výlučne zákon.\nV rozhodnutí II. ÚS 8/97 uviedol, že v právnom štáte má ústava povahu\nzákladného prameňa práva, ktorý je nadriadený voči všetkým ostatným prameňom\npráva. Tento znak implikuje aj požiadavku, aby všetky právne predpisy a v nich\nobsiahnuté alebo z nich odvodené právne normy verejnoprávne aj súkromnoprávne\nboli v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky.\nMesto Stará Ľubovňa všeobecne záväzným nariadením č. 14 zo dňa 26. októbra\n1995 v znení neskorších dodatkov schválilo pravidlá odpredaja bytov a nebytových\npriestorov v meste Stará Ľubovňa. V čl. 3 ods. 2 stanovilo okruh občanov, ktorí sú\nvylúčení s možnosti odpredaja, pričom stanovilo tri kategórie týchto osôb:\na) nájomcov, ktorí sú zároveň vlastníkmi, spoluvlastníkmi iného bytu;\nb) nájomcov, ktorí sú zároveň vlastníkmi, spoluvlastníkmi rodinného domu,\ns výnimkou rodinných domov charakteru chát, resp. chalúp;\n\n12\n\nc) nájomcov, ktorým bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného\ndomu.\nPodľa čl. 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané,\na nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.\nTento článok ústavy je ústavným princípom, ktorý je kritériom pre tvorcov\npráva pri vymedzovaní slobody fyzických a právnických osôb a zároveň slúži ako\ninterpretačné pravidlo pri tvorbe a realizácii práva. Z čl. 2 ods. 3 ústavy pre občana\nvyplýva, že môže konať všetko okrem toho, čo je mu zákonom zakázané, a má len tie\npovinnosti, ktoré mu ukladá zákon.\nUstanovenie čl. 2 ods. 3 ústavy zodpovedá zvrchovanosti zákona ako znaku\nprávneho štátu.\nVšeobecne záväzné nariadenie je podzákonným právnym predpisom.\nZákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení\nneskorších predpisov v dvoch ustanoveniach umožňuje nepreviesť vlastníctvo bytu na\nnájomcu.\nV ustanovení § 16 ods. 2 citovaného zákona byt, ktorého nájomca nezaplatil\nnájomné alebo úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako šesť\nmesiacov a tento dlh neuhradil v lehote troch mesiacov odo dňa písomného\nupozornenia vlastníka bytu, možno po predchádzajúcom zániku nájmu previesť do\nvlastníctva tretej osoby.\nPodľa ustanovenia § 16 ods. 3 citovaného zákona byt, pri ktorom súd vyslovil\nsúhlas s písomnou výpoveďou z nájmu, možno previesť do vlastníctva tretej osoby, ak\ntáto osoba poskytne nájomcovi bytovú náhradu podľa osobitného prepisu (§ 712\nods. 1, 2, 3, 5 a 7 OZ).\n\n13\n\nNapadnuté všeobecne záväzné nariadenie č. 14/1995 mesta Stará Ľubovňa\nv čl. 3 ods. 2 vylúčilo z prevodu vlastníctva bytov osoby ním určené, a to mimo\nokruhu osôb určených v ustanoveniach § 16 ods. 2 a 3 citovaného zákona.\nTým, že napadnuté všeobecne záväzné nariadenie rozširuje počet osôb, ktoré\nmôžu byť vylúčené z nadobudnutia bytov, ktorých sú nájomníkmi, porušuje čl. 2\nods. 3 ústavy a je nesúladné s týmto článkom ústavy.\nNapadnuté ustanovenie čl. 3 ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia má\nzdanlivo dopad len na tri kategórie nájomníkov, ktoré vylučuje z možnosti odpredaja.\nZasahuje však aj do práv iných nájomníkov, napr. možnosťou poskytnutia zľavy pri\npredaji bytov stanovenej v ustanoveniach čl. 10 ods. 4 a 5 všeobecne záväzného\nnariadenia, podľa ktorých ak všetci nájomníci príslušného vchodu alebo obytného\ndomu písomne požiadajú o prevod vlastníctva bytu, budú im poskytnuté určené zľavy.\nExistencia čo len jedného nájomníka, na ktorého by sa vzťahovalo ustanovenie čl. 3\nods. 2 všeobecne záväzného nariadenia, by znemožňovala túto zľavu pre ostatných\nnájomníkov, čím by ich vystavilo diskriminácii.\nZ týchto dôvodov čl. 3 ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia nie je v súlade\ns čl. 2 ods. 3 ústavy.\nPodľa čl. 12 ods. 1 prvej vety ústavy: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti\ni v právach.“\nTýmto článkom je vyjadrený ústavný princíp rovnosti, ktorý vo svojom\ndôsledku znamená rovnaké postavenie pred zákonom, a teda rovnoprávnosť.\nNeznamená to, že postavenie každého jednotlivca je rovnaké. Nakoniec i zákon\nč. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov v dvoch prípadoch (§ 16 ods. 2 a 3)\numožňuje vylúčenie nájomníka z odpredaja prenajatého bytu.\n\n14\n\n„Rovnosť v právach sa viaže k všetkým základným právam a slobodám, ktoré\nsú obsiahnuté v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky. Táto rovnosť však\nneznamená rovnosť absolútnu. Vyžaduje si preto konkretizovanie (rozpracovanie) pre\njednotlivé prípady, situácie a skupiny objektov... Ustanovenie čl. 12 ods. 1 má\nvšeobecný charakter, zabezpečuje rovnosť v jej prirodzenoprávnom poňatí, t. j. ľudia\nsa rodia a sú rovní v zmysle svojej fyzickej existencie a práv, resp. možnosti ich\nvyužívania v rozsahu stanovenom Ústavou Slovenskej republiky, ako aj celým\nprávnym poriadkom nášho štátu“ (Čič, M. a kol.: Komentár k Ústave Slovenskej\nrepubliky, Matica slovenská 1997, s. 72-73).\nNemožno sa\n\nstotožniť s názorom predkladaným generálnym prokurátorom\n\nSlovenskej republiky, že dôsledok čl. 3 ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia je\notázkou rovnosti nadobúdateľov bytov v právach podľa\n\nčl. 12 ods. 1 vety prvej\n\nústavy.\nČlánok 3 ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia nie je v príčinnej súvislosti\ns čl. 12 ods. 1 vetou prvou ústavy, a preto nemožno riešiť ani otázku ich súladu.\nPri rozhodovaní o súlade čl. 3 ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia s čl. 13\nústavy je potrebné vychádzať z právneho názoru ústavného súdu vysloveného\nv rozhodnutí I. ÚS 32/98: „Pokiaľ ide o článok 13 ústavy, tento určuje miesto a úlohu\nzákonov pri ukladaní povinností a obmedzení základných práv a slobôd, v dôsledku\nčoho smeruje výlučne k zákonodarnému orgánu ...“\nPodľa čl. 12 ods. 2 ústavy: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho\nnemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“\n\n15\n\nČlánok 13 ods. 2 ústavy vymedzuje formálnu stránku obmedzení základných\npráv a slobôd. Základné práva a slobody možno obmedziť za podmienok\nustanovených ústavou výlučne zákonom.\nČlánok 3 ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia tým, že vylučuje časť\nnájomcov bytov z možnosti nadobudnúť vlastníctvo nájomných bytov, obsahuje\nobmedzenie základného ľudského práva vlastniť, resp. nadobudnúť vlastníctvo (právo\nna prístup k vlastníctvu), čím je v nesúlade s čl. 13 ods. 2 ústavy.\nČlánok 3 ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia nie je v súlade ani s čl. 13\nods. 1 ústavy z dôvodu, že v rozpore s týmto článkom ústavy rozširuje zákonom\nstanovené obmedzenia prevodu vlastníckych práv (§ 16 ods. 2 a 3 zákona č. 182/1993\nZ. z.) o ďalšie tri dôvody obmedzenia, ktoré zákon nestanovuje, a teda obmedzuje\nmožnosť nadobudnúť vlastníctvo nad rámec zákonnej úpravy.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí II. ÚS 16/99 uviedol, že ak\norgán územnej samosprávy všeobecne záväzným nariadením ustanoví podmienky\nobmedzujúce základné práva a slobody, nekoná iba nad rámec úpravy podľa čl. 68\nústavy, ale zároveň uplatní svoju normotvornú právomoc spôsobom, ktorý nie je\nv súlade s čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 2 a 3 ústavy, lebo záväzným nariadením upraví\notázky, ktoré ústava dovoľuje regulovať jedine zákonom. Odňatím základného práva\nalebo slobody v rozsahu obmedzenia ustanoveného vo všeobecne záväznom nariadení\norgánu územnej samosprávy v takomto prípade dôjde aj k nesúladu s čl. 12 ods. 1\ndruhou vetou ústavy.\nZákon č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov stanovil v ustanoveniach\n§ 16 ods. 2 a 3 medze možnosti uplatnenia základného práva na prístup k majetku,\nktorý všeobecne záväzné nariadenie v čl. 3 ods. 2 svojvoľne bez zákonného zmocnenia\nrozšíril, a tým narušil zákonné obmedzenie ústavných práv a slobôd, ktoré musia platiť\nrovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky, teda pre prevod\nvlastníctva nájomného bytu na nájomcu.\n\n16\n\nPreto čl. 3 ods. 2 nie je v súlade s čl. 13 ods. 3 ústavy.\nNavrhovateľ nenamietal porušenie ústavného práva vlastniť majetok, resp.\nprávo na prístup k majetku podľa čl. 20 ústavy.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.“\nNapadnutý čl. 3 ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia vylúčil skupinu\nnájomcov v rozpore so zákonom z možnosti nadobudnúť užívaný byt do vlastníctva,\na tým je v nesúlade s čl. 20 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd sa vo viacerých rozhodnutiach sa zaoberal otázkou rovnakých\npredpokladov a možnosti nadobúdať vlastníctvo (prístup k vlastníctvu).\nVo veci I. ÚS 59/94 uviedol, že čl. 20 ods. 1 ústavy zabezpečuje každému\nrovnaké predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok\nuvedených v ústave alebo v ďalších zákonoch.\nVo veci PL. ÚS 37/95 ústavný súd uviedol, že ústavný princíp rovnosti pri\nzachovávaní zákonnej ochrany vlastníckeho práva u všetkých vlastníkov k druhovo\nrovnakej veci je spätý so zákonnými obmedzeniami tohoto práva, ktoré musia rovnako\nplatiť pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky (čl. 20 ods. 1 druhá\nveta v spojení s čl. 13 ods. 3 ústavy).\nVo veci PL. ÚS 38/95 ústavný súd uviedol, že každý má právo vlastniť\nmajetok. Tento článok ústavy nevyhlasuje za základné ľudské právo vlastníctvo\nsamotné, ale právo byť vlastníkom, t. j. právo nadobúdať vlastníctvo.\n\n17\n\nPodľa čl. 67 prvej vety ústavy vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec\nsamostatne.\nPodľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\nv znení neskorších predpisov na plnenie úloh samosprávy obce alebo ak to ustanovuje\nzákon, obec vydáva pre územie obce všeobecne záväzné nariadenie. Nariadenie obce\nnesmie odporovať ústave ani zákonu. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej\nsprávy, môže vydať\n\nnariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho\n\nmedziach; takéto nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému\nprávnemu predpisu.\nZákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení\nneskorších predpisov uvádza dva okruhy problémov, ktoré sú považované za otázky\núzemnej samosprávy a v ktorých zmocňuje samosprávu k vydaniu všeobecne\nzáväzného nariadenia.\nPodľa čl. 68 ústavy v spojení s ustanovením § 6 ods. 1 prvej vety zákona\nč. 396/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a podľa ustanovení § 18b ods. 3 a § 31\nzákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov samospráva môže vydať\nvšeobecne záväzné nariadenia.\nIde o prípad (§ 18b ods. 3), kedy obec môže všeobecne záväzným nariadením\nustanoviť spôsob bezúročného splácania ceny bytu, ateliéru a pozemku. V druhom\nprípade (§ 31) si mohla obec do 1. júna 1998 ustanoviť podiel bytov, ktoré si ponechá\nvo vlastníctve na zabezpečenie bývania pre sociálne slabšie vrstvy svojich obyvateľov.\nVšeobecne záväzné nariadenie č. 14/1995 mesta Stará Ľubovňa čl. 3 ods. 2\npresahuje rámec zákona o vlastníctve bytov (č. 182/1993 Z. z.), a teda je nesúladné\ns čl. 67 prvou vetou v spojení s ustanovením § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 396/1990\nZb. v znení neskorších predpisov.\n\n18\n\nUstanovenie § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov\nzakladá obligatórnu povinnosť obce uzavrieť s nájomcom bytu zmluvu o prevode\nvlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva\nbytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej\n50 % nájomcov bytov. Túto povinnosť nemá obec pri domoch, v ktorých boli byty\nvyňaté z prevodu vlastníctva podľa § 31.\nÚstavný súd vo veci II. ÚS 60/97 uviedol, že ústavou ohraničená právomoc\nobce vydávať rozhodnutia - všeobecne záväzné nariadenia - je daná predmetom\núpravy. Predmet úpravy je konkretizovaný na veci územnej samosprávy. Len\nv hraniciach a rozsahu územnej samosprávy je možné hovoriť o všeobecne záväzných\nnariadeniach ako o autonómnych rozhodnutiach. Hranice rozhodovacej právomoci\nobcí, ale aj právomoc vydávať všeobecne záväzné nariadenia sú dané tými ústavnými\nčlánkami, ktoré pre úpravu určitých vzťahov výslovne ustanovuje právny predpis\nvyššieho stupňa právnej sily – zákon.\nPodľa čl. 6 ods. 12 všeobecne záväzného nariadenia mesta Stará Ľubovňa mesto\nupravilo svoju povinnosť ako vlastníka bytov a nebytových priestorov v dome do\nfondu prevádzky, údržby a opráv prispievať čiastku do výšky 150,-Sk mesačne.\nPodľa ustanovenia § 5 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. ak nedôjde k prevodu\nvlastníctva všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, je pôvodný vlastník domu\nvlastníkom ostatných bytov a nebytových priestorov v dome, spoluvlastníkom\nspoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku a má\npráva a povinnosti vlastníka bytov a nebytových priestorov v dome.\nTáto zákonná formulácia znamená, že pôvodný vlastník bytov (obec) má\nrovnaké práva a povinnosti k bytom, ktorých zostal vlastníkom, ako vlastníci, ktorí\nnadobudli vlastníctvo k bytom v dome, kde boli predtým nájomníkmi.\n\n19\n\nCitované ustanovenie zákona stanovuje rovnosť práv a povinností všetkých\nvlastníkov bytov v dome nadväzujúc na ďalšie ustanovenia zákona.\nPodľa § 10 ods. 1 cit. zákona sú vlastníci bytov v dome v súlade so zmluvou\no spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy povinní prispievať na náklady\nspojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu a spoločných\nzariadení domu, príslušenstva, prípadne pozemku. Ak zmluva neustanovuje inak,\nznášajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome náklady podľa veľkosti\nspoluvlastníckeho podielu.\nIde o dispozitívnu právnu normu, z ktorej vyplývajú práva a povinnosti v tomto\nporadí:\n-\n\nvšetci vlastníci bytov v dome (aj obec) sa môžu zmluvne dohodnúť, v akom\nrozsahu budú prispievať na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami\nspoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, prípadne\npozemku;\n\n-\n\nak sa nedohodnú (zmluvne), potom platí ex lege, že vlastníci znášajú náklady\n„podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu“.\nVšeobecne záväzné nariadenie v čl. 6 ods. 12 rešpektuje časť zákonnej úpravy\n\ntým, že sa odvoláva na „dohodnutý príspevok“ (zmluvný príspevok). Ak by tento\nvšak prevýšil čiastku 150,-Sk, potom ukladá jednostranne a v rozpore s ustanovením\n§ 10 ods. 1 citovaného zákona prispievať pôvodnému vlastníkovi (obci) „najviac do\nvýšky 150,-Sk“.\nJednostranné stanovenie výšky príspevku zo strany pôvodného vlastníka je aj\nv rozpore s ustanovením § 10 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého výšku\npreddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv si určia vlastníci bytov a nebytových\npriestorov v dome spravidla vždy na jeden rok dopredu tak, aby boli kryté\npredpokladané náklady spojené s prevádzkou domu, údržbou, opravami, prípadne\nzlepšením spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Spôsob a oprávnenie\n\n20\n\nhospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv si určia vlastníci bytov\na nebytových priestorov v dome v zmluve o spoločenstve alebo zmluve o výkone\nsprávy.\nObec má teda ako pôvodný (primárny) vlastník bytov a nebytových priestorov\nv dome povinnosti ostatných vlastníkov stanovené v súlade s ustanovením § 10 ods. 1\na 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Článok 6 ods. 12 všeobecne\nzáväzného nariadenia je diskriminačný, pretože obec ako vlastník si jednostranne\n(zákon predpokladá zmluvne) stanovila iné podmienky ako pre ostatných vlastníkov\nbytov v dome, čo je v nesúlade s čl. 12 ods. 2, s čl. 13 ods. 2 a 3 a čl. 20 ods. 1 druhou\nvetou ústavy.\nČlánok 6 ods. 12 všeobecne záväzného nariadenia nie je v súlade s § 2 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, podľa ktorého v občianskych vzťahoch majú účastníci\nrovnaké postavenie.\nČlánok 6 ods. 12 všeobecne záväzného nariadenia rozdeľuje účastníkov\nobčianskoprávneho vzťahu založeného na povinnosti uhrádzať príspevky na fond\núdržby na dve skupiny. Do prvej zahrňuje nových vlastníkov, do druhej pôvodného\nvlastníka (obec), ktorý má limitované príspevky do fondu do výšky 150,-Sk mesačne,\na to v rozpore s dohodou ostatných účastníkov (vlastníkov bytov v dome).\nNerovnosť vo výške príspevkov do fondu opráv je v rozpore so záujmami\nostatných majiteľov bytov. Článok 6 ods. 12 všeobecne záväzného nariadenia je aj\nv nesúlade s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv\na povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho\ndôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore\ns dobrými mravmi.\nUstanovenie § 124 Občianskeho zákonníka je lex generali k ustanoveniam § 5\nods. 6, § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 182/1993 Z. z., ktoré predstavujú\n\n21\n\nosobitnú právnu úpravu (lex speciali), pretože upravujú rovnosť práv a povinností\nvlastníkov bytov v dome.\nUstanovenie § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladá existenciu lex\nspeciali: „Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.“\nKeďže čl. 6 ods. 12 všeobecne záväzného nariadenia je v rozpore s citovanými\nustanoveniami lex speciali, je zároveň aj v rozpore s lex generali, t. j. s ustanovením\n§ 124 Občianskeho zákonníka, ktorý má povahu zákonného princípu, ktorý\nustanovuje, že „všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im\nrovnaká právna ochrana“.\nČlánok 6 ods. 12 všeobecne záväzného nariadenia nie je v súlade so zákonným\nprincípom rovnosti vlastníkov zakotveným v § 124 Občianskeho zákonníka, pretože je\nzároveň v rozpore s konkrétnymi ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov, ktoré\nprincíp rovnosti vlastníkov v podobe ustanovení zákonov lex speciali realizujú.\nÚstavný súd na rozdiel od návrhu, ktorý namietal nesúlad dvoch článkov\nvšeobecne záväzného nariadenia č. 14/1995 mesta Stará Ľubovňa, rozhodol, že celé\nnapadnuté všeobecne záväzné nariadenie nie je súladné s ústavou a citovanými\nzákonmi.\nPostupoval tak v zmysle ustanovenia § 40 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení\nneskorších predpisov, podľa ktorého ústavný súd môže rozhodnúť aj nad rámec petitu\nuvedeného v návrhu a vysloviť nesúlad aj ďalších právnych predpisov v návrhu\nneuvedených.\nAk teda ustanovenie § 40 citovaného zákona umožňuje vysloviť nesúlad aj\nďalších právnych predpisov, potom tým skôr môže vysloviť nesúlad aj iných právnych\nnoriem, resp. ustanovení v rámci skúmaného právneho predpisu.\n\n22\n\nPredmetné všeobecne záväzné nariadenie upravovalo režim odpredaja bytov\na nebytových priestorov v meste Stará Ľubovňa. Dva napadnuté články v rámci tohto\nvšeobecne záväzného nariadenia mali príčinnú súvislosť s ďalšími článkami, napr.\nčl. 10, a preto ústavný súd vyslovil, že je nesúladné celé všeobecne záväzné\nnariadenie.\nPodľa čl. 132 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi\nprávnymi predpismi uvedenými v čl. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich\nčasti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali,\nsú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť\ndo súladu s ústavou aj inými zákonmi. Ak tak neurobia, takéto predpisy, ich časti\nalebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.\n\n23\n\n24", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. c) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}