{"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. apríla 2000, sp. zn. II. ÚS 9/00, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Klučka", "sudca_id": 1101, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-klucka-1101", "datum_vydania": "2000-04-27", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "nazov": "čl. 30 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "nazov": "čl. 127 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 9/00-148\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu\nJána Klučku a sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla na verejnom\nzasadnutí 19. apríla 2000 prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n,\n\n, bytom\n, bytom\n\n, bytom\n\n,\n\nbytom\n\n,\n\n, bytom\n, bytom\n, bytom\n\n, bytom\n, bytom\n\n, bytom\n\n, bytom\n, bytom\n,\n\n, bytom\n, bytom\n\nvšetci zastúpení\n\nadvokátom JUDr. Jánom Uhlíkom, Vranov nad Topľou, Námestie slobody 1000, proti\nmestu Vranov nad Topľou, zastúpeného\n\n, Sačurov, Dlhá 91,\n\nvo veci porušenia ich základného práva upraveného čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky uznesením mestského zastupiteľstva Vranov nad Topľou č. 8 z 8. novembra\n1999 a takto\nrozhodol:\n1. Uznesením mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou č. 8\nz 8. novembra 1999 v časti D bod 2\n\nbolo\n\np o r u š e n é základné právo\n\nsťažovateľov zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných upravené v čl. 30 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky.\n2. Uznesenie mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou č. 8\nz 8. novembra 1999 v časti D bod 2 s a z r u š u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. decembra 1999 doručená ústavná sťažnosť\n\n, bytom\n\n,\n\n, bytom\n, bytom\n\n,\n\nbytom\n\n, bytom\n, bytom\n\n,\n\n, bytom\n\n,\n\n, bytom\n\n, bytom\n, bytom\n\n,\n,\n\n, bytom\n, bytom\n\n,\n\n, bytom\n\n, bytom\n\n(ďalej len „sťažovatelia“),\n\nvšetci zastúpení advokátom JUDr. Jánom Uhlíkom, Vranov nad Topľou, Námestie\nslobody 1000, proti uzneseniu mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou č. 8\n\n2\n\nz 8. novembra 1999, v ktorom bolo rozhodnuté, že nedošlo k splneniu zákonom\npredpísanej podmienky podľa § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) (ide\no odčlenenie časti obce, „ktorá urbanisticky nesplynula s obcou“). Vo svojej ústavnej\nsťažnosti uviedli:\n„Sťažovatelia spolu s ďalšími obyvateľmi mestskej časti Čemerné mesta\nVranov nad Topľou podpísali „Petíciu“ za odčlenenie uvedenej mestskej časti od\nmesta Vranov nad Topľou. Petícia adresovaná Mestskému zastupiteľstvu mesta\nVranov nad Topľou bola doručená Mestskému úradu vo Vranove n/T. dňa 31. mája\n1999 s požiadavkou, aby do 30. 09. 1999 bolo vyhlásené hlasovanie obyvateľov\nmestskej časti Čemerné o odčlenení, s tým, aby príslušný mestský orgán predtým\nrozhodol aj o podmienkach ustanovených v ustanovení v paragrafe 11a ods. 2 zákona\nč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.\nDňa 08. 11. 1999 uznesením č. 8 mestské zastupiteľstvo v rozpore so\nskutočnosťou rozhodlo, že nebola splnená jedna z troch podmienok uvedených vo\nvyššie citovanom ustanovení zákona o obecnom zriadení a síce, že mestská časť\nČemerné urbanisticky splynula s mestom Vranov n/T a referendum nebolo vyhlásené.\nKeďže mestské zastupiteľstvo rozhodovalo podľa zákona č. 369/1990 Zb.\no obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, na základe logického výkladu\ncitovaného zákona toto rozhodnutie je konečné. Nemožno proti nemu podať žiadny\nopravný prostriedok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť, je nenapadnuteľné žalobou\nna preskúmanie jeho zákonnosti podľa občianskeho súdneho poriadku.\nV zmysle vyššie uvedeného teda plynie právomoc Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (článok 127 Ústavy Slovenskej republiky).\nPodľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sťažovatelia majú právo\npriamo sa zúčastňovať na správe verejných vecí.\n\n3\n\nUznesením Mestského zastupiteľstva mesta Vranov nad Topľou číslo 8 zo dňa\n08. 11. 1999 došlo k porušeniu citovaného základného práva tým, že nedošlo\nk vyhláseniu hlasovania o odčlenení mestskej časti Čemerné od mesta Vranov nad\nTopľou. Sťažovatelia tvrdia, že boli splnené všetky predpoklady na vyhlásenie\nhlasovania o odčlenení.\nUž uznesením č. 23 zo dňa 22. 04. 1997 mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že\nk splynutiu mestskej časti Čemerné s mestom Vranov nad Topľou nedošlo\na uznesením č. 8 zo dňa 08. 11. 1999 rozhodlo, že boli splnené aj ďalšie dve\npodmienky ustanovené v ustanovení paragrafu 11a ods. 2 č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že k splynutiu mestskej časti\nČemerné s mestom Vranov nad Topľou nedošlo, potvrdzuje aj stanovisko Okresného\núradu Vranov nad Topľou zo dňa 18. 08. 1999. V tomto zmysle je aj vyjadrenie\nSlovenskej technickej univerzity v Bratislave Fakulty architektúry.\nSťažovatelia na základe týchto skutočností navrhujú, aby senát Ústavného súdu\nSlovenskej republiky po predbežnom prerokovaní túto ústavnú sťažnosť\nprijal\nna ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania vyniesol tento\nnález:\nZákladné právo sťažovateľov priamo sa zúčastňovať na správe verejných vecí\npriznané v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené tým, že mesto\nVranov nad Topľou uznesením jeho orgánu mestského zastupiteľstva č. 8 zo dňa\n08. novembra 1999 nevyhlásilo hlasovanie podľa paragrafu 11a ods. 2 zákona\nč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov o odčlenení\nmestskej časti Čemerné od mesta Vranov nad Topľou, hoci všetky podmienky\nustanovené v citovanom ustanovení boli splnené.\n\n4\n\nUznesenie Mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou č. 8/1999\nz 11. novembra 1999 sa podľa paragrafu 57 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov zrušuje.“\nNakoľko ústavná sťažnosť sťažovateľov po jej doplnení (na výzvu ústavného\nsúdu) spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 a § 50\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a keďže neexistovali ani\nžiadne ďalšie dôvody na jej odmietnutie, ústavný súd ju 23. februára 2000 prijal na\nkonanie.\nÚstavný súd vyzval v ten istý deň primátora mesta Vranov nad Topľou\nIng. Milana Mušku, aby sa v súlade s § 29 ods. 5 zákona o ústavnom súde písomne\nvyjadril k prijatej ústavnej sťažnosti sťažovateľov. Vo svojom písomnom vyjadrení\nz 8. marca 2000 primátor mesta Vranov nad Topľou Ing. Milan Muška uviedol:\n„Mesto obdržalo 31. 5. 1999 petíciu obyvateľov mesta Vranov nad Topľou –\nmestská časť Čemerné, za odčlenenie tejto mestskej časti od mesta Vranov nad\nTopľou. V súlade s platnými právnymi predpismi a rokovacím poriadkom mestských\norgánov, po preverení povahy petície a zabezpečení príslušných stanovísk orgánov\nštátnej správy, prerokovalo mestské zastupiteľstvo dňa 8. 11. 1999 petíciu občanov,\npričom vychádzalo z § 11a Zákona č. 369/1990 Zb., podľa ktorého obecné\nzastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce, ak ide o návrh na zlúčenie,\nrozdelenie alebo zrušenie obce, ak ide o odčlenenie časti obce spravidla s vlastným\nkatastrálnym územím, ktorá urbanisticky nesplynula s obcou a do rozvoja tejto časti\nobce neboli vložené také investície, od ktorých je závislá celá obec. Ďalej vychádzalo\nz toho, že predtým než obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov časti obce\no odčlenení časti obce, rozhodne obecné zastupiteľstvo o tom, či boli splnené\nhoreuvedené podmienky.\n\n5\n\nSvojím uznesením č. 8/99 mestské zastupiteľstvo konštatovalo, že nebola\nsplnená jedna z troch podmienok uvedených v zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení, na základe čoho nebolo možné uplatniť ďalší postup, s ktorým právna úprava\npočíta a vyhlásiť referendum o hlasovaní za odčlenenie uvedenej mestskej časti od\nmesta Vranov nad Topľou.\nMestské zastupiteľstvo rozhodovalo podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení vzhľadom na to, že tento právny predpis obsahuje špeciálnu právnu úpravu\npostupu vzťahujúceho sa na tento špecifický prípad výkonu ústavného práva občanov\nzúčastňovať sa na správe vecí verejných – teda hlasovania o odčlenení mestskej časti\nod mesta.\nMáme za to, že platná právna úprava umožňuje mestskému zastupiteľstvu\nrozhodnúť o splnení podmienok, za súčasného splnenia ktorých je možné hlasovanie\nobyvateľov obce vyhlásiť, neumožňuje však mestskému zastupiteľstvu rozhodnúť\no tom, že „hlasovanie obyvateľov obce nevyhlási“.\nNa\n\nzáklade\n\nuvedeného\n\npovažujeme\n\nsťažnosť\n\nobyvateľov\n\nadresovanú\n\nÚstavnému súdu SR za neopodstatnenú a navrhujeme Ústavnému súdu SR, aby túto\nsťažnosť ako neopodstatnenú zamietol.“\nÚstavný súd vykonal v prípravnom konaní viaceré úkony a na zistenie stavu\nveci zabezpečil doklady, z ktorých za závažné považoval predovšetkým: informáciu\nprimátora mesta Ing. Milana Mušku signatárovi petície\nz 2. augusta 1999 o prejednaní petície; materiál určený na prerokovanie mestského\nzastupiteľstva č. 2 (bez jednacieho čísla a bez dátumu) označený ako „Petícia občanov\nmestskej časti Čemerné o odčlenenie od mesta Vranov nad Topľou“; žiadosť\nprednostu Mestského úradu Vranov nad Topľou z 3. augusta 1999 Okresnému úradu,\nodboru katastrálnemu, vo Vranove nad Topľou o poskytnutie údajov potrebných pre\nposúdenie petície; odpoveď Okresného úradu vo Vranove nad Topľou, katastrálneho\n\n6\n\núradu, na žiadosť prednostu mestského úradu z 5. augusta 1999; žiadosť Mestského\núradu vo Vranove nad Topľou Okresnému úradu vo Vranove z 3. augusta 1999\no posúdenie splnenia podmienok pre odčlenenie Čemerného od mesta Vranov nad\nTopľou; odpoveď Okresného úradu vo Vranove nad Topľou na žiadosť prednostu\nmestského úradu z 18. augusta 1999 označená ako poskytnutie stanoviska; výpis\nz uznesenia č. 8 z IX. zasadnutia mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou\nz 8. novembra 1999, text pod písmenom D.\nNa ústnom pojednávaní konanom 19. apríla 2000 ústavný súd vykonal\ndokazovanie nevyhnutné na zistenie stavu veci, t. j. na zistenie postupu Mestského\nzastupiteľstva vo Vranove nad Topľou pri posudzovaní a rozhodovaní o splnení\nzákonnej podmienky upravenej v § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení „časť obce,\nktorá urbanisticky nesplynula s obcou“, a to ako dôkazmi listinou, tak aj výsluchom\núčastníkov konania.\nII.\n1. Medzi základné úlohy právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických\ngarancií uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd svojich občanov. V prípade,\nak je rozhodnutie o uplatnení alebo ochrane základného práva alebo slobody občana\npotrebné uskutočniť v rámci, resp. prostredníctvom osobitného konania pred štátnym\nalebo iným orgánom, úloha štátu spočíva v zabezpečení existencie a právnej úpravy\ntakýchto konaní dostupných (na nediskriminačnom základe) každému z nositeľov\nzákladných práv a slobôd. Ďalším kritériom kladeným na takéto konania je, aby sa\nv ich rámci a ich prostredníctvom zabezpečoval reálny (a nie iba fiktívny) výkon, resp.\nochrana niektorého zo základných práv alebo slobôd občanov. Takéto konania\nvytvárajúce nevyhnutné procesné záruky reálneho uplatňovania a ochrany základných\npráv a slobôd občanov treba (a z tohto dôvodu) považovať za ich neoddeliteľnú\nsúčasť. Samotnou existenciou takýchto konaní sa však ústavné požiadavky späté\ns uplatňovaním základných práv a slobôd občanov nevyčerpávajú, nakoľko tieto\npredpokladajú tiež určitú „kvalitu“ orgánov rozhodujúcich o uplatnení, resp. ochrane\n\n7\n\nzákladných práv a slobôd (nezávislosť a nestrannosť rozhodovacích orgánov), ako aj\nurčitú kvalitu samotného konania o nich. Jednou z podstatných zložiek každého\nkonania, v ktorom sa rozhoduje o uplatnení, resp. o ochrane niektorého zo základných\npráv alebo slobôd občanov (a to bez ohľadu na povahu orgánu, pred ktorým takéto\nkonanie prebieha), je jeho objektivita, ktorou sa v rozhodovacom procese vylučuje\nsvojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy rozhodovacieho orgánu bez\nakýchkoľvek objektívnych limitov. V prípadoch, keď je v konaní o uplatnení alebo\nochrane základného práva alebo slobody občana pred príslušným orgánom nevyhnutné\nodborné posúdenie skutočností dôležitých pre jeho rozhodnutie (ktoré však\nrozhodovací orgán nie je schopný uskutočniť), sa objektivita jeho konania\na rozhodovania o základnom práve alebo slobode občana spravidla zabezpečuje\nvyžiadaním odborných podkladov (stanovísk) nevyhnutných pre jeho rozhodnutie od\norgánov spôsobilých na ich vypracovanie, ako aj ich následným zhodnotením pre\npotreby ďalšieho konania a aj rozhodnutia o uplatnení alebo ochrane niektorého zo\nzákladných práv alebo slobôd občanov. V prípade rozhodnutia obsahovo nesúladného\ns vyžiadanými odbornými podkladmi treba za neoddeliteľnú súčasť objektivity\nkonania o uplatnení alebo ochrane základného práva alebo slobody občanov\npovažovať aj náležité zdôvodnenie takéhoto rozhodnutia. Zákonnú transformáciu\nústavnej požiadavky objektivity konania o ochrane alebo uplatnení niektorého zo\nzákladných práv alebo slobôd občanov v praxi predstavujú procesné predpisy\nupravujúce postup tých orgánov v konaniach, pred ktorými sa zabezpečuje ochrana\nalebo sa v nich rozhoduje o uplatnení niektorého zo základných práv alebo slobôd\nobčana. Ako príklad možno uviesť § 127 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje: „Ak závisí rozhodnutie od\nposúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti...“, § 105 ods. 1 zákona\nč. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), podľa ktorého: „Ak sú\nna objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, ...“\na § 36 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), v ktorom sa\nustanovuje: „Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie...“\nÚkon rozhodujúceho orgánu, ktorým sa obracia na príslušný orgán so žiadosťou\no zabezpečenie odborného stanoviska (a to bez ohľadu na jeho označenie\n\n8\n\nv príslušných procesných predpisoch – znalecký posudok, stanovisko, odborný\nposudok, odborné vyjadrenie a pod.), preto pravidelne signalizuje, že v konaní\no ochrane alebo o uplatnení niektorého zo základných práv alebo slobôd občana sa\nvyskytla taká skutočnosť dôležitá pre jeho rozhodnutie, ktorú je treba odborne\nposúdiť, pričom na takéto posúdenie samotný rozhodujúci orgán nemá zodpovedajúce\nodborné znalosti.\n2. V závislosti od povahy jednotlivých základných práv a slobôd, ako aj\nústavnej a zákonnej úpravy ich garantovania však k rozhodovaniu o ich uplatnení,\nresp. ochrane nemusí dochádzať len v rámci rôznych typov konaní pred štátnymi\norgánmi (súdne orgány, orgány štátnej správy), ale aj pred inými orgánmi verejnej\nmoci (volebné komisie), ako aj orgánmi územnej samosprávy, a to aj mimo rámca\nsprávneho konania. Je len prirodzené, že aj v konaniach pred týmito orgánmi je\npotrebné rešpektovať ústavnú požiadavku objektivity konania o uplatnení základného\npráva alebo slobody občana, resp. o jeho ochrane (v rozsahu a spôsobom uvedeným\nvyššie), v dôsledku čoho napríklad ten úkon orgánu územnej samosprávy, ktorým sa\nobracia na príslušný orgán so žiadosťou o zabezpečenie odborného podkladu,\nsignalizuje, že sa v konaní o ochrane alebo uplatnení niektorého zo základných práv\nalebo slobôd občana vyskytla taká skutočnosť dôležitá pre jeho rozhodnutie, ktorú je\npotrebné odborne posúdiť, pričom na takéto posúdenie rozhodujúci orgán nemá\nzodpovedajúce odborné znalosti. Zabezpečenie rovnakej objektivity konania\no základnom práve alebo slobode občana aj pred inými ako štátnymi orgánmi (a vo\nvšetkých, nielen právne formalizovaných procesných postupoch) je zdôvodnené\npoukazom na skutočnosť, že ani Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na ani príslušná zákonná úprava nedovoľujú od tejto ústavnej požiadavky sa odchýliť\nv závislosti od povahy orgánu, ktorý o základnom práve alebo slobode občana koná\na aj rozhoduje, resp. v závislosti od povahy konania pred ním. Podľa právneho názoru\nústavného súdu totiž len takýmto prístupom možno zabezpečiť jednotný prístup a aj\nspôsob (úroveň) rozhodovania o uplatnení alebo ochrane všetkých základných práv\na slobôd upravených v druhej hlave ústavy bez ohľadu na povahu orgánu, ktorý o ich\nuplatnení alebo ochrane rozhoduje, a tiež bez ohľadu na povahu konania, v ktorom\n\n9\n\no ich ochrane alebo uplatnení rozhoduje, a tým v praxi naplniť ako princíp právnej\nistoty ako neoddeliteľnej súčasti právneho štátu, tak aj ústavné zásady rovnosti\nobčanov v právach a nediskriminácie pri ich uplatňovaní. Ústavnému princípu právnej\nistoty, ako aj ústavným zásadám rovnosti občanov v právach a zákazu diskriminácie\npri ich uplatňovaní preto zodpovedá rovnaký princíp objektivity v prístupe rôznych\norgánov pri rozhodovaní o ich uplatňovaní a ochrane vrátane ich jednotného postupu\npri zabezpečovaní odborného posúdenia skutočností dôležitých pre ich rozhodnutia.\nS takýmto postupom orgánu územnej samosprávy ostatne ráta aj zákon o obecnom\nzriadení, ktorý v § 16 (Obecný úrad) tomuto orgánu o. i. ukladá „zabezpečovať\nodborné podklady a iné písomnosti na rokovanie obecného zastupiteľstva a obecnej\nrady“ [odsek 3 písmeno b)]. Odborné podklady takto vyžiadané majú obecnému\nzastupiteľstvu zabezpečiť odborné posúdenie skutočností dôležitých pre jeho\nrozhodovanie, pričom však (a pokiaľ ide o jeho rozhodovanie o uplatnení základného\npráva občanov podľa čl. 30 ods. 1 ústavy) je súčasne potrebné zabezpečiť tiež\nobjektivitu konania o ňom v rozsahu a spôsobom uvedenom vyššie, t. j. následné\nzhodnotenie vyžiadaných odborných podkladov pre potreby ďalšieho konania a aj\nrozhodovania o označenom základnom práve občanov, resp. náležité zdôvodnenie\nrozhodnutia orgánu územnej samosprávy obsahovo rozporného s vyžiadanými\nodbornými podkladmi.\n3. V prípade základného práva občanov zúčastňovať sa správy vecí verejných\npriamo podľa čl. 30 ods. 1 ústavy ide o jedno zo základných politických práv občanov\nv demokratickej spoločnosti, pričom pod správou vecí verejných je potrebné rozumieť\núčasť občana na politickom živote štátu, správe štátu a na správe verejných záležitostí\nv obciach. V posledne uvedenom prípade dochádza k rozhodovaniu o jeho uplatňovaní\npred obecným zastupiteľstvom ako orgánom územnej samosprávy (miestne\nreferendum) spôsobom upraveným predovšetkým v § 11a zákona o obecnom zriadení.\nÚstavný súd na margo tohto základného práva už uviedol: «Vychádzajúc z čl. 30\nods. 1 Ústavy SR občania majú právo zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných.\nUplatňovanie, t. j. napĺňanie tohto ústavného práva umožňuje taká organizácia\na právne usporiadanie územnej samosprávy, ktoré vytvárajú predpoklady pre všetkých\n\n10\n\nobyvateľov obce zúčastňovať sa na jej správe a bezprostredne rozhodovať o verejných\nzáležitostiach obecného významu na základe priameho a konkrétneho prejavu vôle\nvšetkých obyvateľov alebo určitej skupiny obyvateľov. Toto právo má obligatórny\ncharakter, pretože podľa čl. 12 ods. 1 ústavy „sa základné práva a slobody zaručujú na\núzemí Slovenskej republiky všetkým“, pričom „Z ustanovenia § 11a ods. 3 zákona\nč. 369/1990 Zb. pre orgán územnej samosprávy vyplýva povinnosť rozhodnúť\no splnení podmienok podľa odseku 2 tohto ustanovenia, t. j. o vyhlásení hlasovania\nobyvateľov.“» (I. ÚS 76/93). K porušeniu základného práva občanov obsiahnutého\nv uvedenom článku ústavy preto dochádza takým rozhodnutím príslušného orgánu\núzemnej samosprávy, ktorým bolo toto právo občanovi upreté (odňaté) alebo inak\nobmedzené v rozpore s ústavou. V prípade hlasovania obyvateľov obce o odčlenení\nčasti obce od obce podľa § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení však jeho\nvyhláseniu predchádza osobitné rozhodnutie obecného zastupiteľstva o splnení\nzákonných podmienok uvedených v § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení, t. j. že\nčasť obce, o odčlenenie ktorej ide, má spravidla vlastné katastrálne územie, ktorá\nurbanisticky nesplynula s obcou a do rozvoja tejto časti obce neboli vložené také\ninvestície, na ktorých je závislá celá obec. Ako už bolo spomenuté, o splnení týchto\nzákonných podmienok rozhoduje obecné zastupiteľstvo v súlade s § 11a ods. 3 zákona\no obecnom zriadení osobitným rozhodnutím a až následne po tom, keď rozhodlo, že\ndošlo k ich splneniu, možno prikročiť k vyhláseniu hlasovania obyvateľov časti obce\no jej odčlenení od obce. „Pozitívne“ rozhodnutie obecného zastupiteľstva o splnení\nzákonných podmienok upravených v § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení je preto\nnevyhnutným predpokladom pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov časti obce o jej\nodčlenenie od obce, a teda pre uplatnenie základného práva občanov podľa čl. 30\nods. 1 ústavy. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o splnení zákonných podmienok\nuvedených v označenom ustanovení zákona o obecnom zriadení je preto treba\n(z uvedených dôvodov) považovať za integrálnu súčasť tej právomoci orgánu územnej\nsamosprávy, v rámci ktorej rozhoduje o uplatnení základného práva občanov podľa\nčl. 30 ods. 1 ústavy, nakoľko o týchto otázkach rozhoduje výlučne len v rámci tejto\nsvojej právomoci. Nakoľko ale súčasťou tej právomoci orgánu územnej samosprávy,\nv rámci ktorej rozhoduje o uplatnení základného práva občanov podľa čl. 30 ods. 1\n\n11\n\nústavy, je aj jeho rozhodnutie o splnení zákonných podmienok upravených v § 11a\nods. 2 zákona o obecnom zriadení, k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj takýmto\nrozhodnutím, pretože ide o rozhodnutie, ktorým sa záväzným spôsobom posúdi\n(rozhodne o splnení) skutočností dôležitých na rozhodnutie. Ako totiž už bolo\nspomenuté, ústavná požiadavka na objektivitu konania o ochrane a/alebo\nrozhodovania o uplatnení niektorého zo základných práv alebo slobôd občanov (a to\nbez ohľadu na povahu orgánu, pred ktorým takéto konanie prebieha) vyžaduje ich\njednotný prístup ako pri zabezpečení odborného posúdenia skutočností dôležitých pre\nrozhodnutie, tak aj následný jednotný postup pri nakladaní s vyžiadanými odbornými\nstanoviskami pre potreby ďalšieho konania o základnom práve alebo slobode občanov.\nKaždému rozhodnutiu prijatému v konaní o uplatnení alebo ochrane niektorého zo\nzákladných práv alebo slobôd občanov pred hociktorým orgánom (štátnym,\nsamosprávnym alebo iným) preto musí predchádzať taký jeho procesný postup, v\nktorom boli objektívne zistené a posúdené všetky dôležité skutočnosti potrebné pre\nrozhodnutie v rozsahu a spôsobom uvedeným vyššie. Rozhodnutie príslušného orgánu,\nktorému ale takéto konanie nepredchádzalo, porušuje to základné právo alebo slobodu\nobčana, ktoré boli predmetom konania pred ním, a to bez ohľadu na to, či sa ním\npriamo a „meritórne“ rozhodovalo o uplatnení alebo ochrane niektorého zo\nzákladných práv a slobôd občana (ako je tomu napríklad v konaniach pred súdmi a\norgánmi štátnej správy) alebo sa ním rozhodlo len o splnení podmienok dôležitých pre\nneskoršie meritórne rozhodnutie o uplatnení základného práva alebo slobody občana\n(ako je tomu v prípade rozhodnutia obecného zastupiteľstva podľa § 11a ods. 3 zákona\no obecnom zriadení). V naznačenom smere preto treba objektivitu konania o ochrane\na/alebo rozhodovania o uplatnení základného práva alebo slobody občana považovať\nza neoddeliteľnú súčasť každého z tých základných práv alebo slobôd (upravených\nv druhej hlave ústavy), k ochrane ktorých alebo k rozhodovaniu o uplatnení ktorých\ndochádza v konaniach pred rôznymi orgánmi.\nZ uvedeného vyplýva, že aj keď vo veciach územnej samosprávy rozhoduje\nobec samostatne (čl. 67 ústavy), v každom konaní a rozhodovaní o uplatnení\nzákladných práv alebo slobôd občanov pred orgánom územnej samosprávy sa musí\n\n12\n\ngarantovať ústavná požiadavka právnej istoty, ako aj ústavné zásady rovnosti občanov\nv právach a zákazu diskriminácie pri ich využívaní (ako pred hociktorým iným\norgánom), pričom tieto ústavné požiadavky sa do jeho rozhodovacej činnosti\npremietajú o. i. v povinnosti zabezpečiť objektivitu konania v rozsahu a spôsobom\nuvedeným vyššie.\nIII.\nNa vyhlásenie hlasovania obyvateľov časti obce o odčlenení časti obce je\npotrebné súčasné splnenie všetkých troch podmienok uvedených v § 11a ods. 2 zákona\no obecnom zriadení, avšak medzi sťažovateľmi a mestským zastupiteľstvom vo\nVranove nad Topľou sa predmetom sporu stalo len splnenie podmienky, že „ide\no odčlenenie časti obce, ktorá urbanisticky nesplynula s obcou“. Rozhodnutie o jej\nnesplnení sa stalo aj predmetom konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľov pred\nústavným súdom.\n1. V konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľov ústavný súd predovšetkým zistil,\nže mestské zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou (a vo vzťahu k petícii obyvateľov\nmestskej časti Čemerné z 31. mája 1999) neposudzovalo splnenie podmienok\nuvedených v § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení bez súčinnosti s inými orgánmi,\nkeďže sa prostredníctvom svojho výkonného orgánu (mestského úradu) obrátilo na\npríslušné štátne orgány so žiadosťou o posúdenie ich splnenia (a tak zabezpečenie\nodborných podkladov pre svoje rozhodnutie podľa § 11a ods. 3 zákona o obecnom\nzriadení). Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky časť obce „spravidla s vlastným\nkatastrálnym územím“, Mestský úrad vo Vranove nad Topľou sa svojím dožiadaním\nč. 27/1999 z 3. augusta 1999 obrátil na Okresný úrad vo Vranove nad Topľou, odbor\nkatastrálny, pričom uviedol: „Na základe petície obyvateľov MČ Čemerné na\nvyhlásenie hlasovania obyvateľov mestskej časti Čemerné za účelom odčlenenia od\nVranova nad Topľou a v súlade s § 11a odsek 2 zákona č. 369/90 Zb. v znení\nneskorších predpisov sa na Vás obraciam so žiadosťou o poskytnutie údajov\npotrebných pre posúdenie petície.\n\n13\n\nJednou zo zákonných podmienok pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov MČ je\nposúdenie existencie samostatného katastrálneho územia. Žiadam Vás, aby ste sa ku\nk. ú. Čemerné písomne vyjadrili v náväznosti na zákon č. 165/95 Z. z. § 3 ods. 8“.\nĎalším listom z toho istého dňa (č. 26/1999) sa Mestský úrad vo Vranove nad\nTopľou obrátil so žiadosťou o posúdenie splnenia zákonných podmienok podľa § 11a\nods. 2 zákona o obecnom zriadení aj na Okresný úrad vo Vranove nad Topľou, pričom\nuviedol: „...na základe petície obyvateľov MČ Čemerné na vyhlásenie hlasovania\nobyvateľov mestskej časti Čemerné za účelom odčlenenia od Vranova nad Topľou\n(prikladám v prílohe) a v súlade s § 11a odsek 2 zákona č. 369/90 Zb. v znení\nneskorších predpisov sa na Vás obraciam so žiadosťou o posúdenie splnenia\npodmienok pre odčlenenie Čemerného od mesta Vranov nad Topľou.\nPred prerokovaním petície obyvateľov MČ Čemerné v mestskom zastupiteľstve\nvo Vranove n. T. je potrebné dať odpoveď na otázku, či ide o takú časť, ktorá\nurbanisticky splynula, resp. nesplynula s obcou, k čomu je potrebné vychádzať\nz osobitných právnych predpisov, najmä zákona č. 50/76 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku v znení zmien a doplnkov.\nOrgánmi oprávnenými zaujať kvalifikované stanovisko k týmto otázkam sú\nv súlade s platnou právnou úpravou príslušné úrady životného prostredia.“\nTento postup Mestského úradu vo Vranove nad Topľou napokon potvrdzuje aj\ndôvodová správa k materiálu pre rokovanie IX. zasadnutia mestského zastupiteľstva\nkonaného 8. novembra 1999 (k bodu 8), v ktorej sa uvádza: „K posúdeniu splnenia\npodmienok pre odčlenenie v mestskej časti Čemerné bolo vyžiadané stanovisko\npríslušného štátneho orgánu – Okresného úradu vo Vranove nad Topľou“, ktorý\npotvrdil:\n„1. mestská časť Čemerné má vlastné katastrálne územie,\n\n14\n\n2. nie je možné presne posúdiť, či mestská časť Čemerné urbanisticky splynula\ns mestom Vranov nad Topľou (viď príloha č. 2 – novšie stanovisko),\n3. mestská časť Čemerné urbanisticky splynula s mestom Vranov nad Topľou (viď\npríloha č. 3 – staršie stanovisko)“.\nUvedený postup Mestského úradu vo Vranove nad Topľou ústavný súd posúdil\nako „zabezpečenie odborných podkladov... na rokovanie... zastupiteľstva“ v zmysle\n§ 16 ods. 3 zákona o obecnom zriadení. Uvedeným postupom samotné mestské\nzastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou potvrdilo, že jeho rozhodnutiu o základnom\npráve občanov podľa čl. 30 ods. 1 ústavy predchádza odborné posúdenie skutočností\ndôležitých pre jeho rozhodnutie príslušnými orgánmi, nakoľko vo svojej žiadosti\nOkresnému úradu vo Vranove nad Topľou z 3. augusta 1999 výslovne konštatuje:\n„Orgánmi oprávnenými zaujať kvalifikované stanovisko k týmto otázkam sú v súlade\ns platnou právnou úpravou príslušné úrady životného prostredia“.\nZo zadovážených písomných podkladov, ako aj vykonaných dôkazov mal preto\nústavný súd za preukázané, že mestské zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou\nnerozhodlo o splnení zákonných podmienok podľa § 11a ods. 2 zákona o obecnom\nzriadení bez zadováženia odborných stanovísk od príslušného štátneho orgánu, takže\n(a z tohto dôvodu) nemožno jeho uznesenie z 8. novembra 1999 hodnotiť ako\nporušujúce objektivitu konania a v dôsledku toho aj základné právo občanov podľa\nčl. 30 ods. 1 ústavy.\n2. Ako už bolo spomenuté, výkonu právomoci orgánu územnej samosprávy pri\nrozhodovaní o uplatnení základného práva občanov podľa čl. 30 ods. 1 ústavy však\nzodpovedá nielen taký jeho postup, v rámci ktorého zabezpečil odborné stanovisko\n(nevyhnutné pre jeho rozhodnutie, či došlo k splneniu zákonných podmienok podľa\n§ 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení), ale aj taký, v rámci ktorého toto odborné\nstanovisko následne zhodnotil pre potreby ďalšieho konania a aj rozhodovania\no základnom práve občanov, prípadne taký, ktorým náležite zdôvodnil svoje\nrozhodnutie obsahovo rozporné s vyžiadaným odborným stanoviskom. Ústavný súd\n\n15\n\nposúdil objektivitu konania pred mestským zastupiteľstvom vo Vranove nad Topľou\nz hľadiska splnenia týchto kritérií a dospel k nasledovným záverom.\n2.1. Pri hodnotení splnenia kritéria, ktoré sa následne stalo predmetom sporu\nmedzi sťažovateľmi a mestským zastupiteľstvom Vranov nad Topľou, si mestské\nzastupiteľstvo pred svojím rozhodovaním 8. novembra 1999 vyžiadalo odborné\npodklady od Okresného úradu vo Vranove nad Topľou a od Okresného úradu, odboru\nkatastrálneho, vo Vranove nad Topľou (obe žiadosti z 3. augusta 1999), avšak na\nrokovanie mestského zastupiteľstva boli v uvedený deň predložené nielen tieto\nodborné podklady, ale aj staršie stanovisko Okresného úradu vo Vranove nad Topľou\nz 13. februára 1997. Zatiaľ čo podľa staršieho stanoviska „Mestská časť Čemerné\nurbanisticky splynula s mestom Vranov nad Topľou“, v súlade s jeho novším\nstanoviskom z 18. augusta 1999: „Aj napriek tomu, že hranica katastrálneho územia\nmestskej časti Čemerné prechádza až za riekou Topľa, prirodzenou hranicou medzi\nsamotným mestom Vranov nad Topľou a mestskou časťou Čemerné je rieka Topľa, na\nzáklade čoho možno konštatovať, že k jednoznačnému urbanistickému splynutiu\ntýchto dvoch častí nedošlo a nie sú prekážky pre ich urbanistický rozvoj ako\nsamostatných celkov“.\nV konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľov sa ústavný súd podrobne nezaoberal\nobsahovými rozdielnosťami týchto odborných stanovísk, ale zisťoval, či objektivite\nkonania, v ktorom sa (v konečnom dôsledku) rozhoduje o uplatnení základného práva\nalebo slobody občanov, zodpovedá stav, kedy sú k posúdeniu rozhodujúcemu orgánu\npredložené súčasne dve obsahovo rozdielne odborné stanoviská k tej istej otázke, ktoré\nvšak odrážajú existujúci stav v rôznych časových obdobiach. Podľa právneho názoru\nústavného súdu jediným odborným podkladom plne rešpektujúcim kritérium\nobjektivity konania, a preto aj relevantným pre rozhodnutie o uplatnení základného\npráva alebo slobody občana je odborné stanovisko odrážajúce stav existujúci\nbezprostredne pred rozhodnutím orgánu územnej samosprávy.\n\n16\n\n2.2. Ďalším kritériom objektivity konania, ktoré ústavný súd skúmal, bolo\nzhodnotenie vyžiadaného odborného stanoviska mestským zastupiteľstvom vo\nVranove nad Topľou. V materiáli určenom na rokovanie mestského zastupiteľstva vo\nVranove nad Topľou 8. novembra 1999 (Petícia občanov mestskej časti Čemerné\no odčlenenie od mesta Vranov nad Topľou) je „novšie stanovisko“ Okresného úradu\nvo Vranove nad Topľou z 18. augusta 1999 kvalifikované tak, že podľa neho „nie je\nmožné presne posúdiť, či mestská časť Čemerné urbanisticky splynula s mestom\nVranov nad Topľou“. Hoci § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení ukladá orgánu\núzemnej samosprávy, aby rozhodol, či „obec urbanisticky nesplynula s obcou“, podľa\nodborného podkladu, ktorý si mestské zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou\nzadovážilo a aj predložilo na rokovanie o tejto otázke, však „nie je možné presne\nposúdiť“, či mestská časť Čemerné urbanisticky nesplynula s Vranovom nad Topľou.\nPodľa právneho názoru ústavného súdu však objektivite konania orgánu územnej\nsamosprávy, v ktorom sa rozhoduje o uplatnení základného práva alebo slobody\nobčanov, nezodpovedá stav, kedy vyžiadaný odborný podklad jednoznačným\nspôsobom odborne nevyhodnotí otázku nevyhnutnú pre rozhodnutie. V opačnom\nprípade (t. j. ak by aj odborne nejednoznačné stanovisko mohlo slúžiť ako podklad pre\nrozhodnutie orgánu územnej samosprávy) by to boli samotní občania domáhajúci sa\nrozhodnutia o uplatnení svojho základného práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy, ktorí by\nv konečnom dôsledku znášali dôsledky (a v niektorých prípadoch dokonca aj ujmu na\nsvojom práve) pre nerešpektovanie tejto zložky objektivity konania zo strany\nrozhodujúceho orgánu, resp. v dôsledku jeho neschopnosti alebo neochoty zabezpečiť\nodborné stanovisko spĺňajúce takúto požiadavku. Občanom, ktorí sa v súlade s ústavou\na zákonom upraveným postupom domáhajú vydania rozhodnutia o uplatnení svojho\nzákladného práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy, však nie je možné uložiť zodpovednosť\nza nerešpektovanie kritérií objektivity konania zo strany orgánu rozhodujúceho o ich\nzákladnom práve. Je preto povinnosťou orgánu územnej samosprávy, ktorý rozhoduje\no základnom práve občanov podľa čl. 30 ods. 1 ústavy, aby si zaobstaral také odborné\npodklady (stanoviská), ktoré jednoznačným spôsobom odborne hodnotia tú otázku,\no ktorej má v súlade s § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení rozhodnúť.\n\n17\n\n2.3. Počas ústneho pojednávania ústavného súdu právny zástupca sťažovateľov\nJUDr. Uhlík (ktorý sa na zasadnutí mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou\n8. novembra 1999 zúčastnil) uviedol, že architekt mesta Vranov nad Topľou sa\njednoznačne vyjadril k otázke splynutia Čemerného s Vranovom nad Topľou, a to tak,\nže\n\nk ich\n\nsplynutiu\n\ndošlo,\n\navšak\n\nbez\n\nakéhokoľvek\n\nvecne\n\npodloženého\n\na argumentačného zdôvodnenia svojho tvrdenia. Ústavný súd sa kritériami odborného\nstanoviska určeného pre potreby rozhodovania o otázkach upravených v § 11a ods. 2\nzákona o obecnom zriadení už zaoberal predtým a uviedol, že takéto „...stanovisko bez\nargumentačnej podloženosti konštatovania v ňom obsiahnutého nemožno považovať\nza dostatočné pre nestranné posúdenie takej odborne náročnej a zložitej záležitosti,\nako je vyslovenie záveru o urbanistickom splynutí časti obce s jej zvyšnou časťou“\n(I. ÚS 46/96). Hoci teda v priebehu zasadnutia mestského zastupiteľstva vo Vranove\nnad Topľou architekt mesta jednoznačné odborné stanovisko k splynutiu Čemerného\ns Vranovom nad Topľou vyjadril, objektivite konania, v ktorom sa rozhoduje\no uplatnení základného práva alebo slobody občanov, zodpovedá nielen jednoznačné\nvyjadrenie, ale aj odborne vyargumentované stanovisko k niektorej z otázok\nupravených v § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení.\nNakoľko v dôsledku takéhoto postupu mestského zastupiteľstva vo Vranove\nnad Topľou došlo k narušeniu objektivity konania tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť\nzákladného práva občanov podľa čl. 30 ods. 1 ústavy (ako práva, o uplatnení ktorého\nsa rozhodovalo v zákonom upravenom konaní pred orgánom územnej samosprávy),\nbolo treba uznesenie mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou č. 8\nz 8. novembra 1999 časť D bod 2 (ktoré bolo prijaté na jeho záver) zrušiť podľa § 57\nods. 1 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 57 ods. 2 zákona o ústavnom súde v rozsahu, v ktorom ústavný súd\nuznesenie mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou z 8. novembra 1999 zrušil\n(časť D bod 2), je mestské zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou povinné vec znovu\n\n18\n\nprejednať a rozhodnúť, pričom v tomto konaní je viazané právnym názorom ústavného\nsúdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nVyhlásené v Košiciach 27. apríla 2000\n\n19", "vazby": {"registre": ["porušovanie Ústavy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ústavy platného do 31. 12. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}