{"guid": "ussr:2ae6e730-6907-4c37-90cb-5033b84ad5db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.1993.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/93 z 26. 5. 1993", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. mája 1993, sp. zn. II. ÚS 9/93, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.1993.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Július Černák", "sudca_id": 1105, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/julius-cernak-1105", "datum_vydania": "1993-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2ae6e730-6907-4c37-90cb-5033b84ad5db", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.1993.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.1993.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.1993.1/text", "citacie_n": 0, "text": "II. ÚS 9/93\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu\nsenátu JUDr. Júliusa Černáka a sudcov JUDr. Anny Danielčákovej a\nJUDr. Tibora Šafárika, vo veci podnetu\n\n,\n\n, o opravu lustračného osvedčenia, na neverejnom zasadnutí dňa 26. mája 1993 rozhodol\nt a k t o\nPodnet\n\nna začatie konania o d m i e t a.\nO d ô v o d n e n i e\n\nPísomným podaním z 13. 3. 1993\n\ndomáha\n\nsa na Ústavnom súde SR o opravu osvedčenia č. 1D-990013/1-0023/1-LU92 z 5. 6. 1992, ktoré vydalo bývalé Federálne ministerstvo vnútra\npodľa § 9 ods. l zákona č. 451/1991 Zb. Podľa tohoto osvedčenia je\nosobou uvedenou v § 2 ods. l písm. c zákona SNR č. 74/1992 Zb. V\nrokoch 1978 - 1979 síce spolupracoval so spravodajskou službou,\nsúčasťou štátnej bezpečnosti, na preverení niektorých skutočností v\nZápadnej Európe, ktoré sa netýkali našich občanov. Nespolupracoval\nna úseku boja s vnútorným nepriateľom, kam svojou účinnosťou zákon\nč. 74/1992 Zb. smeruje a preto je záver citovaného osvedčenia v\nrozpore so skutočnosťou. Z týchto dôvodov sa odvolal k jednotlivým\nkompetentným\n\norgánom.\n\nHoci\n\no\n\njeho\n\nodvolaní\n\ndoteraz\n\nnie\n\nje\n\nrozhodnuté, Generálny riaditeľ ZVJS personálnym rozkazom GR ZVJS SR\nč. 356 z 22. decembra 1992, neskoršie opraveným na č. 40 z 18. 2.\n1993 ho prepustil zo služieb ZVJS k 31. 3. 1993. Tvrdí, že je vážne\npoškodený na povesti. Má to vplyv na jeho zdravotný stav a na jeho\nprofesionálne uplatnenie. Vidí v tom rozpor s čl. 35 ods. 1.2 Ústavy\nSR.\nÚstavný\n\nsúd\n\npreskúmal\n\nobsah\n\npísomného\n\npodania,\n\npripojeného\n\nosvedčenia, na ktoré sa v podaní odvoláva navrhovateľ. Vyžiadal si\n\nspisy Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S 96/92. Zistil,\nže navrhovateľ skončil služobný pomer prepustením zo služieb ZVJS k\n31. 3. 1993 z dôvodov, že ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej\nstráže SR nespĺňa podmienky na výkon funkcie uvedenej v § 2 ods. l\npísm. c zákona SNR č. 74/1992 Zb.\npodal\n\nna\n\nKrajský\n\nsúd\n\nv\n\nBanskej\n\nBystrici\n\nnávrh na preskúmanie osvedčenia č. 1D-990013/1-0023/1-LU-92 z 5. 6.\n1992. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 23S 96/92. Súd uznesením z 18.\n11. 1992 konanie vo veci zastavil po tom, čo navrhovateľ vzal návrh\nspäť. Z dôvodov uznesenia vysvitá, že podľa § 11 ods. l zák. č.\n451/1991 Zb., komisia Federálneho ministerstva vnútra v Prahe nie je\nv danej veci príslušná rozhodnúť formou vydania nálezu. Za tohoto\nstavu potom neprichádzala by do úvahy preskúmavacia právomoc súdu.\nPo zániku Federatívnej republiky, zaniklo aj Federálne ministerstvo\nvnútra a tým aj jeho komisia.\nPodľa čl. 152 Ústavy SR ústavné zákony a ostatné všeobecné\nprávne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak\nneodporujú tejto ústave. Meniť a zrušovať ich môžu príslušné orgány\nSlovenskej\n\nrepubliky.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nSR,\n\npodľa\n\nčl.\n\n125\n\nstavy\n\nSR,\n\nrozhoduje o súlade zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi. Konanie na\nÚstavnom súde SR sa začne, ak podá návrh najmenej jedna pätina\nposlancov Národnej rady SR, prezident SR. vláda SR, súd a Generálny\nprokurátor.\n\nFyzické\n\na\n\nprávnické\n\nosoby\n\nmôžu\n\npodať\n\nlen\n\npodnet\n\nna\n\nzačatie konania. ak namietajú porušenie svojich práv (čl. 130 ods. 3\nÚstavy SR). Ide o práva a slobody občanov uvedené v hl. II Ústavy.\nZatiaľ takýto návrh od menovaných subjektov nedošiel na Ústavný súd.\nNavrhovateľ, ako fyzická osoba, podnet síce na Ústavný súd podala,\nodvolávajúc sa pritom na čl. 35 ods. 1.2 Ústavy, ktorý podľa neho\nbol v jeho prípade porušený. Podľa citovaného článku každý má právo\nna slobodnú voľbu povolania. Zákon môže však ustanoviť podmienky na\nobmedzenie výkonu určitých povolaní a činností. Takýmto zákonom je\nzákon SNR č. 74/1992 Zb. Rovnako v čl. 26 Ústavného zákona, ktorým\nsa\n\nuvádza\n\nListina\n\nzákladných\n\npráv\n\na\n\nslobôd\n\nč.\n\n23/1991\n\nZb.\n\nje\n\ndeklarované právo na slobodnú voľbu povolania s určitými podmienkami\na obmedzeniami. Právo každého na príležitosť zarobiť si na živobytie\nsvojou prácou, ktorú si slobodne vyberie, alebo príjme, nezakladá\n\nnárok byť do práce prijatý, alebo vykonávať v takomto zamestnaní\nfunkciu, pre ktorú zákon stanovuje zvláštnu podmienku, ktorú občan\nnespĺňa.\n\nAk\n\nsa\n\nurčujú\n\npodmienky\n\nna\n\nzastávanie\n\nnejakej\n\nfunkcie,\n\nnemožno to považovať za diskrimináciu v zamestnaní, či povolaní. V\ndemokratických spoločnostiach sa v štátnych a verejných orgánoch,\nktoré majú vzťah k bezpečnosti štátu požaduje splnenie určitých\nštátoobčianskych predpokladov, aj keď sa to formálne môže javiť ako\nobmedzenie občianskych práv. Takto všeobecne určené podmienky nie sú\nv rozpore s ústavnými predpismi, ani s medzinárodnými paktami.\nInak súdna ochrana osobnosti, jej česť, povesť, dobré meno a\nobdobné je zaručená v § 11 a 16 občianskeho zákona. Rozhoduje o tom\nvšeobecný súd.\nAk bude podaný návrh na zrušenie zákona SNR č. 74/1992 Zb. oprávneným\n\nsubjektom,\n\nže\n\nnie\n\nje\n\nv\n\nsúlade\n\ns\n\nÚstavou\n\na\n\nústavnými\n\nzákonmi, prípadne medzinárodnými paktami, ku ktorým.naša republika\npristúpila, Ústavný súd začne konanie. Za terajšieho právneho stavu,\nkeď ešte takýto návrh na Ústavný súd nedošiel, súd musel rozhodnúť\ntak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Podnet\nnavrhovateľa súd na neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. l zákona č.\n38/1993 Z. z. prerokoval a v zmysle § 25 ods. 2 citovaného zákona ho\nodmietol.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný\nopravný prostriedok.\n\nV Košiciach dňa 26. mája 1993\n\nJUDr. Július ČERNÁK", "vazby": {"registre": ["lustrácie"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}