{"guid": "ussr:4224e6b1-8c2d-449d-ab3d-3c1ee97d630c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 74/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/97 z 7. 7. 1998", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. júla 1998, sp. zn. II. ÚS 74/97, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Anna Danielčáková", "sudca_id": 1109, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/anna-danielcakova-1109", "datum_vydania": "1998-07-07", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4224e6b1-8c2d-449d-ab3d-3c1ee97d630c", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 74/97\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr.\nĽubomíra Dobríka, sudcov JUDr. Anny Danielčákovej a JUDr. Júliusa Černáka na\nneverejnom zasadnutí 7. júla 1998 prerokoval podnet\n\n, bytom\n\nzastúpenej JUDr. Oľgou Tatranskou, Advokátska kancelária,\nKošice, Pražská 2 vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v\nkonaní o výkon rozhodnutia vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.\nzn.\nE 711/93 a takto\nrozhodol:\nOkresný súd Košice - okolie postupom v konaní o výkon rozhodnutia sp.\nzn. E 711/93 p o r u š i l ústavné právo\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky.\n\nOdôvodnenie\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) bol 10.\n11. 1997 doručený podnet\n\n, bytom\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľka“), v ktorom nečinnosť Okresného súdu Košice - okolie v konaní o\nvýkon rozhodnutia vyprataním nehnuteľnosti sp. zn. E 711/93 označila za porušenie\npráv občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov zo strany označeného súdu.\nV odôvodnení navrhovateľka uvádza, že na základe rozsudku okresného\nsúdu\n6 C 565/91-21, ktorý sa stal vykonateľným 20. 2. 1992 nedošlo k plneniu v jeho\nvýrokovej časti zo strany odporcu, preto podala návrh na výkon rozhodnutia. Na\nurgencie z 2. 12. 1993, 10. 12. 1993 a 24. 5. 1995 Okresný súd Košice - okolie, podľa\ntvrdenia navrhovateľky reagoval tak, že po 24. mesiacoch nečinnosti neprípustným\nspôsobom revidoval uznesenie odvolacieho súdu z 13. 9. 93 č. k. 15 Co 338/93-8 a\nNajvyššieho súdu SR Nco 8/94 a to zastavením právoplatného výkonu rozhodnutia\nsvojim uznesením z 18. 7. 1995. Dôvody, ktoré vo svojom liste uvádza predseda\nOkresného súdu Košice - okolie na ďalšie urgencie navrhovateľky z 27. 1. a 7. 4.\n1997 považuje táto za zbytočné prieťahy a nečinnosť okresného súdu v konaní\npod sp. zn. E 711/93. Nesúhlasí s odôvodnením prieťahov v konaní predsedom\nOkresného súdu Košice - okolie, že súd sa intenzívne zaoberá návrhmi povinného,\nktorým je\n\no určenie vlastníctva k nehnuteľnosti.\n\nvo\n\nvyjadrení, ktoré sa nachádza v zápisnici súdnych znalcov o ohliadke miesta, nemal\npodľa vyjadrenia navrhovateľky výhrady voči spôsobu šetrenia a zistenému\nskutkovému stavu, ale na pojednávaní pred okresným súdom vzniesol námietky voči\npredloženým posudkom, čo je v príkrom rozpore s jeho písomným vyjadrením v\nzápisniciach o ohliadke miesta.\nĎalej navrhovateľka tvrdí, že okresný súd vo svojej ústretovosti vychádza\npovinnému tak ďaleko, že nariadil znovu ohliadku objektu 18. 6. 1997 a 30. 10. 1997\n\n2\n\na poveril navrhovateľa (povinného) k násilnému odvŕtaniu a vylomeniu zámkov na\nrodinnom dome napriek tomu, že tento doposiaľ disponuje kľúčmi od objektu,\nneberúc zreteľ na rozsudok 6 C 565/91-21 a uznesenie E 711/93. Vŕtaním, páčením\nzámkov a výplní vstupných dverí došlo podľa tvrdenia navrhovateľky k materiálnej\nškode na objekte vo výške 5.400,- Sk, čo malo byť, podľa navrhovateľky, ohlásené a\nzdokumentované policajným oddelením.\nK podnetu navrhovateľka pripojila rozhodnutia Okresného súdu Košice okolie (predtým Košice - vidiek), Krajského súdu Košice, Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a ďalšie písomnosti, predovšetkým sťažnosti na prieťahy v\nkonaní a odpovede predsedu Okresného súdu Košice - okolie na tieto sťažnosti.\nPovinnosť podľa ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v\nznení zákona č. 293/1995 Z. z. (ďalej len „zákon o konaní pred Ústavným súdom\nSR“) byť zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom bola zdokumentovaná\nsplnomocnením JUDr. Oľgy Tatranskej, Advokátska kancelária, Pražská 2, Košice.\nÚstavný súd SR pri predbežnom prerokovaní podnetu\n\nz\n\njeho obsahu zistil, že tento smeruje k dovolaniu sa spravodlivého súdneho procesu,\nresp. jeho princípu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Právo na súdnu a\ninú právnu ochranu, ako aj právo vlastniť majetok (vlastnícke právo vo všetkých jeho\naspektoch, tzn. držať ho, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním), sú\nzákladné práva občana garantované Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava\nSR“) a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Z toho predovšetkým Ústavný súd SR vychádzal, a preto využijúc možnosť\ndanú mu čl. 130 ods. 3 Ústavy SR prijal podnet\n\nna\n\nďalšie konanie (II. ÚS 74/97 zo 4. decembra 1997).\nK podnetu navrhovateľky si vyžiadal Ústavný súd SR listom z 8. 12. 1997\nvyjadrenie predsedu Okresného súdu Košice - okolie. Predseda Okresného súdu\nKošice - okolie zaslal Ústavnému súdu SR 2. 1. 1998 list, ktorý je označený\n\n3\n\n„Sťažnosť na prieťahy vo veci E 711/93“,\n\nadresovaný je\n\n,\n\na Ústavnému súdu SR je daný na vedomie. V\nsprievodnom liste (Spr. 844/97) sa uvádza...„zasielame naše vyjadrenie, ktoré je\nzároveň odpoveďou na sťažnosť\n\npre Vaše použitie“.\n\nPodľa prvej vety označeného listu „dňa 21. 11. 1997 nám KS v Košiciach\npostúpil Vašu sťažnosť na prieťahy vo veci E 711/93“ predseda Okresného súdu\nKošice - okolie JUDr. Oto Jurčo\n\nneodpovedal na výzvu Ústavného súdu\n\nSR 8. 12. 1997 (doručenie vykázané 9. 12. 1997) vyjadriť sa k podnetu\n.\nObsahom listu predsedu Okresného súdu Košice - okolie (ako už je naznačené\nvyššie) je odpoveď na sťažnosti navrhovateľky na prieťahy v konaní vo veci E\n711/93. Podľa vyjadrenia predsedu označeného súdu „od 28. 1. 1997 až do 2. 7. 1997\nsudkyňa vo veci nekonala, pretože sa venovala ostatným 230 veciam, ktoré má v\nsenáte. Od\n2. 7. 1997 do 15. 9. 1997 bola PN a jej zlý zdravotný stav ovplyvnil aj\npredchádzajúcu nečinnosť vo veci ...“. V liste predseda ďalej oznámil, že „4. 11.\n1997 podal povinný návrh na odklad výkonu rozhodnutia, o ktorom dosiaľ nebolo\nrozhodnuté a do konca roka 1997 zrejme ani nebude, pretože sudkyňa čerpá\ndovolenku od 17. 12. 1997 do\n7. 1. 1998. Po návrate z dovolenky bude sudkyňa musieť rozhodnúť o návrhu na\nodklad výkonu rozhodnutia a až po správoplatnení tohto rozhodnutia bude možné vo\nvýkone pokračovať“.\nPo príprave konania vo veci samej Ústavný súd SR predpokladal, že od\nústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, preto v súlade s\nustanovením § 30 ods. 2 zákona o konaní pred Ústavným súdom SR vyžiadal od\nobidvoch účastníkov vyjadrenie, či súhlasia s upustením od ústneho pojednávania.\nZástupkyňa navrhovateľky JUDr. Oľga Tatranská 24. 6. 1998 oznámila, že\nsúhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Rovnako vo svojom liste z 29. 6. 1998\n\n4\n\nvyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania predseda Okresného súdu\nKošice - okolie JUDr. Oto Jurčo.\nII.\nÚstavný súd SR pri posudzovaní námietok podnetu navrhovateľky vychádzal\nz podstaty základného ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré z\nhľadiska efektívnosti ochrany základných ľudských práv a slobôd je, resp. má byť\nnajúčinnejšia a rozhodujúca. Toto adjektívum ale je adekvátne len v prípade, ak\nvšetky postuláty práva na spravodlivý súdny proces sa v praxi dodržiavajú. Právo na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom je jedným z ústavných\nsúdnoprocesných princípov (princípov procesnej povahy) zahrnutých v garanciách čl.\n48 ods. 2 Ústavy SR. Podľa citovaného článku Ústavy SR „každý má právo, aby sa\njeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“. Ústavnému právu na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov musia zodpovedať povinnosti súdov,\nštátnych orgánov, či orgánov verejnej správy konať spôsobom vylučujúcim zbytočné\nprieťahy. V posudzovanom prípade takéto povinnosti v súlade s Ústavou SR ukladá\npredovšetkým zákon o súdoch a sudcoch a súvisiaci zákon o sídlach a obvodoch\nsúdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách\nprísediacich a Občiansky súdny poriadok ako základný zákon, ktorý upravuje postup\nsúdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní. Podľa ustanovenia § 100\nObčianskeho súdneho poriadku „len čo sa konanie začalo postupuje v ňom súd i bez\nďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá“.\nRozhodovať bez\n\nprieťahov\n\nje\n\njednou z povinností\n\nsudcu\n\naj\n\npodľa\n\nustanovenia § 5 ods. 2, druhej vety zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch.\nV prípade, že sudca neplní vyššie uvedené povinnosti, umožňuje citovaný zákon o\nsúdoch a sudcoch a zákon č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej\nrepubliky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich,\npodať sťažnosť na príslušný orgán štátnej správy súdov.\nMožnosť podať sťažnosť na prieťahy v konaní je jedným z právnych\nprostriedkov nápravy, resp. odstránenia porušenia práva na prerokovanie veci bez\n\n5\n\nzbytočných prieťahov príslušným súdom. Preto Ústavný súd SR ešte pri predbežnom\nprerokovaní podnetu na neverejnom zasadnutí zisťuje, či bola táto možnosť\npredkladateľom podnetu využitá, prípadne, či aj napriek využitiu tejto možnosti\nnedošlo k náprave a odstráneniu prieťahov v konaní. Navrhovateľka\ntúto právnu možnosť nápravy využila, dokonca niekoľkokrát, ale\nbezúspešne.\nPodľa priloženej fotokópie listu podaného osobne na Okresnom súdu Košice vidiek 3. 12. 1993 (podľa prezentačnej pečiatky) navrhovateľka žiadala predsedu\noznačeného súdu o písomné stanovisko vo veci E 711/93 zo dňa 21. 7. 1993, v\nktorom sa nariaďuje výkon rozhodnutia vyprataním nehnuteľnosti zapísanej na LV\nv katastrálnom území\n\n, ale odporca (povinný) odmieta\n\ndobrovoľne nehnuteľnosť vypratať. V poradí druhým listom z 13. 12. 1993\nnavrhovateľka opätovne žiadala predsedu Okresného súdu Košice - vidiek, aby v\nzmysle vydaného uznesenia E 711/93, ktorý vydal Okresný súd Košice - vidiek, určil\ndeň výkonu rozhodnutia voči odporcovi o vypratanie nehnuteľnosti a umožnil tak\nužívanie nehnuteľnosti. Treťou urgenciou, ako ju nazvala navrhovateľka, z 24. 5.\n1995 navrhovateľka znovu žiadala predsedu Okresného súdu Košice - vidiek, aby\nprijal účinné opatrenia v zmysle uznesenia E 711/93 z 21. 7. 1993. Konštatovala tiež,\nže neobdržala žiadnu písomnú odpoveď ani rozhodnutie okresného súdu, ktorý by\nzaviazal povinného uhradiť trovy konania.\nAj z listu Krajského súdu v Košiciach ( Spr. 11229/96 zo 16. 12. 1996)\nvyplýva, že navrhovateľka celý čas, to znamená, až do podania podnetu na Ústavný\nsúd SR, sa domáhala svojho práva a realizácie rozsudku výkonom rozhodnutia, bola\nsúčinná v celom konaní a jej správanie v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako\ntaké, ktoré by tiež prispelo k prieťahom v konaní. Rovnako to potvrdzuje jej list z 27.\n1. 1997 adresovaný predsedovi Okresného súdu Košice - okolie (právny nástupca\nOkresného súdu Košice - vidiek), ktorým ho žiadala, aby sa osobne angažoval a\ndohliadal nad tým, aby sa\n\nurobili neodkladne\n\nrozhodnutie E 711/93 z\n21. 7. 1993 voči povinnému\n\n.\n\n6\n\ntaké\n\nopatrenia\n\naké\n\nukladá\n\nSťažnosťou na prieťahy v konaní vo veci E 711/93 sa navrhovateľka domáhala\nnápravy aj na Krajskom súde Košice. Vyplýva to z listu predsedu Okresného súdu\nKošice - okolie (Spr. 273/98 z 18. 5. 1998) doručeného navrhovateľke ako odpoveď\nna sťažnosť z 2. 4. 1998, ktorá bola Okresnému súdu Košice - okolie postúpená z\nKrajského súdu v Košiciach.\nPrávo na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov je v čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR formulované\n\nbezpodmienečné, resp. bezvýnimočné. Vzťahuje sa na\n\nvšetky subjektívne práva a nie je z jeho dodržiavania umožnená žiadna výnimka.\nObdobnú úpravu (pokiaľ ide o občianske práva alebo záväzky) upravuje aj čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská\nrepublika viazaná.\nPokiaľ ide o primeranosť lehoty, neplatí pre všetky prípady rovnako\n\npresne\n\nohraničená lehota. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, ktorá je kompatibilná s\nustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, primeranosť lehoty sa\nposudzuje vždy osobitne, podľa každého konkrétneho prípadu. Okrem už\nnaznačeného správania sa a súčinnosti účastníkov konania (navrhovateľa, či\nsťažovateľa) dôležitým kritériom pri posudzovaní primeranosti lehoty je zložitosť\nprerokovávanej veci a spôsob, ktorým orgán túto vec prerokováva. Do spôsobu súdu,\nktorým vec prerokováva patrí aj povinnosť súdu dbať o to, aby každý na konaní\nparticipujúci, napr. aj znalec, tlmočník apod. konal tak, aby nedochádzalo k\nzbytočným prieťahom. Osobitné, resp. výnimočné okolnosti môžu byť tiež jedným z\nkritérií, či v konkrétnom prípade došlo k prieťahom v konaní, alebo či vec bola\nprerokovaná v primeranej lehote.\nZa začiatok lehoty sa spravidla považuje deň podania návrhu na súd; pokiaľ\nide o koniec lehoty táto sa posudzuje ako celok až do okamihu, kedy súd ukončí\nprávnu neistotu vo veci, ktorá bola predmetom prerokovávania pred súdom.\n\n7\n\nZložitosť prerokovávanej veci z hľadiska skutkového a z hľadiska právnej\núpravy relevantnej pre prerokovávanú vec, je druhým základným kritériom prieťahov\nv konaní.\nPredmetom konania pred okresným súdom bol návrh na výkon rozhodnutia\nvyprataním nehnuteľnosti. Okresný súd Košice - vidiek uznesením E 711/93-8\nz\n21. 7. 1993 nariadil výkon rozhodnutia podľa vykonateľného rozsudku Okresného\nsúdu Košice - vidiek zo dňa 2. 10. 1991 sp. zn. 6 C 565/91-21 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu\n\nKošice\n\n326/91-39, ktorý\n\nnadobudol\n\nprávoplatnosť 20. 2. 1992 vyprataním nehnuteľnosti zapísanej na LV\n\nkat.\n\núzemie\n\nsp.\n\nzn.\n\n13\n\nCo\n\n, dom, dvor, vrátane obytných miestností rodinného\n\ndomu, hospodárske miestnosti, komoru, sklad, maštaľ, sklad uhlia a stodolu\nnachádzajúcich sa na parcele\n\n. Súčasne súd zaviazal povinného (\n\n) uhradiť trovy konania za výkon rozhodnutia vo výške 300,- Sk oprávnenej.\nUznesením E 711/93-25 Okresný súd Košice - vidiek 18. 7. 1995, teda dva\nroky po nariadení výkonu rozhodnutia, zastavil výkon rozhodnutia a v odôvodnení\nuviedol, že po nariadení výkonu rozhodnutia zistil, že oprávnená osoba previedla\nvlastnícke právo predmetnej nehnuteľnosti dňa 15. 10. 1991 na\npodľa odôvodnenia súdu\nzapísaných na liste vlastníctve\n\n, čím\n\nuž nebola vlastníčkou nehnuteľnosti\nkat. územia\n\nprávo rozhodnutím priznané. Proti tomuto uzneseniu sa\n\na zaniklo jej\nodvolala\n\nna Krajský súd v Košiciach. Navrhla zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a\npokračovať vo výkone rozhodnutia. Tento uznesením 14 Co 158/96-37 (31. októbra\n1996) zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V\nodôvodnení uznesenia Krajský súd Košice zdôraznil, že pri nariadení výkonu\nrozhodnutia nebolo prihliadnuté na námietku povinného, že oprávnená nie je\nvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, lebo k zmene vlastníka došlo ešte pred\nvydaním titulu (k prevodu vlastníctva došlo 16. 10. 1991 a podkladový rozsudok bol\nvydaný 25. 10. 1991) a preto tu neboli skutočnosti, ktoré nastali po vydaní\nvykonávaného rozhodnutia. Okolnosti, ktoré znamenajú zánik práva v titule\n\n8\n\nuvedeného a ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon dovoľuje uplatňovať len v\nobčianskom súdnom konaní spôsobom na to určeným, t. j. nie vo vykonávacom\nkonaní.\nZa tohto stavu, odôvodnil ďalej Krajský súd Košice, „zastavenie rozhodnutiu\npodľa § 268 ods. 1 písm. g) OSP s odôvodnením, že po vydaní rozhodnutia zaniklo\nprávo ním priznané, nemá oporu v zistenom skutkovom stave a naviac neprípustným\nspôsobom reviduje uznesenie odvolacieho súdu z 13. 9. 1993 č. k. 15 Co 338/93-8. Už\nv tomto rozhodnutí totiž odvolací súd uzavrel, že pri výkone rozhodnutia možno\nprihliadať len na také skutočnosti, ktoré nastali po vydaní vykonávaného rozhodnutia\na nemožno akceptovať to, čo sa udialo pred jeho vydaním“.\nZložitosť veci z hľadiska skutkového stavu a právnej úpravy ako jedno z troch\nzákladných kritérií, či prieťahy v konaní boli odôvodnené alebo boli zbytočné, v\ndanom prípade nemožno preto považovať za odôvodnenie prieťahov v konaní, teda\nza ospravedlňujúce prieťahy, resp. za prejednanie veci v primeranej lehote.\nUž v rozsudku Okresného súdu Košice - vidiek (právny predchodca Okresného\nsúdu Košice - okolie) č. k. 6 C 565/91-21, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. 2. 1992,\nbolo vykonaným dokazovaním zistené, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou\nnehnuteľnosti (vypratanie, ktorých bolo predmetom výkonu rozhodnutia E 711/93),\nčo preukázala listom vlastníctva. Povinný vyprataním nehnuteľnosti (podľa\nodôvodnenia označeného rozsudku) vo svojej výpovedi uviedol, že vlastníctvo\nnavrhovateľky uznáva, ako aj spôsob užívania nehnuteľnosti. Skutočnosť, že povinný\ndisponovanie\n\nnavrhovateľky\n\nsvojim\n\nvlastníctvom\n\nvyužíval\n\nna\n\npodávanie\n\nopakovaných návrhov tiež nemožno kvalifikovať ako zložitosť skutkového stavu\nalebo zložitosť právnej úpravy relevantnej pre namietanú vec. Jednoznačne to tiež\npotvrdzuje vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Košiciach 14 Co 158/96-37,\nktorým zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení výkonu rozhodnutia a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n\n9\n\nTreba ale poznamenať, že zložitosťou skutkového stavu alebo právnej úpravy\nneodôvodňuje vo svojich odpovediach prieťahy v konaní ani predseda Okresného\nsúdu Košice - okolie.\nSpôsob, ktorým orgán vec prerokovával ako kritériom prieťahov, je vzhľadom\nna vyššie uvedené preto príčinou prieťahov, ktoré ústavný súd kvalifikuje ako také,\nktorým sa bolo možné vyhnúť v konaní namietanom navrhovateľkou. Okrem už\nuvedených rozhodnutí a vybratých častí ich odôvodnení, vyplýva to aj z odpovede\npredsedu Okresného súdu Košice - okolie (z 25. 3. 1997) na prieťahy v konaní vo\nveci č. k. E 711/93. Hneď v úvode listu predseda súdu uvádza, že „od posledného\nrozhodnutia krajského súdu v tejto veci a doručenia nášmu súdu uplynuli len 3\nmesiace, čo na našom súde nie je možné považovať za prieťah vzhľadom na veľké\nmnožstvo vecí v senáte u jednotlivých sudcov. Celkove však nebol zrealizovaný\nvýkon rozhodnutia od roku 1993 len preto, že vo veci sa stále koná o návrhoch na\nzastavenie výkonu rozhodnutia, ktoré podáva povinný. Terajšie uznesenie krajského\nsúdu o zrušení uznesenia nášho súdu o zastavení výkonu rozhodnutia sa stalo\nprávoplatným 23. 1. 1997. Od tej doby súd vo veci nevykonal žiaden úkon, pretože\nod podania Vašej sťažnosti od 28. 1. 1997 bol spis za účelom jej vybavenia v mojej\ndispozícii. V ďalšom predseda súdu uvádza, že „vzhľadom na personálne obsadenie\nsúdu, na ekonomické možnosti, dopravné prostriedky a pod. momentálne nie je\nmožné zrealizovať vypratanie nehnuteľnosti, pokiaľ sa v nej nachádzajú veci patriace\npovinnému, pretože súd nemá možnosť ich náležite zabezpečiť proti poškodeniu a\nodcudzeniu“.\nZáverečná veta „v záujme zrealizovania exekúcie by bolo pre Vás\nnajjednoduchšie riešenie obrátiť sa na niektorý z exekútorských úradov v Košiciach,\nktorý je na takéto úkony pripravený lepšie ako súd“, z hľadiska výpovednej hodnoty,\nnota bene, ak je vyslovená po štyroch rokoch od začiatku namietaného konania a viac\nako päť rokov od začiatku konania o ochrane vlastníckeho práva je presvedčivým\ndôkazom plnenia povinnosti súdu súvisiacich s ústavným právom na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov.\n\n10\n\nSpôsob, akým súd vec rieši, je zrejmý aj z listu predsedu Okresného súdu\nKošice - okolie Spr. 844/97 (doručený Ústavnému súdu SR 2. 1. 1998) adresovaného\na Ústavnému súdu SR doručeného na vedomie. V liste odpovedá\npredseda súdu navrhovateľke na sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci E 711/93,\nktorá bola odstúpená (21. 11. 1997) Krajským súdom v Košiciach. V odpovedi sa\nuvádza, že „od 28. 1. 1997 až do 2. 7. 1997 sudkyňa vo veci nekonala, pretože sa\nvenovala ostatným 230 veciam, ktoré má v senáte. Od 2. 7. 1997 do 15. 9. 1997 bola\nPN a jej zlý zdravotný stav ovplyvnil aj predchádzajúcu nečinnosť vo veci, pretože\nuž pred nástupom na operáciu zdravotné problémy ovplyvňovali jej pracovné\nvýsledky. Dňa 4. 11. 1997 podal povinný návrh na odklad výkonu rozhodnutia, o\nktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté a do konca roku 1997 zrejme ani nebude, pretože\nsudkyňa čerpá dovolenku od 17. 12. 1997 do 7. 1. 1998.\nÚstavný súd SR v súlade s konštantnou judikatúrou Európskeho súdu pre\nľudské práva vo svojich rozhodnutiach už viackrát zdôraznil, že je povinnosťou súdu\na sudcu organizovať prácu tak, aby nedochádzalo k neodôvodneným prieťahom v\nkonaní. Nesprávna organizácia práce, ako aj iné nedostatky v činnosti súdu, ho\nnezbavujú zodpovednosti za plnenie povinností súvisiacich s právom každého na\nprerokovanie veci (v primeranej lehote) bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ ide o\npreťaženosť súdu, táto sa ospravedlňuje len výnimočne, pokiaľ príslušný súd urobil\nvšetko pre to, aby táto prekážka bola čo najskôr zlikvidovaná.\nPlatí to aj v posudzovanom prípade, v ktorom príčinou prieťahov v konaní\nbola nesprávna a nedostatočná organizácia práce. Za takúto treba považovať určenie\nčerpania dovolenky na zotavenie sudkyni konajúcej v namietanej veci aj napriek\nmnožstvu nevybavených vecí a s tým spojené avizovanie ďalších prieťahov. K iným\nnedostatkom\n\npatrí, po štyroch rokoch trvania konania\n\nodkaz na iný orgán -\n\nexekútorsky úrad z dôvodov lepšej pripravenosti ako súd, ale aj nedodržanie a\nrevidovanie uznesenia odvolacieho súdu. V konaní nebolo teda preukázané plnenie\npovinnosti postupovať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie vybavená a aby sa predišlo\nzbytočným prieťahom. Súd ako štátny orgán vykonáva štátnu moc (súdnu) menom\n\n11\n\nštátu. Menom štátu za podmienok a spôsobom ustanoveným v súlade s ústavou\nposkytuje aj súdnu ochranu práv občana.\nPreto Ústavný súd SR vychádzajúc z ústavného práva na súdnu ochranu a jeho\nprocesných postulátov a posúdiac všetky hodnotiace kritéria prieťahov v konkrétnom\nkonaní súdu, vyhovel podnetu navrhovateľky a rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok\nV Košiciach 7. júla 1998\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Ľubomír\n\nDobrík\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}