{"guid": "ussr:566ae841-d640-4fc2-a63f-ac7011e0598a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.62.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 62/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 62/98 z 20. 7. 1999", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júla 1999, sp. zn. II. ÚS 62/98, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.62.1998.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Anna Danielčáková", "sudca_id": 1109, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/anna-danielcakova-1109", "datum_vydania": "1999-07-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-42.odsek-1", "nazov": "čl. 42 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-42.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 42 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 42 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 42 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-42", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/566ae841-d640-4fc2-a63f-ac7011e0598a", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.62.1998.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.62.1998.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.62.1998.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 62/98\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí senátu 20. júla 1999\nvo veci podnetu\n\no porušení čl. 42 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky takto\nrozhodol:\nKonanie o podnete\n\nz a s t a v u j e.\n\nOdôvodnenie\nPodnetom z 9. októbra 1998\n\n,\n\n,\n\nzastúpený advokátom JUDr. Dušanom Hudákom, Advokátska kancelária, Košice\n(ďalej len „navrhovateľ“), žiadal Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„Ústavný súd SR“) začať konanie o porušení jeho práva na vzdelanie upraveného v čl.\n42 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“).\nK porušeniu označených ústavných článkov došlo podľa navrhovateľa tým, že\npodľa odôvodnenia rozhodnutia dekana Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa\nŠafárika v Košiciach č. j. 1593/98 z 26. 6. 1998, ktorým nebol prijatý na riadne\nštúdium formou denného štúdia na tejto fakulte, jediným kritériom pre prijatie na\nštúdium bol dosiahnutý počet bodov na písomnom teste. Dekan fakulty prijal, podľa\nnavrhovateľovho tvrdenia, všetkých tých uchádzačov, ktorí dosiahli minimálne 36\n\nbodov. On dosiahol 35 bodov, čo je iba o jeden bod menej, ako bola určená hranica\npre prijatie. Preto sa domnieval, že jeho včas podané odvolanie je dôvodné a že rektor\nnemôže porušiť kritériá určené Akademickým senátom Právnickej fakulty UPJŠ ani\nv odvolacom konaní, a že ak sa v rámci odvolania prijmú ďalší uchádzači, tak iba tí,\nktorí nasledovali v poradí dosiahnutých bodov. Rektor Univerzity Pavla Jozefa\nŠafárika však podľa tvrdenia navrhovateľa v rámci odvolacieho konania prijal dvanásť\nči trinásť uchádzačov, ktorí získali podstatne menej bodov ako on.\nK tomuto postupu vyslovil navrhovateľ názor, že rektor Univerzity UPJŠ\nv Košiciach svojím rozhodnutím 1077/1998 z 21. 7. 1998, ktorým zamietol jeho\nodvolanie, porušil Ústavu SR, konkrétne čl. 12, podľa ktorého „ľudia sú rovní\nv dôstojnosti i v právach“. Základné práva, medzi ktoré patrí aj právo na vzdelanie\npodľa čl. 42 Ústavy SR, pokračoval v odôvodnení navrhovateľ, sa zaručujú všetkým\nrovnako. Nikoho nemožno zo žiadnych dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo\nznevýhodňovať. Skutočnosť, že na štúdium boli prijatí takí uchádzači, ktorí dosiahli\nmenej bodov ako navrhovateľ, preto považuje za neodôvodnené zvýhodnenie iných,\nporušením ústavnej zásady rovnosti v právach.\nPredmetom námietok porušenia ústavnosti bolo jedno zo základných práv, teda\npráv, ktorých preskúmanie v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR nemôže byť vylúčené\nz právomoci súdu. Pretože zákonná úprava práva na vzdelanie je interpretovaná a\nuplatňovaná v praxi tak, že vylučuje preskúmavanie rozhodnutí orgánu právnickej\nosoby, ktorá rozhoduje o prijatí uchádzača na štúdium, Ústavný súd SR využil\nmožnosť podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy SR a navrhovateľov podnet prijal na ďalšie\nkonanie (uznesenie II. ÚS 62/98-13 zo 17. novembra 1998).\nPodľa ustanovenia § 29 ods. 5 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nzákona č. 293/1995 Z. z. (ďalej len „zákon o konaní pred Ústavným súdom SR“)\nzaslal (24. novembra 1998) Ústavný súd SR\n\npodnet navrhovateľa druhému\n\núčastníkovi - rektorovi Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach s tým, aby sa\n\n2\n\nk nemu v určenej lehote vyjadril. Vzhľadom na to, že navrhovateľ ako dôkaz uviedol a\nk podnetu priložil len rozhodnutie dekana Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach č. j.\n1593/98, odvolanie proti označenému rozhodnutiu z 30. 6. 1998 a rozhodnutie rektora\nUniverzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach zn. 1077/1998\n\na nenavrhol ďalšie\n\ndôkazy svojich tvrdení, súd si vyžiadal súčasne Štatút Právnickej fakulty UPJŠ,\nŠtudijný a skúšobný poriadok magisterského štúdia Právnickej fakulty UPJŠ, zoznam\nuchádzačov o štúdium – študentov prijatých v školskom roku 1998/1999 a ich bodové\nhodnotenie, resp. počet bodov a zoznam uchádzačov o štúdium prijatých v tom istom\nškolskom roku v odvolacom konaní, vrátane hľadísk (kritérií) prijímania v odvolacom\nkonaní.\nPrijatý podnet a vyžiadanie vyjadrenia k podnetu Ústavný súd SR zaslal\n24. novembra 1998 aj navrhovateľom označenému ďalšiemu druhému účastníkovi\nkonania – dekanovi Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Keďže zásielka sa vrátila\nako nevyžiadaná v odbernej lehote, súd opakovane 28. decembra 1998 zaslal zásielku\ndekanovi označenej fakulty. Táto opakovaná zásielka sa tiež vrátila späť ako\nnevyžiadaná. K prevzatiu zásielky Právnickou fakultou UPJŠ a zaslaniu vyžiadaných\nmateriálov došlo až 14. júna 1999.\nInformácie o prijímacom konaní pre školský rok 1998/1999, ktoré podľa\ntelefonického vyjadrenia dekana Právnickej fakulty UPJŠ sú hľadiskami na určenie\npotrebnej spôsobilosti a spôsob jej overovania v zmysle zákona o vysokých školách,\nboli doručené 18. júna 1999.\nRektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach prof. Ing. Dušan\nPodhradský, DrSc., vo svojom stanovisku k podnetu navrhovateľa z 10. decembra\n1998, doručenom na Ústavný súd SR 14. decembra 1998, hneď v úvode konštatoval,\nže podľa zákona o vysokých školách o prijatí uchádzača na vysoké školy, ktoré sa\nčlenia na fakulty, rozhoduje dekan. Proti rozhodnutiu dekana sa podľa § 18 ods. 2\nzákona môže uchádzač odvolať rektorovi. Rektor vo svojom stanovisku tiež uviedol,\nže hľadiská na určenie potrebnej spôsobilosti a spôsob jej overovania schvaľuje na\n\n3\n\nnávrh dekana akademický senát fakulty, ale zákon neustanovuje kritériá, podľa\nktorých sa má rektor rozhodnúť, „že kedy áno a kedy nie“ (zrejme prijať alebo\nneprijať uchádzača na štúdium), a ani v Štatúte UPJŠ sa takéto kritériá nenachádzajú.\nRovnako takéto kritériá nevydal ani on a Akademický senát UPJŠ „jeho rozhodovacie\nprávo bez vyhlásenia podmienok akceptoval“. V rámci odvolacieho konania, uviedol\nďalej rektor vo svojom vyjadrení, rieši rovnako ako ostatní rektori Slovenskej\nrektorskej konferencie „zreteľahodné odvolania, ktoré súvisia napr. so sociálnymi,\nzdravotnými, etnickými problémami uchádzačov,\n\ns uchádzačmi, ktorí majú štatút\n\nSlovákov žijúcich v zahraničí, s víťazmi olympiád, reprezentantmi v športe a umení,\ns prípadmi súvisiacimi s podporou univerzity a pod.“ Vyslovil tiež názor, že pri\nodvolacom konaní nemôže\n\npreto byť\n\npre rektora kritériom len bodové poradie\n\nuchádzačov, obdobne ako to aplikuje nad čiarou dekan. Odvolanie by bolo podľa\nrektora len posúvaním čiary a stratilo by zmysel. Ústavné právo študovať na vysokej\nškole, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, bolo podľa názoru rektora v plnej miere\nuplatnené tým, že „menovaný po podaní prihlášky sa mohol zúčastniť prijímacích\npohovorov“. Vyjadrenie rektora rezultuje do záveru, že „fakulta vysokej školy má\nprávo stanoviť si poradie spôsobilých uchádzačov, napr. formou bodového poradia,\nv ktorom sa podnecovateľ mohol umiestniť tak, aby bol prijatý, rektor je však vo\nsvojom rozhodnutí v danom prípade nezávislý“.\nSvoje vyjadrenie zo 10. 12. 1998 rektor doplnil listom z 21. 12. 1998. Podľa\ndoplneného stanoviska „právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky pôsobia\nsubsidiárne. To je všeobecná zásada, ktorá podľa označeného vyjadrenia plynie z čl.\n124 a násl. Ústavy SR, zo zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj\nz konštantnej judikatúry ústavného súdu v iných veciach. Táto subsidiarita údajne\nznačí, „že vznik právomoci ústavného súdu na základe prijatého podnetu na začatie\nkonania predpokladá, že podnecovateľ využil všetky právne a procesné prostriedky na\nnápravu …“. V tejto kauze, pokračuje vyjadrenie, však podnecovateľ tieto zákonné\nprostriedky nevyčerpal, a preto bolo z jeho strany „predčasné a neopodstatnené obrátiť\nsa priamo na Ústavný súd“. Podľa názoru rektora bol navrhovateľ „povinný“ využiť na\nnápravu najprv podnet na Ministerstvo školstva SR na kontrolu dodržiavania\n\n4\n\nvšeobecne záväzných právnych predpisov v prijímacom konaní na vysokoškolské\nštúdium podľa § 15 ods. 1 písm. i) zákona o vysokých školách a až po neúspechu\ns podnetom „by sa azda dalo uvažovať o právnej možnosti obrátiť sa s podnetom na\nústavný súd“.\nÚstavný súd v konaní o podnete uplatní svoju právomoc až vtedy, keď\nnavrhovateľ využil všetky právne prostriedky ochrany svojho ústavného práva alebo\nslobody, ktoré sú mu dostupné. Táto požiadavka sa vzťahuje len na tie prostriedky\nochrany ústavného práva, ktoré môžu prispieť k účinnej právnej ochrane. Ústavný súd\nSR rozhodol, že právny prostriedok, ktorý navrhovateľ nemôže uplatniť osobne a\ns ktorým sa ako právny účinok nespája priame odstránenie opodstatnene namietnutého\nporušenia ústavného práva alebo slobody, nemá povahu právneho prostriedku, ktorý\nnavrhovateľ musí využiť skôr, ako sa v konaní pred Ústavným súdom SR môže\nuchádzať o ochranu svojich práv podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy SR. Podnet na\nMinisterstvo školstva SR na kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych\npredpisov v prijímacom konaní na vysokoškolské štúdium podľa § 15 ods. 1 písm. i)\nzákona o vysokých školách nemá také právne účinky, aby zakladal povinnosť uplatniť\nho pred podaním podnetu na Ústavný súd SR. Preto ústavný súd odmietol námietku\nrektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ktorou spochybňoval využitie opravných\nprostriedkov navrhovateľom.\nNavrhovateľ k tvrdenému porušeniu čl. 42 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR\nako dôkazy doložil rozhodnutie dekana Právnickej fakulty UPJŠ č. j. 1593/98 o\nneprijatí na štúdium na tejto fakulte v školskom roku 1998/1999, odvolanie\nnavrhovateľa proti označenému rozhodnutiu dekana a rozhodnutie rektora Univerzity\nPavla Jozefa Šafárika, ktorým zamietol navrhovateľovo odvolanie bez (označenia)\nnávrhu dôkazov svojich tvrdení. Navrhnutie a predloženie dôkazov v podnete\ntvrdených\n\nskutočností súd opakovane\n\nžiadal pri osobných účastiach v budove\n\nÚstavného súdu SR, telefonicky, ako aj v advokátskej kancelárii od navrhovateľovho\nzástupcu, ale bezúspešne.\n\n5\n\nUstanovenia § 31a zákona o konaní pred Ústavným súdom SR umožňujú\nprimerané použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku na konanie, ak zákon\nneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje. Keďže tieto zákonné podmienky boli\nsplnené, Ústavný súd SR ďalej postupoval s primeraným použitím ustanovení OSP o\ndokazovaní. Za účelom objasnenia skutkového stavu veci si súd vyžiadal od druhého\núčastníka konania tiež vyššie označené dokumenty, bez ktorých by nemohol ďalej vo\nveci konať. Pretože rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika vo svojom stanovisku\noznámil, že požadované dokumenty nemá k dispozícii, tieto si Ústavný súd SR\nvyžiadal od dekana Právnickej fakulty UPJŠ. Dekan Právnickej fakulty UPJŠ zásielku\n2-krát neprevzal. Až keď mu bola\n\ndoručená\n\nkuriérom, doručil aj on spolu so\n\nsprievodným prípisom zo 14. júna 1999 na Ústavný súd SR vyžiadané zoznamy a\nŠtatút Právnickej fakulty UPJŠ.\nNa tomto základe, resp. po preštudovaní doručených materiálov predseda\nsenátu vytýčil pojednávanie v tejto veci na 15. júl 1999. Dva dni pred vytýčeným\npojednávaním navrhovateľov zástupca zobral návrh vo veci prijatého podnetu\nv celom rozsahu späť.\nPodľa ustanovenia § 31a zákona o konaní pred Ústavným súdom SR na konanie\na rozhodovanie o prijatom podnete sa primerane použijú ustanovenia tretej časti druhej\nhlavy štvrtého oddielu tohto zákona.\nSpäťvzatie návrhu je upravené v § 54 citovaného zákona. „Ak sťažovateľ\nvezme svoju ústavnú sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví. To neplatí, ak\nÚstavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa z dôvodov hodných osobitného\nzreteľa.“ Podľa druhej vety tohto ustanovenia v prípade, ak Ústavný súd SR z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa nepripustil späťvzatie návrhu, nemá toto späťvzatie za\nnásledok zastavenie konania.\nZa zreteľa hodný dôvod v prípade prijatého podnetu považoval Ústavný súd SR\nskutočnosť, že predmetom jeho námietok bolo ústavné právo na vzdelanie, ktoré sa\n\n6\n\nnetýka len dvojstranného právneho vzťahu medzi konkrétnym navrhovateľom a\nkonkrétnou vysokou školou, ale postup pri prijímaní uchádzačov o štúdium na vysokej\nškole sa týka všetkých potenciálnych uchádzačov na všetkých vysokých školách.\nZ toho dôvodu Ústavný súd SR ako súdny orgán ochrany ústavnosti nemohol\njemu danými ústavnými prostriedkami nereagovať na túto skutočnosť. Preto\nnepripustil späťvzatie návrhu a pokračoval v konaní ďalej. Pojednávanie vo veci\nprijatého podnetu bolo odročené na 20. júl 1999.\n19. júla 1999, deň pred vytýčeným pojednávaním, navrhovateľ\nodvolal plnú moc advokátovi JUDr. Dušanovi Hudákovi, Košice, Štúrova 20, ktorú\nmu udelil na zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR začatom na podnet\n9. októbra 1999.\n\nKedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za\nktorých môže vo veci konať. Podľa ustanovenia § 22 zákona o konaní pred Ústavným\nsúdom SR navrhovateľ a po prijatí podnetu aj ten, kto ho podal, musí byť v konaní\nzastúpený advokátom alebo komerčným právnikom.\nPovinné zastúpenie advokátom alebo komerčným právnikom v konaní platí po\ncelý čas konania aj na základe prijatého podnetu a aj po nepripustení späťvzatia\nnávrhu. Ústavný súd SR nemá právomoc ustanoviť navrhovateľovi advokáta alebo\nkomerčného právnika proti jeho vôli, aby ho zastupoval v konaní pred Ústavným\nsúdom SR. Podmienku zastúpenia navrhovateľa zákon nedovoľuje odpustiť.\nNesplnenie tejto zákonom ustanovenej podmienky je preto nedostatkom podmienky\nkonania pred Ústavným súdom SR a má za následok zastavenie konania. Preto\nÚstavný súd SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n7\n\nV Košiciach 20. júla 1999\n\nJUDr. Ján D r g o n e c\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["porušovanie Ústavy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}