{"guid": "ussr:c2f1f890-aa11-416e-bde5-d3ab12e5a844", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.51.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 51/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 51/00 z 19. 7. 2000", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. júla 2000, sp. zn. II. ÚS 51/00, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.51.2000.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Alexander Brostl", "sudca_id": 1089, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/alexander-brostl-1089", "datum_vydania": "2000-07-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c2f1f890-aa11-416e-bde5-d3ab12e5a844", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.51.2000.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.51.2000.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.51.2000.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 51/00-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu\n19. júla 2000 predbežne prerokoval podnet Ing. K. K., bytom N., vo veci porušenia\njeho základných práv podľa čl. 16 a čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom\nOkresného súdu v Prievidzi z 20. júla 1998 sp. zn. 1 T 124/97 a uznesením Krajského\nsúdu v Trenčíne zo 16. marca 1999 sp. zn. 3 To 199/98, ako aj porušenia jeho práva na\nspravodlivý proces a takto\nr o z h o d o l:\n1. Podnet Ing. K. K. v časti namietajúcej porušenie svojho základného práva na\nnedotknuteľnosť osoby podľa čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky a svojho základného\npráva na osobnú slobodu podľa čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v časti\npožadujúcej zrušenie rozhodnutí Okresného súdu v Prievidzi vo veci sp. zn.\n1 T 124/97 a Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 3 To 199/98 o d m i e t a pre\nnepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky na prerokovanie veci.\n2. Podnet Ing. K. K. v časti namietajúcej porušenie svojho práva na spravodlivý\nsúdny proces o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo\n2. mája 2000 doručené podanie Ing. K. K. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom N.,\noznačené ako „Žaloba pre hrubé porušovanie ľudských práv občana a hrubé\nporušovanie zákonov“, ktoré navrhovateľ na základe výzvy ústavného súdu doplnil\nsvojím podaním doručeným ústavnému súdu 16. júna 2000. V liste doručenom\nústavnému súdu 12. júla 2000 navrhovateľ ako prílohu k svojmu podaniu poslal\nuznesenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne č. p. KRP-114/PP2000, ktoré však s predmetným podaním vecne nesúvisí.\nZ obsahu podnetu a priložených listinných dôkazov na obsah tvrdení v ňom\nuvedených ústavný súd zistil, že Okresný súd v Prievidzi rozsudkom z 15. októbra\n1997 č. k. 1 T 124/97-230 oslobodil obžalovaného Ing. K. K. spod obžaloby pre\ntrestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a), § 156 ods. 1 písm.\na) a ods. 3 Trestného zákona. Na základe odvolania podaného okresnou prokurátorkou\nv Prievidzi Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 17. februára 1998 zrušil napadnutý\nrozsudok s tým, aby Okresný súd v Prievidzi vec v potrebnom rozsahu znovu\nprejednal a rozhodol. Okresný súd v Prievidzi rozsudkom z 20. júla 1998 rozhodol\no tom, že obžalovaný Ing. K. K. spáchal trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa\n§ 155 ods. 1 písm. a), § 156 ods. 1 písm. a) a § 156 ods. 3 Trestného zákona a odsúdil\nho na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom na\nskúšobnú dobu 1 roka. Tento proti nemu podal odvolanie, ktoré však Krajský súd\nv Trenčíne zamietol uznesením sp. zn. 3 To 199/98.\nNavrhovateľ videl porušenie svojich základných práv upravených v čl. 16 a 17\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní verejného činiteľa\n„nezákonne obmedzujúcom jeho osobnú slobodu“ a nedotknuteľnosť jeho osoby\na namietal aj porušenie práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti namietal, že\n\n2\n\nOkresný súd v Prievidzi i Krajský súd v Trenčíne namiesto rozhodnutia chrániaceho\njeho osobnú slobodu a nedotknuteľnosť jeho osoby, ho uznali vinným zo spáchania\ntrestného činu útoku na verejného činiteľa. Z obsahu podania vyplynulo, že\nnavrhovateľ sa ním domáhal „vydania takého rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorým\nbudú zrušené napadnuté trestné rozhodnutia Okresného súdu v Prievidzi a Krajského\nsúdu v Trenčíne“, ktorými boli porušené jeho základné ľudské práva upravené v čl. 11\n(v spojitosti s právom na spravodlivý proces), v čl. 16 a 17 ústavy.\nII.\nÚstavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 130\nods. 3 ústavy oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby\nnamietajú porušenie svojich základných práv a slobôd (ako sú uvedené v druhej hlave\nústavy), pokiaľ o nich nerozhoduje iný orgán. Pri predbežnom prerokovaní každého\npodnetu ústavný súd skúma jeho predpísané náležitosti, ktoré ustanovuje § 20 ods. 1\nzákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“), ako aj to, či nie sú dané dôvody ustanovené v § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde na odmietnutie podnetu. Medzi podmienky konania, splnenie ktorých\nústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého podnetu patrí aj tá, či nejde\no podnet, na prerokovanie ktorého ústavný súd nie je príslušný.\n1. Navrhovateľ predovšetkým namietal, že verejný činiteľ (veliteľ Mestskej\npolície v Prievidzi), Ing. J. K., porušil 15. augusta 1996 jeho základné ľudské práva,\nnajmä právo na osobnú slobodu zaručené čl. 17 ústavy, ako aj nedotknuteľnosť osoby\npodľa čl. 16 ústavy.\nOchrana základného práva navrhovateľa na nedotknuteľnosť osoby podľa čl. 16\nústavy (ktoré zabezpečuje aj telesnú integritu občana pred útokmi fyzického\ncharakteru) a ochrana základného práva navrhovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17\nústavy, ktoré možno obmedziť v súlade so zákonom, patria však do príslušnosti\n\n3\n\nvšeobecných súdov a nie ústavného súdu. Ústavný súd nie je v žiadnom prípade\noprávnený uskutočňovať konanie, ktoré je zákonom zverené do právomoci\nvšeobecných súdov (konanie podľa Trestného poriadku).\nPodľa svojej judikatúry ústavný súd tiež zásadne nemá žiadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil\n(II. ÚS 21/96). Do jeho právomoci nepatrí zaoberať sa rozhodnutím o vine a treste\n(II. ÚS 31/94), ani otázkou právnej kvalifikácie skutku, ktorý je predmetom trestného\nstíhania a o ktorom sa s konečnou platnosťou koná a rozhoduje pred všeobecnými\nsúdmi (I. ÚS 18/00). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach,\nktoré patria do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd nie je oprávnený zrušovať\nrozhodnutia všeobecných súdov, prípadne ich nahrádzať svojimi vlastnými\n(I. ÚS 26/93, I. ÚS 15/94).\nNakoľko navrhovateľ vo svojom podnete požadoval zrušenie označených\nrozhodnutí Okresného súdu v Prievidzi a Krajského súdu v Trenčíne, bolo potrebné\njeho podnet v tejto časti odmietnuť pre nepríslušnosť ústavného súdu na prerokovanie\nveci.\n2. Navrhovateľ vo svojom podnete ďalej namietal porušenie práva na\nspravodlivý proces. Medzi ďalšie podmienky konania, splnenie ktorých ústavný súd\nskúma pri predbežnom prerokovaní podnetu, patrí aj tá, či nejde o podnet zjavne\nneopodstatnený. Ústavný súd už viackrát rozhodol, že o zjavnej neopodstatnenosti\npodnetu možno hovoriť vtedy, „keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo\nvôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil\nnavrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa\nnamietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený podnet je preto\nmožné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil\n\n4\n\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na konanie“ (I. ÚS 66/98). Podobne ústavný\nsúd rozhodol aj v prípadoch I. ÚS 93/97, I. ÚS 87/97, I. ÚS 20/97, II. ÚS 70/99.\nÚstavný súd uznáva pôsobnosť čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ktorý upravuje právo na spravodlivý proces. Právo na\nspravodlivý súdny proces má v trestných veciach každý, ak sa rozhoduje\no oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu. Obsahom práva na spravodlivý proces\nsú podľa ústavy potom tie práva, ktoré sú obsiahnuté v jej siedmom oddiele (čl. 47 až\n50). K porušeniu práva na spravodlivý proces teda môže preto dôjsť len v dôsledku\nporušenia týchto základných práv, (ktoré patria obžalovanému ako účastníkovi\nsúdneho konania buď v zmysle ústavy alebo príslušnej medzinárodnej zmluvy).\nNakoľko navrhovateľ však nijaké z týchto práv a ani ich porušenie vo svojom\npodaní neoznačil (a to ani po výzve ústavného súdu na jeho doplnenie), bolo potrebné\njeho podnet v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnený.\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}