{"guid": "ussr:3b214506-d4d9-4838-8ce5-253e3cddb14f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/97 z 28. 10. 1997", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. októbra 1997, sp. zn. II. ÚS 47/97, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "1997-10-28", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-16", "nazov": "čl. 16 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-16", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "nazov": "čl. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 16", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 16", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 16", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-16", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3b214506-d4d9-4838-8ce5-253e3cddb14f", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1997.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1997.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1997.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 47/97\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 27. októbra 1997\nv senáte zloženom z predsedu JUDr. Júliusa Černáka, sudcov JUDr. Ľubomíra Dobríka\na JUDr. Jána Drgonca, vo veci podnetu\n, bytom\n\nako zákonnej zástupkyne dcéry\nzastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou,\n\nadvokátkou, vo veci porušovania práv dieťaťa priznaného čl. 3 a 16 Dohovoru o právach\ndieťaťa v spojení s čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky proti Slovenskej\nrepublike, zastúpenej Okresným úradom Košice I, takto\nrozhodol:\nSlovenská republika, zastúpená Okresným úradom Košice I, práva maloletej\n,\n\n, priznané čl. 3 a 16 Dohovoru o právach dieťaťa v spojení\n\ns čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky p o r u š i l a .\nVo zvyšnej časti sa návrhu n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) obdržal dňa 16. júna\n1997 podnet\n\n, bytom\n\nako zákonnej zástupkyne dcéry\n\n, na začatie konania pred ústavným súdom pre porušenie práv dieťaťa\npriznaného čl. 3 a 16 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“). K porušeniu práv\ndieťaťa podľa navrhovateľky dochádza v konaní na Okresnom úrade Košice I, na ktorom sa\ndomáhala ochrany maloletej dcéry\n\npred útokmi susedových synov\n\na\n\n.\nNavrhovateľka uviedla, že Okresný úrad Košice I - oddelenie sociálnej starostlivosti\no rodinu a dieťa, na ktoré sa obrátila so žiadosťami o pomoc, maloletému\n, ako hlavnému útočníkovi, nezabránil v útokoch na jej dcéru, ktorá v dôsledku\njeho opakovaných fyzických útokov musela byť ambulantne ošetrená a bola aj\npráceneschopná. (Svoje tvrdenie doložila lekárskymi potvrdeniami, v ktorých pediatrička\nMUDr.\n\npotvrdzuje, že dňa 10.\n\nmarca 1995 bola maloletá\n\n,\n\n, ošetrená na LSPP-FNsP, pričom bolo konštatované, že následkom úderu\nod lopty, ktorú jej do hlavy hodil\n\n, došlo u nej k pohmoždeniu záhlavia\n\ns podozrením na otras mozgu, v ďalšej lekárskej správe detská pediatrička potvrdzuje, že\nmaloletá\n\n,\n\n, utrpela dňa 17. mája 1995 úraz - pohmoždenie\n\ndriekovej oblasti po tom, čo ju\n\nkopol do chrbta.) K podaniu priložila\n\nchronologický priebeh udalostí, ktoré podľa nej dokazujú porušovanie základných práv a\nslobôd jej rodiny, ako aj korešpondenciu s obvodným prokurátorom Košice I vo veci jej\nsťažnosti proti uzneseniu o odložení veci podozrenia z trestného činu ublíženia na zdraví\nmaloletej\n\n(vec bola vedená na Obvodnej prokuratúre Košice I pod sp. zn.\n\n2 Pv 297/95-3). Matka dieťaťa doložila aj fotokópiu listu s vulgárnym textom adresovaným\nmaloletej\n\n, ktorý podľa nej doručil jej dcére maloletý sused\n\n2\n\n.\n\nNa základe toho sa domáha, aby ústavný súd vyslovil, že práva jej dcéry\nuvedené v Dohovore o právach dieťaťa v čl. 3 a 16 boli nečinnosťou\npolicajných a správnych orgánov - oddelenia sociálnej starostlivosti o rodinu a dieťa\nOkresného úradu Košice I porušené.\nII.\nÚstavný súd na neverejnom zasadnutí dňa 22. júla 1997 podnet predbežne prerokoval\na po zistení, že spĺňa náležitosti predpísané § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995\nZ. z. uznesením rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie.\nÚstavný súd:\n1. / Dňa 28. júla 1997 prípisom požiadal Okresný úrad Košice I, oddelenie sociálnej\nstarostlivosti o rodinu a dieťa, o zaslanie spisového materiálu týkajúceho sa maloletej\n. Okresný úrad bol súčasne vyzvaný na zaujatie stanoviska k veci, ako aj na\noznámenie spôsobu vybavenia podnetov pani\n\nktoré vo veci ochrany práv svojej\n\ndcéry učinila na oddelení starostlivosti o rodinu a dieťa od roku 1995.\n2. / O zapožičanie spisov bolo toho istého dňa požiadané aj Obvodné oddelenie\nPolicajného zboru Slovenskej republiky Košice-Sever.\n3. / Starosta Miestneho úradu Košice-Sever bol dňa 28. júla 1997 požiadaný\no oznámenie spôsobu vybavenia sťažnosti pani\n\nzo dňa 6. augusta 1996 pod\n\nč. 7065/96.\n4. / Odbor všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Košice I bol dňa 4. augusta\n1997 požiadaný o zapožičanie spisu č. VVS-Pr/482/96.\n5. / O vyjadrenie k veci bola dňa 5. septembra 1997 požiadaná PhDr.\n, klinická psychologička.\nOsobný spis\n\ndoručený ústavnému súdu dňa 28. augusta 1997 sp. zn.\n\nOm 224/91 obsahoval rôzne písomnosti týkajúce sa maloletej\n\n3\n\n(návrh na úpravu práv\n\na povinností rodičov, určenie výživného pre maloletú\nv Košiciach o rozvode manželstva\n\n, rozsudok Mestského súdu\n\na\n\nz roku 1987,\n\nrozhodnutie o výchovnom opatrení - formou dohľadu nad maloletou\n\nz dôvodu\n\nnedostatočnej starostlivosti o ňu jej matkou (1988), znalecké posudky znalkýň z odboru\npedopsychológie na zodpovedanie otázok týkajúcich sa vzťahov maloletej s otcom,\nrozsudok Okresného súdu Košice 1 (P 352/91-91) o zvýšení výživného). V spise sa však\nnenachádzal žiadny záznam o riešení zásahov do súkromia maloletej\n\nale ani ich\n\ndokumentovanie.\nOdbor sociálnych vecí Okresného úradu Košice I k meritu veci - nezákonným\nzásahom do súkromného života maloletej\n\n- nezaujal stanovisko; vo\n\nsvojom vyjadrení vedúca tohto odboru vlastne iba opísala situáciu v rodine\n- a to, že pre nedostatočnú starostlivosť rodičov\n\nboli maloleté deti zverené\n\ndo opatery ich starej matky. Po jej smrti ostali deti v starostlivosti otca. V tomto vyjadrení\nOkresný úrad Košice I síce konštatuje, že matka maloletej\n\ndňa 31. mája 1995 hlásila\n\nfyzické napadnutie dcéry, neuvádza sa však, akú ochranu jej oddelenie starostlivosti\no rodinu a dieťa poskytlo. V ďalšom okresný úrad uvádza, že vzhľadom na zdravotný stav\nmaloletého\n\ntento orgán nepovažoval za vhodné uloženie „výchovného\n\nopatrenia otcovi“. Verbálne útoky a urážlivé výroky na adresu maloletej\n\nnepatrili\n\npodľa vyjadrenia vedúcej oddelenia sociálnych vecí Okresného úradu Košice I do\nkompetencie tohto oddelenia. Súčasne ale neuviedla orgán, do ktorého kompetencie, podľa\njej názoru, by takéto útoky smerujúce proti maloletému dieťaťu mali patriť.\nZ osobného spisu maloletých detí\n\n(sp. zn.\n\nOm 9/84), ktorý Okresný úrad Košice I ústavnému súdu doručil bez vyzvania, bolo okrem\niného zistené, že Obvodný úrad Košice I dňa 21. júna 1995 požiadal Pedagogickopsychologickú poradňu v Košiciach o vyšetrenie maloletého\na doporučenie riešenia výchovného problému s ním, pretože sa správa agresívne voči\nspolužiačke.\n\n4\n\nVo veci vykonávalo šetrenie aj Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice - Sever,\nktoré dňa 13. augusta 1997 predložilo tri spisové materiály: PZ - P - 720/96, PZ - P - 850/96\na PZ - ČTS - 480/95 týkajúce sa podaní\n\n, ktoré na ich oddelení evidovali.\n\nV sprievodnom liste sa uvádza, že útoku na maloletú dcéru sa týka len podanie vedené pod\nčíslom PZ - ČTS - 480/95, kde podstatou šetrenia bolo ublíženie na zdraví maloletej\nktorého skutku sa dopustil maloletý\n\n. Vec bola oznámená dňa 24. mája\n\n1995. Táto vec bola pre deliktuálnu nespôsobilosť páchateľa podľa § 159 ods. 2 Tr. por.\nodložená (bolo zistené, že skutok sa stal, ale pre nedostatok veku páchateľa nebolo vo veci\nďalej konané). Proti rozhodnutiu o odložení veci (uznesenie č. ČTS - 480/95 zo dňa\n19. júna 1995) podala\n\nsťažnosť na Obvodnú prokuratúru Košice I.\n\nProkurátor obvodnej prokuratúry 20. februára 1996 pod sp. zn. 2 Pv 297/95-3 pani\noznámil, že rozhodnutie je v súlade so zákonom. Zároveň ale konštatoval, že\nexistujú výchovné opatrenia, ktorými možno postihovať aj osoby mladšie ako 15 rokov.\nKeďže návrhy v tomto smere môže podať len príslušný orgán štátnej správy, zaslal\nprokurátor dňa 20. februára 1996 signalizáciu Obvodnému úradu Košice I. Obvodný\nprokurátor navrhol vykonať v rodine maloletého\n\nšetrenie, prípadne podať\n\nsúdu návrh na začatie konania vo veci nariadenia ústavnej výchovy a týmto spôsobom\nzabrániť maloletému v páchaní ďalšej nezákonnej činnosti. O prijatých opatreniach žiadal\npodať informáciu. Až po urgencii odpovede okresným prokurátorom Obvodný úrad Košice\nI oznámil, že bol predvolaný otec maloletého\n\n, ktorý uviedol, že\n\nsprávanie jeho syna sa zhoršilo v dôsledku úrazu po autohavárii. Okresný úrad preto\nnavrhol otcovi liečenie syna v Detskej psychiatrickej liečebni v Hrani. Na ďalší dotaz\nobvodnej prokuratúry zo dňa 9. apríla 1996, ktorým žiada oznámiť opatrenia prijaté voči\nmaloletému\n\nuž Okresný úrad Košice I vôbec neodpovedal.\n\nPreskúmaním spisového materiálu Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Sever sp. zn. PZ - P- 720/96 bolo zistené, že aj tento prípad bol o. i. hlásením zásahov do\nsúkromného života maloletej\n\n. Obvodné oddelenie Policajného zboru SR vec postúpilo\n\nOkresnému úradu Košice I s tým, že za páchateľov priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu boli označení:\n\n,\n\n5\n\n- otec maloletých\n\na\n\n, ale aj\n\ns odôvodnením, že menovaná obviňuje deti a v minulosti\n\nsa už sťažovala na menovaného aj na iných susedov.\nNa základe oznámenie Obvodného oddelenia Policajného zboru SR Košice - Sever\npod č. P -720/96 zo dňa 8. októbra 1996 bolo Okresným úradom Košice I - odborom\nvšeobecnej vnútornej správy začaté konanie len vo veci priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. Vec bola vedená pod\nsp. zn. 482/96/Zá. Obvinený bol\n\n,\n\n- otec maloletého\n\n. Priestupkové oddelenie dospelo k záveru, že skutok, o ktorom sa konalo, nie\nje priestupkom. Konanie bolo zastavené. Priestupkové oddelenie sa nezaoberalo verbálnymi\nútokmi proti maloletej\n\n.\n\nZo spisového materiálu okresného úradu sp. zn. 482/96/Zá teda nevyplýva, že by sa\ntento zaoberal útokmi na maloletú\n\nnapriek tomu, že matka maloletej tieto v zápisnici\n\nspísanej pred Obvodným oddelením Policajného zboru SR Košice - Sever výslovne\nuvádzala. Priestupkové oddelenie začalo v tejto veci konanie 8. októbra 1996 a rozhodnutie\nvo veci je datované až dňom 14. júla 1997 (doručenky účastníkom sa v spise nenachádzajú).\nSpisový materiál bol ústavnému súdu zaslaný až 28. augusta 1997, pričom o zaslanie spisu\nbol Okresný úrad Košice I ústavným súdom požiadaný ešte dňa 4. augusta 1997. Jednotlivé\núkony sú datované ešte v roku 1996, posledný bol uskutočnený v januári 1997. Po tomto\ntermíne už nebol vo veci urobený žiadny úkon. Ale aj dovtedy vykonané úkony ani\nnáznakom nesmerovali k ochrane práv maloletej\n\n.\n\nMiestna kontrolórka mestskej časti Košice - Sever ústavnému súdu dňa 18. augusta\n1997 oznámila, že sťažnosť pani\n\npostúpila z dôvodu vecnej príslušnosti\n\nOkresnému úradu Košice I dňa 15. augusta 1996, o čom upovedomila aj pani\nMiestna kontrolórka v prílohe doložila prípis Krajského úradu v Košiciach zo dňa\n24. septembra 1996, ktorým jej krajský úrad oznamuje, že\nobvodného úradu prešetrila situáciu; otca maloletého\n\n„sociálna pracovníčka\n\ninformovala\n\no návrhu na\n\nkontrolné psychologické a psychiatrické vyšetrenie jeho syna. Bol upozornený na potrebu\nzintenzívnenia výchovného pôsobenia na syna a na možnosť podania podnetu na nariadenie\n\n6\n\nústavnej výchovy.“ V liste sa ďalej konštatuje, že maloletý\n\nje od roku\n\n1992, kedy mal úraz hlavy, v ambulantnom liečení MUDr.\n\na klinickej\n\npsychologičky PhDr.\n\n. V máji 1996 bol hospitalizovaný na oddelení detskej\n\npsychiatrie. Dňa 1. októbra 1996 mala byť otcovi, pri návšteve ambulancie Dr.\ndoporučená liečba v Detskej psychiatrickej liečebni v Michalovciach.\n\n,\n\n(Dr.\n\nústavnému súdu oznámila, že posledné kontrolné vyšetrenie maloletého bolo uskutočnené\nv októbri 1996. Na ďalšie ho pozvala až dňa 5. septembra 1997 a 11. septembra 1997,\nzrejme až potom, čo sa o vec začal zaujímať ústavný súd. Dotaz ústavného súdu bol Dr.\nzaslaný\n\n5. septembra 1997. Doktorka\n\npráve na termíny 5. a 11. septembra 1997;\n\npozvala\nsa ale ani na jeden termín nedostavil.)\n\nV citovanom liste Krajského úradu v Košiciach na dotaz miestnej kontrolórky\no opatreniach, ktoré majú byť prijaté odborom sociálnych vecí vo veci maloletého\n, pracovníčka Krajského úradu v Košiciach - oddelenie sociálnoprávnej\nochrany a kuratúry, do ktorého vecnej príslušnosti vec v tom čase patrila, oznámila, že sa\nzatiaľ (do 24. septembra 1996) nejavilo byť podanie podnetu na nariadenie ústavnej\nvýchovy vhodným riešením. Referát starostlivosti o rodinu oddelenia sociálnoprávnej\nochrany a kuratúry Krajského úradu Košice mal podľa ich vyjadrenia uložiť výchovné\nopatrenie - dohľad nad rodinným prostredím. Ďalej mal byť v pravidelnom kontakte\ns odborným lekárom maloletého\n\n(Ako bolo už uvedené, v kontakte s ním\n\nnebol, keďže od októbra 1996 do 5. septembra 1997, kedy sa o vec začal zaujímať ústavný\nsúd, maloletý\n\nu psychologičky nebol, ani ho tam nikto neposielal, ani nepozýval.)\n\nV spisovom materiály sp. zn. Om 9/84 Okresného úradu Košice I sa nachádzajú\nzáznamy z vyšetrení sociálnej situácie v rodine\n\nzo dňa 12. 6. 1996, 8. 8.\n\n1996 a 10. 9. 1996. Záznamy nie sú dostatočne vyplnené a nemajú skoro žiadnu výpovednú\nhodnotu. Po 10. septembri 1996 sa už žiadny záznam o šetrení sociálnej situácie, ani iný\núkon vo veci v spise nenachádza.\nNa verejnom zasadnutí senátu ústavného súdu právna zástupkyňa podnecovateľky\nuviedla, že podľa Zákona o rodine a Zákona o štátnej správe sociálneho zabezpečenia\nč. 543/1990 Zb. bol to predovšetkým Okresný úrad Košice I, ktorý mal kompetencie na to,\n\n7\n\naby mohol v praxi ochraňovať práva dieťaťa, na ktoré sa podnecovateľka odvoláva.\nPodnecovateľka využila svoje práva zakotvené v § 42 Zákona o rodine na to, aby upozornila\nna vážne zásahy do súkromia jej dcéry a výchovy následkom týchto pokračujúcich zásahov.\nUviedla, že Okresnému úradu Košice I neboli neznáme problémy, s ktorými sa maloletá\nstretávala, i to, že je dlhodobo vystavovaná fyzickým aj verbálnym útokom\nzo strany iných osôb a napriek tomu neurobil žiadne účinné opatrenia, aby k zásahom\nnedochádzalo. Na pojednávaní právna zástupkyňa podnecovateľky rozšírila návrh aj\no ustanovenie čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 1 ústavy.\nPrávna zástupkyňa Okresného úradu Košice I trvala na písomnom stanovisku zo dňa\n22. augusta 1997. Tvrdila, že ani v jednom prípade nebolo preukázané, že by sa maloletý\ndopustil nejakého trestného činu. Okresnému úradu podľa nej žiaden orgán útoky\nnehlásil, ani škola, ani obvodné oddelenie policajného zboru. Konať ale začali na základe\noznámenia pani\n\n. Výchovné opatrenie však neuložili, lebo to v tomto prípade\n\nnebolo nutné. Vec riešili dotazmi na detskú psychiatričku a psychologičku.\nV písomnom vyjadrení zo dňa 21. októbra 1997 okresný úrad namietal porušenie\nzákladného práva uvedeného v čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy\n\nstaršiemu\n\n(pričom bližšie neuviedol, kto a akým spôsobom práva pána\n\nporušil).\n\nžiadal priznať postavenie vedľajšieho účastníka v konaní pred\nústavným súdom. K rodine\n\nuviedol, že Obvodný úrad Košice IV, v obvode\n\nktorého predtým rodina bývala, uložil výchovné opatrenie formou „dohľadu“ matke\nz dôvodu zanedbávania starostlivosti o maloletú\n\n. Okresný úrad v tomto podaní vyslovil\n\nnesúhlas s tvrdením, že sa prípadu v roku 1997 vôbec nevenoval. „Dôvod pre uloženie\nvýchovného opatrenia za celý čas riešenia veci nevzhliadli.“ Okresný úrad vyslovil názor,\nže na konanie v tejto veci je príslušný všeobecný súd podľa § 11 Občianskeho súdneho\nporiadku a nie ústavný súd podľa čl. 127 ústavy.\n\n8\n\nIII.\nÚstavný súd Slovenskej republiky prijíma na ďalšie konanie len také podnety, ktoré\nobsahujú náležitosti ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., jedine\nak predkladateľ namieta porušenie vlastných práv. Podľa čl. 130 ods. 3 ústavy môže\nústavný súd začať konanie aj na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú\nporušenie svojich práv. Predkladateľka podnetu namietala porušenie práva v mene maloletej\ndcéry podľa čl. 130 ods. 3 ústavy.\nNamietať porušenie práv inej osoby môže iba zákonný zástupca takej osoby počas\ntrvania zákonného zastúpenia za predpokladu, že podnet nie je v rozpore s účelom\nzastúpenia (II. ÚS 4/96). Predkladateľka podnetu predložila podnet v mene svojej maloletej\ndcéry počas trvania zákonného zastúpenia. Podnet podala v záujme ochrany práv svojej\ndcéry, teda v súlade s účelom zákonného zastúpenia.\nUznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 47/97 zo dňa 22. júla\n1997 bol na ďalšie konanie prijatý podnet\n\n, zákonnej zástupkyne maloletej\n\n, ktorým navrhovala vysloviť, že práva jej maloletej dcéry uvedené v čl. 3\na 16 Dohovoru o právach dieťaťa boli porušené nečinnosťou Okresného úradu Košice I.\nNa pojednávaní dňa 15. októbra 1997 právna zástupkyňa navrhovateľky rozšírila podnet na\nzačatie konania o návrh na vyslovenie porušenia práv maloletej\n\nuvedených aj v čl. 19\n\nods. 2 a čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozšírenie návrhu o uvedené články súd\nuznesením pripustil.\nDňa 20. novembra 1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa. Pre\nČeskú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť na základe svojho čl. 49\nods. 2 dňom 6. februára 1991 (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí\no pristúpení k Dohovoru - č. 104/1991 Zb.). Podľa čl. 153 Ústavy Slovenskej republiky na\n\n9\n\nSlovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti z medzinárodných zmlúv, ktorými bola\nviazaná Česká a Slovenská Federatívna Republika.\nPredkladateľka podnetu namietala porušenie čl. 3 Dohovoru z dôvodu nečinnosti\nOkresného úradu Košice I vo veci ochrany práv zaručených jej dcére podľa čl. 16\nDohovoru.\nČlánok 3 Dohovoru stanovuje všeobecnú povinnosť zaistiť blaho dieťaťa všetkými\nvhodnými prostriedkami:\n„1. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej\nsa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej\nstarostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.\n2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú\nochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva\na povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho\nzodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.\n3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby inštitúcie, služby\na zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali štandardom\nustanoveným kompetentnými úradmi, najmä v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia,\npočtu a vhodnosti svojho personálu, ako aj kompetentného dozoru.“\nObsahom citovaných ustanovení je pozitívny záväzok štátu urobiť opatrenia,\nprostredníctvom ktorých sa každému dieťaťu zabezpečí možnosť uplatniť svoje práva\nzaručené Dohovorom. O pozitívnom záväzku Slovenskej republiky už ústavný súd uviedol,\nže Slovenská republika je viazaná pozitívnym záväzkom z tých medzinárodných zmlúv,\nktoré ratifikovala a vyhlásila v svojej Zbierke zákonov, pokiaľ voči pozitívnemu záväzku\nnevysloví výhradu (II. ÚS 8/96). Pretože Slovenská republika nevyslovila výhradu voči\nnamietnutým ustanoveniam Dohovoru, všetky štátne orgány Slovenskej republiky\ns právomocou konať vo vzťahoch, ktoré sú predmetom úpravy Dohovoru, majú povinnosť\npodniknúť účinné opatrenia na ochranu práv zaručených Dohovorom.\n\n10\n\nÚstavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dohovormi o ľudských\nprávach a slobodách, ktoré podľa čl. 11 ústavy majú povahu prameňa práva Slovenskej\nrepubliky, sa v Slovenskej republike nezaručuje iba to, že štátne orgány nebudú porušovať\nzákladné práva a slobody občanov. Práva a slobody zaručené ústavou štát chráni aj vo\nvzťahoch medzi súkromnými osobami. Z pozitívneho záväzku štátu vyplýva aj povinnosť\nštátnych orgánov zabezpečiť ochranu ústavou zaručeného práva, ktoré porušujú neštátne\nsubjekty.\nÚstava Slovenskej republiky zaručuje práva a slobody fyzickým osobám rozdielnou\nmierou podľa štátnej príslušnosti (čl. 52 ods. 1 a 2). Osobitný zreteľ berie na práva\nfyzických osôb za predpokladu príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine\n(čl. 33, 34). Ústava Slovenskej republiky nezaručuje práva a slobody rozdielnou mierou\nv závislosti od veku človeka. Práva a slobody sa maloletým zaručujú bez ohľadu na ich vek.\nPodľa čl. 16 Dohovoru, porušenie ktorého je v prípade maloletej\ntiež namietané jej matkou,\n„1. Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho\nsúkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na\nsvoju česť a povesť.\n2. Dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.“\nPodľa čl. 19 ods. 1 ústavy: „Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,\nosobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.“.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy: „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.“.\nPodľa čl. 19 ods. 3 ústavy: „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.“.\nAj keď predkladateľka podnetu nenamietala porušenie čl. 19 ústavy po porovnaní\nformulácie čl. 16 Dohovoru s čl. 19 ústavy ústavný súd dospel k právnemu názoru, že čl. 19\nústavy implikuje aj ochranu práva na súkromný a rodinný život maloletého spôsobom, ktorý\n\n11\n\nvýslovne zaručuje čl. 16 Dohovoru v rozsahu ochrany pred svojvoľným zasahovaním do\nsúkromného života, rodiny a pred nezákonným útokom na česť a povesť.\nPredkladateľka podnetu, ale aj obvodný prokurátor Košice I upozorňovali Okresný\núrad Košice I na okolnosti nasvedčujúce potrebu uplatniť právomoci, ktoré mu priznáva\nprávny poriadok Slovenskej republiky. Na otázku ústavného súdu, prečo obvodný úrad\nneodpovedal na dožiadanie Obvodnej prokuratúry Košice I zo dňa 9. apríla 1996, jeho\nzástupkyňa na pojednávaní odpovedala, že „dieťa (\n\n) je ešte stále v sústavnej\n\nstarostlivosti a lekárka nedala ešte konečnú správu“. Tá istá zástupkyňa okresného úradu,\nktorá spočiatku spochybnila, že k napádaniu maloletej\n\nvôbec došlo, neskôr uviedla, že\n\nnepovažovali za potrebné použiť výchovné opatrenia voči maloletému\n, lebo nebolo preukázané, že by sa niečoho takého bol dopustil. Nakoniec\nuviedla, že okresnému úradu bol známy len jeden fyzický útok a ublíženie na zdraví\nmaloletej\n\n; lebo „ak by boli vedeli o tom, že sa útoky opakujú, boli by použili všetky\n\nzákonné spôsoby a nečakali by až do tretieho zásahu“. Toto tvrdenie zástupkyne okresného\núradu vyvracia žiadosť adresovaná pedagogicko-psychologickej poradni o vyšetrenie\nmaloletého\n\nktorú okresný úrad zaslal 21. júna 1995. Žiadosť o vyšetrenie\n\nokresný úrad zaslal po 17. máji 1995, teda v čase, keď bolo maloletej\n\nvážne ublížené\n\nna zdraví už po druhýkrát.\nRozporuplné výpovede boli zo strany zástupkyne Okresného úradu Košice I\nprednesené aj v otázke zaznamenávania hlásení a sťažností matky maloletej\n\nna zásahy\n\ndo súkromia a cti jej dcéry, ako aj v otázke záujmu tohto štátneho orgánu o ňu z hľadiska\nodrazu verbálnych, písomných a fyzických útokov na jej ďalší duševný vývoj. Zástupkyňa\nokresného úradu tvrdila, že prax okresného úradu je taká, že oznámenia matky maloletej\nsa nezapisovali do jej osobného spisu, ale do spisu dieťaťa „problémového“, pričom zo\nskutočnosti, že ústavnému súdu bol bez toho, aby o to požiadal zaslaný osobný spis\nmaloletých\n\nje možné usúdiť, že za problémové vo vzťahu k maloletej\n\npovažoval Okresný úrad Košice I maloletých\n\n12\n\n.\n\nZástupkyňa okresného úradu\n\nna verejnom pojednávaní dňa 15. októbra 1997\n\nnavrhla, aby bol vypočutý pán\n\na iné osoby. Ústavný súd návrh odmietol\n\nz dôvodu, že účastníkom konania o podnete nie je iná rodina, ale Okresný úrad Košice I a že\nkonanie je vedené z dôvodu zabezpečenia ústavných práv maloletej\n\n. Proti\n\nOkresnému úradu Košice I je vedené z dôvodu, že Dohovorom o právach dieťaťa Slovenská\nrepublika prevzala záväzok, že jeho štátne orgány budú zabezpečovať tie práva dieťaťa, na\nktorých sa v tomto medzinárodnoprávnom dokumente dohodli.\nNapriek tomu, že na pojednávaní pred ústavným súdom bola zástupkyňa okresného\núradu poučená o tom, že protistrana v tomto konaní nie je rodina\n\n, ale\n\nokresný úrad, v podaní doručenom súdu dňa 21. októbra 1997 Okresný úrad Košice I znova\npoukázal na porušovanie práv „dotknutej strany“, t.j. rodiny\n\na žiadal, aby\n\nbolo priznané postavenie vedľajšieho účastníka. Tvrdenie\nOkresného úradu Košice I, že\n\nje „dotknutá strana“ je však v rozpore aj\n\ns jeho následným tvrdením, „že nebolo preukázané, aby sa maloletý\n\ndopustil\n\nnejakého trestného činu alebo priestupku, a preto nebolo nutné, aby mu zo strany Okresného\núradu Košice I bolo uložené niektoré z výchovných opatrení“.\nOkresný úrad Košice I v podaní zo dňa 21. októbra 1997 namietal pravdivosť\ntvrdení, že v roku 1997 sa prípadu vôbec nevenoval, pričom súdu neposkytol žiadny dôkaz,\nktorým by svoju aktivitu dokumentoval. Ústavný súd Slovenskej republiky zaslal\nOkresnému úradu Košice I podanie navrhovateľky spolu so žiadosťou o zaslanie spisového\nmateriálu i vyjadrenie sa k veci. Okrem iných dôkazov, vyhodnocovaním ktorých sa\nústavný súd zaoberal, to boli aj spisy Okresného úradu Košice I a písomné stanovisko\nvedúcej odboru sociálnych vecí Okresného úradu Košice I zo dňa 22. augusta 1997; ale aj\noznámenie klinickej psychologičky PhDr.\n\nzo dňa 19. septembra 1997, na\n\nzáklade ktorých ústavný súd zistil, že štátny orgán, ktorému bola zákonom zverená\nprávomoc poskytovať deťom v naliehavých prípadoch okamžitú pomoc, túto pomoc\nneposkytol napriek tomu, že dňa 31. júla 1997 jej bolo na zdraví ublížené už po\ntretí raz (matka dieťaťa doložila lekárske správy z Fakultnej nemocnice L. Pasteura - kliniky\núrazovej chirurgie a neurologickej ambulancie MUDr.\n\n13\n\n). Okresný úrad Košice I\n\ntaktiež namietal, že na konanie v predmetnej veci je príslušný všeobecný súd. K tomu je\npotrebné uviesť, že podľa § 7 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (OSP),\nv občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci, ktoré vyplývajú\nz občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných, ako aj z obchodných vzťahov\n(včítane podnikateľských a hospodárskych vzťahov), pokiaľ ich podľa zákona\nneprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy\nv občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.\nPodľa § 42 ods. 1 Zákona o rodine záujem spoločnosti na riadnej výchove detí\noprávňuje občanov aj spoločenské organizácie, aby upozornili na zásadné chovanie detí ich\nrodičov. Na takéto chovanie detí alebo vážne porušenie práv a povinností rodičov môžu\nobčania aj spoločenské organizácie upozorniť národný výbor (teraz okresný úrad), súd alebo\niný štátny orgán, ktorý je potom povinný uskutočniť vhodné výchovné opatrenia.\nPodľa § 24 písm. b) a c) zákona č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho\nzabezpečenia v znení neskorších predpisov obec poskytuje deťom v naliehavých prípadoch\nokamžitú pomoc a chráni deti pred škodlivými vplyvmi, ktoré ohrozujú ich riadnu výchovu.\nPodľa § 20 písm. a) citovaného zákona okresný úrad rozhoduje v naliehavých prípadoch\no okamžitom umiestnení dieťaťa do náhradnej výchovy nahradzujúcej výchovu rodičov\ndovtedy, kým rozhodne súd. Podľa písm. e) navrhuje súdu nariadenie a zrušenie ústavnej\nvýchovy, obmedzenie, prípadne pozbavenie rodičovských práv.\nProstriedky výchovy, ktoré môže orgán verejnej správy použiť, sú: napomenutie\nmaloletého, jeho rodičov, prípadne ďalších osôb zodpovedných za výchovu dieťaťa, dohľad\nnad maloletým a obmedzenia uložené maloletému (§ 43 Zákona o rodine). Všetky tieto\nopatrenia ukladá orgán verejnej správy podľa zákona č. 71/1967 Zb.\nPodľa § 45 ods. 3, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné\nvýchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak z iných závažných dôvodov nemôžu\nrodičia výchovu dieťaťa zabezpečiť,\n\nmôže súd nariadiť ústavnú výchovu. Návrh na\n\nnariadenie ústavnej výchovy podáva príslušný orgán štátnej správy. Podľa zákona\n\n14\n\nč. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy miestnu štátnu správu vykonávali\nokresné úrady a obvodné úrady. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona okresné a obvodné\núrady mali spolupracovať s inými štátnymi orgánmi a s obcami (1. 1. 1997 nadobudol pre\noblasť štátnej správy sociálneho zabezpečenia právoplatnosť zákon č. 222/1996 Z. z., ktorý\nnovelizoval zákon č. 472/1990 Zb.). Podľa § 1 tohto zákona sa na výkon miestnej štátnej\nsprávy zriaďujú krajské úrady a okresné úrady; iným orgánom štátnej správy, obciam alebo\niným právnickým osobám sa môže výkon miestnej štátnej správy zveriť len osobitným\nzákonom. Aj v prípade použitia ustanovení § 84 ods. 1 a 86 Trestného zákona návrh podáva\ntento orgán štátnej správy. (Podľa § 86 Tr. zák. ak je to potrebné na zabezpečenie riadnej\nvýchovy osoby mladšej ako 15 rokov, ktorá spáchala čin, ktorý by ináč bol trestným činom\nmôže jej súd nariadiť ochrannú výchovu.)\nOkresný úrad Košice I v konaní pred ústavným súdom nepredložil ani nenavrhol\ndôkaz o tom, že na žiadosť obvodného prokurátora Košice I odpovedal oznámením, aké\nopatrenia prijal proti porušovateľovi práv\n\n. Pracovníci okresného úradu\n\nniekoľkokrát upozornili otca maloletého\n\nna potrebu zintenzívnenia\n\nvýchovného pôsobenia na svojho syna. Tiež ho upozornili na možnosť podania podnetu na\nnariadenie ústavnej výchovy. K podaniu takého návrhu však nedošlo ani vtedy, keď\nmaloletý opakovane ublížil na zdraví\n\n(čím splnil aj podmienku podania\n\nnávrhu na nariadenie ochrannej výchovy podľa § 86 Tr. zák.). Pracovníčka Okresného\núradu Košice I na ústnom prerokovaní veci pred ústavným súdom nevyužitie ďalších\nzákonom ustanovených právomocí úradu odôvodnila zdravotným stavom maloletého\n. S prihliadnutím na okolnosť, že maloletý pri nehode v roku 1992 utrpel úraz\nhlavy, po ktorom sa liečil na detskej psychiatrii, Okresný úrad Košice I upustil od\nuplatnenia ďalších právomocí, neuložil mu výchovné opatrenie ani podľa § 43 Zákona\no rodine. Okresný úrad Košice I nepredložil ústavnému súdu dôkaz o tom, že svoje\nprávomoci neuplatnil až po posúdení oprávnených záujmov oboch maloletých,\na\n\n. Z vyjadrení účastníkov konania pred ústavným súdom\n\na z materiálov predložených ústavnému súdu ústavný súd usúdil, že Okresný úrad Košice I\nsa vôbec nezaoberal otázkou splnenia svojej zákonom ustanovenej povinnosti chrániť\npred škodlivými vplyvmi ohrozujúcimi jej riadnu výchovu. Nesplnením tejto\n\n15\n\npovinnosti Okresný úrad Košice I porušil povinnosť, ktorá aj tomuto štátnemu orgánu\nvyplýva z čl. 3 bod 3 Dohovoru v spojení s čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nZ vykonaného dokazovania, ako bolo vyššie uvedené, ústavný súd dospel k záveru,\nže Okresný úrad Košice I nezabezpečil maloletej\n\ntakú ochranu\n\na starostlivosť, aby vytvoril podmienky pre uplatnenie práva, ktoré jej zaručuje Ústava\nSlovenskej republiky a Dohovor o právach dieťaťa. Porušenie práv zo strany Policajného\nzboru Slovenskej republiky zistené nebolo z dôvodu, že maloletý nebol trestne zodpovedný\na Trestný poriadok neumožňuje vykonať ďalšie opatrenia.\nČlánkom 41 ústavy sa manželstvu, rodičovstvu a rodine priznáva ochrana v rámci\npiateho oddielu druhej hlavy ústavy, ktorý má názov Hospodárske, sociálne a kultúrne\npráva. Ak by sa pri vymedzovaní obsahu práv priznaných podľa čl. 41 neprihliadlo na\nnázov piateho oddielu druhej hlavy ústavy, medzi právom na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 a medzi ochranou manželstva,\nrodičovstva a rodiny podľa čl. 41 by nebol rozdiel. Ústavodarca však obe práva upravil\nv rozdielnych oddieloch ústavy preto, aby sa s obomi ustanoveniami ústavy spojil iný\nobsah, aby štát mal iné povinnosti pri zabezpečovaní práv, ktoré priznal oprávneným\nosobám.\nČlánok 41 ústavy priznáva ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny ako inštitútom.\nTáto ochrana sa poskytuje prostredníctvom\n\npočetných právnych noriem rodinného,\n\nfinančného alebo aj trestného práva (napr. § 13 zákona o rodine č. 94/1963 Zb. v znení\nneskorších zmien a doplnení, ktorý konštatuje, že manželstvo nemôže uzavrieť maloletý,\n§ 15 písm. b) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov,\nv ktorom sa konštatuje, že základ dane sa zníži o 9 000,-Sk ročne na vyživované dieťa\nžijúce v spoločnej domácnosti s daňovníkom - fyzickou osobou a pod.), ktorých základom\nnie sú subjektívne práva, ale ktoré vychádzajú z materiálnej podstaty zmyslu a účelu\nmanželstva i rodiny, ako sa tieto po stáročia rešpektujú v európskom kultúrnom priestore.\nOchrana rodiny zaručená čl. 41 ods. 1 ústavy nie je v príčinnej súvislosti s namietnutým\nporušením práv v konaní o podnete\n\n.\n\n16\n\nZ týchto dôvodov ústavný súd nemohol priznať porušenie práva maloletej\nuvedených v čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky.\nPoučenie:\n\nPodľa čl. 133 ústavy proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu\n\nnemožno podať opravný prostriedok.\n\n17", "vazby": {"registre": ["ostatné podania"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}