{"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. januára 1994, sp. zn. II. ÚS 4/94, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1994-01-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1/text", "citacie_n": 0, "text": "II. ÚS 4/94\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí dňa 19. 1.\n1994 predbežne prerokoval podnet\n\n, štátneho zamestnanca,\n\n, bytom\n\n, na preskúmanie\n\nrozhodnutí Okresného súdu vo Zvolene č. 12 C 14/92 a Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. 10 Co 1949/93 a takto\n\nrozhodol\n\nPodnet\n\nna začatie konania\n\no d m i e t a ako podnet vo veci, na prerokovanie ktorej\nnie je Ústavný súd SR príslušný.\n\nOdôvodnenie\n\npodaním, došlým Ústavnému súdu SR dňa 5. 11. 1993,\nžiadal vysloviť porušenie základného ľudského práva, konkrétne uvedeného v čl.\n46, 141 a 144 Ústavy SR, v ktorých je zakotvené právo na súdnu a inú právnu\nochranu. Podľa obsahu posúdil ústavný súd toto\n\n-2-\n\npodanie ako podnet podľa ods. 3 čl. 130 Ústavy SR, ako to napokon\nv ňom správne označil. K svojmu podnetu pripojil okrem rozhodnutí Okresného\nsúdu vo Zvolene a Krajského súdu v Banskej Bystrici i kópie odvolania,\n\nvyjadrenia, návrhu na vydanie predbežného opatrenia a zápisnicu zo dňa 21. 8.\n1991, spísanej na Okresnom súde vo Zvolene. Na základe týchto podkladov mohol\nústavný súd po dôkaznej stránke mať vec za spôsobilú na svoje rozhodnutie.\nÚstava SR zveruje ústavnému súdu právomoci v oblasti ochrany ústavnosti (čl.\n124 Ústavy SR). Podanie\n\n, ktoré ako bolo uvedené je\n\npodnetom v zmysle\nods. 3 čl. 130 Ústavy SR, nemožno považovať za taký podklad pre konanie, ako to\nmá toto ustanovenie na mysli. Podnet vytýka súdom vo veci činným nesprávnu\naplikáciu príslušných právnych noriem, nesprávny postup a chybné závery. Ústavný\nsúd však nepreskúmava, nehodnotí ani nezrušuje rozhodnutia všeobecných súdov.\nTáto okolnosť okrem iného vyplýva i zo systematiky Ústavy SR, ktorá postavenie a\núlohy súdnej moci rozdeľuje do osobitných oddielov Siedmej hlavy (Prvý\noddiel - Ústavný súd SR, Druhý oddiel - Súdy SR). Vyplýva z toho, že súdy SR sú\nvo svojom rozhodovaní nezávislé a autonómne a že priame alebo nepriame\nzasahovanie do priebehu a výsledkov konania na všeobecných súdoch\nprostredníctvom ústavného súdu nie je možné. A to ani za situácie, že by mal za\nrovnakého dôkazného stavu ústavný súd odlišný názor na vyriešenie sporu.\nAutor podnetu uviedol konkrétne ustanovenia Ústavy SR, ktoré mali byť v jeho\nveci porušené, či nedodržané. Ústavný súd konfrontoval opísaný\ndoložený\n\nskutkový stav,\n\n-3-\n\nakceptovanou formou a rozsahom, dôkazmi s povinnosťou relevantné\nustanovenia Ústavy SR rešpektovať orgánmi vo veci povolanými konať.\nNerešpektovanie takýchto ustanovení zistené nebolo. Treba zdôrazniť, že sa\nmajú na mysli základné práva, uvedené v Druhej hlave Ústavy SR. Ústavou SR\ngarantované právo na súdnu ochranu uvedenú v čl. 46 si nemožno účelovo\nvysvetľovať tak, že iba víťazstvo v spore je jeho naplnením. Všeobecné súdy sú vo\nsvojom postupe a rozhodovaní viazané procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismy, správna aplikácia ktorých má byť zaistená okrem iného aj ich aktuálne\nplatnou hierarchiou. Na jej vrchole (prirodzene v povolenom rozsahu) je Najvyšší\nsúd SR a nie Ústavný súd SR. Výlučne všeobecné súdy sú povolané s\ndefinitívnou platnosťou v rámci inštančného usporiadania realizovať a i vo svojom\n\nkonaní rešpektovať práva uvedené v čl. 46 a iných Ústavy SR. S ohľadom na\npozitívne stanovené kompetencie súdov všeobecných a ústavného súdu je teda\nnegatívne vymedzenie (vyjmúc konkrétne prípady) nadbytočné. Z tohto hľadiska\nje potom možnosť rôzneho výkladu ustanovenia ods. 3 čl. 130 Ústavy SR iba\nzdanlivá.\nPodľa § 10 Spravovacieho a rokovacieho poriadku Ústavného súdu SR,\nuverejneného v Zbierke zákonov pod číslom 114/93,skúma ústavný súd podmienky\npre svoje konanie tak, aby z nich podľa § 11 citovaného predpisu mohol pri svojom\nrozhodnutí vychádzať.\nPodľa ods. 2 § 25 zákona č. 38/1993 Z.z. môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní bez nariadenia ústneho pojednávania odmietnuť návrhy a podnety,\nna prejednanie ktorých nie je príslušný.\n-4-\n\nZistiac túto základnú prekážku v podmienkach konania rozhodol ústavný súd\ntak, ako je to uvedené vo výrokovej\nčasti tohto uznesenia.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je\nprípustný opravný prostriedok\n\nV Košiciach dňa 19. januára 1994\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Július Černák\n\npredseda senátu", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}