{"guid": "ussr:7cc7a03f-65bb-45a6-82f2-c5b72997e48a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/99 z 17. 3. 1999", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. marca 1999, sp. zn. II. ÚS 31/99, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1999.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Július Černák", "sudca_id": 1105, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/julius-cernak-1105", "datum_vydania": "1999-03-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "nazov": "čl. 127 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7cc7a03f-65bb-45a6-82f2-c5b72997e48a", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1999.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1999.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1999.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 31/99\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu\nkonanom 17. marca 1999 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n, proti: 1. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky,\n2. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, 3. predsedovi vlády Slovenskej\nrepubliky a 4. vláde Slovenskej republiky vo veci porušenia jeho základných práv\na slobôd upravených v ústavnom zákone č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina\nzákladných práv a slobôd a v Ústave Slovenskej republiky rozhodnutím predsedu\nvlády Slovenskej republiky o amnestii z 8. decembra 1998 uverejneným pod\nč. 375/1998 Z. z. a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie\nI.\n\nNávrhom z 2. februára 1999 doručeným na Ústavný súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd “), ktorý navrhovateľ\n\n(ďalej len „navrhovateľ“)\n\noznačil ako „návrh na začatie konania o ústavnej sťažnosti o porušovaní základných\n\npráv a slobôd“, domáha sa navrhovateľ proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky\nv Bratislave vyslovenia, že:\n„1/ Postupom orgánov MV SR – Sekcie vyšetrovania a expertíznych činností PZ\n– odborom vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti po vznesení mi obvinenia\npodľa § 160 ods. 1 Tr. zákona uznesením zo dňa 1. 2. 1999 ČVS: VKE 1/130/98 boli\nvyšetrovateľom ako aj následnými rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní\nporušené moje základné práva a slobody stanovené v čl. 17 Ústavy SR – právo na\nsúdnu a inú právnu ochranu.\n2/ Postup orgánov MV SR a orgánov činných v trestnom konaní nie je v súlade\ns Ústavou SR a rozhodnutím predsedu vlády SR zo dňa 7. júla 1998 o amnestii\nč. 214/1998 Z. z.\n3/ Ústavný súd vyslovuje, že rozhodnutie predsedu vlády SR z 8. 12. 1998\nč. 375/98 o amnestii je porušením článku 102 písm. i) Ústavy SR, ako aj čl. 105 ods. 1\nÚstavy SR.“\nNavrhovateľ so svojom podaní poukazuje na rozhodnutie o amnestii zo 7. júla\n1998 č. 214/1998 Z. z., ďalej na rozhodnutie o amnestii z 8. decembra 1998\nč. 375/1998 Z. z. a konštatuje, že amnestia z 8. decembra 1998 vypustila čl. I a čl. II\namnestie zo 7. júla 1998. Pre neho to malo za následok, že 1. februára 1999 bolo proti\nnemu vznesené obvinenie z trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa\npodľa § 158 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona v súbehu s trestným činom\nzavlečenia do cudziny podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona\na spolupáchateľstva podľa § 234 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. Napokon bol aj\nsamostatne obvinený pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa\n§ 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Uznesenie o vznesení obvinenia vydala Sekcia\nvyšetrovania a kriminalisticko-expertíznej činnosti na Ministerstve vnútra SR pod\nsp. zn. ČVS: VKE 1/130/98. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ sťažnosť. Bol\nvšak zadržaný a vzatý do vyšetrovacej väzby. Konanie vyšetrovateľa považuje za\n\n2\n\nrozporné s rozhodnutím o amnestii zo 7. júla 1998. Požaduje, aby ústavný súd vo veci\nzačal konanie pre porušenie jeho práv, a to s odvolaním na čl. 130 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky. V ďalšej časti podania uvádza, že zo znenia čl. 102 písm. i)\nústavy, a to tak gramaticky, ako aj logicky vyplýva, že ide o dobrodenie, ktoré\nnemožno zrušiť, ak už bolo priznané. Citovaný článok ústavy umožňuje prezidentovi\namnestiu iba udeliť, nie však ju zrušiť v zmysle obnovenia zaniknutej trestnosti. Podľa\njeho názoru bol porušený aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, lebo štátne orgány môžu konať iba\nna základe ústavy a v jej medziach. Predseda vlády Dzurinda v zastúpení prezidenta\nSlovenskej republiky prekročil rozsah kompetencií ustanovených mu v čl. 102 písm. i)\nústavy.\nĎalším písomným podaním z 10. februára označeným ako „doplnenie podnetu\nna začatie konania o ústavnej sťažnosti o porušovaní základných práv a slobôd podľa\nčl. 127 a čl. 130 ods. 1 písm. f) a ods. 3 Ústavy SR (§ 18 ods. 1 písm. f) zákona\nč. 38/1993 Z. z.)“ navrhovateľ rozširuje okruh účastníkov konania aj na vládu\nSlovenskej republiky a požaduje vydať uznesenie, ktorým ústavný súd začína konanie\no porušení jeho práva upraveného v čl. 12 ods. 1, v čl. 16 ods. 1, v čl. 17 ods. 1, 2 a 4\nústavy a vo veci samej žiada vydať uznesenie, podľa ktorého:\n„1/ Ústavný súd vyslovuje, že Vládou Slovenskej republiky a ňou povereným\npredsedom vlády SR, rozhodnutím predsedu vlády zo dňa 8. 12. 1998 číslo 375/98\nZ. z. o amnestii boli vypustením čl. I. a čl. II. rozhodnutia o amnestii zo 7. júla 1998\nuverejneného pod č. 214/1998 Z. z. porušené ústavné práva podnecovateľa na slobodu,\nrovnosť, dôstojnosť i v právach v zmysle čl. 12 ods. 1, čl. 16 ods. 1 o nedotknuteľnosti\nosoby, v čl. 17, ods. 1, 2, 4 na osobnú slobodu a s tým spojených ústavných práv\nzakotvených Ústavou Slovenskej republiky.\n2/ Ústavný súd vyslovuje, že postupom orgánov Ministerstva vnútra SR –\nSekcie vyšetrovania a expertíznej činnosti PZ – odborom vyšetrovania obzvlášť\nzávažnej trestnej činnosti – vznesením obvinenia podľa § 160 ods. 1/ Tr. zák.\nuznesením zo dňa 1. 2. 1999 pod sp. zn. ČVS: VKE 1/130-98 boli vyšetrovateľom PZ,\n\n3\n\nako aj následnými rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní porušené\nústavné práva podnecovateľa na slobodu, rovnosť, dôstojnosť v právach v zmysle\nčl. 12, ods. 1 - nedotknuteľnosť osoby v zmysle čl. 6 ods. 1, ako aj ústavné právo na\nosobnú slobodu a s tým spojených ústavných práv v čl. 17, ods. 1, 2 a 4, Ústavy\nSlovenskej republiky.“\nV podaní ďalej uvádza, že ak predseda vlády podľa čl. 105 ods. 1 ústavy je\npoverený\n\nvládou\n\nvykonávať\n\nniektoré\n\nprávomoci\n\nprezidenta\n\nrepubliky,\n\nide\n\no rozhodnutie vlády, ktorá stojí na vrchole štruktúry štátnej správy, a teda v konečnom\ndôsledku v tomto prípade ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy. Preto\npovažuje za splnenú podmienku ustanovenú v čl. 127 ústavy, aby ústavný súd mohol\nzaložiť svoju príslušnosť na konanie vo veci.\nV poradí tretím podaním z 15. februára 1999 označeným ako „ústavná sťažnosť\n– doplnenie podania zo dňa 4. 2. 1999 a zo dňa 10. 2. 1999 na začatie konania\no ústavnej sťažnosti o porušovaní základných práv a slobôd podľa čl. 130, ods. 3,\nÚstavy SR (§ 49 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z.) rozhodnutím predsedu vlády\nSlovenskej republiky z 8. decembra 1998 o amnestii uverejneným v Zbierke zákonov\npod číslom 375/1998 Z. z.“ navrhovateľ sa označuje za sťažovateľa a rozširuje ďalej\nokruh účastníkov o Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a predsedu vlády\nSlovenskej republiky. Okrem toho upresňuje aj ústavnú sťažnosť podľa § 49 a nasl.\nzákona č. 38/1993 Z. z. a žiada vydať nález tohto znenia:\n„1. Rozhodnutím predsedu vlády Slovenskej republiky z 8. decembra 1998\no amnestii uverejneným v Zbierke zákonov pod č. 375/1998 Z. z. boli porušené práva\na slobody sťažovateľa zakotvené:\n-\n\nv ústavnom zákone č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv\na slobôd, a to:\nprávo na slobodu, rovnosť v dôstojnosti i v právach, ktoré práva a slobody sú\n\nneodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné podľa čl. 1 uvedeného\nzákona,\n\n4\n\nprávo na nedotknuteľnosť osoby podľa čl. 7 uvedeného zákona,\nprávo na to, že osobná sloboda je zaručená podľa čl. 8 uvedeného zákona,\nprávo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochrany\ndobrého mena a pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života\npodľa čl. 10 uvedeného zákona\n-\n\nv Ústave Slovenskej republiky, a to:\nústavné práva sťažovateľa uvedené v čl. 11 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré\n\nsú zakotvené v ústavnom zákone č. 23/1991 Zb.,\nústavné práva sťažovateľa na slobodu, rovnosť v dôstojnosti i v právach, ktoré\nsú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné v zmysle čl. 12 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky,\nústavné práva sťažovateľa na nedotknuteľnosť osoby v zmysle čl. 16 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky\na ústavné právo na osobnú slobodu a s tým spojené ústavné práva v zmysle\nčl. 17 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky z 8. decembra 1998\no amnestii uverejnené v Zbierke zákonov pod č. 375/1998 Z. z. sa zrušuje.“\nV tomto podaní poukazuje na rozhodnutie predsedu vlády z 8. decembra 1998\nako na akt neprípustnej retroaktivity.\nII.\nÚstavný súd všetky tri podania navrhovateľa podľa formy i obsahu, a najmä\npodľa petitu hodnotil ako ústavnú sťažnosť. Navrhovateľ podanie označil za ústavnú\nsťažnosť a seba za sťažovateľa. Odvolával sa na čl. 127 ústavy a § 49 a nasl. zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona\nč. 293/1995 Z. z. (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z.).\n\n5\n\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným\nrozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy\na orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva alebo slobody\nobčanov, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Na tomto\nzáklade ústavný súd má právnu povinnosť zaoberať sa predovšetkým tým, či\nsťažovateľom označení účastníci konania sú subjektmi, s ktorými uvažuje čl. 127\nústavy, a následne potom v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti podľa\n§ 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. preskúmať, či všetky podania spĺňajú podmienky\na majú náležitosti pre prijatie na ďalšie konanie pred ústavným súdom (§ 20 ods. 1,\n§ 49, 50 a § 53 zákona č. 38/1993 Z. z.) Nesplnenie niektorej náležitosti ústavnej\nsťažnosti má za následok odmietnutie ústavnej sťažnosti už pri jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, prípadne podľa § 53 ods. 1 toho\nistého zákona.\nÚstavný súd zistil, že podanie (ústavná sťažnosť) sťažovateľa spĺňa podmienky\na má aj zákonom predpísané náležitosti k tomu, aby mohli byť predmetom konania\npodľa § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.\nVšetky tri podania obsahovali označenie účastníkov konania, predmet konania,\npríslušné články ústavy, ktoré podľa tvrdenia sťažovateľa boli v jeho prípade zo strany\nodporcov porušené. Navrhol aj dôkazy, ktoré by mali byť vykonané. Súčasťou\nnavrhnutých dôkazov boli doktrinálne názory uverejnené v Komentári k Ústave\nSlovenskej republiky. Výklad práva podaný v právnej vede nemá záväzný význam pre\nuplatnenie práva ani mu nemožno priznať povahu dôkazu. Napriek tomu, že\ndoktrinálny názor nemožno stotožniť s dôkazom, sťažovateľ uviedol aj ďalšie\nskutočnosti, ktoré splnili podmienku zákona o navrhnutí dôkazov. Ústavná sťažnosť\nobsahovala aj návrh na vydanie nálezu.\nÚstavný súd preto tieto podania (ústavnú sťažnosť) podľa § 25 ods. 1 zákona\nč. 38/1993 Z. z. predbežne prerokoval.\n\n6\n\nSťažovateľ označil za ústredné orgány štátnej správy okrem Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky aj vládu\nSlovenskej republiky a osobitne predsedu vlády ako zastupujúceho prezidenta\nSlovenskej republiky v niektorých jeho právomociach, v tomto prípade v rozhodovaní\no amnestii.\nPredmetom konania o ústavnej sťažnosti sú iba rozhodnutia taxatívne určených\nsubjektov: a) ústredných orgánov štátnej správy, b) miestnych orgánov štátnej správy,\nc) orgánov územnej samosprávy. Ústava zriaďuje prezidenta Slovenskej republiky ako\nhlavu Slovenskej republiky (čl. 101 ods. 1). V prípade uplatnenia postupu podľa\nčl. 105 ods. 1 dôjde k povereniu predsedu vlády Slovenskej republiky výkonom\nprávomoci prezidenta, ale nie k dočasnému prevedeniu právomocí hlavy štátu na\nústredný orgán štátnej správy. Ústrednými orgánmi štátnej správy sú len tie orgány,\nktoré zákon č. 347/1990 Zb. taxatívne vymenováva. Tvrdenie sťažovateľa, že\nrozhodnutie predsedu vlády povereného výkonom právomoci prezidenta republiky je\nrozhodnutím vlády ako najvyššieho orgánu štátnej správy Slovenskej republiky, nemá\noporu ani v ústave, ani v zákone č. 347/1990 Zb., a preto ho ústavný súd nemohol\nakceptovať.\n„Vláda je najvyšším orgánom výkonnej moci“ (čl. 108). Moc výkonnú nie je\nmožné stotožňovať s ústrednými orgánmi štátnej správy. Vládu, a tým aj predsedu\nvlády, ktorý je členom vlády s osobitnými právomocami, pokiaľ ide o jej právomoci,\nvznik, zánik a vôbec jej práva a povinnosti či jej zodpovednosť, treba vidieť v právnej\nzákladni, ktorú jej poskytuje ústava (čl. 108 a čl. 121). Naproti tomu podľa čl. 122\nústavy sa ústredné a miestne orgány štátnej správy zriaďujú výlučne zákonom.\nUstanovenie § 1 zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných\nústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 347/1990 Zb.“) vládu Slovenskej republiky nezaraďuje medzi ústredné orgány\nštátnej správy Slovenskej republiky, ktoré sú zriaďované zákonom. Vládu Slovenskej\nrepubliky nemožno považovať za ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky.\n\n7\n\nZ tohto ústavný súd odvodil právny názor, že ústavná sťažnosť v časti\nsmerujúcej proti vláde a predsedovi vlády Slovenskej republiky je zjavne\nneopodstatnená.\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky sú ústrednými orgánmi štátnej správy, a preto ich rozhodnutia by\nmohli byť predmetom skúmania ústavného súdu podľa čl. 127 ústavy za predpokladu,\nže by také rozhodnutia vydali a týkali by sa porušovania základných práv a slobôd,\no ktorých nerozhoduje iný súd. Ministerstvo spravodlivosti nijaké takéto rozhodnutie\nnevydalo. Ak súd rozhodoval o väzbe sťažovateľa, konal na základe zákona ako\nnezávislý orgán, výlučne oprávnený konať vo veciach trestných podľa § 142 ods. 1\nústavy i podľa Trestného poriadku. Nijaký iný orgán, v danom prípade ministerstvo\nspravodlivosti, nemá ani ústavnú, ani zákonnú právomoc vstupovať do konania\norgánov činných v trestnom konaní, prípadne ich nahradzovať. Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky má podľa zákona Slovenskej národnej rady\nč. 80/1992 Z. z. o štátnej správe súdov vytvárať súdom Slovenskej republiky\npodmienky na riadny výkon súdnictva, najmä po stránke personálnej, organizačnej,\nhospodárskej, finančnej a odbornej (§ 7 cit. zákona). Napokon treba uviesť, že\nministerstvo spravodlivosti nevydalo žiadne rozhodnutie, ktoré by malo spojitosť\ns amnestiou.\nTo isté možno povedať aj o Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Ani tu\nministerstvo alebo minister vnútra nemôže zasahovať do činnosti procesne\nsamostatného vyšetrovateľa, ktorý je viazaný zákonmi a všeobecnými záväznými\nprávnymi predpismi a v rozsahu ustanovenom Trestným poriadkom a pokynmi\nprokurátora a súdu (§ 7 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993\nZ. z. o Policajnom zbore).\nZo strany sťažovateľa nebolo preukázané, že by niektorý z účastníkov\noznačených sťažovateľom bol vydal právoplatné rozhodnutie ako ústredný orgán\nštátnej správy. Na tomto základe ústavný súd nemôže založiť svoju kompetenciu vo\n\n8\n\nveci konať, ako to predpokladá čl. 127 ústavy. Sťažovateľ v skutočnosti nepožiadal\no preskúmanie rozhodnutia, ktoré môže byť predmetom konania podľa čl. 127 ústavy.\nŽiadal o preskúmanie právomoci prezidenta Slovenskej republiky zrušiť alebo zmeniť\nudelenú amnestiu, ako aj o preskúmanie právomoci predsedu vlády Slovenskej\nrepubliky zastupujúceho prezidenta Slovenskej republiky zrušiť alebo zmeniť\namnestiu, ak taká právomoc prislúcha prezidentovi Slovenskej republiky. Požiadavku\nsťažovateľa nemožno stotožniť s konaním o kompetenčnom spore podľa čl. 126 ani\ns konaním o výklad ústavného zákona podľa čl. 128 ods. 1 ústavy. Jednoznačne\nnemožno určiť ani to, či sťažovateľ vôbec podal návrh na začatie konania, aké sa\npredpokladá podľa Ústavy Slovenskej republiky. Táto otázka však nie je právne\nvýznamná pre konanie o sťažovateľovom návrhu, pretože je zrejmé, že ústava fyzickej\nosobe nepriznáva právo podať návrh na začatie konania o určenie právomoci štátneho\norgánu, ústavného činiteľa, orgánu územnej alebo záujmovej samosprávy či\nkohokoľvek iného s právne významným postavením vo veciach verejného záujmu.\nZ toho, čo už bolo uvedené, ústavný súd zhŕňa svoje stanoviská v právny názor,\nže ústavná sťažnosť sťažovateľa nie je právne opodstatnená, že ju treba odmietnuť ako\nzjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších\npredpisov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. marca 1999\n\nJUDr. Ján D r g o n e c\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["porušovanie Ústavy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ústavy platného do 31. 12. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b1b9b076-c081-4fd8-83d0-32735e54b08a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 441/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 441/2020 z 12. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b1b9b076-c081-4fd8-83d0-32735e54b08a"}, {"guid": "ussr:376718d6-2000-4833-9f0a-43287033cbfc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.228.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 228/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 228/2016 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.228.2016.1"}, {"guid": "ussr:9d72ee4e-4f4f-409e-b39b-9ca0ba952da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:9d72ee4e-4f4f-409e-b39b-9ca0ba952da2"}, {"guid": "ussr:ccc4b2e2-5a75-4aa3-893a-d94065d35b2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 171/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 171/05 z 27. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:ccc4b2e2-5a75-4aa3-893a-d94065d35b2a"}, {"guid": "ussr:6b3f71de-7947-4f13-b1a6-1ededbf40b8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/99 z 28. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-28", "citacie_n": 55, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1"}, {"guid": "ee3e314c-af2b-449d-9534-c5acab85b949:7758b3a9-b6f2-4679-8987-ddc9dc3bcac3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7014200316.1", "spisova_znacka": "10Sžo/80/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/80/2015 z 24. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7014200316.1"}, {"guid": "b70fe627-0b9f-4991-9511-3682eb5b73be:cafe9dd0-cfff-4834-8c08-a649d801eb35", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100771.1", "spisova_znacka": "4S/62/2025", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 4S/62/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100771.1"}, {"guid": "c2db88b0-7d2e-4808-8f47-1c7a659101fb:b48c026d-1de2-43c2-b892-edbe9f15a7f9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1021200118.4", "spisova_znacka": "5S/16/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/16/2021 z 28. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1021200118.4"}, {"guid": "44a52d58-a5ff-46b5-b165-a4651a7f5ed3:6dadb64f-cda5-41be-b4b7-0ce21fa2d428", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2215202700.1", "spisova_znacka": "6CoE/171/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6CoE/171/2015 z 28. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2215202700.1"}]}