{"guid": "ussr:1602af38-021d-4faf-b650-6e359b6fb522", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/94 z 1. 6. 1994", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. júna 1994, sp. zn. II. ÚS 31/94, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1994.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1994-06-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1602af38-021d-4faf-b650-6e359b6fb522", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1994.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1994.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1994.1/text", "citacie_n": 0, "text": "II. ÚS 31/94\n\nUznesenie\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí dňa 1.\njúna 1994 po predbežnom prerokovaní podnetu\n\n,\n\n, na zrušenie rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach\nsp. zn. 3 T 33/91 z 25. 11. 1991 takto\n\nrozhodol:\n\nPodnet\n\nna začatie konania pre\n\nnepríslušnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky\n\ndoručil písomné podanie z\n\n1. 2. 1994, v ktorom sa domáha zrušenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach vo\nveci pod sp. zn. 3 T 33/91 z 25. 11. 1991. Súd podľa jeho názoru pochybil pri\nvýpočte spôsobenej škody a pri kvalifikácii trestného činu a preto označil\nuvedené rozhodnutie za nesprávne. V ďalšej časti podania vytýka, že v konaní,\nktoré predchádzalo rozsudku Krajského súdu v Košiciach, bola porušená podmienka\nplatnej zmluvy o právnej pomoci medzi Poľskom a vtedajšou Českou a Slovenskou\nfederatívnou republikou o vydávaní odsúdených na výkon trestu (vyhláška č.\n123/1980 Zb.).\n\nZ obsahu trestných spisov Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 3 T 33/91\nvyplýva, že\n\n(spolu s ďalšími troma spolupáchateľmi) rozsudkom\n\nVojvodského súdu v Krakove z 3. 7. 1990 sp. zn. III. K 8/90 bol uznaný za vinného\nz trestného činu lúpežného prepadnutia so zbraňou podľa § 210 ods. 2 Trestného\nzákona Poľskej republiky a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov\nspolu s trestom pokuty 1 500 000 zlotých, ako aj odňatie občianskych práv na dobu 6\nrokov.\nVo veci sa potom vykonalo konanie podľa čl. 10 Dohovoru o odovzdávaní osôb\nodsúdených na trest odňatia slobody na výkon trestu v štáte, ktorého sú občanmi\nz 19. 5. 1978 (vyhl. č. 123/1980 Zb.). V nadväznosti na to Krajský súd v\nKošiciach rozsudkom z 25. 11. 1991 vo veci pod sp. zn. 3 T 33/91 rozhodol s\nprihliadnutím na ustanovenie § 384a vtedy platného Trestného poriadku (zákon č.\n141/1961 Zb. v znení neskorších zákonov) tak, že\n\npodľa § 234\n\nods. 2 Trestného zákona s použitím § 35 ods. 1 Trestného zákona ukladá úhrnný\ntrest\nodňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov.\nPodľa čl. 10 \"Dohovoru\" odsúdený trest odňatia slobody vykoná v štáte,\nktorého je štátnym občanom. Vychádzajúc z rozsudku Vojvodského súdu v\nKrakove, súd štátu, ktorého je odsúdený štátnym občanom, rozhodne o jeho\nvýkone a určí podľa právneho poriadku svojho štátu rovnakú výmeru trestu\nodňatia slobody, aká bola uložená v rozsudku súdu iného štátu. Ak za daný trestný\nčin podľa právneho poriadku štátu, ktorého štátnym občanom je odsúdený, je\nnajvyššia sadzba odňatia slobody nižšia ako trest uložený rozsudkom, súd uloží trest\nv najvyššej sadzbe, ktorú podľa právneho poriadku tohto štátu možno za takýto čin\nuložiť.\nÚstavný súd Slovenskej republiky je toho názoru, že Krajský súd v Košiciach\nkonal v intenciách \"Dohovoru\".\n\nvo svojom podaní sa odvoláva na\n\nzákon (Trestný poriadok), ktorý v čase rozhodovania Krajského súdu ešte neplatil.\nJeho námietky nemožno považovať za dôvodné a opodstatnené. Krajský súd\nv Košiciach vychádzal výlučne z rozsudku štátu, ktorý obvineného odsúdil;\nrozhodoval len o vykonaní trestu na svojom území a preto sa nemohol zaoberať\n\nskutkovými a právnymi otázkami vo vzťahu k zistenému skutočnému stavu veci\nani otázkami určenia viny\na výšky spôsobenej škody.\nÚstavný súd taktiež nie je oprávnený preskúmavať postup súdu pri objasňovaní\nskutočného stavu veci a rozhodnutie o vine, treste a výške spôsobenej škody,\nktoré vyniesol Vojvodský súd v Krakove na základe ním zisteného stavu veci.\nNa tomto základe vec prejednal na neverejnom zasadnutí a rozhodol tak, ako\nje to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (§ 25 ods. 2 zákona č. 38/1993\nZ. z.).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný\nopravný prostriedok.\n\nV Košiciach dňa 1. júna 1994\n\nJUDr. Miloš S e e m a n n\npredseda senátu", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}