{"guid": "ussr:0359c5a6-81cf-4e87-9652-9638ae5a58d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.278.2010.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 278/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 278/2010 z 17. 6. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. júna 2010, sp. zn. II. ÚS 278/2010, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.278.2010.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2010-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0359c5a6-81cf-4e87-9652-9638ae5a58d8", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.278.2010.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.278.2010.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.278.2010.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 278/2010-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2010 v senáte\nzloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa\nprerokoval námietku predpojatosti podanú spoločnosťou\nsubstitučný splnomocnenec - Advokátska kancelária\n\n, právne zastúpenej\nvoči sudcom\n\nÚstavného súdu Slovenskej republiky Milanovi Ľalíkovi a Petrovi Brňákovi, ktorí by mali\nrozhodovať vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 1103/09 a takto\nrozhodol:\n1. Sudca I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Milan Ľalík j e v y l ú č e n ý\nz výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod\nsp. zn. Rvp 1103/09.\n2.\n\nSudca I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Brňák n i e\n\nje\n\nv y l ú č e n ý z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. Rvp 1103/09.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 2. júla 2009\ndoručená sťažnosť spoločnosti\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\n\njej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn.\n6 Co 392/07 z 23. marca 2009. Sťažnosť bola pridelená sudkyni ústavného súdu Marianne\nMochnáčovej ako spravodajkyni s tým, že bude o nej rozhodovať I. senát ústavného súdu.\nVec bola zaevidovaná pod sp. zn. Rvp 1103/09.\n2. Podaním z 29. júla 2009, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 31. júla 2009,\nsťažovateľ vyhlásil, že „odmieta sudcu JUDr. Milana Ľalíka pre jeho predpojatosť\na navrhuje aby ho Ústavný súd vylúčil z prejednávania ústavnej sťažnosti podanej v zmysle\nčl. 127 ods. 1 Ústavy proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zn. 6Co 392/2007 zo\ndňa 23. 03. 2009 vedenej na Ústavnom súde pod č. Rvp 1103/09“, pretože:\n„Sťažovateľ zastáva názor, že v súlade s (...) princípmi, ktoré napĺňajú obsah\nzákladného práva domáhať sa svojho práva na nestrannom súde, sudca JUDr. Milan Ľalík\nneposkytuje v tomto konaní dostatočné záruky nestrannosti. Jeho nestrannosť je\nspochybnená z objektívneho hľadiska.\nSťažovateľ podal dňa 29. 06. 2009 na Ústavnom súde sťažnosť, ktorou sa okrem\niného domáha zrušenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 392/07 zo dňa\n23. 03. 2009.\nTýmto Rozsudkom Krajský súd v Bratislave v spojení s prvostupňovým rozsudkom\nzaviazal sťažovateľa poskytnúť navrhovateľovi i náhradu nemajetkovej ujmy.\n\nmorálnu satisfakciu ako\n\nv tomto konaní zastupovala\n\nJUDr. Milana Ľalíka.\nSudca JUDr. Milan Ľalík od roku 1992 do februára 2007 pôsobil na Najvyššom súde\nSlovenskej republiky vo všetkých odborných funkciách - sudca, predseda senátu a predseda\nobčianskoprávneho kolégia, s krátkou stážou na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky vo funkcii riaditeľa sekcie civilného práva. V rámci svojho profesného pôsobenia\nbol sudca JUDr. Milan Ľalík kolegom a blízkym spolupracovníkom\n\nRovnako aj\n\nspomínaná stáž na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky bola realizovaná\nv čase, keď bol ministrom spravodlivosti\nSťažovateľ je toho názoru, že existencia vyššie uvedeného právne významného vzťahu\n- blízkeho vzťahu sudcu a\n\nako právnej zástupkyne\n\n2\n\na blízkeho\n\npracovného vzťahu sudcu JUDr. Milana Ľalíka a\n\nzakladá dôvody, ktoré sú\n\nz hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne významné.\nZ uvedených dôvodov existujú dôvodné pochybnosti o nezaujatosti, nepredpojatosti\nsudcu JUDr. Milana Ľalíka. Existuje pochybnosť, či je objektívne schopný posúdiť vec\na úplne nezávisle, slobodne a nestranne túto rozhodnúť. A to preto, že nie je možné\npredpokladať nezaujatosť, nestrannosť sudcu pri rozhodovaní vo veci, kedy dôsledkom\nmôže byť zrušenie Rozsudku, ktorým bolo v celom rozsahu vyhovené žalobe jeho\ndlhoročného kolegu a súčasne aj klienta jeho manželky advokátky. V danom prípade možno\noprávnene dedukovať na úzky vzťah, pomer sudcu k prejednávanej veci.“\n2.1 Vo svojom vyjadrení k uvedenej námietke predpojatosti sudca Milan Ľalík v liste\nz 31. marca 2010 dôvody namietanej predpojatosti považoval za relevantné, keď uviedol,\nže:\n„(...) ide o situáciu pre moje vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci\nvedenej pod sp. zn. Rvp 1103/09, preto súhlasím s mojim vylúčením z výkonu sudcovskej\nfunkcie v označenej veci.“\n3. Podaním z 29. júla 2009, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 31. júla 2009,\nsťažovateľ vyhlásil, že „odmieta sudcu JUDr. Petra Brňáka pre jeho predpojatosť\na navrhuje aby ho Ústavný súd vylúčil z prejednávania ústavnej sťažnosti podanej v zmysle\nčl. 127 ods. 1 Ústavy proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zn. 6Co 392/2007 zo\ndňa 23. 03. 2009 vedenej na Ústavnom súde pod č. Rvp 1103/09“, pretože:\n„Sťažovateľ zastáva názor, že v súlade s (...) princípmi, ktoré napĺňajú obsah\nzákladného práva domáhať sa svojho práva na nestrannom súde, sudca JUDr. Peter Brňák\nneposkytuje v tomto konaní dostatočné záruky nestrannosti. Jeho nestrannosť je\nspochybnená z objektívneho hľadiska. Túto pochybnosť zakladá vzťah sudcu k účastníkovi\nkonania ako i k\nSťažovateľ podal dňa 29. 06. 2009 na Ústavnom súde sťažnosť, ktorou sa okrem\niného domáha zrušenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 392/07 zo dňa\n23. 03. 2009 (...). JUDr. Peter Brňák bol v rokoch 2003-2004 sudcom Krajského súdu\nv Bratislave. Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd zaviazal účastníka konania - Krajský\nsúd v Bratislave zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 eur.\n3\n\nNavrhuje tiež, aby Ústavný súd zrušil Rozsudok, ktorý vydal tento súd v senáte zloženom\nz bývalých kolegov JUDr. Petra Brňáka.\nRozsudkom v spojení s prvostupňovým rozsudkom bol sťažovateľ zaviazaný\nposkytnúť navrhovateľovi -\n\nmorálnu satisfakciu ako i náhradu nemajetkovej\n\nujmy. JUDr. Peter Brňák pracoval v rokoch 2002-2003 na Najvyššom súde Slovenskej\nrepubliky. Od roku 2004 pôsobil ako sudca občianskoprávneho kolégia NS SR.\nbol v rokoch 1998-2003 predsedom NS SR (a teda priamym nadriadeným JUDr. Petra\nBrňáka). V rokoch 2003-2006 bol\n\n. predsedom trestného senátu NS SR.\n\nJUDr. Peter Brňák rovnako ako i\n\nsú okrem uvedeného pracovného\n\nvzťahu prepojení i politicky. Obaja sú nominantmi\n\nna významné funkcie v oblasti\n\nsúdnictva. JUDr. Peter Brňák navyše v rokoch 1990 až 2002 pôsobil ako poslanec\nNárodnej rady Slovenskej republiky za\n\na i do funkcie sudcu Ústavného súdu ho\n\nnavrhol\n\npredseda\n\na predseda Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej\n\nrepubliky za\n\nRovnako i\n\n. bol navrhnutý do funkcie ministra spravodlivosti ako\n\nnominant\nSťažovateľ je toho názoru, že existencia vyššie uvedeného právne významného vzťahu\nsudcu JUDr. Petra Brňáka k účastníkovi konania ako i pracovný vzťah kolegov (bývalých\nsudcov NS SR) JUDr. Petra Brňáka a\n\nktorému bol Rozsudkom, ktorý\n\nsťažovateľ navrhuje zrušiť, poskytnutá morálna satisfakcia ako i náhrada nemajetkovej\nujmy, zakladá dôvody, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne\nvýznamné.\nZ tohto dôvodu existujú dôvodné pochybnosti o nezaujatosti, nepredpojatosti sudcu\nJUDr. Petra Brňáka a teda i o tom, či je objektívne schopný posúdiť vec a úplne nezávisle,\nslobodne a nestranne túto rozhodnúť. Nie je možné predpokladať nezaujatosť, nestrannosť\nsudcu pri rozhodovaní vo veci, kedy dôsledkom môže byť založenie povinnosti pre súd, na\nktorom on sám pôsobil, zaplatiť sťažovateľovi sumu 30 000 eur a zrušenie rozsudku\nvydaného týmto súdom. Sťažovateľ sa domnieva, že pochybnosť o nepredpojatosti je tu\ni z dôvodu, že sa navrhuje zrušiť Rozsudok, ktorý oprávňuje jeho bývalého kolegu, priameho\nnadriadeného na vyplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000 Sk. V danom\nprípade možno oprávnene dedukovať na vzťah, pomer sudcu k prejednávanej veci či\nk účastníkovi konania.“\n\n4\n\n3.1 Sudca Peter Brňák k uvedenej námietke predpojatosti listom zo 7. apríla 2010\nzaujal nasledovné stanovisko:\n- «(...) po oboznámení sa s obsahom „vyhlásenia“ (...) z 29. júla 2009 (...) uvádzam,\nže sa necítim byť zaujatý v súvislosti s prejednávaním a rozhodovaním vo veci sp. zn.\nRvp 1103/09 so zreteľom na pomer k veci, účastníkom, resp. ich právnym zástupcom.\nK namietaným skutočnostiam iba v krátkosti dodávam, že\n- v rokoch 2003-2004 som nevykonával funkciu sudcu na Krajskom súde v Bratislave\n(po celý tento čas som pôsobil na Najvyššom súde Slovenskej republiky),\n- je pravdou, že počas môjho pôsobenia na najvyššom súde bol istý čas jeho\npredsedom\n\nku ktorej osobe chcem zvýrazniť, že (okrem pracovného)\n\nnedisponujem ani som nedisponoval iným vzťahom (napr. priateľským a pod.),\n- rovnako namietam tvrdenie, že sme (s\n\npozn.) „prepojení i politicky“.\n\nPo skončení môjho pôsobenia v Národnej rade Slovenskej republiky som ešte v roku 2002\nukončil členstvo v politickom hnutí .\n- Je pravdou, že do funkcie kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky\nma navrhol za poslanecký klub\n\njeho predseda p.\n\n, s ktorým rovnako neudržiavam\n\nžiadne styky. Po odchode z parlamentu som sa s menovaným stretol menej ako je prstov na\njednej ruke, pričom tieto stretnutia som neinicioval; stretli sme sa náhodne na\nspoločenských akciách. Ostatný raz sme sa takto stretli niekedy v mesiaci november alebo\ndecember 2006 roku.“\n4. Predsedníčka ústavného súdu v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok\n2010 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelila vec 26. januára 2010 na rozhodnutie o uvedenej\nnámietke predpojatosti sudcov I. senátu ústavného súdu Milana Ľalíka a Petra Brňáka,\nII. senátu ústavného súdu.\nII.\nPodľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je sudca\n\n5\n\nvylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer\nk veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho\npredpojatosti.\nPodľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že\nniektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu\no odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju\núčastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.\nPodľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného\nsúdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.\nPodľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2010 (sp. zn.\nSpr 106/2010), o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona\no ústavnom súde rozhoduje II. senát, ak ide o sudcov I. senátu.\nZákladné právo na prerokovanie a rozhodnutie nestranným súdom je v občianskom\nsúdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho\nprerokovávania a rozhodnutia pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť buď\nna návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe návrhu samotného sudcu. (napr.\nI. ÚS 73/97).\nV danom prípade sa sťažovateľka ako účastníčka konania pred ústavným súdom\ndomáha toho, aby sudcovia Milan Ľalík a Peter Brňák boli vylúčení z prerokovania a\nrozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 1103/09.\n1. Pokiaľ ide o námietku predpojatosti sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka,\nzo samotného vyjadrenia menovaného sudcu vyplýva, že „ide o situáciu pre moje vylúčenie\nz prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 1103/09,“ a už ani preto\nnemožno pochybovať o tom, že skutočnosti uvedené vo vyhlásení sťažovateľky sú\nspôsobilé privodiť pochybnosti o jeho nepredpojatosti v zmysle § 27 ods. 1 zákona\no ústavnom súde. Preto bolo v tejto časti rozhodnuté tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nuznesenia v bode 1.\n\n6\n\n2. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených vo vyhlásení sťažovateľky vo\nvzťahu k sudcovi ústavného súdu Petrovi Brňákovi dospel k záveru, že v zmysle § 27 ods. 1\nzákona o ústavnom súde nie sú dostačujúce na vznik pochybností o nepredpojatosti\nmenovaného sudcu k danej veci. Podstata námietok sťažovateľky spočíva v poukázaní na\nbývalé kolegiálne (pracovné) vzťahy namietnutého sudcu a účastníka konania, ďalej v tom,\nže v minulosti boli nominantmi rovnakého subjektu na funkciu sudcu ústavného súdu, resp.\nna funkciu ministra spravodlivosti. Tieto okolnosti však samy osebe nemôžu byť dôvodom\npre vylúčenie sudcu z prerokovávania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn.\nRvp 1103/09. Rovnako skutočnosť, že „dôsledkom“ rozhodnutia ústavného súdu „môže byť\nzaloženie povinnosti pre súd, na ktorom on sám pôsobil“, nemôže byť dôvodom pre\nvylúčenie sudcu z prerokovávania a rozhodovania danej veci, pretože za obdobných\nokolností by bol napr. profesný postup sudcov v podstate znemožnený. Preto rozhodol\nústavný súd v tejto časti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia v bode 2.\nZ uvedených dôvodov príslušný senát ústavného súdu rozhodol podľa § 27 ods. 1\nv spojení s § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júna 2010\n\n7", "vazby": {"registre": ["námietka zaujatosti sudcu ÚS SR"], "ustanovenia": ["§ 28 ods. 2 zákona o organizácii ÚS SR platného do 28. 2. 2019"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}