Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 23/94 z 4. 5. 1994
Citácia: uznesenie Ústavného súdu SR z 4. mája 1994, sp. zn. II. ÚS 23/94, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1994.1
Ústavný súd Slovenskej republiky | II. ÚS 23/94 | ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1994.1 | 1994-05-04 | Uznesenie
Oblasť práva: Ústavné právo
Citované ustanovenia: čl. 46 Ústavy, čl. 130 ods. 3 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 46
Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/11d09e8f-43ac-403d-9b1a-4e60c5152c40
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1994.1

II. ÚS 23/94

UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte o podnete
, bývajúceho v

, na

začatie konania vo veci porušenia jeho práv v uznesení Obvodného
oddelenia policajného zboru Slovenskej republiky v Nitre ČVS: PZ67/93 zo dňa 9. 2. 1993 a uznesení Okresnej prokuratúry v Nitre 1 Pn
146/93-3 z 2. 4. 1993, takto

r o z h o d o l

Podnet

o d m i e t a.

0 d ô v o d n e n i e

Fyzická osoba v podnete na začatie konania pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky tvrdila, že rozhodnutiami Obvodného oddelenia
PZ SR v Nitre a Okresného prokurátora v Nitre boli porušené jej
základné

práva

a

slobody,

pretože

napadnutými

k

odloženiu

veci,

v

ktorej

podozrenie

zo

spáchania

bezdôvodne

došlo

stíhanie

redaktora

pre

rozhodnutiami

iniciovala

trestné

trestného

činu

ohovárania podľa § 206 ods. 1 a 2 Trestného zákona.

Ústavný súd preskúmal obsah oboch napadnutých uznesení a dospel
k záveru, že podnet treba podľa § 20 ods. 2 a § 25 ods. 2 odmietnuť.

Podľa

§

18

ods.

2

zákona

č.

38/1993

Z.

z.

o

organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov, ústavný súd môže začať konanie aj na podnet fyzickej
osoby, ak namieta porušenie svojich práv. Podnet fyzickej osoby,
ktorým

sa

namieta

porušenie

jej

práv

však

musí

obsahoval

skutočnosti, z ktorých sa dá vyvodiť záver o priamej spojitosti
tvrdeného porušenia s ústavnosťou a okrem toho z podnetu musí byť
zjavné, že niet už iného orgánu právnej ochrany, ktorý by mohol
podnecovateľovi poskytnúť ochranu tvrdeného porušeného práva.

Podnecovateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutia orgánov činných v
trestnom konaní porušili jeho právo na právnu ochranu (čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky). Z týchto rozhodnutí však možno vyvodil záver,
že neboli splnené zákonom požadované podmienky pre začatie trestného
stíhania voči redaktorovi. Navyše treba uviesť, že podnecovateľ mal
možnosť okrem trestného oznámenia požiada 0 ochranu všeobecný súd
prostredníctvom

žaloby

o

uverejnenie

tlačovej

opravy,

resp.

o

ochranu osobnosti. Pokiaľ ide o žalobu na ochranu osobnosti, túto
možnosť

podnecovateľ

ešte

stále

má,

ide

o

nárok

podľa

§

11

a

nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomu rozhodnutiu nemožno podal opravný
prostriedok.

V Košiciach 4. mája 199

Za správnosť vyhotovenia

JUDr. Miloš Seemann