{"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. mája 1996, sp. zn. II. ÚS 21/96, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1996-05-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 21/96\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí dňa 16.\nmája 1996 vo veci návrhu\n\n,\n\nproti JUDr. Helene Jakubcovej, zamestnankyne Krajského súdu v Banskej\nBystrici a JUDr. Magdaléne Balážovej, zamestnankyne Okresného súdu v Lučenci\no porušovanie ústavných práv súdnymi osobami takto\nrozhodol:\nNávrh\n\nna začatie konania o d m i e t a .\nOdôvodnenie\ndoručil 6. mája 1996 na Ústavný súd Slovenskej republiky\n\npísomné podanie, ktoré označil ako \"žalobu za porušenie ústavných práv súdnymi\nosobami\" a za žalovaných menoval JUDr. Helenu Jakubcovú, zamestnankyňu\nKrajského súdu v Banskej Bystrici a JUDr. Magdalénu Balážovú, zamestnankyňu\nOkresného súdu v Lučenci. V rozsudkoch Okresného súdu v Lučenci z 30.\nseptembra 1994 sp. zn. 8 C 78/94 a Krajského súdu\nv Banskej Bystrici z 12. mája 1995 sp. zn. 18 Co 4103/94 došlo \"k tvrdeniam, ktoré\nnie sú pravdivé, nezohľadňujú dôkazy a tým dochádza nie samotnými odohratými\nskutkami, ale prispením sudcov k nespravodlivým rozhodnutiam. Nežiada, aby\nústavný súd rozsudzoval spor, to je totiž predmetom odvolacieho konania. Žiada ale\nto, aby bola skúmaná práca týchto sudcov.\"\nZ obsahu rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici (z 12. mája 1995 sp. zn. 18\nCo 4103/94) ústavný súd zistil, že ním bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v\nLučenci z 30. septembra 1994 sp. zn. 8 C 78/94 o neplatnosť výpovede. V tomto\nkonaní vystupoval ako navrhovateľ\n\na odporca NOVOKER,\n\na. s., Lučenec. V spore mal úspech navrhovateľ. Ten je nespokojný s\nodôvodnením rozhodnutí súdov.\nNavrhovateľ tvrdí, že sudca má rozhodovať podľa dôkazov a nesmie uvádzať v\nrozsudkoch dôkazy, ktoré dokázané neboli. Aj keď navrhovateľ označil svoj návrh\nako \"žalobu za porušovanie ústavných práv súdnymi osobami\", žiadne ustanovenie\nústavy, ktoré mali odporcovia porušiť, neoznačil. Poukazuje na porušovanie\nzákonnosti zo strany súdov. Napáda dôvody rozsudkov, nesprávne hodnotenie\ndôkazov, prípadne uvádzanie tvrdení, ktoré nemajú oporu v dôkazoch.\nPodľa čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky v Slovenskej republike vykonávajú\nsúdnictvo nezávislé a nestranné súdy, ktoré sú oddelené od iných štátnych\norgánov. Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy\npreskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov (čl. 142 ods. 1 ústavy).\nSudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len zákonom, ak to ustanovuje\nústava alebo zákon, sudcovia sú viazaní aj medzinárodnou zmluvou.\nVzťah ústavného súdu k všeobecným súdom ako dvoch samostatných, na\nsebe nezávislých zložiek súdnej moci, nie je založený na princípe podriadenosti a\nnadriadenosti. Ústavný súd je podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky nezávislým\nsúdnym orgánom ochrany ústavnosti, zatiaľ čo všeobecné súdy sú nezávislé\nsúdne orgány ochrany zákonnosti. Ústavný súd nemá právomoc preskúmavať\nrozhodnutia všeobecných súdov, a to nielen ich výrokovú časť, ale ani odôvodnenie\nrozhodnutia. Nemá teda oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými\nsúdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo zisteného skutkového stavu vyvodil.\nÚstavný súd môže začať konanie na podnet fyzickej osoby podľa čl. 130 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky len vtedy, ak (ods. 3 !)\npodnet obsahuje skutočnosti svedčiace o súvislosti porušenia niektorého z článku II.\nhlavy ústavy (upravujúce základné práva a slobody) v konaní alebo v rozhodovaní\nvšeobecného súdu. Za porušenie niektorého zo základných práv a slobôd zo strany\nsúdu nemožno považovať to, že súd odôvodnil svoje rozhodnutie nie podľa\npredstáv podnecovateľa. Všeobecný súd podľa\n\n132 Občianskeho súdneho\n\nporiadku dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za\n\nkonania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Ak rozhodne súd rozsudkom,\nktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Výrok právoplatného\nrozsudku je záväzný pre účastníkov ( 159 O. s. p.). Pokiaľ nemá odôvodnenie\nrozsudku podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník predtým, ako rozsudok\nnadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené. Hodnotenie\ndôkazov má v kompetencii súd a nie účastník konania. No účastník konania má\nzasa právo požiadať o opravu odôvodnenia rozhodnutia, ak by toto nemalo\npodklad v zistení skutkového stavu. Preto vyslovovať názor, že všeobecný súd,\nresp. sudca konajúci vo veci porušil niektorý článok ústavy, nie je opodstatnené.\nPreto ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto\nrozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať\nopravný prostriedok.\nKošice 16. mája 1996\n\nZa správnosť opísaného textu:\n\nJUDr. Anna Danielčáková\npredsedníčka senátu", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}