{"guid": "ussr:b65469c2-30be-4c04-8341-76b8f6c6de56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.18.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/98 z 16. 6. 1998", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. júna 1998, sp. zn. II. ÚS 18/98, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.18.1998.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Július Černák", "sudca_id": 1105, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/julius-cernak-1105", "datum_vydania": "1998-06-16", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b65469c2-30be-4c04-8341-76b8f6c6de56", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.18.1998.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.18.1998.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.18.1998.1/text", "citacie_n": 0, "text": "II. ÚS 18/98\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 16. júna 1998,\nv senáte zloženom z predsedu JUDr. Ľubomíra Dobríka a sudcov JUDr. Júliusa\nČernáka a JUDr. Jána Drgonca, vo veci podnetu\n\n, bytom\n\nzastúpeného JUDr. Alžbetou Štrpkovou, advokátkou,\nBratislava, Záhradnícka 41, o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov priznaného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní\no náhradu škody vedenom na bývalom Mestskom súde v Bratislave pod sp. zn.\n25 Cb 2/94 a Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 50 Cb 16/97 takto\nrozhodol:\nSlovenská republika, zastúpená Krajským súdom v Bratislave, v konaní\no náhradu škody vedenom na Krajskom súde v Bratislave (predtým na Mestskom\nsúde v Bratislave) pod sp. zn. 50 Cb 16/97 na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov porušila právo\n\npriznané čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky.\nVo zvyšnej časti sa návrhu nevyhovuje.\n\nOdôvodnenie\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal dňa\n13. februára 1998 podnet\n\nna začatie konania o porušení práva na\n\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, priznaného čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“). K prieťahom v konaní došlo ako na\nbývalom Mestskom súde v Bratislave, ktorý medzičasom zanikol a jeho nástupcom\nsa stal Krajský súd v Bratislave, tak aj na Krajskom súde v Bratislave.\nv podnete uviedol, že dňa 5. januára 1994 podal na bývalý\nMestský súd v Bratislave žalobu proti DRUDOP-u, stavebnému a opravárenskému\ndružstvu, Bratislava, o náhradu škody. Dňa 11. novembra 1996 prevzal oznámenie\nMestského súdu v Bratislave, že spis sp. zn. 25 Cb 2/94, pod ktorým súd evidoval\njeho žalobu, bol postúpený Obvodnému súdu Bratislava 2. Na jeho sťažnosť\nadresovanú predsedovi mestského súdu, aby zabezpečil riadne prejednanie veci,\ndostal odpoveď 16. novembra 1996. Z uvedeného vyplýva, že súd nekonal v súlade s\nustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku tak, aby ochrana práv bola rýchla a\núčinná a od mája 1994 až do podania podnetu na ústavný súd nebol vytýčený termín\npojednávania. Táto skutočnosť je nespochybniteľným dôkazom zbytočných\nprieťahov zo strany súdu, a tým aj porušením jeho práva na verejné prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Na základe uvedených\nskutočností navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že bolo porušené jeho ústavou\nzaručené právo v čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa výsledku konania vydať uznesenie, aby\nboli uhradené jeho trovy konania pred ústavným súdom. Súčasne žiadal vysloviť, že\nďalšie konanie na Krajskom súde v Bratislave je bezpredmetné, lebo v súčasnosti už\nnie je záruka vynesenia spravodlivého rozsudku.\nÚstavný súd na neverejnom zasadnutí senátu 22. apríla 1998 podľa\nustanovenia § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o\norganizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z.\n2\n\npodnet\n\npredbežne prerokoval. Podnet spĺňal po formálnej a\n\nobsahovej stránke podmienky na jeho prijatie, preto podľa ustanovenia § 25 ods. 3\ncitovaného zákona ho prijal na ďalšie konanie.\nÚstavný súd si vyžiadal od predsedníčky Krajského súdu v Bratislave písomné\nvyjadrenie k obsahu podnetu, a to z toho dôvodu, že bývalý Mestský súd v Bratislave\nmedzičasom zanikol a jeho agendu prevzal Krajský súd v Bratislave, ktorý v\nsúčasnosti koná o žalobe\n\n. Súčasne si z Krajského súdu v\n\nBratislave vyžiadal spisy sp. zn. 50 Cb 16/97 a spis bývalého Mestského súdu v\nBratislave sp. zn. Spr. 2131/96.\nPredsedníčka Krajského súdu v Bratislave v písomnom vyjadrení uviedla, že\nvo veci zistené prieťahy boli objektívneho charakteru, zapríčinené enormným\npreťažením sudcov na obchodnom úseku, vysokým nápadom vecí, množstvom\nnevybavených starých reštančných vecí, ktoré sa vybavovali priebežne podľa\nnajstaršieho nápadu vecí. Uviedla ďalej počet sudcov vybavujúcich túto agendu (14)\na počet nevybavených vecí. Dňa 22. novembra 1996 došlo k zlúčeniu dvoch súdov bývalého Mestského súdu v Bratislave a bývalého Krajského súdu v Bratislave. Stav\nsudcov Krajského súdu v Bratislave vybavujúcich obchodnú agendu k 31. decembru\n1996 je 34 a počet nevybavených vecí 22.631, z toho reštančných vecí 17.367. Prácu\nsudcov ovplyvňoval nielen zvýšený nápad, ale aj značná migrácia sudcov,\nkomplikovanosť právnej problematiky, včítane prijímania nových právnych\npredpisov, ale aj nízky počet rozhodnutých vecí niektorými sudcami neefektívnym a\nnesústredeným vedením konania. Na zlepšenie stavu nevybavených vecí a\npredchádzaniu aj opodstatneným sťažnostiam účastníkov konania vedenie Krajského\nsúdu v Bratislave prijalo opatrenie, na základe ktorého sudca, u ktorého počet\nrozhodnutých vecí v príslušnom mesiaci nedosiahne v agende „Cb“ samosudcovské\n35 vecí, bude musieť osobitne odôvodniť svoj nízky výkon predsedovi súdu.\nZ obsahu spisu Krajského súdu v Bratislave 50 Cb 16/97 ústavný súd zistil\ntento skutkový stav:\n\n3\n\npodal žalobu na bývalý Mestský súd v Bratislave (neskoršie\nsa zlúčil s Krajským súdom v Bratislave pod názvom Krajský súd Bratislava) 5.\njanuára 1994. Pôvodne Mestský súd v Bratislave konal pod sp. zn. 25 Cb 2/94 a\nneskoršie Krajský súd v Bratislave pod sp. zn. 50 Cb 16/97.\nMestský súd v Bratislave vyzval žalobcu\n\n25. januára 1994\n\nna zaplatenie súdneho poplatku, zaslal žalobu na vyjadrenie žalovanej strane.\nŽalovaná strana sa písomne vyjadrila 21. marca 1994. Na toto vyjadrenie písomne\nreagoval žalobca 9. mája 1994. Následne 8. septembra 1994 sudkyňa dala do spisu\núpravu „založ do poradia“.\nDňa 31. októbra 1996 Mestský súd v Bratislave, po viac ako dvoch rokoch od\nprevzatia žaloby, odstúpil vec z príslušnosti Obvodnému súdu Bratislava 2. Tento\nsúd, keďže nesúhlasil s prenesením príslušnosti, vec predložil na rozhodnutie 29.\nnovembra 1996 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Tvrdil, že na konanie je\npríslušný Krajský súd v Bratislave. Najvyšší súd Slovenskej republiky tomuto návrhu\nvyhovel. Krajský súd v Bratislave uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nprevzal 2. mája 1997 a termín ústneho pojenávania určil na 4. marca 1998, teda po\ndesiatich mesiacoch bez toho, že by do tohto termínu vykonal nejaké procesné úkony.\nPojednávanie odročil s tým, aby žalobca doplnil svoje vyjadrenie. Žalobca nové\nvyjadrenie doručil súdu 18. marca 1998. Ďalšie pojednávanie zatiaľ nebolo vytýčené.\nZ obsahu spisu bývalého Mestského súdu v Bratislave Spr. 2131/96 ústavný\nsúd zistil, že 21. októbra 1996 žalobca\n\npodal písomnú sťažnosť\n\npredsedovi súdu na prieťahy v súdnom konaní. Odpoveď od predsedu Mestského\nsúdu v Bratislave dostal 7. decembra 1996. V nej uviedol, že vec napadla na súd 5.\njanuára 1994 a do mája 1994 súd vykonal niektoré procesné úkony, ako je výzva na\nzaplatenie súdneho poplatku, zaslal žalobu na vyjadrenie žalovanej strane a následne\npožiadal aj žalobcu na zaujatie stanoviska k vyjadreniu žalovanej strany. Na základe\núpravy sudkyne vec bola potom „daná do poradia“, keďže sudkyňa spracovávala a\nvytyčovala veci na pojednávanie postupne, podľa najstaršieho nápadu. Od 1. júna\n1995 bola prijatá zmena rozvrhu práce, podľa ktorej vec sp. zn. 25 Cb 2/94 prevzala\niná sudkyňa, ktorá okrem tejto veci prevzala okolo 1.400 nevybavených vecí.\n4\n\nSudkyňa vec 31. októbra 1996 postúpila Obvodnému súdu Bratislava 2 na ďalšie\nkonanie z dôvodu príslušnosti.\nÚstavný súd takto zistený skutkový stav s ohľadom na podnet\nskúmal, aký podiel na prieťahu vo veci má súd a aký má sám\n\n,\n\nteda osoba, ktorá podala podnet vo veci porušenia práva zaručeného podľa čl. 48 ods.\n2 ústavy. Ústavný súd je toho názoru, a nepopiera to ani predsedníčka Krajského\nsúdu v Bratislave, že k prieťahu v konaní na súde došlo. Účastníci sa rozchádzajú len\nv tom, že kým\n\ntvrdí, že prieťah je zbytočný, predsedníčka súdu neviní\n\nv konaní sudcov, prieťahy sú vraj objektívneho charakteru. Na druhej strane však\npriznáva nízku výkonnosť niektorých sudcov a poukazuje aj na opatrenia, ktoré\nvedenie súdu prijalo na zvýšenie počtu vybavených vecí.\nSťažnosť, ktorú\n\npodal, nemá povahu opravného prostriedku, ale je\n\nprávnym prostriedkom, ktorý umožňuje účastníkovi konania uchádzať sa dosiahnutia\nnápravy, v tomto prípade, aby súd konal bez zbytočných prieťahov. Sťažnosť\npredsedovi súdu, na ktorom pôsobí sudca, ktorého nečinnosť sa sťažnosťou namieta,\nje jedným z prostriedkov dosiahnutia nápravy. Je potom na predsedovi súdu, aby\nvykonal opatrenie, ktoré by zabezpečilo odstránenie prekážok, ktoré bránia v\nplynulom konaní pred súdom bez toho, aby zasahoval do nezávislosti sudcu. Zákon\npredsedovi súdu ako orgánu správy súdov dáva oprávnenie, aby v konaní o sťažnosti\nupozornil sudcu, že má prestať porušovať účastníkove právo na verejné prerokovanie\nveci\n\nbez\n\nzbytočného\n\nprieťahu.\n\nUznanie\n\nopodstatnenosti\n\nsťažnosti\n\nmožno\n\nzabezpečovať len nepriamo a následne formou uplatnenia kárnej zodpovednosti\nsudcu v znení zákona č. 149/1993 Z. z.\nÚstavný súd má oprávnenie konať o podnete najmä vtedy, ak už boli využité\nzo strany účastníka právne prostriedky na dosiahnutie nápravy tam, kde sa porušuje\nústava. No i bez tohto využitia mu nič nebráni, aby o podnete konal. Preto ústavný\nsúd o podnete namietajúcom porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy začal konať.\n\n5\n\nPredsedníčka Krajského súdu v Bratislave o tom, či naozaj išlo o objektívne\nprekážky (bez zavinenia konkrétnej osoby sudcu), ktoré zapríčiňujú prieťahy v\nkonaní súdu, sa vyjadrila takto:\n„Predovšetkým je to vysoký počet vecí, ktoré napadli na súd. Ďalej je to\nzložitosť a komplikovanosť právnej problematiky, ktorá vyplýva z prijímania nových\nprávnych predpisov. Napokon je to aj v nedostatočnom počte sudcov, ktorí vybavujú\nsúdnu agendu a v ich enormnom zaťažení.“\nK prvej námietke predsedníčky Krajského súdu v Bratislave, že prieťahy na\nsúde sú objektívneho charakteru vo veľkom počte napadlých vecí na súd, ústavný\nsúd vyslovuje právny názor, že počet nevybavených vecí, o ktorých má súd\nrozhodnúť, môže byť objektívnym stavom, ale tiež príčinu treba hľadať v\npretrvávajúcich nedostatkoch v organizácii práce súdu. Často sa zisťuje aj pomalosť a\nnedostatočný výkon sudcov, ktorý sa odzrkadľuje v počte nevybavených vecí. Že\ntomu tak je aj na Krajskom súde v Bratislave (predtým na Mestskom súde v\nBratislave), svedčí prijatie opatrenia vedenia krajského súdu. Počet nevybavených\nvecí sám osebe nemusí byť vždy prekážkou, že sú prieťahy v konaní a nemusí mať\npovahu okolnosti vylúčujúcej zodpovednosť za porušenie práva občana na súdne\nkonanie bez zbytočných prieťahov. Ak od mája 1994 do 31. októbra 1996 súd\nnevykonal žiaden procesný úkon a potom odstúpil vec z príslušnosti Obvodnému\nsúdu Bratislava 2, nedá sa to hodnotiť inak, ako zbytočný prieťah. Inak samotná\nžaloba si nevyžadovala osobitnú erudovanosť sudcu. Nešlo o právne zložitý prípad.\nZložitosť veci by mohla za istých okolností zbaviť súd zodpovednosti za\npretrvávanie právnej neistoty účastníka vtedy, ak súd priebežne robí úkony\nprispievajúce k odstráneniu príčin zložitosti. V tomto prípade podľa názoru\nústavného súdu k takejto situácii nedošlo. Preto ani ďalšia námietka o zložitosti veci\nnemá opodstatnenie. Základnými kritériami pre hodnotenie veci ako zložitej je\nskutkový stav veci a platná právna úprava relevantná pre rozhodnutie o veci.\nZ hľadiska zložitosti treba pokladať tie veci, ktoré samostatne alebo kumulatívne\nvyžadujú, aby sa na ten istý súbor faktov aplikovalo viac právnych noriem, alebo aby\ntá istá právna norma nadobudla v interpretácii viac ako jeden význam, prípadne sa\npredpokladá voľná úvaha.\n6\n\nĎalšiu námietku predsedníčky Krajského súdu v Bratislave, že súd má\nnedostatok sudcov na tak enormný počet nevybavených vecí, a preto sú na súde\nprieťahy v konaní, podľa názoru ústavného súdu nemožno akceptovať bez toho, že by\nv konkrétnom prípade nebolo objektívne zistené, či išlo o skutkove a právne zložitú\nvec, či súd vykonal v rámci daných možností také procesné úkony, ktoré by urýchlili\nkonanie a rozhodovanie, či sudca, ktorému vec bola pridelená, mal ospravedlňujúce\nprekážky, pre ktoré nemohol vo veci konať (nemoc, vojenská služba, stáž a podobne).\nNedostatočný počet sudcov môže mať síce vplyv na rýchlosť konania, ale nemusí to\nbyť vždy rozhodujúci faktor. Správna organizácia práce, zvýšenie efektívnosti v\npráci, môže prispieť k tomu, že sa prieťahy v konaní skrátia. Ak za viac ako dva a pol\nroka sa neurobí žiaden procesný úkon vo veci a ešte potom sa spis odstúpi inému\nsúdu z príslušnosti, čo sa mohlo vykonať dávno predtým, nemožno hodnotiť inak,\nako porušenie ústavného práva účastníka konania - čl. 48 ods. 2 ústavy.\nNa strane účastníka konania ústavný súd nezistil také správanie, ktoré by\nzbavovalo súd zodpovednosti za prieťahy vo veci. Proti prieťahom sa sťažoval\nnavrhovateľ u predsedu Mestského súdu v Bratislave.\nAj keď neexistuje časová hranica, ktorej uplynutím postup súdu sa môže\nhodnotiť ako prieťah v konaní a kde rýchlosť a účinnosť každého súdneho konania\ntreba hľadať v charaktere prejednávanej veci, v zložitosti veci, v nečinnosti\núčastníkov konania, ale aj súdu, existujú už v praxi Európskeho súdu pre ľudské\npráva i Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodnutia, ktoré k týmto problémom\nzaujali právne názory (Eckle case, séria A, 1982 č. 51 s. 39).\nV tomto prípade ústavný súd vyslovuje právny názor, že súdy nekonali v\nsúlade s čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nPokiaľ ide o ďalšie návrhy navrhovateľa, ústavný súd poukazuje na ust. § 36\nods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov\n7\n\nv znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., podľa ktorého\ntrovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza\núčastník konania zo svojho. Navrhovateľ tieto trovy ani nevyčíslil.\nO tom, že ďalšie konanie na Krajskom súde v Bratislave je bezpredmetné, lebo\nv súčasnosti už nie je záruka vynesenia spravodlivého rozsudku, nemá ústavný súd\nprávomoc rozhodovať. Zasahoval by do ústavnej právomoci všeobecných súdov,\ndanej im čl. 142 ods. 1 ústavy.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nKošice 16. júna 1998\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Ľubomír D o b r í k\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}