{"guid": "ussr:fe1dea59-47fd-4661-96fb-537e5344e5c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.143.2010.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 143/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/2010 z 24. 3. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. marca 2010, sp. zn. II. ÚS 143/2010, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.143.2010.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2010-03-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fe1dea59-47fd-4661-96fb-537e5344e5c5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.143.2010.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.143.2010.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.143.2010.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 140/2010-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2010\npredbežne prerokoval sťažnosti\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou\n\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžp 9/2009 a jeho rozsudkom z 11. júna 2009,\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sžp 13/2009 a jeho rozsudkom z 2. júna 2009, v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Sžp 38/2009 a jeho rozsudkom z 2. júna 2009, v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Sžp 25/2009 a jeho rozsudkom z 2. júna 2009, v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Sžp 12/2009 a jeho rozsudkom z 27. augusta 2009 a takto\nrozhodol:\n\n1. Sťažnosti\n\nvedené Ústavným súdom\n\nSlovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 140/2010, sp. zn. II. ÚS 141/2010, sp. zn.\nII. ÚS 142/2010, sp. zn. II. ÚS 143/2010 a sp. zn. II. ÚS 144/2010 p r i j í m a na ďalšie\nkonanie a\n\nspája\n\nich na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.\n\nII. ÚS 140/2010.\n2. Konanie o sťažnostiach\n\nprerušuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. septembra 2009 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžp 9/2009 a jeho rozsudkom z 11. júna 2009. Sťažnosti\nbola po doručení ústavnému súdu pôvodne pridelená sp. zn. Rvp 1637/09.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha priznania postavenia účastníka\nkonania vo veci žiadosti Mestského podniku\n\n, týkajúcej sa vydania\n\nsúhlasov v súvislosti s realizáciou výstavby protipožiarnej lesnej cesty v chránenom území\n. Krajský úrad životného prostredia v Prešove, odbor kvality životného\nprostredia (ďalej len „krajský úrad“) rozhodnutím č. k. 1/2008/00587-011 z 9. mája 2008\nnepriznal sťažovateľovi postavenie účastníka konania v predmetnej veci. Proti tomuto\nrozhodnutiu krajského úradu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo\nživotného prostredia Slovenskej republiky, odbor ochrany prírody a starostlivosti o krajinu\n(ďalej len „ministerstvo“) rozhodnutím sp. zn. 7986/2008-2.1 z 13. júna 2008 tak, že\nodvolanie zamietlo a potvrdilo napadnuté rozhodnutie krajského úradu.\nSťažovateľ podal proti označenému rozhodnutiu ministerstva žalobu Krajskému súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorou sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia\nministerstva ako aj rozhodnutia krajského úradu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Krajský\nsúd rozsudkom sp. zn. 4 S 71/2008 z 19. decembra 2008 žalobu zamietol. Proti tomuto\nrozsudku sa sťažovateľ v zákonnej lehote odvolal. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn.\n\n2\n\n3 Sžp 9/2009 z 11. júna 2009 potvrdil rozsudok krajského súdu a sťažovateľovi nepriznal\nprávo na náhradu trov konania.\nPodľa názoru sťažovateľa rozsudkom sp. zn. 3 Sžp 9/2009 z 11. júna 2009, ako aj\npostupom, ktorý mu predchádzal, porušil najvyšší súd jeho základné právo podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že najvyšší súd\nv tejto veci postupoval a rozhodol zásadne odlišne ako v inej druhovo identickej veci.\n2. Ústavnému súdu bola 18. septembra 2009 doručená ďalšia sťažnosť sťažovateľa\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 5 Sžp 13/2009 a jeho rozsudkom z 2. júna 2009. Sťažnosti bola po doručení\nústavnému súdu pôvodne pridelená sp. zn. Rvp 1652/09.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal priznania postavenia účastníka\nkonania vo veci žiadosti štátneho podniku\n\n, generálne riaditeľstvo\n\no povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého.\nMinisterstvo rozhodnutím sp. zn. 3525/2008-2.1/KD z 21. apríla 2008 sťažovateľovi\nnepriznalo postavenie účastníka konania v predmetnej veci. Proti tomuto rozhodnutiu podal\nsťažovateľ rozklad, o ktorom rozhodol minister životného prostredia Slovenskej republiky\n(ďalej len „minister“) rozhodnutím sp. zn. 89/2008-rozkl. z 26. júna 2008 tak, že rozklad\nsťažovateľa zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie ministerstva.\nSťažovateľ podal proti označenému rozhodnutia ministra žalobu krajskému súdu,\nktorou sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia, ako aj označeného rozhodnutia ministerstva\nako správneho orgánu prvého stupňa, a vrátenia veci na ďalšie konanie. Krajský súd\nrozsudkom sp. zn. 4 S 89/2008 z 19. decembra 2008 žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku\nsa sťažovateľ v zákonnej lehote odvolal. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 5 Sžp 13/2009\nz 2. júna 2009 potvrdil rozsudok krajského súdu a sťažovateľovi nepriznal právo na náhradu\ntrov konania.\n\n3\n\nPodľa názoru sťažovateľa rozsudkom sp. zn. 5 Sžp 13/2009 z 2. júna 2009, ako aj\npostupom, ktorý mu predchádzal, porušil najvyšší súd jeho základné právo podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že najvyšší súd\nv tejto veci postupoval a rozhodol zásadne odlišne ako v inej druhovo identickej veci.\n3. Ústavnému súdu bola 25. septembra 2009 doručená aj ďalšia sťažnosť sťažovateľa\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sžp 38/2009 a jeho rozsudkom z 2. júna\n2009. Sťažnosti bola po doručení ústavnému súdu pôvodne pridelená sp. zn. Rvp 1688/09.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal priznania postavenia účastníka\nkonania vo veci žiadosti\n\no povolenie výnimky z podmienok\n\nochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého. Ministerstvo rozhodnutím sp. zn.\n3528/2008-2.1/KD z 22. apríla 2008 sťažovateľovi nepriznalo postavenie účastníka konania\nv predmetnej veci. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ rozklad, o ktorom rozhodol\nminister rozhodnutím sp. zn. 66/2008-rozkl. z 26. júna 2008 tak, že rozklad sťažovateľa\nzamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie ministerstva.\nSťažovateľ podal proti označenému rozhodnutia ministra žalobu krajskému súdu,\nktorou sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia, ako aj označeného rozhodnutia ministerstva\nako správneho orgánu prvého stupňa, a vrátenia veci na ďalšie konanie. Krajský súd\nrozsudkom sp. zn. 3 S 171/2008 z 13. januára 2009 žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku\nsa sťažovateľ v zákonnej lehote odvolal. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 5 Sžp 38/2009\nz 2. júna 2009 potvrdil rozsudok krajského súdu a sťažovateľovi nepriznal právo na náhradu\ntrov konania.\nPodľa názoru sťažovateľa rozsudkom sp. zn. 5 Sžp 38/2009 z 2. júna 2009, ako aj\npostupom, ktorý mu predchádzal, porušil najvyšší súd jeho základné právo podľa čl. 46\n\n4\n\nods. 1 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že najvyšší súd\nv tejto veci postupoval a rozhodol zásadne odlišne ako v inej druhovo identickej veci.\n4. Ústavnému súdu bola 30. septembra 2009 doručená sťažnosť sťažovateľa vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sžp 25/2009 a jeho rozsudkom z 2. júna 2009.\nSťažnosti bola po doručení ústavnému súdu pôvodne pridelená sp. zn.. Rvp 1722/09.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal priznania postavenia účastníka\nkonania vo veci žiadosti\n\no povolenie\n\nvýnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého. Ministerstvo\nrozhodnutím sp. zn. 4267/2008-2.1/KD z 22. apríla 2008 sťažovateľovi nepriznalo\npostavenie účastníka konania v predmetnej veci. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ\nrozklad, o ktorom rozhodol minister rozhodnutím sp. zn. 102/2008-rozkl. z 26. júna 2008\ntak, že rozklad sťažovateľa zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie ministerstva.\nSťažovateľ podal proti označenému rozhodnutia ministra žalobu krajskému súdu,\nktorou sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia, ako aj označeného rozhodnutia ministerstva\nako správneho orgánu prvého stupňa, a vrátenia veci na ďalšie konanie. Krajský súd\nrozsudkom sp. zn. 2 S 176/2008 z 10. decembra 2008 žalobu zamietol. Proti tomuto\nrozsudku sa sťažovateľ v zákonnej lehote odvolal. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn.\n5 Sžp 25/2009 z 2. júna 2009 potvrdil rozsudok krajského súdu a sťažovateľovi nepriznal\nprávo na náhradu trov konania.\nPodľa názoru sťažovateľa rozsudkom sp. zn. 5 Sžp 25/2009 z 2. júna 2009, ako aj\npostupom, ktorý mu predchádzal, porušil najvyšší súd jeho základné právo podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že najvyšší súd\nv tejto veci postupoval a rozhodol zásadne odlišne ako v inej druhovo identickej veci.\n\n5\n\n5. Ústavnému súdu bola napokon 15. októbra 2009 doručená sťažnosť sťažovateľa\nvo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžp 12/2009 a jeho rozsudkom\nz 27. augusta 2009. Sťažnosti bola po doručení ústavnému súdu pôvodne pridelená sp. zn.\nRvp 1834/09.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal priznania postavenia účastníka\nkonania vo veci žiadosti\no povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha medveďa hnedého. Ministerstvo rozhodnutím sp. zn. 3481/2008-2.1/KD z 22. apríla 2008\nsťažovateľovi nepriznalo postavenie účastníka konania v predmetnej veci. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal sťažovateľ rozklad, o ktorom rozhodol minister rozhodnutím sp. zn.\n79/2008-rozkl. z 26. júna 2008 tak, že rozklad sťažovateľa zamietol a potvrdil napadnuté\nrozhodnutie ministerstva.\nSťažovateľ podal proti označenému rozhodnutiu ministra žalobu krajskému súdu,\nktorou sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia, ako aj označeného rozhodnutia ministerstva\nako správneho orgánu prvého stupňa, a vrátenia veci na ďalšie konanie. Krajský súd\nrozsudkom sp. zn. 2 S 156/2008 z 10. decembra 2008 žalobu zamietol. Proti tomuto\nrozsudku sa sťažovateľ v zákonnej lehote odvolal. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn.\n3 Sžp 12/2009 z 27. augusta 2009 potvrdil rozsudok krajského súdu a sťažovateľovi\nnepriznal právo na náhradu trov konania.\nPodľa názoru sťažovateľa rozsudkom sp. zn. 3 Sžp 12/2009 z 27. augusta 2009, ako\naj postupom, ktorý mu predchádzal, porušil najvyšší súd jeho základné právo podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že najvyšší súd\nv tejto veci postupoval a rozhodol zásadne odlišne ako v inej druhovo identickej veci.\nNa podporu názoru, že postupom najvyššieho súdu v uvedených konaniach došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva\n\n6\n\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažovateľ vo všetkých sťažnostiach argumentuje ustálenou\njudikatúrou ústavného súdu týkajúcej sa princípu právnej istoty a v odôvodneniach týchto\nsťažností zhodne uvádza najmä:\n„Dňa 29. 6. 2009 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci druhovo totožnej s právnou vecou,\nv ktorej vydaný rozsudok Najvyššieho súdu je predmetom tejto sťažnosti. Uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžp 41/2009 zo dňa 22. 6. 2009 prerušilo konanie o odvolaní\nžalobcu (sťažovateľa) proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 S 166/200874 zo dňa 20. 1. 2009, ktorým tento súd zamietol žalobu žalobcu (sťažovateľa), ktorým sa\ndomáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného - Ministerstva životného prostredia, ktorým\nžalovaný rozhodol o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi\n-sťažovateľovi v konaní vedenom podľa zákona o ochrane prírody a krajiny.\nNajvyšší súd SR predložil citovaným rozhodnutím vec Súdnemu dvoru Európskych\nspoločenstiev na rozhodnutie o predbežných otázkach...\nZ uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd SR postupoval vo veci, ktorá je predmetom\ntejto sťažnosti, zásadne odlišne ako v inej druhovo identickej veci. Z rozhodnutia\no predložení veci Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev zo dňa 20. 1. 2009 vyplýva, že\nNajvyšší súd SR postupoval podľa článku 234 poslednej vety (Zmluvy o založení\nEurópskeho spoločenstva, pozn.), teda že otázku týkajúcu sa výkladu komunitárneho práva\nmusel predložiť Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev, keďže proti jeho rozhodnutiu nie\nje prípustný opravný prostriedok (v tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na výraz „bol\nnútený konať“ v odôvodnení citovaného rozhodnutia o prerušení konania). V tejto súvislosti\nsťažovateľ dáva za pravdu Najvyššiemu súdu SR o jeho povinnosti predložiť vec Súdnemu\ndvoru Európskych spoločenstiev vzhľadom na to, že proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR\nnie je prípustný opravný prostriedok podľa OSP a Ústavný súd SR nie je druhou opravnou\ninštanciou v konaní správneho súdnictva. Pokiaľ ide o odôvodnenie odlišného postupu\nNajvyššieho súdu SR, tak ako na to poukazuje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,\nktorá má byť zdôvodnená údajným naznačovaním komunitárneho rozmeru posudzovanej\nveci v neskorších odvolaniach sťažovateľa, táto skutočnosť je v rozpore s obsahom odvolaní\nsťažovateľa vo veci sp. zn. 5 Sžp 6/2009 a 5 Sžp 41/2009. Sťažovateľ predkladá v prílohe\ntohto podania tak odvolanie a podanie, ktorým bolo odvolanie doplnené vo veci, ktorá je\n\n7\n\npredmetom tohto konania, tak odvolanie a podanie, ktorým bolo doplnené vo veci\n5 Sžp 41/2009. Z obsahu týchto podaní sťažovateľa je zrejmé, že tieto sú s výnimkou\nspisových značiek a dátumov identické. Postup sťažovateľa v odvolacom konaní teda nebol\ndôvodom na zásadne odlišný postup Najvyššieho súdu SR v dvoch druhovo identických\nkonaniach, v ktorých je sťažovateľ účastníkom konania. Postup Najvyššieho súdu SR, ktorý\npredchádzal vydaniu rozhodnutia napadnutého touto sťažnosťou a vydanie tohto\nrozhodnutia je v rozpore s článkom, teda s právom sťažovateľa zakotvenom v čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR, ktoré zaručuje každému konať pred súdom zákonom stanoveným spôsobom, ak\nNajvyšší súd SR sa cítil byť viazaný povinnosťou predložiť vo veci 5 Sžp Súdnemu dvoru\nEurópskych spoločenstiev, potom ak takýmto spôsobom nepostupoval aj vo veci, ktorá je\npredmetom tohto konania, nepostupoval zákonným spôsobom, tak ako mu to ukladá čl. 2\nods. 2 ústavy SR v spojení s čl. 234 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.“\nNa základe tejto argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd uznesením prijal\njeho sťažnosti (vedené pôvodne sp. zn. Rvp 1637/09, sp. zn. Rvp 1652/09, sp. zn.\nRvp 1688/09, sp. zn. Rvp 1722/09 a sp. zn. Rvp 1834/09) na ďalšie konanie a vo veci samej\nv náleze vyslovil, že postupom najvyššieho súdu v označených konaniach, ako aj jeho\nrozsudkami v týchto konaniach došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zrušil tieto rozsudky, vrátil najvyššiemu súdu\ntieto veci na ďalšie konanie a zakázal mu pokračovať v porušovaní jeho práv. Sťažovateľ vo\nvšetkých uvedených konaniach žiada tiež úhradu trov konania pred ústavným súdom.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n8\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nKľúčová (a v podstate jediná) námietka, ktorú sťažovateľ vo svojich sťažnostiach\nuplatňuje, spočíva v tvrdení, že odlišným rozhodnutím najvyššieho súdu v skutkovo\na právne obdobných veciach došlo k porušeniu princípu právnej istoty a tým aj k porušeniu\njeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva čl. 6 ods. 1 dohovoru (sťažovateľ\nmá na mysli uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžp 41/2009 z 22. júna 2009, pozn.).\nSťažovateľ však popri sťažnostiach, ktoré tvoria predmet tohto rozhodnutia, predložil\nústavnému súdu aj ďalšie sťažnosti, z ktorých ústavný súd už viacero predbežne prerokoval\na uzneseniami rozhodol o ich odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (napr.\nIII. ÚS 341/09, III. ÚS 359/09, III. ÚS 390/09, III. ÚS 2/2010 atď.).\n\n9\n\nSvoje rozhodnutia o odmietnutí týchto sťažností z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti\nústavný súd založil predovšetkým na svojom zistení, že týmito sťažnosťami napadnuté\nrozhodnutia najvyššieho súdu boli identické s viacerými jeho ďalšími rozhodnutiami, ktoré\nsa týkali obdobného právneho problému vo veciach sťažovateľa (ako žalobcu), a pritom\ntieto rozhodnutia časovo predchádzali vydaniu odlišného rozhodnutia najvyššieho súdu uznesenia sp. zn. 5 Sžp 41/2009 z 22. júna 2009, na ktoré poukazuje v týchto sťažnostiach\nsťažovateľ. Za týchto okolností podľa ústavného súdu „vyznieva absurdne tvrdenie\nsťažovateľa o nepredvídateľnom postupe v rozhodovaní, ktoré predchádzalo odlišnému\npostupu a ktoré bolo zároveň obdobné s viacerými rozhodnutiami najvyššieho súdu\nv skutkovo a právne podobnej veci“, pričom „Toto odlišné rozhodnutie zároveň nie je\nodlišným meritórnym rozhodnutím, ale rozhodnutím o prerušení konania a predložení\npredbežných otázok na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev. Sťažovateľ\nteda porovnáva obsah rozhodnutí vydaných v odlišnej forme a odlišnej fáze konania\n(citované z uznesenia sp. zn. III. ÚS 341/09 z 10. novembra 2009).“.\nÚstavný súd aj naďalej považuje svoje závery k uvedenej sťažnostnej námietke\nsťažovateľa prijaté vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach za relevantné s výnimkou\nsťažnosti smerujúcej proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžp 12/2009 z 27. augusta\n2009, ktoré bolo vydané už po odlišnom rozhodnutí najvyššieho súdu - uznesení sp. zn.\n5 Sžp 41/2009 z 22. júna 2009, vo vzťahu ku ktorému je argumentácia sťažovateľa\ns časového hľadiska vyhovujúca. Ústavný súd však napriek tomu považuje, aj pokiaľ ide\no sťažnosť smerujúcu proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžp 12/2009 z 27. augusta\n2009 za potrebné vyčkať a meritórne vo veci rozhodnúť až po rozhodnutí Súdneho dvora\nEurópskych spoločenstiev. Zároveň ústavný súd dodáva, že materiálny prístup k ochrane\nzákladných práv a slobôd nevylučuje, ale naopak umožňuje, aby ostatné napadnuté\nrozhodnutia najvyššieho súdu z hľadiska namietaného porušenia ústavou garantovaných\npráv označených sťažovateľom posúdil aj nad rámec v sťažnosti uplatnených námietok.\nZ uvedeného vyplýva, že záver o tom, či vo veciach sťažovateľa najvyšší súd konal\nv súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru je podmienený tým, či v týchto\nveciach najvyšší súd ústavne konformným spôsobom interpretoval čl. 9 Aarhuského\n\n10\n\ndohovoru. Podľa názoru ústavného súdu odpoveď na túto otázku nemožno formulovať\nv rámci predbežného prerokovania sťažností sťažovateľa, ale až po ich prijatí na ďalšie\nkonanie v konaní vo veci samej.\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.\nPodľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť\nna spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú\ntých istých účastníkov.\nV danom prípade sa sťažnosti vedené pod sp. zn. II. ÚS 140/2010 (Rvp 1637/09),\nsp. zn. II. ÚS 141/2010 (Rvp 1652/09), sp. zn. II. ÚS 142/2010 (Rvp 1688/09), sp. zn.\nII. ÚS 143/2010 (Rvp 1722/09) a sp. zn. II. ÚS 144/2010 (Rvp 1834/09) týkajú tých istých\núčastníkov konania (sťažovateľ a najvyšší súd), pričom navyše sú takmer identické\nz hľadiska právnej argumentácie použitej v nich sťažovateľom, ako aj z hľadiska právneho\nproblému, ku ktorému bude potrebné zo strany ústavného súdu prijať meritórny záver.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažností\nrozhodol podľa § 25 ods. 3 zákona o prijatí označených sťažností na ďalšie konanie\na zároveň ak o ich spojení na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 OSP v spojení s § 31a\nzákona o ústavnom súde (bod 1 výroku tohto uznesenia).\nIII.\nPodľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny\ndvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej\nzmluvy [čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES C 325,\n24. decembra 2002), v súčasnosti čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C\n115, 9. mája 2008 pozn.].\n\n11\n\nPodľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže\nkonanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre\nrozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.\nVo veciach sťažností sťažovateľa je ústavný súd z hľadiska vnútroštátneho práva\nsúdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať opravný prostriedok (čl. 133 ústavy),\nčo vytvára možnosť na to, aby podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 31a zákona\no ústavnom súde prerušil konanie o týchto sťažnostiach a požiadal Súdny dvor Európskych\nspoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke vo veci interpretácie čl. 9 Aarhuského\ndohovoru. Takýto postup by bol ale nadbytočný, keďže tak už urobil najvyšší súd v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Sžp 41/2009.\nZa daných okolností považoval ústavný súd za vhodné uplatniť postup podľa § 109\nods. 2 písm. c) OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde, a preto prerušil konanie\no sťažnostiach sťažovateľa až do okamihu zaslania relevantného rozhodnutia Súdneho\ndvora Európskych spoločenstiev najvyššiemu súdu v konaní vedenom týmto súdom pod\nsp. zn. 5 Sžp 41/2009.\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výrokoch tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. marca 2010\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:188c8765-2718-4841-8f84-4bb537cb3747", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 140/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2010 z 18. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-18", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:188c8765-2718-4841-8f84-4bb537cb3747"}, {"guid": "ussr:64e74811-3283-4faa-b6ba-7ae87f2e7471", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.142.2010.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 142/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/2010 z 24. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.142.2010.1"}, {"guid": "ussr:dce40f2a-6c66-4e9f-b2cb-307d50f197b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.141.2010.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 141/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 141/2010 z 24. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.141.2010.1"}, {"guid": "ussr:2058d335-26d0-45a0-b429-d0182ccc3b08", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/2010 z 20. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-20", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2058d335-26d0-45a0-b429-d0182ccc3b08"}, {"guid": "ussr:035a9f00-f80a-4426-b2ee-74f1c98570cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 390/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 390/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:035a9f00-f80a-4426-b2ee-74f1c98570cc"}, {"guid": "ussr:6bd32d05-7de0-4ef6-acb5-603ae36c82f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 359/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 359/09 z 25. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-25", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6bd32d05-7de0-4ef6-acb5-603ae36c82f8"}, {"guid": "ussr:1c7b2fd0-329f-459a-8e09-e66e13414cb6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/09 z 10. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-10", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7b2fd0-329f-459a-8e09-e66e13414cb6"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:188c8765-2718-4841-8f84-4bb537cb3747", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 140/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2010 z 18. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-18", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:188c8765-2718-4841-8f84-4bb537cb3747"}, {"guid": "ussr:64e74811-3283-4faa-b6ba-7ae87f2e7471", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.142.2010.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 142/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/2010 z 24. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.142.2010.1"}, {"guid": "ussr:dce40f2a-6c66-4e9f-b2cb-307d50f197b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.141.2010.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 141/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 141/2010 z 24. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.141.2010.1"}]}