{"guid": "ussr:f04b97a2-ac88-4591-92e4-57a4dbff1b9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.123.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 123/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 123/95 z 10. 10. 1995", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. októbra 1995, sp. zn. II. ÚS 123/95, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.123.1995.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Drgonec", "sudca_id": 1104, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-drgonec-1104", "datum_vydania": "1995-10-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f04b97a2-ac88-4591-92e4-57a4dbff1b9d", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.123.1995.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.123.1995.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.123.1995.1/text", "citacie_n": 0, "text": "-#-\n\nII. ÚS 123/95\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 10.\noktóbra 1995 vo veci podnetu\n\n, bytom\n\npre\n\nporušovanie ústavného práva priznaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky po predbežnom prerokovaní takto\nrozhodol:\nPodnet\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\n\nDňa 6. júna 1995 bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky doručené podanie\n, v ktorom namietal porušenie práva na súdnu ochranu\npriznaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vyzval 14. 6. 1995\n\nk\n\ndoplneniu podania osobitne pre tri samostatné konania vedené na Okresnom súde\nv Trebišove, ktorých sa podnet podaný na ústavný súd týkal.\n30. 6. 1995 pôvodné podanie spresnil a doplnil dokladmi o\npriebehu doteraz uskutočneného konania vo veci sp. zn. 11 C 634/94 o určenie\nhranice pozemku vedenej na Okresnom súde v Trebišove proti\n\n,\n\nbytom\nVzhľadom na skutočnosť, že pôvodné podanie, ani jeho doplnok neobsahovali\nvýrok rozhodnutia, ktorého sa\n\ndomáha, vyzval ho opätovne ústavný\n\nsúd 11. 9. 1995 k doplneniu podania o výrok rozhodnutia, ktorým má ústavný súd\nvo veci rozhodnúť a oznámenie, či v konaní na Okresnom súde v Trebišove využil\nmožnosť podania sťažnosti na postup súdu pre prieťahy v konaní priznanú zákonom\nč. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov v znení neskorších predpisov.\n\n-#-\n\nsvojím podnetom namietal porušenie práva na verejné\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní, ktoré okresný súd\nprávoplatným rozhodnutím dosiaľ neskončil.\nÚstava Slovenskej republiky rozdeľuje súdnu právomoc medzi všeobecné súdy\n(čl. 142 ods. 1) a Ústavný súd Slovenskej republiky (články 125-129 a článok\n130 ods. 3). Obe zložky súdnej moci sú samostatné a rovnocenné. Samostatné a\nrovnocenné postavenie každého z týchto dvoch systémov súdnej moci vylučuje ich\nnadriadenosť a podriadenosť navzájom a nepripúšťa, aby orgány jedného súdneho\nsystému nahradzovali rozhodovaciu právomoc orgánov druhého súdneho systému\nvo veciach, ktoré ústava a zákony na jej vykonanie zverujú do ich právomoci.\nAkýkoľvek zásah, resp. vstup orgánov jedného súdneho systému do rozhodovacej\nprávomoci orgánov druhého súdneho systému by preto bol porušením tých\nustanovení ústavy, ktoré ju upravujú. V konaní o podnete Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky nemá právomoc preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, ale\npreskúmava, či v konaní pred všeobecnými súdmi nedošlo k porušeniu ústavného\npráva, ak fyzická alebo právnická osoba podnetom namieta jeho porušenie v\nkonaní pred všeobecnými súdmi.\nUstanovenia Ústavy Slovenskej republiky sa interpretujú a aplikujú vo\nvzájomnej súvislosti so zreteľom na záujmy, ktoré sa v nich chránia. Ustanovenie\nčl. 144 ods. 1, podľa ktorého: \"Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní\nlen zákonom\" sa musí interpretovať a aplikovať podľa čl. 152 ods. 4 ústavy, teda v\nsúlade s Ústavou Slovenskej republiky. Sudca je viazaný nielen zákonom, ale aj\nústavným zákonom (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 8/94, s. 6),\nako aj ústavou, pretože ústava a ústavný zákon majú rovnaký stupeň právnej sily,\nktorým sa odlišujú od zákonov (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 39/93, s. 5).\nZásahom do sudcovskej nezávislosti je iba pokyn alebo príkaz sudcovi, ako má\nrozhodnúť v merite veci, a nie akýkoľvek zásah do priebehu\n\nsúdneho konania.\n\nÚstava Slovenskej republiky v ustanovení čl. 48 ods. 2 priznáva občanovi\npráva, ktorých uplatnenie umožňuje zásah do priebehu súdneho konania. Ak ústavou\npriznané právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poruší sudca,\nprieťahy v prerokovaní veci majú charakter nečinnosti, ktorou sudca odopiera\nspravodlivosť, hoci len v obmedzenom čase, dokiaľ trvá jeho nečinnosť.\n\n-#-\n\nPrvoradou služobnou povinnosťou sudcu je byť aktívny, vyvíjať činnosť na\nodstránenie stavu právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so\nžiadosťou o rozhodnutie. Aktivita sudcu je jeden zo základných znakov ústavou\npriznanej ochrany občana súdom. Nezávislosť sudcu pri rozhodovaní podľa čl. 144\nods. 1 nie je právom, ktoré sa nadraďuje nad ďalšie práva priznané v ústave.\nUplatňovanie sudcovskej nezávislosti musí byť v rovnováhe s ostatnými ústavou\npriznanými právami. Osoba, ktorej ústava podľa čl. 48 ods. 2 priznáva právo, aby\nsa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, môže kedykoľvek, aj počas\nsúdneho konania namietať porušenie tohto svojho práva. Uplatnením námietky\nvzniká občanovi právo, aby štátne orgány s právomocou chrániť právo priznané\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy preskúmali opodstatnenosť vznesenej námietky. Preto\nnie je zásahom do sudcovskej nezávislosti, ak počas konania pred všeobecným\nsúdom Ústavný súd Slovenskej republiky preskúma, či v konaní všeobecný súd\nneporušuje právo, ktoré Ústava Slovenskej republiky priznáva pre konanie pred\nsúdnymi orgánmi.\nÚstavou štát priznáva osobám práva a zaručuje im, že ústavné práva bude sám\ndodržovať a ochraňovať. Ústavný súd zabezpečuje ochranu práv len vtedy, keď iné\norgány štátu nesplnia úlohu štátu vo vzťahu k uplatnenému právu. Ústavný súd\nnekoná o ochrane práv, ktoré osoba neuplatní voči štátu, ani o ochrane práv, ktoré\nporušujú subjekty v súkromnoprávnom vzťahu.\nPodľa 6 ods. 1 zák. č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších\npredpisov vo veci prieťahov v konaní možno podať sťažnosť na orgány štátnej\nsprávy súdov. Podrobnosti\no sťažnostiach na postup súdu a o ich vybavovaní 6 ods. 2 zák. č. 335/1991 Zb. v\nznení neskorších predpisov odkazuje na osobitné zákony. Podávanie sťažností,\npostup pri vybavovaní sťažností a vybavovanie sťažností upravuje Tretia časť zák.\nč. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe\nsúdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe\nsúdov) v znení neskorších predpisov.\nPodľa 17 ods. 1 zák. č. 80/1992 Zb. v znení neskorších predpisov: \"Fyzické a\nprávnické osoby (ďalej len \"sťažovatelia\") sa môžu obracať na orgány štátnej správy\nsúdov so sťažnosťami na postup súdu, len ak ide o prieťahy v konaní, o nevhodné\n\n-#-\n\nsprávanie alebo narušovanie dôstojnosti súdneho konania súdnymi osobami. V\niných prípadoch nie je sťažnosť prípustná.\"\nAk je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne\nštátnej správy súdu, nebola týmto orgánom riadne vybavená, podľa 27 ods. 1 zák.\nč. 80/1992 Zb. v znení neskorších predpisov môže požiadať\na) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom\n\nkrajského súdu,\n\nb) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti\n\npredsedom\n\nokresného súdu.\nSťažnosť nemá povahu opravného prostriedku, ale je právnym prostriedkom\numožňujúcim účastníkovi konania uchádzať sa o dosiahnutie nápravy, ak súd\nporušuje jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pretože zákon\nnedovoľuje orgánu správy súdov, aby v konaní o sťažnosti nariadil sudcovi, aby sa\nprestal správať spôsobom porušujúcim účastníkovo právo na prerokovanie\nbez\n\nzbytočných\n\nveci\n\nprieťahov, uznanie opodstatnenosti sťažnosti možno\n\nzabezpečovať právnym donútením len následne a nepriamo, uplatnením kárnej\nzodpovednosti sudcu podľa 2 ods. 1 zák. č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti\nsudcov v znení zák. č. 149/1993 Z. z. Sťažnosť predsedovi súdu, na ktorom pôsobí\nsudca, ktorého nečinnosť sa sťažnosťou namieta, možno pokladať za účinný\nprostriedok dosiahnutia nápravy. Sťažnosti podané ďalším subjektom podľa 27\nods. 1 zákona č. 80/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nie sú natoľko účinným\nprostriedkom dosiahnutia nápravy, aby ústavný súd trval na ich uplatnení skôr, než\nsám začne konať. Účelom priznania práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je\nposkytnutie príležitosti súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený\nnerešpektovaním práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov tak,\naby sa nemarilo uplatnenie práva, ktoré priznáva čl. 48 ods. 2 ústavy. Preto ústavný\nsúd o podnete namietajúcom porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 koná, ak\npredkladateľ podnetu preukáže, že využil právne prostriedky nápravy priznané mu\npodľa 17 ods. 1, 20, 21, 22 alebo\n\n23 zákona č. 80/1992 Zb. v znení neskorších\n\npredpisov, alebo ak sa preukáže, že vzhľadom na okolnosti prípadu využitie\ntohto prostriedku nápravy nemožno pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť\núčinnú ochranu práva priznaného podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Využitie možností podľa 27 ods. 1 zákona č. 80/1992 Zb. v znení\n\n-#-\n\nneskorších predpisov pre začatie konania o podnete namietajúcom porušenie čl. 48\nods. 2 ústavy sa nevyžaduje, pretože tento prostriedok odstránenia protiprávneho\nstavu, ktorý predkladateľ podnetu namieta, môže zabezpečiť nápravu len značnou\nokľukou. Požiadavkou vyčerpania všetkých prostriedkov priznaných podľa zákona\nč. 80/1992 Zb. v znení neskorších predpisov by ústavný súd sám prispieval k\nporušovaniu ústavou priznaného práva na prejednanie veci bez zbytočných\nprieťahov.\nPredpokladom začatia konania o konkrétnom podnete je splnenie podmienok\nstanovených zákonom č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Podnet\nmal nedostatky, ktoré bolo treba odstrániť.\nPredkladateľ podnetu na výzvu ústavného súdu z 11. 9. 1995 nereagoval a\nnepreukázal, že využil právne možnosti priznané občanom podľa 17 ods. 1 a 27\nzákona č. 80/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ani nepredložil dôkaz, že\nvzhľadom na okolnosti prípadu, využitie prostriedkov nápravy podľa zákona č.\n80/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nemožno považovať za postup\numožňujúci dosiahnutie účinnej ochrany práva na konanie bez prieťahov.\nPredkladateľ podnetu tiež nedoplnil svoj podnet o návrh rozhodnutia, ktorého\nsa domáha. V dôsledku toho jeho podnet nemá všetky náležitosti stanovené 20\nzákona č. 38/1993 Z. z.\nÚstavný súd podľa 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. na neverejnom zasadnutí\npodnet predbežne prerokoval a podľa 25 ods. 2 odmietol z dôvodu, že\nneobsahuje zákonom predpísané náležitosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať\nopravný prostriedok.\nV Košiciach 10. októbra 1995\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Ján D r g o n e c\npredseda senátu", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}