{"guid": "ussr:7929d9d5-ead7-4012-b894-371460960569", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.120.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/95 z 26. 9. 1995", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. septembra 1995, sp. zn. II. ÚS 120/95, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.120.1995.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1995-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7929d9d5-ead7-4012-b894-371460960569", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.120.1995.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.120.1995.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.120.1995.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Slovenská republika\n\nUznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 120/95\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 26.\nseptembra 1995 po predbežnom prerokovaní podnetu\nbytom\n\n,\n\n, o preskúmanie uznesenia Okresného súdu v\n\nPoprade z 29. septembra 1994 sp. zn. 10 C 564/94 a uznesenia Krajského súdu v\nKošiciach z 8. mája 1995 sp. zn. 14 Co 109/95 takto\nrozhodol:\nPodnet\n\nna začatie konania\n\nodmieta.\nOdôvodnenie\nPísomným podaním z 28. augusta 1995, došlým na Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky dňa 8. septembra 1995, označeným ako \"podnet k podaniu sťažnosti pre\nporušenie zákona\" domáha sa\n\npreskúmania uznesení\n\nOkresného súdu v Poprade z 29. septembra 1994 sp. zn. 10 C 564/94 v spojení s\nuznesením Krajského súdu v Košiciach z 8. mája 1995 sp. zn. 14 Co 109/95.\nCitovanými uzneseniami súdov, ktoré sa stali právoplatnými, bol zamietnutý jeho\nnávrh na obnovu konania vedeného pôvodne na Okresnom súde v Poprade pod č. 12\nC 369/93, ktorým bolo zrušené právo spoločného nájmu bytu nachádzajúceho sa\nv\n\nna\n\nblok\n\nbude ďalej výlučne užívať bývalá manželka\n\ns tým, že byt\n. V podnete\n\npodnecovateľ ďalej uvádza, že súdy jeho\nnávrhu na obnovu konania nevyhoveli, napriek novým skutočnostiam a nevypočuli\nním navrhovaných svedkov. Nespokojnosť podnecovateľa pramení z toho, že bývalá\nmanželka vlastne byt ani nepotrebuje, lebo sa znova vydala a presťahovala sa k\n\nmanželovi a údajne mu povedala, že odchádza pracovať a trvale žiť do\nzahraničia. V súčasnosti žije na území Českej republiky.\nZ unesenia Okresného súdu v Poprade č. 10 C 564/94 z 29. septembra 1994 dá\nsa zistiť, že súd návrh na obnovu konania vedeného pôvodne pod č. 12 C 369/93\nzamietol. Mal za to, že podnecovateľ v návrhu neuviedol presne právny dôvod\nobnovy konania a súd sám vykonaným dokazovaním žiaden takýto dôvod nezistil.\nTá skutočnosť, že sa bývalá manželka spolu so svojím novým manželom stala po\nrozhodnutí súdu spoločnou nájomkyňou iného bytu, nie je takou okolnosťou, ktorá\nby umožnila povoliť obnovu konania.\nZ unesenia Krajského súdu v Košiciach z 8. mája 1995 sp. zn. 14 Co 109/95 je\nzistiteľné, že odvolací súd na základe odvolania podnecovateľa potvrdil zamietavé\nuznesenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd je názoru, že ani jeden z dôvodov\nobnovy konania uvádzaný v 228 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Občianskeho súdneho\nporiadku nie je daný.\nPodnecovateľ\n\nproti pôvodnému rozsudku Okresného súdu v Poprade zo 7.\n\njúna 1993 sp. zn. 12 C 369/93 nepodal odvolanie. Odvolanie podala len bývalá\nmanželka, a to iba vo veci určenia bytovej náhrady. Už vtedy v rámci\nodvolacieho konania podnecovateľ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol súdu, že\nbývalá manželka uzavrela nové manželstvo a že jej vzniklo právo spoločného\nnájmu k ďalšiemu bytu. Nejde teda o novú okolnosť, na ktorú podnecovateľ\npoukazuje v podnete.\nÚstavný súd Slovenskej republiky po zhodnotení takto zisteného skutkového\nstavu dospel k názoru, že podnecovateľ svojím podnetom má zámer docieliť\nprostredníctvom ústavného súdu zmenu rozhodnutia súdov o povolenie obnovy\nkonania na základe\nnových skutočností a na základe výsluchu svedkov, ktorých\nv podnete menovite uvádza. Tým, že podanie označil ako podnet\nk podaniu sťažnosti pre porušenie zákona sa potvrdzuje, o čo mu\nv podnete vlastne ide.\nPodnecovateľ nevyužil možnosť docieliť nápravu na základe opravného\nprostriedku, odvolania proti rozsudku Okresného súdu v Poprade v základnom\n\nkonaní pod sp. zn. 12 C 369/93. Ak nastali iné okolnosti po právoplatnosti rozsudku,\ns ktorými by sa mal vysporiadať všeobecný súd v rámci obnovy konania a tieto\nsúd nepovažoval za zákonný dôvod pre povolenie obnovy, neznamená, že tak môže\nvykonať ústavný súd, ktorému podnet adresoval.\nÚstavný súd Slovenskej republiky je podľa čl. 124 ústavy nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti. V nasledujúcich článkoch 125 až 130 ústavy sú\ntaxatívne (menovite) vymenované právomoci ústavného súdu, medzi ktoré\nnepatrí zrušovať právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov. Právomoc\nvšeobecných súdov ako nezávislých a nestranných súdnych orgánov spočíva v\nrozhodovaní vo veciach občianskoprávnych a trestnoprávnych a treba len dodať,\nže rozhodujú s konečnou platnosťou. Žiaden iný orgán, pokiaľ ide o zákonnosť v\nkonaní a rozhodovaní všeobecných súdov, a teda ani ústavný súd, nemôže\npreskúmavať ich rozhodnutia, prípadne vstupovať do ich rozhodovacej činnosti.\nSúdnu moc v Slovenskej republike vykonávajú dva odlišné súdne systémy, ústavný\nsúd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti a všeobecné súdy ako nezávislé\nsúdne orgány ochrany zákonnosti. Vzájomne sa nenahradzujú a nie sú ani vo\nvzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Zásahom do súdnych konaní všeobecných\nsúdov by ústavný súd porušoval ústavu (čl. 141 a 142 ústavy). Preto podnet podľa čl.\n130 ods. 3 ústavy nemožno považovať za akýsi ďalší možný opravný prostriedok,\no ktorom by ústavný súd mal meritórne konať. Podnet by mohol ústavný súd prijať\nna ďalšie konanie len vtedy, ak by právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu\nboli porušené presne označené ústavou zaručené základné práva (II. hlava ústavy).\nToto podnecovateľ nanamieta.\n\nKeďže ústavný súd nezistil pochybenie všeobecných súdov\nz tohto hľadiska a tiež preto, že nemá právomoc zrušovať rozhodnutie\nvšeobecných súdov, podnet podľa 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o\nkonaní pred ním a o postavení jeho sudcov prerokoval a na základe 25 ods. 2\ncitovaného zákona ho odmietol.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný\n\nopravný prostriedok.\n\nV Košiciach 26. septembra 1995\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Ján D r g o n e c\npredseda senátu", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}