{"guid": "ussr:4e794d85-b0ed-4202-aa58-c1516adfe120", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.12.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 12/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 12/97 z 27. 8. 1997", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. augusta 1997, sp. zn. II. ÚS 12/97, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.12.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1997-08-27", "forma": "Nález", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4e794d85-b0ed-4202-aa58-c1516adfe120", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.12.1997.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.12.1997.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.12.1997.1/text", "citacie_n": 0, "text": "II. ÚS 12/97\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu\nJUDr. Júliusa Černáka a zo sudcov JUDr. Ľubomíra Dobríka a JUDr. Jána Drgonca\nna neverejnom zasadnutí 27.augusta 1997 o podnete\n\n, bytom\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Mitrom,\nBratislava, Rajská 10/a, vo veci porušenia jeho základného práva na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy súdom podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky konaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci\nvedenej pod sp. zn. 6 Sž 44/96 takto\nr o z h o d o l:\nPrávo\n\npriznané čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n\nporušené nebolo.\nOdôvodnenie:\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal\n16. decembra 1996 podanie\n\n, bytom\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Mitrom, Bratislava, Rajská 10/a,\n\noznačené ako „podnet na začatie konania podaný fyzickou osobou, namietajúcou\nporušenie svojich práv podľa § 18 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.“.\nPredkladateľ podnetu je bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby\n(ďalej len „SIS“), ktorý bol Rozkazom vo veciach personálnych riaditeľa 46. odboru\nSIS č. 168 zo 16. novembra 1995 prepustený zo služobného pomeru príslušníka SIS\npodľa § 110 ods. 1 písm. e) zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov\nPolicajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 410/1991 Zb. v znení neskorších predpisov“) v spojení s § 22 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe\nv znení zákona č. 72/1995 Z. z.\nRozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru bolo\ndoručené 17. novembra 1995 a obsahovalo poučenie o tom, ktorému služobnému\norgánu SIS a v akej lehote je možné proti nemu podať odvolanie.\n(navrhovateľ) podal proti rozhodnutiu odvolanie 22. novembra\n1995, v zákonom určenej lehote, ale adresoval ho riaditeľovi SIS. Odvolanie\nbolo služobným postupom doručené riaditeľovi odboru SIS 7. decembra 1995, teda\npo 15-dňovej\n\nzákonnej lehote. Riaditeľ odboru SIS dôvody vedené v odvolaní\n\npreskúmal a odvolanie 12. decembra 1995 ako neopodstatnené postúpil podľa § 135\nods. 7 zákona č. 410/1991 Zb. v znení neskorších predpisov na rozhodnutie\nriaditeľovi SIS. Riaditeľ SIS rozhodnutím č. p. PK - 3 - 2/96 z 22. januára 1996\nodvolanie ako oneskorené zamietol a potvrdil rozkaz riaditeľa 46. odboru SIS vo\nveciach personálnych č. 168/1995.\n15. februára 1996 podal žalobu na určenie neplatnosti skončenia\nslužobného pomeru na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej len\n„najvyšší súd“). Najvyšší súd uznesením 6 Sž 44/96 z 27. septembra 1996 konanie\no žalobe zastavil z dôvodu, že podľa ustanovenia § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku možno preskúmavať iba právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, ktoré\npo vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudli\nprávoplatnosť.\n2\n\nNavrhovateľ\n\nv podnete uviedol, že najvyšší súd svojím rozhodnutím\n\no zastavení konania porušil jeho ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu\nuvedenú v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) tým, že\nnepreskúmal zákonnosť rozhodnutia a ústavné právo priznané čl. 48 ods. 2 ústavy\ntým, že vec verejne neprerokoval a neumožnil mu vyjadriť sa ku všetkým\nvykonaným dôkazom. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby ústavný súd\nzačal konanie a vyslovil svojím rozhodnutím, že došlo k porušeniu práv priznaných\nčl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy.\nÚstavný súd podnet navrhovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí 25.\nmarca 1997 a rozhodol o jeho odmietnutí v časti namietajúcej porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti a o prijatí\npodnetu na konanie v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 46\nods. 2 ústavy.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vyzval 27. marca 1997 na základe § 29 ods.\n5 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o\nkonaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky, aby sa vyjadril k podnetu\n\n. Ústavný súd\n\ndostal 14. apríla 1997 list predsedu najvyššieho súdu Sekr 50/97, ktorý však\nneobsahoval stanovisko k podnetu a nevyjadroval sa ani k potrebe ústneho\npojednávania podľa § 30 ods. 1, resp. ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v platnom znení.\nPrávny zástupca\n\nJUDr. Vladimír Mitro na výzvu ústavného súdu\n\nlistom 9. apríla 1997 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní.\nÚstavný súd o prijatej časti podnetu\n\nrozhodol na neverejnom\n\nzasadnutí senátu.\n\nI.\nRozhodnutia služobných orgánov SIS o prepustení\n\njej príslušníkov zo\n\nslužobného pomeru podľa § 110 ods. 1 písm. e) zákona č. 410/1991 Zb. v znení\n3\n\nneskorších predpisov podliehajú súdnemu preskúmaniu, pričom súd pri ich\npreskúmaní postupuje podľa osobitných predpisov, t. j. podľa § 244 a nasl.\nObčianskeho súdneho poriadku (§ 141 ods. 1 a 4 zákona č. 410/1991 Zb. v znení\nneskorších predpisov). Právoplatné rozhodnutia služobných orgánov SIS (§ 247 ods.\n2 Občianskeho súdneho poriadku) podliehajú preskúmaniu súdom v rámci správneho\nsúdnictva, cieľom ktorého je posúdiť zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy\n(§ 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pričom predmetom súdneho konania\nmôžu byť nielen rozhodnutia vydané v správnom konaní, ale aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo\nprávnických osôb.\nPri preskúmavaní zákonnosti správnych rozhodnutí\n\nmôže súd v správnom\n\nsúdnictve postupovať tromi spôsobmi, a to jednak tak, že konanie o žalobe proti\nzákonnosti správneho rozhodnutia zastaví, ak sú splnené podmienky uvedené v\n§ 250d Občianskeho súdneho poriadku. Ak tomu tak nie je a ide o jednoduchý prípad,\nsúd rozhodne o žalobe bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku)\na napokon, ak nejde o jednoduchý prípad, súd vytýči pojednávanie a na ňom\nrozhodne o žalobe (§ 250g Občianskeho súdneho poriadku).\nV konaní o žalobe\n\npostupoval najvyšší súd prvým z\n\nuvedených spôsobov a svojím uznesením 6 Sž 44/96 z 27. septembra 1996 konanie o\nnej zastavil. V odôvodnení uznesenia o zastavení konania najvyšší súd uviedol, že k\nnemu došlo na základe toho, že žalobca nepodal odvolanie u príslušného služobného\norgánu (ktorý rozhodnutie vydal) a odvolanie bolo postúpené príslušnému orgánu až\npo uplynutí odvolacej lehoty, čím bol opravný prostriedok podaný oneskorene.\nNevyužitím možnosti vyčerpania opravného prostriedku rozkaz vo veciach\npersonálnych nadobudol právoplatnosť, a teda\n\nnebola splnená podmienka\n\npožadovaná zákonom pre preskúmanie rozhodnutia súdom. Skutočnosť, že odvolací\norgán preskúmal nepadnuté rozhodnutie v mimoodvolacom konaní a nezrušil ho, nie\nje rozhodnutím vo veci samej, a preto ho súd nemohol preskúmavať, ako ani\nprávoplatné rozhodnutie I. stupňa.\n\n4\n\nNajvyšší súd ďalej uviedol, že podľa ustanovenia § 247 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku možno preskúmavať iba právoplatné rozhodnutia správnych\norgánov, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň\npripúšťajú, nadobudli právoplatnosť. V zmysle ust. § 250d ods. 3 predseda senátu\nuznesením konanie zastaví, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť\npredmetom preskúmavania súdom. Preto najvyšší súd konanie zastavil.\nUvedené dôvody zastavenia konania najvyšším súdom označil\nako porušenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu priznaného v čl. 46\nústavy, ako aj porušenie práva uvedeného v čl. 48 ods. 2 ústavy v dôsledku toho, že\nvec verejne nerozhodoval a neumožnil mu vyjadriť sa ku všetkým vykonaným\ndôkazom.\nvo svojom podnete uviedol, že z predložených listinných\ndôkazov je zrejmé, že svoje odvolanie podal včas, v zákonnej 15-dňovej lehote.\nOdvolanie podal 22. novembra 1995 a týmto dňom sa dostalo do dispozície riaditeľa\nútvaru SIS, voči rozhodnutiu ktorého bolo podané.\n\npoukázal na\n\nskutočnosť, že dňom 17. novembra 1995 bol prepustený zo služobného pomeru a\njedinou adresou, ktorú bolo možné použiť pre doručovanie písomností je Slovenská\ninformačná služba P. O. BOX 69, Bratislava a jedinou osobu, ktorá oficiálne\nvystupuje pri verejnom styku je riaditeľ SIS. Adresovanie podania priamo riaditeľovi\nútvaru SIS by považoval za porušenie platných zásad v SIS. Tým, že riaditeľ SIS\npreskúmal celý spisový materiál, došlo podľa jeho názoru k vyčerpaniu riadnych\nopravných prostriedkov, čo považuje za splnenie podmienky uvedenej v § 247 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku.\nPodľa\n\nsa\n\nriaditeľ\n\nSIS\n\nvo\n\nsvojom\n\nodôvodnení\n\ndovoláva § 123 výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 16. decembra\n1991, č. p. RL - 714/2 - 91, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona\nSlovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov\nPolicajného zboru (reg. pod. č. 567 v čiastke 107/1991 Zb.), podľa ktorého: „Ak\npolicajt podal odvolanie u odvolacieho orgánu alebo u nepríslušného služobného\norgánu, aj keď bol o odvolaní riadne poučený (§ 127 ods. 1 zák.) je tento orgán\n5\n\npovinný bez odkladu postúpiť odvolanie príslušnému služobnému orgánu a oboznámi\no tom odvolateľa. V tomto prípade je odvolanie podané včas, len keď príde v\nzákonnej lehote príslušnému služobnému orgánu“.\nTouto okolnosťou sa najvyšší súd podľa tvrdení\n\nvôbec\n\nnezaoberal, pričom v dokladoch predložených k žalobe nebol dôkaz o tom, že\npríslušný riaditeľ útvaru SIS obdržal odvolanie až 7. decembra 1995 teda po 15dňovej lehote a práve naopak, pri splnení podmienky „bezodkladnosti“ mal riaditeľ\nútvaru „SIS“ dostať predmetné odvolanie v zákonnej lehote.\n\nII.\nSlužobný pomer k SIS bol s\n\nukončený rozkazom riaditeľa\n\n46. odboru zo 16. novembra 1997, pričom tento mu bol doručený 17. novembra 1995.\nRozkaz vo veciach personálnych obsahuje poučenie, v ktorom sa uvádza, že\nodvolanie proti tomuto rozhodnutiu je možné podať u riaditeľa 46. odboru Slovenskej\ninformačnej služby do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia. Navrhovateľ vo\nsvojom podnete argumentoval tým, že svoje odvolanie z 22. novembra 1995 nemohol\nadresovať priamo služobnému orgánu uvedenému v poučení o odvolaní, pretože:\n„Podľa internej úpravy jedinou adresou, ktorú je možno použiť pri doručovaní\npísomností je: Slovenská informačná služba P. O. BOX 69, Bratislava a jedinou\nosobou, ktorá oficiálne vystupuje pri verejnom styku je riaditeľ SIS. Bolo by\nporušením zásad platných v SIS, ak by som svoje podanie priamo adresoval\nriaditeľovi ústavu SIS.“\nSkončenie služobného pomeru a s ním súvisiace nároky sú upravené\nv ustanoveniach § 107 až 124 (Ôsma hlava) zákona č. 410/1991 Zb. v znení\nneskorších predpisov a samotné konanie vo veciach služobného pomeru je\npredmetom úpravy prvého až tretieho oddielu deviatej hlavy citovaného zákona (§\n125 až 141). Samotný zákon upravuje ako dôvody skončenia služobného pomeru, tak\naj konanie vo veciach služobného pomeru, vrátane odvolacieho konania a\npreskúmavania rozhodnutí služobných orgánov súdom. Možnosť inej ako zákonnej\n6\n\núpravy týchto otázok pripúšťa len § 140 citovaného zákona, podľa ktorého:\n„Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnejšie upraví konanie\nvo veciach služobného pomeru.“\nPodľa § 135 ods. 1 zákona č. 410/1991 Zb. v znení neskorších predpisov môže\npolicajt podať odvolanie proti rozhodnutiu služobného orgánu do 15 dní, pričom\nv súlade s odsekom 3 tohto ustanovenia sa odvolanie podáva u toho služobného\norgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Uvedené ustanovenia zákona č. 410/1991 Zb. v\nznení neskorších predpisov je potrebné posudzovať vo väzbe na jeho § 141\n(Preskúmanie rozhodnutia súdom), pričom odsek 1 tohto ustanovenia uvádza, že\npolicajt môže podať na súde návrh na preskúmanie rozhodnutia služobného orgánu o\nsvojom prepustení zo služobného pomeru podľa § 110 ods. 1 písm. d) alebo e), avšak\ntakýto návrh je možné: „podať až po vyčerpaní opravného prostriedku podľa § 135, a\nto v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia“. Preto ak bol\npríslušník Policajného zboru prepustený zo služobného pomeru na základe § 110 ods.\n1 písm. e) zákona č. 410/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a chce toto\nrozhodnutie nechať preskúmať súdom v správnom súdnictve, musí najprv vyčerpať\nzákonom určený opravný prostriedok, t. j. odvolanie, ktoré sa v súlade s § 135 zákona\npodáva u toho služobného orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal. Z uvedeného\nvyplýva, že tento zákonný postup platí v plnom rozsahu aj na rozhodnutia (rozkazy)\no prepustení zo služobného pomeru podľa § 110 ods. 1 písm. e), keďže pre ne zákon\nč. 410/1991 Zb. v znení neskorších predpisov neupravuje žiadny osobitný (a iný)\nodvolací režim. Uvedené ustanovenia zákona o služobnom pomere príslušníkov\nPolicajného zboru možno súčasne chápať ako „spresnenie“ zákonnej požiadavky\nuvedenej v § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Opravnému prostriedku\npodanému spôsobom požadovaným § 141 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. v znení\nneskorších predpisov, ako aj § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku preto\nzodpovedá odvolanie podané v zákonom stanovenej lehote u toho služobného orgánu\nSIS, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nAk však napriek výslovnému poučeniu oprávnená osoba podá odvolanie na\ninom orgáne než na tom, ktorý je v ňom označený (a to aj na odvolacom orgáne),\nvystavuje sa riziku, že dôjde k zmeškaniu zákonom stanovenej lehoty na podanie\n7\n\nodvolania. Zákon č. 410/1991 Zb. v znení neskorších predpisov osobitne nerieši\nsituáciu, keď k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania došlo preto, že účastník\nkonania napriek tomu, že bol výslovne poučený o tom, ktorému orgánu a v akej\nlehote má svoje odvolanie podať, toto podal inému orgánu. Ustanovenie § 135\nzákona sa vo svojom odseku 4 zaoberá len prípadmi, keď policajt podal odvolanie po\nuplynutí zákonnej lehoty v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol\no ňom poučený vôbec a odsek 5 rieši náležitosti odpustenia zmeškania lehoty, ak\nk nej došlo z iných „závažných dôvodov“. Takúto situáciu rieši len „podzákonný“\npredpis citovaný aj navrhovateľom vo svojom podnete. Ide o výnos Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky zo 16. decembra 1991 č. p. RL - 714/2-91, ktorým sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. v\nznení neskorších predpisov. Ustanovenie jeho § 123 uvádza: „Ak policajt podal\nodvolanie u... nepríslušného služobného orgánu, aj keď bol o odvolaní riadne\npoučený (§ 127 ods. 1 zákona), je tento orgán povinný bez odkladu postúpiť\nodvolanie príslušnému služobnému orgánu a oboznámiť o tom odvolateľa. V tomto\nprípade je odvolanie podané včas, len keď príde v zákonnej lehote príslušnému\nslužobnému orgánu.“\nNavrhovateľ podal odvolanie 22. novembra 1995, ale adresoval ho riaditeľovi\nSIS, a nie riaditeľovi 46. odboru SIS, t. j. tomu služobnému orgánu, ktorý napadnuté\nrozhodnutie vydal. Napriek tomu (a z dôvodov uvedených vyššie) však navrhovateľ\ntvrdil, že: „Podľa môjho názoru moje odvolanie podané 22. 11. 1995 sa týmto dňom\ndostalo do dispozície riaditeľa útvaru SIS, voči ktorému rozhodnutiu bolo podané“.\nĎalej navrhovateľ uviedol, že: „V mnou predložených dokladoch v obžalobe nie je\nobjektívny dôkaz, že príslušný riaditeľ útvaru SIS obdržal moje odvolanie až\n7. 12. 1995, teda po 15-dňovej lehote“. V tejto časti svojho zdôvodnenia navrhovateľ\nargumentoval tým, že napriek tomu, že odvolanie podal u nepríslušného služobného\norgánu SIS, dostalo sa v zákonom stanovenej lehote k riaditeľovi príslušného odboru\nSIS,\n\nktorý o ňom aj rozhodol ako o odvolaní. Pre overenie dôvodnosti tohoto\n\ntvrdenia navrhovateľa sa ústavný súd 25. februára 1997 obrátil na SIS so žiadosťou\no poskytnutie pomoci pri obstaraní podkladov na rozhodnutie ústavného súdu\npodľa § 31 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\nv znení zákona č. 293/1995 Z. z. Z vyžiadaného stanoviska SIS z 5. marca 1997\n8\n\n(č. p. 80-23/201-2/97), ako aj z priložených príloh vyplynulo, že príjem odvolania\nbol zaprotokolovaný na 46. odbore SIS 7. decembra 1995\na k postúpeniu jeho veci odvolaciemu orgánu došlo 12. decembra 1995. Túto\nskutočnosť potvrdzuje priložená kópia príslušnej strany „Protokolu písomností\n46. odboru“, ročník 1995, evidenčné číslo 041/95, číslo 268. Z uvedeného ústavný\nsúd mal za preukázané, že navrhovateľovo odvolanie bolo riaditeľovi 46. odboru SIS\ndoručené 7. decembra 1995, t. j. po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote na podanie\nodvolania.\nKeďže prvostupňový orgán nedostal v zákonom stanovenej lehote odvolanie\nproti svojmu rozhodnutiu, toto jej uplynutím nadobudlo právoplatnosť. V dôsledku\nuvedeného navrhovateľ nevyužil opravný prostriedok požadovaný § 141 ods. 2\nzákona č. 410/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. K nadobudnutiu právoplatnosti\nrozhodnutia preto došlo pre nevyčerpanie opravných prostriedkov, a nie v dôsledku\n„vyčerpania riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú“ tak, ako to\npožaduje § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.\nNapriek tomu však navrhovateľ tvrdil, že k splneniu podmienky uvedenej\nv § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku došlo, keďže riaditeľ SIS preskúmal\ncelý spisový materiál, čím: „došlo z mojej strany k vyčerpaniu riadnych opravných\nprostriedkov a k splneniu podmienky uvedenej v § 247 ods. 2 O. s. p.“. V tejto\nsúvislosti je potrebné uviesť, že tretí oddiel deviatej hlavy zákona č. 410/1991 Zb.\nv znení neskorších predpisov (Mimoriadne opravné prostriedky a preskúmavanie\nrozhodnutí súdom) umožňuje preskúmanie právoplatných rozhodnutí služobných\norgánov SIS, ak sa „dodatočne zistia mimoriadne závažné okolnosti...“ (§ 138 ods. 1).\nPotom, čo uplynutím 15-dňovej zákonnej lehoty na odvolanie nadobudol rozkaz\nriaditeľa 46. odboru SIS zo 16. novembra 1995 právoplatnosť, akékoľvek ďalšie\nrozhodnutia služobných orgánov SIS (vrátane rozhodnutia jej riaditeľa z 22. januára\n1996) sa už týkali len právoplatných rozhodnutí služobných orgánov SIS. Takéto\nrozhodnutia však nemožno pokladať za tie, uvedené v § 247 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho\n\nporiadku,\n\n„vyčerpanie\n\nkeďže\n\nriadnych\n\nnadobudnutiu\n\nopravných\n\nich\n\nprostriedkov,\n\nprávoplatnosti\nktoré\n\nsa\n\nnepredchádzalo\n\npreň\n\npripúšťajú“.\n\nPreskúmanie právoplatného rozhodnutia riaditeľa odboru SIS riaditeľom SIS nie je\n9\n\nmožné považovať za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov podľa § 247 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku tak, ako to tvrdil navrhovateľ.\nV ďalšom navrhovateľ tvrdil, že bolo povinnosťou riaditeľa SIS, aby jeho\nodvolanie bez odkladu postúpil príslušnému služobnému orgánu v súlade s § 123\ncitovaného výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 16. decembra 1991,\nale, podľa tvrdení navrhovateľa: „Touto okolnosťou sa NS SR tým, že zastavil\nkonanie vôbec nezaoberal“ a „pri splnení podmienky „bezodkladnosti“ mal riaditeľ\nútvaru SIS dostať predmetné odvolanie v zákonnej lehote“.\nV tejto časti podnetu navrhovateľ pripustil, že riaditeľ príslušného útvaru SIS\nmohol dostať jeho odvolanie až po zákonnej lehote, ale ak by bol riaditeľ SIS (ako\nnepríslušný služobný orgán) jeho odvolanie postúpil „bez odkladu“ riaditeľovi útvaru\nSIS, tento mohol dostať jeho odvolanie v zákonnej lehote. Touto okolnosťou sa však\nnajvyšší súd „tým, že zastavil konanie, vôbec nezaoberal“. Navrhovateľ v tejto časti\nnamietol, že k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy došlo tým,\nže najvyšší súd nepreskúmal postup služobných orgánov SIS stanovený § 123 výnosu\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky zo 16. decembra 1991, ktorým sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o\nslužobnom pomere príslušníkov Policajného zboru.\nZ ustanovenia § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že súdy\nv správnom súdnictve sú povinné skúmať, či žalobca „vyčerpal riadne opravné\nprostriedky“, ktoré sa pre rozhodnutie správneho orgánu pripúšťajú. Ako už bolo\nuvedené vyššie, podľa § 141 ods. 2 v spojení s § 135 ods. 1 a 3 zákona č. 410/1991\nZb. v znení neskorších predpisov je proti rozhodnutiu služobného orgánu podľa § 110\nods. 1 písm. e) tohto zákona „riadnym“ opravným prostriedkom odvolanie, pokiaľ\nbolo podané v zákonom stanovenej lehote a na tom služobnom orgáne, ktorý\nnapadnuté rozhodnutie vydal. K preskúmaniu tejto skutočnosti najvyšším súdom\ndošlo, čo vyplýva z odôvodnenia jeho uznesenia z 27. septembra 1996. Nesplnenie\nzákonom určenej\n\npovinnosti žalobcom viedlo k zastaveniu konania najvyšším\n\nsúdom.\n\n10\n\nÚčelom čl. 46 ods. 2 ústavy je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že\nbol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Prístup k súdu\nsa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon neustanoví inak. Uplatnenie práva\nzaručeného čl. 46 ods. 2 sa vymedzuje podmienkami ustanovenými zákonom.\nV okolnostiach dôležitých pre rozhodnutie o predloženom podnete rozhodnutie\nslužobného orgánu (riaditeľa 46. odboru SIS) o prepustení navrhovateľa zo\nslužobného pomeru zo 16. novembra 1995 nadobudlo právoplatnosť bez toho, aby\npredkladateľ podnetu vyčerpal opravný prostriedok podľa § 135 ods. 3 zákona\nč. 410/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Pretože § 247 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku ustanovuje, aby všeobecné súdy v správnom súdnictve podľa\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmali len tie\nrozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných\nprostriedkov, zastavením konania podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku najvyšší súd neporušil základné právo predkladateľa podnetu priznané čl.\n46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože tento nesplnil požiadavku, ktorou sa\npodmieňuje vznik práva na prístup k súdu pri uplatnení práva zaručeného čl. 46 ods.\n2 ústavy.\n\nsa totiž v správnom súdnictve domáhal preskúmania\n\nrozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť inak ako v dôsledku vyčerpania riadnych\nopravných prostriedkov.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd podnetu na vyslovenie porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky označeným\npostupom najvyššieho súdu nevyhovel.\nP o u č e n i e :\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný\n\nprostriedok.\nV Košiciach 27. augusta 1997\n\nZa správnosť vyhotovenia\n\nJUDr. Július Č e r n á k\npredseda senátu\n11\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}