{"guid": "ussr:b1db21c8-1934-4e7d-ad0b-ca8696138e99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.119.1993.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 119/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 119/93 z 10. 11. 1993", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 1993, sp. zn. II. ÚS 119/93, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.119.1993.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Július Černák", "sudca_id": 1105, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/julius-cernak-1105", "datum_vydania": "1993-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b1db21c8-1934-4e7d-ad0b-ca8696138e99", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.119.1993.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.119.1993.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.119.1993.1/text", "citacie_n": 0, "text": "II. ÚS 119/93\n\nUznesenie\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo veci návrhu navrhovateľa\n, obyvateľa\n\n, zastúpeného JUDr.\n\nMilanom Zimanom, advokátom, Bratislava, Špitálska 37, na začatie\nkonania o ochrane ústavných práv a slobôd občanov, na neverejnom\nzasadnutí rozhodol\ntakto:\nNávrh\n\no ochrane ústavných práv a slobôd o d m i e t a .\nOdôvodnenie\n\nNavrhovateľ\n\npodal dňa 18. 8. 1993 na Ústavný súd\n\nSlovenskej republiky návrh na začatie konania o ochrane ústavných práv a slobôd\nobčanov. V návrhu uvádza, že od 21. 12. 1988 vykonáva funkciu sudcu z povolania,\nv súčasnosti na Mestskom súde v Bratislave. V zmysle zákona č. 420/1991 Zb. o\nplatových pomeroch sudcov a justičných čakateľov, v znení zákona č. 148/1993 Z.\nz., bol mu s účinnosťou od 16. 7. 1993 priznaný základný plat podľa § 4 ods. l\ncitovaného zákona v druhej platovej skupine a v treťom platovom stupni vo výške\n11.475 Sk.\nTakto stanovený základný plat, podľa navrhovateľa, je v\nrozpore so zákonom č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých\nústavných činiteľov Slovenskej republiky, najmä v nerešpektovaní ust. § 1, § 2, §\n23 ods. l a § 31 tohto zákona. Rovnako je v rozpore so zákonom č. 460/1992\n\nZb. - Ústavou Slovenskej republiky. Plat sudcu sa má odvíjať od platu poslanca.\nPriemerným platom sudcu, podľa § 2, § 23 ods. l zákona č.\n120/1993 Z. z., je plat poslanca, ktorý predstavuje sumu 13.500 Sk mesačne. V\nmesiaci júni 1993 bol mu priznaný plat 7.200 Sk, rozdiel v jeho neprospech je 6.300\nSk. V mesiaci júl 1993 bol mu priznaný plat 9.337 Sk mesačne, rozdiel v jeho\nneprospech je 4.163 Sk. Zákon č. 420/199l Zb., v znení zákona č. 148/1993 Z. z., je\nv tomto zmysle protiústavný, lebo nerešpektuje rovnocenné postavenie súdnej moci\ns výkonnou a zákonodarnou mocou, čím nie je v Slovenskej republike garantované\nnezávislé a nestranné súdnictvo (čl. 141 ústavy).\nPodľa navrhovateľa, vydaním platového dekrétu č. SPR 3672/93\nzo dňa 16. 7. 1993, bol porušený čl. 36 písm. a/ ústavy v spojení s čl. 28 Listiny\nzákladných práv a slobôd. Priemerný plat 13.500 Sk je výrazom rovnocenného\npostavenia jednotlivých zložiek štátnej moci, keďže ani plat poslanca, či\nministra, nie je závislý od dĺžky praxe, ako sa to posudzuje pri určovaní platu sudcu.\nKrátenie základného platu je neoprávnené, prieči sa § l zákona č. 120/1993 Z. z..\nNavrhovateľ je toho názoru, že nositelia štátnej moci sú si rovní a preto nemá byť\nrozdiel v ich základných platoch. Žalobnou žiadosťou žiadal zrušiť napadnutý\nplatový dekrét číslo SPR 3672/93 zo 16. júla 1993.\nÚstavný súd Slovenskej republiky podľa § 25 ods. l zákona č.\n38/1993 Z. z. je povinný každý návrh predbežne prerokovať na neverejnom\nzasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Ak návrh nebol odmietnutý, je prijatý na\nďalšie konanie.\nPri príprave konania na predbežné prerokovanie návrhu\nústavný súd zisťuje\n- či sú splnené zákonom stanovené podmienky konania pred ústavným súdom\n\n- či návrh podala oprávnená osoba (§ 18 zák. č. 38/1993 Z. z.)\n- či návrh je prípustný (§ 24 ods. 1 a 2 zák. č. 38/1993 Z. z.)\n- či obsahuje všeobecné náležitosti (§ 2O zákona)\n- či obsahuje náležitosti podľa osobitných ustanovení zákona\n(§ 37 ods. 2, § 50)\n- a či účastník konania je zastúpený pred ústavným súdom (§ 22\nzákona).\nNa základe výsledku preskúmania podmienok konania pred\nústavným súdom treba konštatovať:\nl. Návrh obsahuje predpísané náležitosti (stanovené\npodmienky konania), podala ho oprávnená osoba, ktorá si zvolila kvalifikovaného\nzástupcu na konanie pred ústavným súdom.\n2. Navrhovateľ svoje podanie označil ako návrh na začatie\nkonania o ochrane ústavných práv a slobôd a žalobnú žiadosť formuloval vo\nforme zrušenia platového dekrétu.\n3. V návrhu navrhovateľ udáva, že platovým dekrétom\nstanovený základný plat je v rozpore so zákonom č. 120/1993 Z. z. o platových\npomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky i so zákonom č.\n460/1992 Zb. - Ústavou Slovenskej republiky.\n4. Podľa navrhovateľa patrí mu základný plat mesačne 13.500\nSk. Uchádza mu tým mesačne určitá suma, ktorú v mesiaci jún vyčíslil na 6.300\nSk a v mesiaci júl na 4.163 Sk.\nNavrhovateľ sa cíti dotknutý nepriznaním takého platu, aký\n\nbol stanovený zákonom č. 120/1993 Z. z. poslancom. Oprávneným subjektom\npodľa čl. 130 ods. l písm. f/ Ústavy SR je každý, o ktorého práve sa má konať v\nprípadoch ustanovených v čl. 127. Vzhľadom na žalobný petit, mohlo by sa\npodanie navrhovateľa považovať za ústavnú sťažnosť podľa čl. 127, no podľa\nobsahu podania mohlo by ísť aj o konanie o súlade právnych predpisov, podľa\ndruhej hlavy prvého oddielu zákona č. 38/1993 Z. z..\nPodľa čl. 127 Ústavy SR ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach\nproti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy a orgánov\núzemnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody, ak o\nochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Prioritu tu majú všeobecné súdy,\nkým ústavný súd má len subsidiárne postavenie. Zrejme si to uvedomil aj\nnavrhovateľ, keď súčasne podal žalobu na všeobecný súd a žalobný petit označil ako\nmzdový nárok podľa § 80 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku.\nAk by si súd osvojil návrh v tom zmysle, že ide o ústavnú\nsťažnosť, musel by odpovedať na dve otázky:\nl. či je možné napadnutý platový dekrét považovať za\nprávoplatné rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy (čl. 127\nústavy)\n2. či je možné považovať predsedu Mestského súdu v\nBratislave za orgán štátnej správy, ktorý je kompetentný vydávať rozhodnutie, aké\nmá na mysli čl. 127 ústavy.\nPodľa § 8 zákona č. 80/1992 Zb., ústredným orgánom štátnej\nsprávy súdov je Minister spravodlivosti SR, orgánmi štátnej správy súdov sú\npredseda a podpredseda Najvyššieho súdu SR a predsedovia a podpredsedovia\nkrajských súdov a Mestského súdu v Bratislave. Štátnu správu krajských a\n\nokresných súdov vykonáva ministerstvo spravodlivosti priamo, alebo\nprostredníctvom predsedov týchto súdov (§ 9 zákona). Predseda krajského súdu\nvykonáva štátnu správu krajského súdu a okresných súdov v jeho obvode (rovnako\nto platí o Mestskom súde v Bratislave) tým, že zabezpečuje riadny chod krajského\nsúdu po stránke hospodárskej a finančnej (§ 14 zákona). Z toho jednoznačne\nvyplýva, že predseda Mestského súdu v Bratislave má oprávnenie zo zákona,\nvydávať rozhodnutia, aké má na mysli čl. 127 Ústavy SR.\nĎalšou spornou otázkou, na ktorú treba odpovedať je:\nl. Je platový dekrét správnym rozhodnutím ?\n2. Ak by bol dekrét správnym rozhodnutím v takej podobe, ako\nbol vydaný, je právoplatný a vykonateľný, má náležitosti správneho rozhodnutia\n(výrok, odôvodnenie, poučenie o opravných prostriedkoch) ?\nObsahom správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok) je rozhodnutie o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach právnických a fyzických osôb, v oblasti\nštátnej správy. Práva, právom chránené záujmy a povinnosti sa dotýkajú verejných\nzáujmov a rozhodovaním o nich sa zabezpečuje splnenie úloh štátnej správy.\nNa rozhodnutie v oblasti samosprávy zákonodarstva obvykle sa použije ustanovenie\no správnom konaní vtedy, ak je všeobecný záujem na tom, aby rozhodnutie orgánu\nsamosprávy bolo preskúmateľné určeným správnym orgánom.\nPlatový dekrét nie je rozhodnutím v zmysle citovaného\nzákona, pretože rozhodnutie musí v zmysle § 47 ods. l obsahovať výrok,\nodôvodnenie a označenie o odvolaní (rozkladu). Ide o rozhodnutie organizačnej\npovahy, upravujúce vnútorné pomery orgánu, chýbajú mu predpísané\nnáležitosti, naviac každému\n\ntakémuto rozhodnutiu musí predchádzať správne konanie. To v tomto prípade nebolo\na nebol ani dôvod pre jeho konanie. Platovým dekrétom predsedníčka Mestského\nsúdu v Bratislave, vychádzajúc z jeho presného znenia, navrhovateľovi oznamuje, že\nv zmysle zákona č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných\nčakateľov, v znení zákona č. 148/1993 Z. z., s účinnosťou od\n16. 7. 1993 mu patrí základný plat podľa § 4 ods. l v 2. platovej skupine a v 3.\nplatovom stupni vo výške 11.475 Sk mesačne.\nZákon o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov, v\nznení zákona č. 148/1993 Z. z., presne stanovuje podmienky na 6\nurčenie platu sudcu podľa praxe, i z hľadiska stupňa súdu, na ktorom pôsobí. To\npri určení platu navrhovateľa bolo rešpektované. Navrhovateľom vymenované\nčlánky ústavy (36a, 141, 144) nehovoria o konkrétnych platových náležitostiach\nsudcov, čo je pochopiteľné. (S tým sa zaoberajú už spomínané zákony.) Článok 36a\nústavy hovorí, že zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné\npodmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu,\ndostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň. Článok 141 a 144\nústavy hovorí o nestrannom a nezávislom súdnictve. Logickú väzbu medzi nimi a čl.\n6\n36 ťažko nájsť. Dôstojná životná úroveň sa nemôže posudzovať subjektívnym\nnázorom jednotlivca. Zákon č. 120/1993 Z. z., konkrétne jeho § 23 ods. l,\nstanovuje priemerný plat sudcu a síce tak, že ním je plat poslanca uvedený v § 2. V\nodstavci 2 sa však uvádza, že platové pomery sudcov ustanoví osobitný predpis.\nTýmto osobitným predpisom je zákon č. 148/1993 Z. z.. V § 4 zákona sú uvedené\npríslušné hľadiská pre stanovenie platu. Orgán štátnej správy nemá tu možnosť\nvoľnej úvahy. Zákon presne určuje platy 7\nsudcom podľa praxe a stupňa súdu, na ktorom pôsobí.\nPokiaľ ide o žalobný petit, ten nie je v súlade s dôvodmi\nnávrhu. V dôvodoch navrhovateľ vyslovuje názor, že zákon č. 420/1991 Zb., v\nznení zákona č. 148/1993 Z. z., je protiústavný a na základe nich vydaným platovým\ndekrétom bol porušený čl. 36 písm. a/ ústavy v spojení s čl. 28 Listiny základných\n\npráv a slobôd. O čl. 36 písm. a/ ústavný súd už vyslovil názor. Článok 28 Listiny\nzákladných práv a slobôd hovorí tiež rovnako, že zamestnanci majú právo na\nspravodlivú odmenu za prácu a na uspokojivé pracovné podmienky s tým, že\npodrobnosti stanoví\nzákon. Navrhovateľ označil svoje podanie za návrh na začatie konania o ochrane\nústavných práv a slobôd občanov, ale v petite požaduje zrušenie platového dekrétu\nMestského súdu v Bratislave.\nO návrhu na zrušenie platového dekrétu č. SPR 3672/93 zo\n16. 7. 1993 ústavný súd nemá kompetenciu rozhodnúť. Ide o pracovnoprávnu\nvec, o ktorej má konať a rozhodnúť všeobecný súd podľa Zákonníka práce, najmä\nkeď v návrhu uvádza, že mu patrí doplatok na plate za mesiac jún a júl 1993. V\ndoplnenom písomnom podaní zo 14. 9. 1993 navrhovateľ uviedol, že 13. 8. 1993,\nprakticky so súčasným písomným podaním na ústavný súd, zaslal aj žalobu na\nObvodný súd Bratislava I a žalobný petit označil ako mzdový nárok podľa § 80\npísm. b/ OSP. Odporcu označil Mestský súd Bratislava. V žalobe poukazuje na\nnesúlad zákona č. 148/1993 Z.z. s ústavou.\nNavrhovateľ v písomnom podaní vyslovuje názor o nesúlade\nzákona č. 420/1991 Zb. v znení zákona č. 148/1993 Z. z. so zákonom č. 120/1993\nZ. z. a s Ústavou SR. Nedovoláva sa však vydania nálezu Ústavného súdu SR,\nktorým by bol vyrieknutý takýto nesúlad. Svojím tvrdením o neústavnosti zákonov\nchce len docieliť zrušenie platového dekrétu.\nAk navrhovateľ bude vedieť preukázať v čom je zákon č. 420/\n1991 Zb. v z není zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z.\nprotiústavný, má možnosť obrátiť sa s podnetom na subjekty vymenované v čl. 130\nústavy, napríklad na Generálneho prokurátora SR. Občan nemôže podať návrh na\nvyslovenie nesúladu právneho predpisu s vyššou právnou normou (čl. 125 ústavy).\n\nPodľa čl. 130 ods. l písm. f/ ústavy, občan má právo podať návrh na ústavný súd\nlen podľa čl. 127 ústavy, t. j. ak boli rozhodnutím orgánu štátnej správy porušené\njeho základné práva a slobody a ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd. Podľa čl. 144 ods. 3 ústavy, súd (nie občan, aj keď je sudcom z povolania) môže\nsa obrátiť na ústavný súd, ak sa domnieva, že iný všeobecne záväzný právny\npredpis odporuje zákonom. V takom prípade preruší súdne konanie. Nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky je preň, i pre ostatné súdy, záväzný.\nZ toho, čo už bolo povedané, je nesporné, že návrh\nnavrhovateľa napáda platový dekrét, ktorý nie je rozhodnutím\nsprávneho orgánu v zmysle čl. 127 Ústavy. Žiada ho zrušiť. Kompetencia\nústavného súdu nie je daná. Návrh navrhovateľ označil ako návrh na začatie konania\no ochrane ústavných práv a slobôd, spochybňujúc súčasne zákon č. 148/1993 Z. z.,\nktorý považuje v určitých ustanoveniach za protiústavný. Návrh o vyslovenie\nnesúladu nižšej právnej normy s ústavou môžu podať len subjekty uvedené v čl. 130\nústavy.\nÚstavný súd SR predbežne na neverejnom zasadnutí prerokoval\nnávrh navrhovateľa podľa § 25 ods. l zákona č. 38/1993 Z. z. a podľa § 25 ods. 2\ncitovaného zákona ho odmietol z dôvodu, že ústavný súd nie je príslušný na konanie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný\nopravný prostriedok.\n\nV Košiciach dňa 10. novembra 1993\n\nZa správnosť vyhotovenia\n\nJUDr. Július Č e r n á k\npredseda senátu", "vazby": {"registre": ["porušovanie Ústavy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}