{"guid": "ussr:8bef1cdf-ca7a-4e5b-93e2-da3adf63d1f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.112.2002.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/02 z 10. 7. 2002", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. júla 2002, sp. zn. II. ÚS 112/02, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.112.2002.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Klučka", "sudca_id": 1101, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-klucka-1101", "datum_vydania": "2002-07-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-3", "nazov": "čl. 17 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8bef1cdf-ca7a-4e5b-93e2-da3adf63d1f4", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.112.2002.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.112.2002.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.112.2002.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 112/02-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2002\npredbežne prerokoval sťažnosť M. L., zastúpeného advokátom JUDr. R. M., vo veci\nporušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Košice I sp. zn. 6 Ntv 14/02 o jeho vzatí do väzby zo 16. februára 2002\na uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 To 81/02 o jeho vzatí do väzby\nz 13. marca 2002, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť M. L. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. apríla 2002\ndoručené podanie M. L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. M.,\noznačené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu\no. i. vyplynulo:\n„Uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru\nSlovenskej republiky v Košiciach sp. zn. KÚV-107/OVVK-2001 zo dňa 03. 12. 2001 bolo\n\nvznesené proti mne obvinenie pre tr. činy podvodu a legalizácie príjmu z trestnej činnosti\npodľa § 9/2, 250/1/4 a, b a 252/1 a, b/3 Trestného zákona. ...\nDňa 14. 02. 2002 ma vyšetrovateľ zadržal a krajský prokurátor v Košiciach návrhom\nzo dňa 16. 02. 2002 požiadal súd, aby som bol vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 67\nods. 1 písm. a, b, c Tr. por. Ešte dňa 16. 02. 2002 bol som predvedený pred sudcu\nOkresného súdu Košice I., ktorý ma vypočul a uznesením sp. zn. 6 Ntv 14/02 zo dňa 16. 02.\n2002 podľa § 68 ods. 1 Tr. por. z dôvodu § 67 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodol o mojom\nvzatí do väzby s účinnosťou odo dňa 14. 02. 2002 o 14.20 hod.\nV tomto uznesení sudca konštatoval, že na rozdiel od návrhu prokurátora jestvuje iba\nväzobný dôvod podľa § 67 ods. 1 písm. c) Tr. por., spočívajúci v dôvodnej obave, že budem\npokračovať v trestnej činnosti, a to jednak s poukazom na rozsah a dobu spáchanej trestnej\nčinnosti, ako aj s ohľadom na moju osobu, lebo som bez práce a žijem iba z úspor\na finančnej podpory rodičov. Väzobné dôvody podľa § 67 ods. 1 písm. a, b Tr. por. súd\nnezistil. Dospel k záveru, že mám trvalé bydlisko v B., kde sa aj zdržiavam, avšak žiadne\nzásielky mi vyšetrovateľom na túto adresu doručované neboli. V súvislosti s väzobným\ndôvodom podľa § 67 ods. 1 písm. b) Tr. por. súd konštatoval, že nemôže byť dôvodom na\nväzbu okolnosť, že som sa nezdržiaval v mieste, kde sa vykonávala domová prehliadka. ...\nProti uzneseniu podal som sťažnosť hneď po jeho vyhlásení a odôvodnil som ju\npísomným podaním môjho obhajcu zo dňa 28. 02. 2002 po tom, čo bolo doručené písomné\nvyhotovenie uznesenia s podrobným odôvodnením. V sťažnosti som zdôraznil, že nejestvuje\nnijaký dôkaz, ktorý by ma spájal s trestnou činnosťou, z ktorej som obviňovaný. Preto\nnemôžem ani pokračovať v takej trestnej činnosti, ktorú som nikdy nepáchal. Poukázal som\nna porušovanie práva na obhajobu, na nezákonnú domovú prehliadku a na dôkazy pri tejto\nprehliadke nezákonným spôsobom získané. Keďže proti uzneseniu podal hneď po vyhlásení\nsťažnosť aj prokurátor, vyjadril som sa aj k tomu, že väzobné dôvody v zmysle § 67 ods. 1\npísm. a, b Tr. por. nejestvujú, keďže mám trvalé bydlisko, z ktorého ma vyšetrovateľ nikdy\nnepredvolal. Poukázal som aj na to, že nemám ani dôvod kohokoľvek ovplyvňovať. ...\nNeskôr v čase, kedy bolo uznesenie o mojom vzatí do väzby vyhlásené, ale ešte\nnebolo písomne vyhotovené, umožnil sudca môjmu obhajcovi, ktorého substitučne\nzastupoval advokát JUDr. A. F., nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a vyhotoviť aj kópie\nz niektorých zápisníc o výsluchoch. O tomto úkone bol spísaný úradný záznam. Písomné\n\n2\n\nodôvodnenie sťažnosti prokurátora sa v tom čase v spise ešte nenachádzalo a treba uviesť,\nže ani po tom, čo bolo súdu predložené, mne, ale ani môjmu obhajcovi nikdy doručené\nnebolo.\nNa neverejnom zasadnutí Krajského súdu v Košiciach, ktoré sa konalo dňa 13. 3.\n2002, bolo vydané uznesenie sp. zn. 6 To 81/02-23, ktorým krajský súd podľa § 149 ods. 1\npísm. a) Tr. por. zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I. sp. zn. 6 Ntv 14/02 zo dňa\n16. 02. 2002 a sám podľa § 68 ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1\npísm. a, b, c Tr. por. rozhodol o mojom vzatí do väzby s účinnosťou dňom 14. 02. 2002\no 14.20 hod., pričom podľa § 148 ods. 1 písm. c) Tr. por. moju sťažnosť zamietol.\nZ uznesenia vyplýva, že podľa názoru krajského súdu doposiaľ zhromaždené dôkazy vo\nvyšetrovacom spise svedčia o tom, že som aj v tomto štádiu trestného konania dôvodne\npodozrivý zo spáchania žalovaného trestného činu. Krajský súd neuvádza, ktorý z dvoch\ntrestných činov, za ktoré som stíhaný, má na mysli. Má preto za to, že rozhodnutie o väzbe\nje odôvodniteľné z hľadiska skutkových okolností, teda tak, ako to vyžaduje ustanovenie\n§ 68 ods. 1 Tr. por. Pokiaľ ide o dôvody väzby, v súvislosti s kolúznou väzbou podľa § 67\nods. 1 písm. b) Tr. por. je krajský súd tej mienky, že dôvody kolúznej väzby neboli\nv pôvodnom návrhu prokurátora dostatočne odôvodnené, avšak prokurátor tieto dôvody\ndodatočne doložil potrebnými listinnými dôkazmi až pri podaní sťažnosti. Naproti tomu\nväzobný dôvod podľa § 67 ods. 1 písm. a) Tr. por., teda tzv. úteková väzba bola dostatočne\nzrejmá už v čase podania návrhu prokurátora. Z doručeniek nachádzajúcich sa vo\nvyšetrovacom spise je evidentné, že nepreberám zásielky od policajného zboru ani na jednej\nzo známych adries, a to vrátane adresy trvalého bydliska v B. Pritom z písomných\nzáznamov z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky z mojej telefónnej stanice vyplýva, že\nsom o predvolaniach vedel, a že som nemal v úmysle ich prevziať. Domová prehliadka bola\nvykonaná v súlade so zákonom a dôkazy tam nájdené svedčia o tom, že som dôvodne\npodozrivý zo spáchania žalovanej trestnej činnosti. Súčasne tieto dôkazy nasvedčujú aj\nobave, že by v prípade ponechania na slobode mohol by som pokračovať v páchaní trestnej\nčinnosti. Z odpočúvania mojej telefónnej stanice je zrejmé aj to, že som kontaktoval\ndoposiaľ nezistené osoby, prostredníctvom ktorých som sa snažil mariť objasňovanie\nskutočností dôležitých pre trestné stíhanie. Tým je daný aj dôvod kolúznej väzby. ...\n\n3\n\nV tejto súvislosti je potrebné ešte uviesť, že neverejné zasadnutie krajského súdu\nkonalo sa v intenciách §§ 240 až 244 Tr. por., čo znamená, že sa na ňom zúčastnil\nprokurátor, a že som sa ho nezúčastnil ani ja, ale ani môj obhajca.“\nSťažovateľ vytýka tak Okresnému súdu Košice I [označenému ako „odporca 1)“],\nako aj Krajskému súdu v Košiciach [označenému ako „odporca 2)“] nezákonnosť ich\nkonania a rozhodovania pri ich rozhodovaní o jeho vzatí do väzby. Podľa tvrdenia\nsťažovateľa konkrétne: „Odporca 1) v uznesení zo dňa 16. 02. 2002 správne konštatuje\nsplnenie prvej podmienky, teda vznesenie obvinenia proti mojej osobe. Splnením druhej\npodmienky, teda skúmaním, či jestvujú dôkazy zakladajúce dôvodné podozrenie zo\nspáchania trestných činov, sa odporca 1) vôbec nezaoberal. Zaoberal sa iba tým, či je daný\nniektorý z väzobných dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 Tr. por.\nTreba preto konštatovať, že uznesenie odporcu 1) bolo celkom nepochybne v hrubom\nrozpore so zákonom. Rozhodol totiž o mojom vzatí do väzby bez toho, aby ustálil existenciu\ndôvodného podozrenia zo spáchania trestných činov.\nOdporca 2) sa snažil pochybenie odporcu 1) napraviť, keď uviedol vo svojom\nuznesení zo dňa 13. 3. 2002, že doposiaľ zhromaždené dôkazy vo vyšetrovacom spise\nsvedčia o tom, že som aj v tomto štádiu trestného konania dôvodne podozrivý zo spáchania\nžalovaného trestného činu. Veci nájdené pri domovej prehliadke vykonanej v súlade so\nzákonom majú svedčiť o dôvodnom podozrení zo spáchania žalovanej trestnej činnosti. Nič\nbližšieho a konkrétnejšieho neuviedol, a preto vôbec nie je z jeho uznesenia zistiteľné, aké\nkonkrétne dôkazy zakladajú dôvodné podozrenie voči mne. Takéto všeobecné konštatovanie\nbez konkretizácie dôkazov treba na roveň postaviť tomu, čo urobil odporca 1), ktorý sa\no existencii\n\ndôvodného\n\npodozrenia\n\nani\n\nlen\n\nnezmienil.\n\nNaprostú\n\nnedostatočnosť\n\na nepresvedčivosť odôvodnenia existencie dôvodného podozrenia ešte zvýrazňuje\nskutočnosť, že sa odporca 2) zmieňuje výslovne o dôvodnom podozrení zo spáchania\nžalovaného trestného činu, hoci som obvinený zo spáchania dvoch trestných činov (§ 250\na § 252 Tr. zák.). Napokon treba v tejto súvislosti dodať, že odporca 2) nevyporiadal sa\nnáležite s mojou námietkou o tom, že domová prehliadka vykonala sa v rozpore so\nzákonom. Upozornil som totiž na skutočnosť, že domová prehliadka bola povolená v inom\nobjekte, než v akom sa skutočne fyzicky vykonala. Súd vôbec nevysvetlil, prečo považoval\n\n4\n\ntúto námietku za neopodstatnenú. Je len samozrejmé, že v prípade nezákonnosti domovej\nprehliadky nie je vôbec možné prihliadnuť na dôkazy, ktoré sa takto nezákonne získali.\nDospievam k záveru, že uznesenia oboch odporcov sú v rozpore s § 68 ods. 1 druhou\nvetou Trestného poriadku, a preto obaja odporcovia porušili tak čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5\nÚstavy ako aj čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru.\nVzhľadom na nesplnenie druhej základnej podmienky nemá už praktický význam\nbližšie sa zaoberať správnosťou záverov odporcov o tom, či sú dané väzobné dôvody podľa\n§ 67 ods. 1 písm. a, b, c Tr. por.“\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol takto:\n„1. Uznesením Okresného súdu Košice I. sp. zn. 6 Ntv 14/02 zo dňa 16. 02. 2002,\nktorým bol M. L. podľa § 68 ods. 1 Tr. por. z dôvodu § 67 ods. 1 písm. c) Tr. por. vzatý do\nväzby a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 To 81/02-23 zo dňa 13. 3. 2002,\nktorým bol M. L. podľa § 68 ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. a, b, c\nvzatý do väzby, bol porušený čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 5\nods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 To 81/02-23 zo dňa 13. 3. 2002\na uznesenie Okresného súdu Košice I. sp. zn. 6 Ntv 14/02 zo dňa 16. 02. 2002 sa zrušujú.\n3. Vec rozhodnutia o návrhu krajského prokurátora v Košiciach na vzatie do väzby\nM. L. vracia sa na ďalšie konanie Okresnému súdu Košice I.“\nII.\nÚstavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\noprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika\nratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené\nv ustanoveniach § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\n\n5\n\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom\nnesplnenie všeobecnej alebo osobitnej podmienky je dôvodom na jej odmietnutie podľa\n§ 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť\nsťažovateľa a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde (vrátane zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti).\nZ obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namietal porušenie svojich základných\npráv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami Okresného súdu\nKošice I sp. zn. 6 Ntv 14/02 zo 16. februára 2002 o vzatí do väzby podľa § 67 ods. 1\npísm. c) zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), ako aj uznesením Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 6 To 81/02 z 13. marca 2002, ktorým bol vzatý do väzby podľa § 67\nods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku. K ich porušeniu malo dôjsť v dôsledku\nnezákonného\n\npostupu\n\na rozhodovania\n\noznačených\n\nsúdnych\n\norgánov.\n\nTento\n\nmal\n\n(a v obidvoch prípadoch) spočívať predovšetkým v tom, že súdy rozhodli o väzbe\nsťažovateľa, hoci nebola preukázaná existencia dôvodného podozrenia zo spáchania\ntrestných činov potrebnými dôkazmi (v prípade uznesenia Okresného súdu Košice I zo\n16. februára 2002), resp. hoci dôkazy už boli zaobstarané, podľa tvrdenia sťažovateľa sa tak\nstalo nezákonným spôsobom (v prípade uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 13. marca\n2002).\nÚstavný súd už potvrdil, že ak ide o namietané porušenie čl. 17 ústavy, ako aj čl. 5\ndohovoru, je oprávnený konať, ak sa označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu\nnamieta porušenie ústavnoprocesných princípov (sp. zn. II. ÚS 76/02) a ak ochranu\noznačenému základnému právu nemožno poskytnúť využitím účinného právneho\nprostriedku nápravy dostupného sťažovateľovi. Z uvedeného hľadiska ústavný súd\npreskúmal sťažnosť sťažovateľa a po jej predbežnom prerokovaní ju odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n6\n\n1. Berúc do úvahy argumentáciu sťažovateľa ústavný súd vychádzal predovšetkým\nz toho, že podľa nej obsahu základného práva podľa čl. 17 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 1\npísm. c) dohovoru zodpovedá povinnosť orgánu štátu, aby v okamihu rozhodnutia\no pozbavení jeho osobnej slobody pre účely väzby (uznesenie o väzbe) bolo toto „doložené“\nnevyhnutnými dôkazmi potvrdzujúcimi vinu obvineného, resp. dôkazmi získanými plne\nv súlade s Trestným poriadkom. Ak tomu tak nie je (ako sa to podľa názoru sťažovateľa\nstalo v jeho prípade), uznesenia o väzbe porušujú tak čl. 17 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 1\npísm. c) dohovoru, v dôsledku čoho sťažovateľ aj požadoval ich zrušenie ústavným súdom.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa skúmal, či\nzákladnému právu na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 1 písm. c)\ndohovoru zodpovedá povinnosť orgánu štátu, aby v okamihu prijatia rozhodnutia\no pozbavení osobnej slobody (uznesenie o vzatí do väzby) bolo toto „doložené“ dôkazmi\npreukazujúcimi účasť obvineného na spáchaní trestného činu, resp. aby takéto dôkazy boli\nobstarané v súlade s Trestným poriadkom. Hoci uznesenie o vzatí do väzby je podľa § 68\npotrebné skutkovo odôvodniť, predpokladom jeho prijatia (formálnou podmienkou) je\nexistencia uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 163 Trestného poriadku (ktoré tiež\nuvádza dôvody, pre ktoré je obvinený stíhaný). Trestný poriadok (ako zákon, na ktorý\nodkazuje ústava vo svojom čl. 17) však nevyžaduje, aby existencia dôvodného podozrenia\nzo spáchania trestného činu bola podporená aj zodpovedajúcimi dôkazmi proti obvinenému.\nPri rozhodovaní o väzbe postačuje dostatočne preukázať podozrenie, že obvinený spáchal\nskutok, ktorým naplnil znaky príslušného trestného činu. V tejto súvislosti je naopak\npotrebné zdôrazniť, že až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre\ndokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia\npostupne „odkrýva“ (t. j. buď potvrdzuje, alebo vyvracia) práve dokazovaním. Samotné\ndôvody väzby podľa § 67 Trestného poriadku [a predovšetkým podľa písm. b)] rátajú\ns existenciou takéhoto dokazovania počas prípravného konania, ktoré by ale nemalo byť\novplyvňované obvineným, čo by bolo možné, ak by sa nachádzal na slobode (pôsobenie na\nsvedkov alebo spoluobvinených, resp. iné marenie skutočností závažných pre trestné\nstíhanie). V závislosti od takto vykonaného dokazovania, resp. od jeho výsledkov počas\nprípravného konania môže dôjsť k zastaveniu trestného stíhania vyšetrovateľom podľa\n§ 172 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (ak nebolo dokázané, že skutok spáchal obvinený),\n\n7\n\nprípadne zastaveniu trestného stíhania súdom podľa § 188 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku (v rámci predbežného prerokovania obžaloby).\nČo sa týka namietaného porušenia čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, v súlade\ns judikatúrou štrasburských orgánov sa uznáva, že „dôvodné podozrenie“ („reasonable\nsuspicion“) treba považovať za dôležitú súčasť záruk každého proti jeho svojvoľnému\nzatknutiu alebo väzbe. Dôvodné podozrenie predpokladá existenciu faktov alebo informácií,\nktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili úsudok o tom, že konkrétna osoba mohla\nspáchať trestný čin, pričom jeho „dôvodnosť“ závisí vždy od všetkých okolností každého\nkonkrétneho prípadu (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Fox, Cambell\na Hartley v. Veľká Británia z 30. augusta 1990).\nDôvodné podozrenie však nie je potrebné dokladať aj dôkazmi, pretože by „bolo\nnelogické, aby pre účel čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru bol trestný čin jednoznačne\ndefinovaný a aj preukázaný, keďže toto je cieľom následného vyšetrovania a súdneho\nkonania, normálny priebeh ktorého má práve zabezpečiť vyšetrovacia väzba obvineného“\n(rozhodnutie Komisie vo veci sťažnosti č. 8087/77 z 3. mája 1978). V dôsledku toho má\nvyšetrovacia väzba zabezpečiť „nerušený priebeh oficiálneho vyšetrovania a následného\nsúdneho konania (rozhodnutia Komisie v prípadoch sťažnosti č. 8224/78 z 5. decembra\n1978, sťažnosti č. 8118/78 z 19. marca 1981, sťažnosti č. 8339/78 z 12. júla 1979 a iné).\nKeďže ani ústava vo svojom čl. 17 (a prostredníctvom Trestného poriadku) a ani čl. 5\nods. 1 písm. c) dohovoru nevyžadujú, aby už v okamihu prijatia rozhodnutia o pozbavení\nosobnej slobody uznesením o vzatí do väzby bolo dôvodné podozrenie zo spáchania\ntrestného činu podložené (podporené) aj dôkazmi preukazujúcimi vinu obvineného, a keďže\nsťažovateľ namietal porušenie označených základných práv práve v dôsledku toho, že\nuznesenie o vznesení obvinenia Okresným súdom Košice I zo 16. februára 2002 (sp. zn.\n6 Ntv 14/02) nebolo doložené relevantnými dôkazmi, bolo potrebné jeho sťažnosť v tejto\nčasti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\n\n8\n\nČo sa týka uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 13. marca 2002 o vzatí do väzby\n(sp. zn. 6 To 81/02), tu sťažovateľ pripustil, že toto už bolo podporené dôkazmi (uvádza\ndomovú prehliadku), avšak v dôsledku toho, že táto (a podľa jeho názoru) nebola zákonná,\n„v prípade nezákonnej domovej prehliadky nie je vôbec možné prihliadnuť na dôkazy, ktoré\nsa takto nezákonne získali“.\nZ uvedenej argumentácie vyplynulo, že sťažovateľ namietal porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru\nv dôsledku rozhodnutia o pozbavení osobnej slobody, ktoré sa síce opieralo o dôkazy, avšak\ntieto boli zaopatrené nezákonným spôsobom. Aj z tohto dôvodu požadoval zrušenie tohto\nuznesenia Krajského súdu v Košiciach.\nV súvislosti s touto argumentáciou sťažovateľa ústavný súd odkazuje na svoje vyššie\nuvedené zdôvodnenie, keďže ho možno v plnom rozsahu použiť aj vo vzťahu k označenému\nuzneseniu Krajského súdu v Košiciach.\nUž nad rámec tejto časti zdôvodnenia ústavný súd uvádza, že nezákonný postup\norgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní (§ 160 a nasl.) vrátane\nnezákonného spôsobu zaopatrenia dôkazov nemá priamu súvislosť (a preto ani dopad) na\ndôvodnosť a ďalšie trvanie väzby obvineného v prípravnom konaní, hoci má (môže mať)\nvýznam pre ďalší priebeh trestného konania pred súdom (napríklad v rámci predbežného\nprejednania obžaloby podľa § 185 Trestného poriadku (osobitne podľa § 186 písm. e)\nTrestného poriadku).\nZ vyššie uvedených dôvodov nebolo preto možné, aby označenými rozhodnutiami\nOkresného súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru.\nÚstavný súd preto jeho sťažnosť po predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n9\n\nV Košiciach 10. júla 2002\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}