{"guid": "ussr:a6ee7b5d-08ec-4c42-b826-80e6e9bd2df3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.9.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 9/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/99 z 2. 9. 1999", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. septembra 1999, sp. zn. I. ÚS 9/99, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.9.1999.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Viera Mrázová", "sudca_id": 1103, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/viera-mrazova-1103", "datum_vydania": "1999-09-02", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a6ee7b5d-08ec-4c42-b826-80e6e9bd2df3", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.9.1999.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.9.1999.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.9.1999.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 9/99\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu\n2. septembra\n\n1999 zloženom z predsedu senátu sudcu JUDr. Tibora Šafárika a\n\nčlenov senátu sudcov JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Richarda Rapanta prerokoval\nprijatý podnet\n\n, bytom v\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Danou Podhradskou, Bratislava, Estónska 16, vo veci porušenia\njeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky postupom Obvodného súdu Bratislava\n3 (teraz Okresného súdu Bratislava III) v súdnom konaní vedenom na tomto súde pod\nsp. zn. 8 C 3/94 a takto\nrozhodol:\nObvodný súd Bratislava 3 (teraz Okresný súd Bratislava III) svojím postupom\nv súdnom konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 8 C 3/94\nzákladné právo\n\np o r u š i l\n\nna prerokovanie jeho veci bez zbytočných\n\nprieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 prvej vete Ústavy Slovenskej republiky.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)\nbolo 10. februára 1999 doručené podanie\n\noznačené ako „sťažnosť\n\npre porušenie ľudských a občianskych práv“. Z jeho obsahu vyplynulo, že išlo o\npodnet podaný podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nktorý smeroval proti postupu Obvodného súdu Bratislava 3 (teraz Okresnému súdu\nBratislava III), ktorý podľa neho spočíval v nečinnosti súdu v konaní vo veci 8 C\n3/94.\n\n(ďalej len „navrhovateľ“) sa na označenom súde domáhal\n\nžalobou proti BAZ, a.s., Bratislava, Bojnická 3, vyslovenia neplatnosti zrušenia\npracovného pomeru v skúšobnej dobe a náhrady mzdy, ktorá mu týmto vznikla.\nV podnete ďalej uviedol, že napriek jeho viacerým urgenciám i sťažnostiam na\npostup súdu adresovaných predsedovi konajúceho súdu 29. novembra 1996, 21. júla\n1997 i 24. novembra 1998 nie je vec sp. zn. 8 C 3/94 doteraz rozhodnutá. Poukázal na\nto, že súdny spor nie je zložitý, lebo žalovaná organizácia neplatnosť skončenia\npracovného pomeru uznala a súd koná už len o náhrade mzdy z neplatného skončenia\npracovného pomeru.\nÚstavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 9/99 z 3. marca 1999 prijal podnet\nna konanie, lebo spĺňal náležitosti upravené v § 20 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z.“). Na výzvu ústavného súdu\nnavrhovateľ 21. apríla 1999 predložil kvalifikované splnomocnenie pre advokáta na\nkonanie pred ústavným súdom vo veci sp. zn. I. ÚS 9/99.\nOkresný súd Bratislava III vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu\n20. apríla 1999 k obsahu podnetu uviedol, že „je pravdou, že dosiaľ (dátum listu\n9. 4. 1999) vo veci vyhlásený rozsudok nebol“, pritom poukázal na skutočnosť, že od\npodania návrhu vo veci rozhodovali tri predsedníčky senátu a spolu nariadili 16\npojednávaní, posledné 21. 4. 1999. Z predchádzajúcich 15 pojednávaní bol senát\nriadne obsadený len trikrát, preto väčšina pojednávaní bola odročená na neurčito.\nStalo sa tak pre „nedisciplinovanosť prísediacich ako členov senátu, resp. ich\nneprítomnosť na pojednávaniach“, čo však, ako bolo ďalej uvedené, „účastníka\n\n2\n\npochopiteľne nemusí zaujímať“. V závere vyjadrenia predseda Okresného súdu\nBratislava III zdôraznil, že práve problém neúčasti prísediacich výrazne ovplyvnil\nzáver pri posudzovaní otázky prieťahov v konaní aj o tejto pracovnoprávnej veci,\nktorá sa (ako všetky ostatné) prerokováva v senáte, ktorého členmi sú aj prísediaci.\nNa výzvu ústavného súdu obaja účastníci konania písomne oznámili\nústavnému súdu, že na ústnom pojednávaní netrvajú. So zreteľom na zhodné\nvyhlásenie účastníkov ústavný súd v súlade s § 30 ods. 1 a 2 zákona č. 38/1993 Z. z.\nupustil od ústneho pojednávania a vo veci samej rozhodol bez účasti účastníkov\nkonania.\nII.\nÚstavný súd po vykonaní dokazovania obsahom spisu sp. zn. 8 C 3/94\nOkresného súdu Bratislava III, ale aj listín predložených navrhovateľom a vyjadrenia\npredsedu príslušného súdu konajúceho vo veci dospel k záveru, že podnetu treba\nvyhovieť.\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia štátneho orgánu.\nV konaní o veci navrhovateľa vedenej na Obvodnom súde Bratislava 3 (teraz\nOkresnom súde Bratislava III) táto právna neistota trvá už viac ako 5 rokov a je\nnesporné, že je spôsobená postupom konajúceho súdu, ktorý nedokázal 12-krát\nzabezpečiť kvalifikované zloženie senátu, čo napokon vyplýva aj z vyjadrenia\nsamotného súdu, hoci pojednávanie vytýčil a účastníkov naň pozval.\nI keď konanie bez zbytočných prieťahov nie je možné presne časovo ohraničiť,\nrýchlosť a efektívnosť konania súdu je objektívne podmienená jednak charakterom\nprejednávanej veci, celkovým postupom súdu, ale aj správaním sa účastníkov\nkonania.\nNavrhovateľ ako účastník súdneho konania (žalobca) sa správal dostatočne\naktívne, zúčastňoval sa riadne všetkých pojednávaní a iba v jednom prípade sa na\npredvolanie súdu nedostavil, svoju neúčasť však ospravedlnil. Navrhovateľ (žalobca)\nplne využil aj právne prostriedky ochrany svojho základného práva na prerokovanie\n\n3\n\nveci bez zbytočných prieťahov, keď podľa § 17 ods. 1 a § 20 až 23 zákona č. 80/1992\nZb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,\nvybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov)\npodanými sťažnosťami poukazoval na nečinnosť súdu a na prieťahy v konaní súdu.\nIšlo o sťažnosť z 27. novembra 1996, ktorú adresoval predsedovi „Obvodného\nsúdu Bratislava 3“ a dal ju na vedomie „Mestskému súdu v Bratislave“ i ministrovi\nspravodlivosti Slovenskej republiky (doručená označeným subjektom 29. novembra\n1996). Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave potvrdila jej prijatie listom z\n2. decembra 1996 a uviedla v ňom, že požiadala predsedu Okresného súdu\nBratislava III, aby jej poslal rovnopis odpovede na sťažnosť. Rovnako vedúca\noddelenia pre styk s verejnosťou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\npotvrdila listom z 5. decembra 1996 prijatie sťažnosti navrhovateľa z 27. novembra\n1996 a poučila ho okrem iného o tom, že ak by nebol spokojný s vyhovením sťažnosti\npredsedom Okresného súdu Bratislava III,\n\nmá právo požiadať predsedníčku\n\nKrajského súdu v Bratislave o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného\nsúdu, i o tom, že táto sťažnosť sa spoplatňuje poplatkom 200,- Sk.\nV odpovedi na sťažnosť navrhovateľa z 27. novembra (doručená 29. novembra\n1996) predseda Okresného súdu Bratislava III uviedol, že ju považuje za čiastočne\nodôvodnenú v období od 15. 1. 1996 do 10. 6. 1996. Tento nedostatok vytkol\nkonajúcej sudkyni a sťažovateľovi sa ospravedlnil za tento nedostatok. Ďalšie\nnedostatočné konanie súdu je však podľa neho „výsledkom nedisciplinovanosti\núčastníka konania, ale i prísediacich“. Sťažovateľovi oznámil, že vec bola pridelená\ninej sudkyni.\nV opakovanej sťažnosti navrhovateľa adresovanej predsedníčke Krajského\nsúdu v Bratislave z 21. júla 1997 (v ten istý deň aj doručenej) uviedol, že za 6\nmesiacov od pridelenia veci ani novoustanovená predsedníčka senátu nekonala. Preto\nnaliehavo žiadal o „urgentné vybavenie“ jeho právnej veci, a to aj z toho dôvodu, že\nsám odporca uznal neplatnosť skončenia jeho pracovného pomeru v skúšobnej dobe a\nide už len o rozhodnutie týkajúce sa náhrady mzdy z neplatného skončenia\npracovného pomeru. Túto sťažnosť dal tiež na vedomie Ministerstvu spravodlivosti\nSlovenskej republiky (toto potvrdilo prijatie listom z 23. 7. 1997 a poukázalo na\npoučenie, ktoré obsahoval jeho list z 5. decembra 1996). Odpoveď Krajského súdu v\n\n4\n\nBratislave z 18. 9. 1997 na žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom\nOkresného súdu Bratislava III obsahovala vyjadrenie, že je „čiastočne opodstatnená“,\na za nedostatky spojené s neprítomnosťou prísediacich na ôsmich vytýčených\npojednávaniach sa predsedníčka tohoto súdu ospravedlnila a prisľúbila, že vec bude\nsledovať.\nOkresný súd Bratislava III na sťažnosť navrhovateľa z 21. júla 1997, ktorá mu\nbola postúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, odpovedal listom\njeho podpredsedníčky z 25. septembra 1997, ktorá mu zdôvodňovala, že k prieťahom\ndošlo v súvislosti s odovzdaním jeho veci iným sudcom z objektívnych dôvodov, a za\nvzniknuté prieťahy sa mu opäť ospravedlnil. Osobne podanou sťažnosťou z\n24. novembra 1998 na Okresnom súde Bratislava III sa navrhovateľ sťažoval na\nodročenie pojednávania pre neúplnosť senátu a neúčasť svedka zo strany odporcu;\nodporučil súdu, aby svedka predviedol políciou. Sťažnosť rovnakého obsahu\nadresoval aj Krajskému súdu v Bratislave, naviac s nasledovným upozornením: „V\nprípade, že ani po piatich rokoch nebude spor ukončený, oznamujem Vám, že budem\nnútený sa obrátiť na Ústavný súd so sťažnosťou pre porušenie mojich ľudských a\nobčianskych práv“.\nV odpovedi na túto sťažnosť podpredseda Okresného súdu Bratislava III\nv závere uviedol, že ju považuje za neodôvodnenú, lebo neúčasť prísediacich nevie\npredseda senátu nijako napraviť, pokiaľ „ráno zistí, že prísediaci nie sú prítomní,\nresp. ak sa ospravedlnili deň predtým“.\nZa tohto stavu je čas od podania návrhu na okresný súd do dňa rozhodnutia\nústavného súdu časovo neadekvátny náročnosti skutkovej a právnej problematiky\nprejednávanej veci, najmä keď odporca nezákonnosť rozviazania pracovného pomeru\nv skúšobnej dobe uznal a žalobca teda podľa petitu žaloby žiadal vyriešiť už iba\nvýšku náhrady ušlej mzdy.\nPri určení kritérií pre postup súdu „bez zbytočných prieťahov“ v zmysle čl. 48\nods. 2 ústavy podľa názoru ústavného súdu - ako to vyplýva z jeho viacerých\nrozhodnutí i z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva - argumenty,\npoukazujúce na nedostatok personálu alebo problémy administratívneho charakteru\nnie sú dostatočným zdôvodnením nerešpektovania požiadavky „primeranej doby“.\nNapokon v tomto zmysle situáciu správne zhodnotil aj predseda Okresného súdu\n\n5\n\nBratislava III vo svojom vyjadrení k obsahu podnetu na začatie konania, keď uviedol,\nže účastníka konania nemôžu zaujímať vnútroorganizačné problémy procesného\nsúdu, akým v konkrétnom prípade bola nedisciplinovanosť prísediacich, spočívajúca\nv neúčasti na ústnom pojednávaní senátu.\nZ uvedených dôvodov rozhodol senát ústavného súdu tak, ako je to uvedené\nvo výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. septembra 1999\n\nJUDr. Tibor Šafárik\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}