{"guid": "ussr:6f8e4c02-e07c-4f52-ba26-e846d5e4609f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.85.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 85/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 85/97 z 22. 4. 1999", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. apríla 1999, sp. zn. I. ÚS 85/97, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.85.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1999-04-22", "forma": "Nález", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6f8e4c02-e07c-4f52-ba26-e846d5e4609f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.85.1997.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.85.1997.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.85.1997.1/text", "citacie_n": 51, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 85/97\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu\n22. apríla 1999 zloženom z predsedu JUDr. Tibora Šafárika a sudcov JUDr. Viery\nMrázovej a JUDr. Richarda Rapanta prerokoval prijatý podnet Istrochemu, a.s.,\nv Bratislave, Nobelova 34, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Arendackým,\nv Bratislave, Legionárska 4, vo veci porušenia jeho základného práva na\nrozhodovanie o jeho veci zákonným sudcom upraveným v ustanovení čl. 48 ods. 1\nprvej vete Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 1 prvej vete ústavného zákona\nč. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd postupom\nObvodného súdu Bratislava 3 (teraz Okresného súdu\n\nBratislava III) v konaní\n\nvedenom na tomto súde pod sp. zn. 8 Cb 1829/93 a jeho rozhodnutím č.k. 8 Cb\n1829/93-21 zo 7. novembra 1994 i postupom Mestského súdu v Bratislave (teraz\nKrajského súdu v Bratislave) v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn.\n19 Cob 448/94 a jeho rozhodnutím č.k. 19 Cob 488/94-26 z 2. októbra 1995 a takto\nrozhodol:\nPodnet Istrochemu, a.s., Nobelova 34, Bratislava\n\nOdôvodnenie:\n\nz a m i e t a.\n\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“) prijal\nna konanie podnet Istrochemu, a.s., Nobelova 34 v Bratislave (univerzálneho\nprávneho nástupcu Istrochemu, š.p., Dimitrovova 34, Bratislava; ďalej len\n„navrhovateľ“), v ktorom namietal, že v konaní pred Obvodným súdom Bratislava 3\n(teraz Okresným súdom Bratislava III) bol postupom v konaní sp. zn 8 Cb 1829/93 a\nrozhodnutím č.k. 8 Cb 1829/93-21 zo 7. novembra 1994 i\n\npostupom v konaní\n\nMestského súdu v Bratislave (teraz Krajského súdu v Bratislave) sp. zn. 19 Cob\n488/94 a rozhodnutím č.k. 19 Cob 488/94-26 z 2. októbra 1995 odňatý svojmu\nzákonnému sudcovi.\nV podnete uviedol, že na základe návrhu na začatie konania (žaloby)\nz 31. mája 1993 začalo 2. júna 1993 na Krajskom súde v Bratislave konanie o úhradu\n1.550,- Kč s prísl. Strojírenskému zkušebnímu ústavu, Lidická 48 v Brne, Česká\nrepublika (ďalej len „žalobca“), ktorú bol povinný navrhovateľ uhradiť (v konaní\npred označenými súdmi žalovaný). Tento súd uznesením sp. zn. 38 Cb 1025/93 zo\n14. júna 1993 vyslovil svoju nepríslušnosť\n\n„a postúpil vec Obvodnému súdu\n\nBratislava 3 ako súdu príslušnému, zrejme vecne aj miestne“. Poukázal na to, že\nObvodný súd Bratislava 3 uznesením sp. zn. 8 Cb 1829/93 zo 7. novembra 1994\nkonanie vo veci zastavil na základe späťvzatia návrhu žalobcom a zaviazal právneho\npredchodcu navrhovateľa uhradiť žalobcovi trovy konania. Proti tomuto uzneseniu\npodal navrhovateľ včas odvolanie na Mestský súd v Bratislave, ktorý uznesením sp.\nzn. 19 Cob 488/94 z 2. októbra 1995 rozhodnutie Obvodného súdu Bratislava 3\npotvrdil.\n\nNavrhovateľ\n\nv\n\npodnete\n\nuviedol,\n\nže\n\n„s námietkou\n\nnedostatku,\n\nneodstrániteľného nedostatku podmienky konania sa vysporiadal tak, že konštatoval,\nže neodstrániteľný nedostatok podmienky konania bol odstránený právoplatnosťou\nuznesenia Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 38 Cb 1025/93 zo dňa 14.6.1993“.\nSvoje tvrdenie o tom, že o veci konali oba označené súdy ako vecne aj miestne\nnepríslušné, „čím došlo k odňatiu jeho zákonnému sudcovi“, odôvodnil tým, že\n„podľa ustanovenia § 9 ods. 3 písm. c) bod ll) zákona č. 93/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) v čase začatia\n\n2\n\nkonania, ale aj v čase rozhodovania všetkých troch súdov (§ 154 ods. 1, § 167 ods. 2\nO.s.p.) bol na konanie v tomto prípade vecne aj miestne príslušný Mestský súd v\nBratislave. Nakoľko navrhovateľ v konaní pred všeobecnými súdmi mal sídlo v\nČeskej republike, niet pochybností o tom, že žalovaná vec sa týkala vzťahov\nvznikajúcich z medzinárodného obchodného styku právnických osôb“. Vecná\npríslušnosť Mestského súdu v Bratislave ako súdu krajského, ktorý mal v označenej\nveci\n\nkonať ako súd prvého stupňa, podľa názoru navrhovateľa vyplývala\n\njednoznačne zo zákona, a to z ustanovenia § 9 ods. 3 písm. c) bod ll) O.s.p., a preto\nnebolo potrebné, aby o nej rozhodoval súd.\nTento svoj záver odôvodnil tým, že „z ustanovenia čl. 48 ods. 1 druhá veta\nÚstavy Slovenskej republiky vyplýva, že príslušnosť súdu stanoví zákon“ a tento\nzákon (t.j. O.s.p.) „ustanovuje Mestský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný\nprejednať žalovanú vec v prvom stupni“. Ďalej uviedol, že „uznesenie súdu, ktorým\ntento vyslovuje svoju vecnú nepríslušnosť a postupuje vec súdu (podľa jeho názoru)\nvecne príslušnému, má iba deklaratórny charakter, nie konštitutívny. Práve z tohto\ndôvodu, dôverujúc v platnosť ustanovení Ústavy a záväznosť zákona pre súd (Čl. 144\nods. 1 Ústavy), nenapadol náš právny predchodca rozhodnutie Krajského súdu v\nBratislave spis. zn. 38 Cb 1025/93 odvolaním, pretože je jednoznačné, že toto\nuznesenie nemení ustanovenie zákona, ktoré stanovuje vecnú príslušnosť“. Podľa\njeho názoru „právoplatnosť tohoto uznesenia vzhľadom na cit. ust. ústavy (Čl. 48\nods. 1 druhá veta), t.j. zákona najvyššej právnej sily, nemôže zaväzovať ani jeden\nz konajúcich súdov, nakoľko obidva konajúce súdy sú viazané v prvom rade zákonom\na Ústavou predovšetkým (Čl. 144 ods. 1 Ústavy)“.\nNa základe uvedeného navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol, že\nkonaním a rozhodnutiami označených súdov bolo porušené jeho základné právo\nnebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 1 prvej vety ústavného zákona\nč. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len\n„Listina základných práv a slobôd“). Žiadal tiež, aby ústavný súd označené\nrozhodnutie zrušil. Netrval na tom, aby sa v konaní o predmetnej veci pred ústavným\nsúdom uskutočnilo ústne pojednávanie.\n\n3\n\nPretože ustanovenie čl. 48 ods. 1 prvá veta ústavy je vecne zhodná\ns ustanovením čl. 38 ods. 1 prvou vetou Listiny základných práv a slobôd, v ďalšom\ntexte bude citované len označené ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky.\nOkresný súd Bratislava III i Krajský súd v Bratislave vo svojich vyjadreniach\nuviedli, že 2. júna 1993 podal na bývalom Krajskom súde v Bratislave žalobca\nStrojírenský zkušební ústav, ul. Lidická č. 48 v Brne žalobu proti žalovanému\nIstrochem, š.p., Bratislava (právnemu predchodcovi navrhovateľa) na zaplatenie\n1.550,- Kč s príslušenstvom. Krajský súd v Bratislave vyslovil uznesením č.k.\n38 Cb 1025/93-5 zo 14. júna 1993 svoju vecnú nepríslušnosť. Vo svojom vyjadrení\nsa obmedzil len na konštatovanie svojej miestnej nepríslušnosti, pričom citoval\nustanovenia § 105 ods. 1, 2 O.s.p. a § 9 ods. 1 a 3 O.s.p. s poukázaním na ustanovenie\n§ 84 a § 85 ods. 4 O.s.p. a skutočnosť, že predmetom sporu bola suma neprevyšujúca\n200.000,- Sk a že žalovaný mal svoje sídlo v obvode Obvodného súdu Bratislava 3.\nToto uznesenie, proti ktorému bolo možné podať odvolanie (a navrhovateľ ho\nnepodal), nadobudlo právoplatnosť 20. septembra 1993. Vec bola 27. októbra 1993\npostúpená Obvodnému súdu Bratislava 3 ako príslušnému na konanie o nej a v ten\nistý deň bola aj zapísaná a vedená pod sp. zn. 8 Cb 1829/93.\nOkresný súd Bratislava III poukázal vo svojom vyjadrení na to, že právny\npredchodca navrhovateľa namietal 6. októbra 1994 vecnú nepríslušnosť tohto súdu\n(s poukázaním na § 9 ods. 3 písm. c) bod ll) O.s.p.), ale po zákonom ustanovenej\nlehote na podanie odvolania proti rozhodnutiu o príslušnosti súdu oprávneného vo\nveci konať.\nPred začatím prvého pojednávania 7. novembra 1994 žalobca (Strojírenský\nzkušební ústav v Brne, Česká republika) vzal svoj návrh z 30. októbra 1994 späť,\npretože pohľadávka bola po vydaní platobného rozkazu uhradená. Žalobca však\nžiadal náhradu trov konania.\nProti uzneseniu Obvodného súdu Bratislava 3 sp. zn. 8 Cb 1829/93 zo\n7. novembra 1994 podal navrhovateľ (v označenej veci žalovaný) odvolanie, v\n\n4\n\nktorom namietal iba vecnú nepríslušnosť obvodného súdu s poukázaním na\nustanovenie § 9 ods. 3 písm. c) bod ll) O.s.p. a žiadal v zmysle ustanovenia § 104\nods. 1 O.s.p. konanie zastaviť a vec postúpiť vecne príslušnému súdu, v tom čase\nMestskému súdu v Bratislave. Tento súd ako odvolací súd uznesením č.k.\n19 Cob 488/94-26 z 2. októbra 1995 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa\npotvrdil a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal; uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť 13. novembra 1995.\nOba súdy vo svojich vyjadreniach viacerými právnymi argumentáciami\nodôvodňovali svoje nesúhlasné stanovisko k podnetu navrhovateľa, pričom Krajský\nsúd v Bratislave navrhoval podnet navrhovateľa zamietnuť a Okresný súd Bratislava\nIII sa obmedzil na konštatovanie, že „akceptácia podania navrhovateľa ÚS SR by\nbola obrovským zásahom do právnej istoty v právnych vzťahoch založených\nmnožstvom súdnych rozhodnutí“.\nAni jeden zo súdov netrval na ústnom pojednávaní ústavného súdu o podnete\nnavrhovateľa.\nKrajský súd v Bratislave poukázal na vecnú správnosť svojho (v tom čase\nMestského súdu v Bratislave) rozhodnutia č.k. 19 Cob 488/94-26 z 2. októbra 1995,\nktorým rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, lebo súhlasí s pôvodným názorom\nMestského súdu v Bratislave, že tento súd konal ako vecne príslušný, a nesúhlasí\ns názorom navrhovateľa, že „púha okolnosť, že žalobca Strojírenský zkušební ústav\nBrno mal sídlo v Českej republike, zakladala vecnú príslušnosť krajského súdu na\nkonanie vo veci podľa, v tom čase platného znenia § 9 ods. 3 písm. c) bod ll O.s.p.“.\nToto tvrdenie oprel o zistenie, že „vzťah medzi účastníkmi konania (Strojírenským\nzkušebním ústavem, Brno a Istrochemom, š.p. Bratislava) vznikol ešte za trvania\nspoločného štátu - Českej a Slovenskej federatívnej republiky, a preto nemohlo ísť\no vzťah z medzinárodného obchodného styku“. Bol toho názoru, že „Občiansky\nsúdny poriadok ani Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník otázku vzťahov\nvzniknutých podľa Hospodárskeho zákonníka, či Obchodného zákonníka do\n31.12.1992 medzi českými a slovenskými subjektami v rámci bývalej ČSFR ako\n\n5\n\nspoločného štátu, za vzťahy vzniknuté z medzinárodného obchodného styku\nnepovažujú“. Preto sa podľa neho „v tomto smere nemožno stotožniť so stanoviskom\nObchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obpj 8/93\nz 1. októbra 1993 (R 35/1994 Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej\nrepubliky), ktoré sa podrobne zaoberá vecnou príslušnosťou všeobecných súdov\nSlovenskej republiky pri riešení sporov vznikajúcich zo vzťahov v obchodnom styku\nprávnických a fyzických osôb Českej republiky a Slovenskej republiky; naviac „bolo\nprijaté až po rozhodnutí krajského súdu“.\nKrajský súd ďalej konštatoval vo svojom vyjadrení, že ak sa však žalovaný\n(v našom prípade navrhovateľ) domnieval, že koná súd nepríslušný, mal včas podať\nodvolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.6.1993 č.k.\n38 Cb 1025/93-5. Tento súd poukázal tiež na to, že „nedostatok vecnej, či miestnej\npríslušnosti (§ 9 a nasl. O.s.p. a § 84 a nasl. O.s.p.) nepatrí medzi neodstrániteľné\nprekážky postupu a nezakladá ani dovolací dôvod podľa § 237 O.s.p.“, ale „napriek\ntomu sa navrhovateľ podnetu o podanie dovolania ani nepokúsil“.\nOkresný súd Bratislava III naviac uviedol, že pokiaľ ide o samotné postúpenie\nveci, treba vychádzať z obsahu § 104 ods. 2 v tom čase účinného O.s.p., podľa\nktorého „ak sa súd, na ktorý sa účastník obrátil domnieva, že nie je vecne príslušný,\nvysloví svoju nepríslušnosť a rozhodne, ktorému súdu vecne príslušnému vec po\nprávoplatnosti tohto uznesenia postúpi. Ak okresný súd takto vec postúpil krajskému\nsúdu, môže krajský súd vrátiť vec okresnému súdu, ak vecná príslušnosť nebola\npredtým vyriešená uznesením odvolacieho súdu, právne účinky spojené s podaním\nnávrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.“\nPoukázal na to, že „podstatným pre riešenie tohto problému je z uvedeného\nustanovenia slovo „domnieva“. Znamená to, že pôjde o myšlienkový proces súdu skúmanie vecnej príslušnosti, ktorú musí súd skúmať a prihliadať k nej kedykoľvek\nza konania (§ 103 O.s.p.)\nPodľa § 104a ods. 2 O.s.p. v súčasnosti účinného, ak je súd, na ktorý sa\núčastník obrátil toho názoru, že nie je vecné príslušný, neodkladne postúpi vec\npríslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov. Opäť je tu\npotrebné zdôrazniť slovo „názoru“.\n\n6\n\nVecná príslušnosť súdu je odstrániteľná podmienka konania, ktorá sa riešila,\nresp. rieši postupom podľa citovaných ustanovení O.s.p.\nJe samozrejmé, že výsledok myšlienkového procesu súdu ohľadne vecnej\npríslušnosti nemusí byť vždy správny a môže dôjsť k situáciám, kedy bude vo\nveciach konať vecne nepríslušný súd, resp. nič tomu nezabráni.\nPodľa cit. ust. § 104 ods. 2 O.s.p. (predchádzajúca úprava), bola daná možnosť\npostúpenia veci príslušnému súdu, ak sa súd domnieval, že nie je vecne nepríslušný.\nNebolo možné zabrániť i prípadom nesprávneho posúdenia vecnej príslušnosti a\nvzniku situácií, kedy vo veci konal súd inak vecne príslušný. Ak okresný súd takto\npostúpil vec krajskému súdu, opäť záležalo na výsledku skúmania krajského súdu,\nči vráti vec okresnému súdu alebo nie, (pokiaľ teda vecná príslušnosť nebola predtým\nvyriešená uznesením odvolacieho súdu) opäť mohlo dôjsť i k situácii, že krajský súd\nnevrátil vec okresnému súdu, hoci mal a konal pritom ďalej, ako súd vecne príslušný.\nRovnako aj v súčasnosti účinnej úprave § 104a ods. 2 O.s.p. je daná možnosť\npostúpenia veci príslušnému súdu, ak súd je toho názoru, že nie je vecne príslušný,\nsamozrejme je možné, že súd dospeje k názoru, že je vecne príslušný a bude ďalej\nkonať, hoci v skutočnosti nesprávne posúdi vecnú príslušnosť.\nTakisto aj súd, ktorému bola vec postúpená môže, ale aj nemusí súhlasiť s jej\npostúpením a opäť to bude výsledok jeho myšlienkového procesu, či sa rozhodne\npostupovať v zmysle ods. 3 cit. ust. zákona alebo aj nie. I tu sa môže stať, že súd,\nktorému bola vec postúpená, nesprávne posúdi vecnú príslušnosť a vo veci bude\nďalej konať, hoci ju mal predložiť NS SR.\nÚčastník pri predchádzajúcej úprave mohol počas konania prípadne\npoukazovať na to, že vo veci koná nepríslušný súd, prípadne sa odvolať proti\nuzneseniu o vyslovení nepríslušnosti okresným súdom, v tomto prípade rozhodoval\nkrajský súd, takže odvolanie ani prípustné nebolo a ani okresný súd sa postúpeniu\nveci brániť účinne nemohol.\nSúčasná úprava dáva účastníkovi maximálne možnosť poukazovať na vecnú\nnepríslušnosť súdu, účinne brániť sa môže len súd, ktorému bola vec postúpená.\nJe možné zaujať jednoznačné stanovisko, že ak sa súd rozhodne konať ako\nvecne príslušný, tak vecne príslušný je, pokiaľ nie je rozhodnuté inak.\n\n7\n\nRozhodnúť tak mohol len odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p., čo sa\nvšak nestalo. Pre úplnosť uvádzam, „že nedostatok podmienok konania, pre ktoré\nkonanie nemalo prebehnúť“ v zmysle písm. b/ cit. ust. zákona, sa aplikuje na\nneodstrániteľné podmienky konania. Uvedená skutočnosť však nie je dôvodom\nprípustnosti obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 O.s.p., ani dôvodom dovolania v\nzmysle § 237 O.s.p.“\nOkresný súd Bratislava III vo svojom vyjadrení napokon uviedol, že „vecná\npríslušnosť v konaní vyriešená bola, okolnosti pre jej posúdenie sa počas konania\nnezmenili, vo veci bol vyhlásený rozsudok, ktorý je právoplatný a vykonateľný (§\n159 ods. 1 a § 61 ods. 1 O.s.p.)“, a preto podľa jeho názoru „nie je možné napádať\nvecnú príslušnosť tunajšieho súdu na konanie, a tým vlastne právoplatnosť rozsudku,\nako to robí sťažovateľ“.\nV závere svojho vyjadrenia prvostupňový súd konštatoval, že „nemá význam\nanalyzovať § 9 ods. 3 písm. c) bod ll) O.s.p. V tomto konkrétnom prípade aj preto, že\nk jeho aplikácii nedošlo a ani nehovoriac o R 35/94“. Podľa názoru tohoto súdu „nie\nje mysliteľné, aby bol rozsudok tunajšieho súdu spochybňovaný ako nelegitímny\nalebo nulitný. Bolo by to v rozpore s právom, najmä s jeho jedným zo základných\natribútov - právnou istotou“.\nII.\nÚstavný súd z obsahu súdnych spisov súvisiacich s predmetom podnetu a\nz listín predložených navrhovateľom zistil, že\n- proti Istrochemu, š.p., v Bratislave, Dimitrovova 34 (právny predchodca Istrochemu,\na.s. v Bratislave, Nobelova 34 - ďalej len „žalovaný“), podal na Krajskom súde\nv Bratislave žalobu Strojírenský zkušební ústav v Brne, Lidická 48 (ďalej len\n„žalobca“), o úhradu 1.550,- Kč s príslušenstvom, pretože žalovaný dobrovoľne\nnezaplatil faktúru č. 2498 za vykonanie prác podľa zákona č. 30/1968 Zb. o štátnom\nskúšobníctve; táto žaloba bola označenému súdu doručená 2. júna 1993,\n- Krajský súd v Bratislave uznesením samosudcu sp. zn. 38 Cb 1025/93 zo 14. júna\n1993 vyslovil svoju nepríslušnosť na prerokovanie veci a rozhodol o tom, že po\nprávoplatnosti\n\nuznesenia túto vec postúpi na ďalšie konanie Obvodnému súdu\n\n8\n\nBratislava 3, pretože v jeho obvode je všeobecný súd žalovaného. Z dôvodov\nuvedených v citovanom rozhodnutí vyplynulo, že vec postúpil súdu s úrovňou súdu\nokresného (t.j. obvodnému súdu na území hlavného mesta Slovenskej republiky\nBratislavy) odvolávajúc sa na ustanovenie § 105 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého\n„miestnu príslušnosť skúma súd pred tým, než začne konať vo veci samej“. Podľa\nodseku 2 „ súd ak vysloví, že nie je príslušný, postúpi vec po právoplatnosti\nuznesenia príslušnému súdu“. Ako vyplýva z ustanovení citovaných v uznesení, a to\n§ 105 ods. 1 a 2, § 84 a 85 ods. 4 O.s.p., Krajský súd v Bratislave v prvom rade\nvyriešil otázku svojej miestnej nepríslušnosti ako všeobecného súdu v obchodných\nveciach, v obvode ktorého má žalovaný svoje sídlo. Z hľadiska vecnej príslušnosti sa\ncitovaním ustanovenia § 9 ods. 1 O.s.p. vysporiadal s otázkou konania v prvom\nstupni, na ktoré sú zásadne príslušné okresné súdy. Rovnako vecnú príslušnosť\nokresného súdu posúdil aj s poukázaním na § 9 ods. 3 písm. a) O.s.p. v znení zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky zo 16. decembra 1992 č. 5/1993 Z.z., ktorým sa\nmení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok (účinný od 1. januára 1993), podľa ktorého\nkrajské súdy rozhodujú ďalej ako súdy prvého stupňa v obchodných veciach spory z\nprávnych vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ak suma\npožadovaná navrhovateľom prevyšuje 200.000,- Sk. Vychádzajúc z citovaných\nustanovení O.s.p. dospel k záveru, že na konanie o predmetnej veci nie je ako súd\nkrajský príslušný, a rozhodol o jej postúpení Obvodnému súdu Bratislava 3, ktorý\noznačil za všeobecný súd žalovaného. Uznesenie obsahovalo poučenie o možnosti\npodať proti nemu odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, avšak ani jeden z\núčastníkov odvolanie včas nepodal; právoplatným sa stalo 20. septembra 1993,\n- v čase podania žaloby na Krajskom súde v Bratislave, t.j. 2. júna 1993, podľa\nustanovenia § 104 ods. 2 O.s.p. v znení zákona č. 519/1991 Zb. mohol súd, na ktorý\nsa účastník obrátil, vysloviť svoju nepríslušnosť a rozhodnúť, ktorému súdu vecne\npríslušnému vec po právoplatnosti tohto rozhodnutia postúpi, ak sa domnieval, že nie\nje vecne príslušný o veci konať. V prípade vyriešenia vecnej príslušnosti\nrozhodnutím odvolacieho súdu bol prvostupňový súd týmto rozhodnutím viazaný a\nna konanie v danej veci teda vecne príslušným,\n- podľa zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky zo 17. decembra 1992 č. 12/1993 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa\n\n9\n\nzákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nSlovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej\nrepubliky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich\n(zákon o štátnej správe súdov) bol odvolacím súdom toho súdu, o ktorom krajský súd\nrozhodol, že je vecne príslušným, t.j. Obvodného súdu Bratislava 3, Mestský súd\nv Bratislave (a nie Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutie vydal),\n- navrhovateľ (v konaní pred všeobecným súdom žalovaný) namietal pred ústavným\nsúdom porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci jeho zákonným\nsudcom (t.j. sudcom súdu príslušného\n\npodľa O.s.p.) konaním a rozhodnutím\n\nObvodného súdu Bratislava 3 č.k. 8 Cb 1829/93-21 z 24. októbra 1994 o zastavení\nkonania a o povinnosti zaplatiť náhradu trov konania 760,- Sk do 3 dní od\nprávoplatnosti uznesenia na účet advokáta a o vrátení súdneho poplatku žalobcovi a\ntiež konaním a rozhodnutím Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 19 Cob 488/94\nz 2. októbra 1995, ktorým odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa\npotvrdil a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,\n- žalovaný (v konaní pred ústavným súdom navrhovateľ) v odvolaní namietal len\nnedostatok vecnej príslušnosti Obvodného súdu Bratislava 3 a s poukázaním na §\n104 uviedol, že tento nedostatok je „neodstrániteľným nedostatkom podmienky\nkonania“ a „nie je ho možné odstrániť žiadnym spôsobom, teda ani právoplatným\nuznesením súdu (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 38 Cb 1025/93 zo dňa\n14.6.1993)“. V odvolaní navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu\nprvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že povinnosťou Obvodného súdu Bratislava 3\nbude v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastaviť z dôvodu jeho vecnej\nnepríslušnosti a vec postúpiť Mestskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie ako\nsúdu vecne príslušnému rozhodovať o veci v prvom stupni. Tento svoj názor\nodôvodnil tým, že ak „navrhovateľom v predmetnej veci je právnická osoba so\nsídlom mimo územia Slovenskej republiky riadi sa vecná príslušnosť súdu\nustanovením § 9 ods. 3 písm. c) bod ll O.s.p.“,\n- odvolací súd (Mestský súd v Bratislave) sa námietkou žalovaného ani jej\nodôvodnením proti vecnej nepríslušnosti Obvodného súdu Bratislava 3 z vecného\nhľadiska nezaoberal. Odvolávajúc sa na „ust. § 103 O.s.p. v znení platnom v čase\nzačatia konania kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,\n\n10\n\nza ktorých môže konať vo veci (podmienky konania)“ vyslovil právny názor, že\n„z predloženého spisu je zrejmé, že vecnú príslušnosť vyriešil Krajský súd\nv Bratislave, ktorý má postavenie odvolacieho súdu, uznesením, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 20.9.1993 a týmto uznesením bol konajúci súd viazaný a na konanie\nv danej veci vecne príslušný“. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté\nuznesenie potvrdil podľa ustanovenia § 219 O.s.p. ako vecne správne. Rozhodol aj\no trovách žalobcu v odvolacom konaní tak, že mu ich napriek plnému úspechu vo\nveci nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli,\n- vzťah na základe objednávky a jej akceptácie medzi označenými obchodnými\nsubjektmi vznikol ešte počas spoločného štátu, teda pred zánikom Českej a\nSlovenskej Federatívnej Republiky, t.j. pred uplynutím 31. decembra 1992 (čl. 1\nods. 1 ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej\nRepubliky; účinný od 8. decembra 1992),\n- svoj nárok na uhradenie faktúry za vykonanie úkonov ako štátnej skúšobne uplatnil\nžalobca žalobou na Krajskom súde v Bratislave 2. júna 1993, t.j. po zániku Českej a\nSlovenskej Federatívnej Republiky a po vzniku nových nástupníckych štátov Českej\nrepubliky a Slovenskej republiky, na ktoré prešla pôsobnosť Českej a Slovenskej\nFederatívnej Republiky 1. januárom 1993 (čl. 1 ods. 2 a čl. 2 citovaného ústavného\nzákona),\n- Krajský súd v Bratislave sa v rozhodnutí sp.zn. 38 Cb 1025/93 zo 14. júna 1993\no svojej nepríslušnosti a postúpení veci inému vecne príslušnému súdu s úrovňou\nsúdu okresného nezaoberal ustanovením § 9 ods. 3 písm c) bod ll) O.s.p.,\n- vecnú príslušnosť krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhodujúcich spory\nv obchodných veciach zo vzťahov vznikajúcich z medzinárodného obchodného styku\nprávnických a fyzických osôb, vrátane sporov, v ktorých bola právomoc československého súdu založená písomnou zmluvou účastníkov podľa § 37 ods. 1 a 2\nzákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, upravil po\nprvýkrát zákon z 5. novembra 1991 č. 519/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa\nObčiansky súdny poriadok a notársky poriadok, a to novým znením celého\nustanovenia § 9 upravujúcim vecnú príslušnosť všeobecných súdov Českej a\nSlovenskej Federatívnej Republiky, a to konkrétne v odseku 3 písm. c) bode ll),\n\n11\n\n- zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa\nObčiansky súdny poriadok upravil ustanovenie § 9 ods. 3 písm. c) bod ll) tak, že\nslová „česko-slovenského súdu“ nahradil slovami „súdu Slovenskej republiky“.\nTento zákon účinný od 1. januára 1993 bol prijatý 16. decembra 1992, teda po\núčinnosti ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej\nFederatívnej Republiky, t.j. po 8. decembri 1992, keď už bolo zrejmé, že uplynutím\n31. decembra 1992 zaniká Česká a Slovenská Federatívna Republika. Jej\nnástupníckymi štátmi podľa čl. 1 ods. 2 citovaného ústavného zákona sa stávajú\nČeská republika a Slovenská republika ako dva samostatné, suverénne štáty, pretože\npôsobnosť Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorá jej bola zverená\nústavnými a inými zákonmi, prechádza na Českú republiku a na Slovenskú republiku\n1. januárom 1993 (čl. 2 zákona č. 542/1992 Zb.). Vychádzajúc z uvedeného z\nhľadiska medzinárodného práva vznikli dva samostatné subjekty. Tieto účinky\nzmeny ústavných pomerov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky upavuje aj\nústava v čl. 156, a tieto majú nastať v súlade s ňou, ako základným zákonom\nsamostatnej Slovenskej republiky.\n- všetci účastníci konania pred ústavným súdom (ani Krajský súd v Bratislave\nv rozhodnutí o svojej nepríslušnosti a postúpení veci inému súdu) nespochybnili, že\nišlo o spor v obchodnej veci,\n- konanie prebiehalo v čase, keď O.s.p. bol novelizovaný zákonom č. 519/1992 Zb.,\nktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poradok a notársky poriadok a zákonom\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z.z., ktorým sa mení Občiansky súdny\nporiadok, a tiež vtedy, keď zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch bol\nnovelizovaný zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z.z., ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a ktorým sa mení a\ndopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov\nSlovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách\nprísediacich (zákon o štátnej správe súdov).\nIII.\n\n12\n\nÚstavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Túto\nochranu poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi\n(všeobecnými) alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky. Tieto práva\nvyplývajú z ústavnoprocesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46 až\n50 ústavy) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom,\nktorého určuje zákon.\nÚstava základné právo na zákonného sudcu upravuje v čl. 48 ods. 1, podľa\nktorého „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; podmienky ustanoví\nzákon“. Je ním zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a tento ustanovuje,\nktorý súd je vecne, miestne a funkčne príslušný na prerokovanie veci, čo je prvým\npredpokladom pre určenie zákonného sudcu, keďže označené základné právo sa\nvýslovne spája s osobou sudcu, nie so súdom. Postavenie zákonného sudcu ako\nosoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú upravuje zákon\nč. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov. Pre potreby\nrozhodovania o podnete navrhovateľa v znení zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 12/1993 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a\nsudcoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb.\no sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní\nsťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov), ktorý upravoval\nsústavu týchto súdov, v čase začatia konania o návrhu žalobcu sústavu všeobecných\nsúdov v Slovenskej republike, t.j. 2. júna 1993, keď bol návrh doručený súdu.\nSo sústavou súdov priamo súvisí aj príslušnosť súdu o veci rozhodovať upravená\nObčianskym súdnym poriadkom, a tým aj osoba zákonného sudcu, za ktorého treba\npokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného\nsúdu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 15/96 z 3. apríla\n1996). Inými slovami, nevyhnutným predpokladom toho, aby účastník konania nebol\nodňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho veci tým súdom, ktorý je\npodľa zákona (O.s.p.) na rozhodovanie o nej vecne, miestne i funkčne príslušný.\nZákon, ktorý upravuje príslušnosť súdu priamo, je nevyhnutné uplatňovať aj pri\nrozhodovaní o určenie súdu príslušného na konanie v konkrétnej veci. Inak môže\ndôjsť k jej postúpeniu súdu nepríslušnému, čo je v konečnom dôsledku porušením\nzákladného práva účastníka konania nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.\n\n13\n\nRozhodnutím súdu o príslušnosti súdu iného nesmie byť teda účastník konania v\nkonkrétnej veci odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje\nzákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu zákonného sudcu. Ako už bolo spomenuté,\nzákonom ustanovujúcim príslušnosť súdov v občianskom súdnom konaní je\nObčiansky súdny poriadok, ktorý v ustanovení § 11 ods. 1 upravuje, že konanie sa\nuskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Pre určenie vecnej a\nmiestnej príslušnosti sú až do skončenia konania rozhodné okolnosti, ktoré tu existujú\n(sú) v čase konania (teda aj v čase jeho začatia doručením žaloby) a trvajú až do jeho\nskončenia. Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu perpetuatio fori spočívajúcu v\ntrvaní súdnej príslušnosti určenej až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie\nzmeny okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodné; výnimky z tejto\nzásady upravuje zákon, napr. v § 12 O.s.p.\nAk súd, ktorému bola žaloba doručená, nesúhlasí s tým, že je vecne či miestne\npríslušný, postúpi vec podľa zákona príslušnému súdu. Súd sa teda určovaním\npríslušnosti zaoberá až vtedy, keď spor vznikne.\nNavrhovateľ v podnete namietal, že súd, ktorému bola žaloba doručená,\nnesprávne rozhodol o vecnej (i miestnej) príslušnosti súdu, ktorý mal o veci konať;\nnedostatok miestnej príslušnosti však nenamietal.\nV čase začatia konania o veci (2. júna 1993) ustanovenie § 9 O.s.p. o vecnej\npríslušnosti súdov bolo upravené zákonom č. 519/1992 Zb. a zákonom Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 5/1993 Z.z. Konanie začalo po zániku Českej a Slovenskej\nFederatívnej\n\nRepubliky,\n\nt.j.\n\npo\n\nvzniku\n\ndvoch\n\nsamostatných\n\nsubjektov\n\nmedzinárodného práva - Českej republiky a Slovenskej republiky 1. januára 1993.\nNavrhovateľ (v konaní pred všeobecnými súdmi žalovaný) bol toho názoru, že v čase\nzačatia konania (ale tiež v čase rozhodovania všetkých troch súdov) boli nové\npodmienky pre posúdenie vecnej príslušnosti, než aké boli v čase vzniku obchodného\nvzťahu, z ktorého neskôr vznikol spor. Preto mal, podľa neho, Krajský súd v\nBratislave (jemu bola žaloba právnickej osoby z Českej republiky doručená)\nposudzovať príslušnosť súdu, ktorému mala byť vec postúpená ako spor vzniknutý zo\n\n14\n\nvzťahov z medzinárodného obchodného styku dvoch právnických osôb (§ 9 ods. 3\npísm. c) bod ll) O.s.p.), a vecne príslušným o veci konať mal byť Mestský súd v\nBratislave ako súd s úrovňou krajského oprávnený na rozhodovanie v prvom stupni, a\nnie Obvodný súd Bratislava 3 s úrovňou súdu okresného, kde mal žalovaný sídlo.\nKrajský súd v Bratislave podľa § 104 ods. 2 O.s.p. v znení vyššie citovaných\nnoviel vydal uznesenie, v ktorom posúdil vecnú príslušnosť súdu oprávneného konať\nvo veci podľa § 9 ods. 3 písm. a) O.s.p. v spojení s § 9 ods. 1 O.s.p. ako spor z\nprávnych vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ktorého suma\npožadovaná navrhovateľom neprevýšila 200.000,- Kčs.\nProti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 16. júna 1993 sp. zn.\n38 Cb 1025/93, ktorým tento rozhodol o svojej nepríslušnosti a o postúpení veci\nObvodnému súdu Bratislava 3, nepodal žiaden z účastníkov konania odvolanie.\nPo nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia proti postúpeniu veci nenamietal ani\nsúd, ktorému bola vec spolu s rozhodnutím postúpená, a vo veci konal ako súd vecne\npríslušný.\nÚstavný súd právne uzatvára, že pokiaľ ide o spor z obchodných vzťahov\nmedzi dvoma právnickými osobami, ktorých sídlo je v rôznych štátoch, je potrebné\npostupovať podľa O.s.p. účinného v čase, keď spor vznikol - t.j. v čase uplatnenia\nnároku na súde, a to bez ohľadu na to, že obchodný záväzkový vzťah vznikol ešte v\nčase existencie štátu spoločného. Aj keď nároky upravené hmotným právom sú\nprirodzene zachované podľa zmluvy uzavretej pred vznikom súdneho sporu o ne (t.j.\nv danom prípade v čase, keď bol ešte spoločný štát a bola aj jurisdikcia zhodne\nupravená), spor, ktorý vznikol z tohoto obchodného vzťahu, treba posudzovať podľa\njurisdikcie už samostatných štátov ako samostatných subjektov medzinárodného\npráva. Ak teda spor z obchodných vzťahov vznikol medzi právnickou osobou so\nsídlom v Českej republike (žalobca) a právnickou osobou so sídlom v Slovenskej\nrepublike (žalovaný), nemožno opomenúť medzinárodný prvok v týchto vzťahoch pri\nposudzovaní vecnej príslušnosti súdu, t.j. podľa § 9 ods. 3 písm. c) bod ll) O.s.p.\n\n15\n\nPodľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené\npodmienky, za ktorých môže konať (podmienky konania). Ak sú neodstrániteľné,\nkonanie zastaví a prípadne vec postúpi inému orgánu (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.).\nOdstrániteľné nedostatky, medzi ktoré patrí aj spor o vecnú príslušnosť súdu, ktorý\nmá o veci konať, musia byť odstránené do ukončenia súdneho konania. Súd, ktorého\nvecná príslušnosť bola namietaná, a je teda sporná, môže pokračovať v konaní, ale\nnemôže vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok\nodstrániteľnej podmienky odstrániť, konanie zastaví. Z uvedeného vyplýva, že na\nsplnenie podmienky vecnej príslušnosti prihliada súd kedykoľvek za konania o veci,\na to aj z úradnej povinnosti.\nAk sa účastník, na rozdiel od súdu (ako tomu bolo v danom prípade),\ndomnieval, že o jeho veci koná vecne nepríslušný súd, a teda z tohoto dôvodu je\nodňatý svojmu zákonnému sudcovi, bolo na ňom, aby námietku porušenia ústavnej\nochrany vyplývajúcu z ústavnoprocesného princípu o zákonnom sudcovi (čl. 48 ods.\n1 ústavy) uplatnil bezprostredne po tom, ako mu boli známe skutočnosti, ktoré ho k\ntomu oprávňovali, teda ešte na všeobecnom súde podaním riadneho opravného\nprostriedku. Ochranu základného práva účastníka konania pred odňatím zákonnému\nsudcovi poskytujú predovšetkým všeobecné súdy rôzneho stupňa, pretože ony sú\noprávnené rozhodovať spory o vecnú príslušnosť (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Ak sa žalobca,\núčastník konania\n\n(v konaní pred ústavným súdom navrhovateľ), mohol aktívne\n\nzúčastniť odvolacieho konania o určenie vecne príslušného súdu tým, že proti\nrozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 38 Cb 1025/93 zo 16. júna 1993\nmohol podať odvolanie (ako sám priznal, tak neurobil), nemôže ústavný súd\nposkytnúť ústavnú ochranu takémuto postupu účastníka v konaní pred všeobcným\nsúdom. Podnetom podaným ústavnému súdu na ochranu základných práv nemožno\nnahrádzať opravné prostriedky, ktorými sa účastník konania mohol účinne domôcť\ntýchto práv, v danom prípade základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému\nsudcovi. Podnet si tiež nemožno zamieňať za procesný prostriedok, ktorým by malo\nbyť ex post zmarené už právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu.\n\n16\n\nÚstavný súd teda nie je oprávnený poskytovať ústavnú ochranu základnému\nprávu, ak sa tejto ochrany mohol domôcť účastník konania sám ešte v konaní pred\nvšeobecnými súdmi. Aj keby ústavný súd v konaní o podnete zistil, že protiprávnym\nkonaním všeobecných súdov, prípadne rozhodnutím samým, došlo k porušeniu\nzákladného práva účastníka konania, ale on sám nevyužil na jeho ochranu všetky\núčinné prostriedky upravené v O.s.p., nemohol by poskytnúť ústavnú ochranu tomuto\nprávu prostredníctvom konania pred ústavným súdom.\nS ohľadom na uvedené Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach podnet\nnavrhovateľa zamietol ako neopodstatnený.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. apríla 1999\nJUDr. Tibor Šafárik\npredseda senátu\n\n17\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:82523e3c-332e-42d4-8b26-afcf9d39513c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.15.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 15/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/96 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.15.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:04a5c461-983c-422a-b17e-7e0ba9d24f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.29.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 29/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 29/2021 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.29.2021.1"}, {"guid": "ussr:e9b2e019-fd98-45ff-98b0-0074edee9d87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.220.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.220.2020.1"}, {"guid": "ussr:bcde6511-b69d-470b-b544-a8cf2b1c8b47", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.260.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 260/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 260/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.260.2018.1"}, {"guid": "ussr:15465a18-f03b-4d7f-b7cb-0e69c3618376", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.150.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/2018 z 6. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-06", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.150.2018.1"}, {"guid": "ussr:36920623-f96a-42c9-87d4-df4193afed65", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.55.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 55/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.55.2018.1"}, {"guid": "ussr:d41117f0-6ffb-4a3a-ba6d-1d5f322210ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.358.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 358/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/2016 z 1. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.358.2016.1"}, {"guid": "ussr:06408b7b-4351-4201-aed9-3034a8522f03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.300.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 300/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 300/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.300.2016.1"}, {"guid": "ussr:ae622eaa-1c88-4eee-ad79-81f1e3c07f05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.470.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 470/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 470/2015 z 5. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.470.2015.1"}, {"guid": "ussr:8432536d-1e46-41a1-8ce3-f8cbf288a2a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.129.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 129/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 129/2015 z 10. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.129.2015.1"}, {"guid": "ussr:ebe9f1f5-59c7-4b82-9581-68bcefab884c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 382/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2013 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ebe9f1f5-59c7-4b82-9581-68bcefab884c"}, {"guid": "ussr:5c1a4d47-f769-4191-8489-50feac32d980", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 367/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 367/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c1a4d47-f769-4191-8489-50feac32d980"}, {"guid": "ussr:f2fb673e-c8f3-4776-bea6-76f106c665a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 572/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 572/2013 z 19. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f2fb673e-c8f3-4776-bea6-76f106c665a9"}, {"guid": "ussr:d50178e1-7dd6-46c4-b218-e812007cee8a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 167/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 167/2013 z 13. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d50178e1-7dd6-46c4-b218-e812007cee8a"}, {"guid": "ussr:966c0415-9423-4cb5-9423-812a99887fc7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 247/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 247/2012 z 6. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:966c0415-9423-4cb5-9423-812a99887fc7"}, {"guid": "ussr:71a13286-a590-4fb4-a9b2-de98609f0d66", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2012 z 18. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71a13286-a590-4fb4-a9b2-de98609f0d66"}, {"guid": "ussr:19e6fa99-df37-4049-9854-fc70aa222062", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2012 z 12. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19e6fa99-df37-4049-9854-fc70aa222062"}, {"guid": "ussr:d58e271c-48f6-436b-8c69-ee3602f0cffd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 141/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 141/2011 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d58e271c-48f6-436b-8c69-ee3602f0cffd"}, {"guid": "ussr:053d5a92-fd05-41db-8507-517713465504", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 222/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/2011 z 12. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:053d5a92-fd05-41db-8507-517713465504"}, {"guid": "ussr:71a79350-a5e4-4726-b8f6-08d51967bffc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/2011 z 6. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71a79350-a5e4-4726-b8f6-08d51967bffc"}, {"guid": "ussr:dd843027-354a-4dbb-8c87-04ce0692efad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 106/2011 z 24. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd843027-354a-4dbb-8c87-04ce0692efad"}, {"guid": "ussr:68755a48-7694-4bb2-a51c-128e4a335f8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 39/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 39/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:68755a48-7694-4bb2-a51c-128e4a335f8d"}, {"guid": "ussr:cb7a8907-ea37-4346-a527-8890ed6e5e18", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 2/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 2/2011 z 20. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb7a8907-ea37-4346-a527-8890ed6e5e18"}, {"guid": "ussr:da764bee-f672-49dc-be67-3c418557f140", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 281/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 281/2010 z 30. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da764bee-f672-49dc-be67-3c418557f140"}, {"guid": "ussr:09379abd-aa6c-4356-bacc-9571b46bf36e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 238/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/2010 z 13. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09379abd-aa6c-4356-bacc-9571b46bf36e"}, {"guid": "ussr:8337a325-df1f-43aa-a219-e74727298952", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 230/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 230/2010 z 6. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8337a325-df1f-43aa-a219-e74727298952"}, {"guid": "ussr:f44f382b-68b5-4f25-8aaf-402d1200ff0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f44f382b-68b5-4f25-8aaf-402d1200ff0a"}, {"guid": "ussr:1f02f837-42f5-4634-8d81-d54939b45527", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 176/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 176/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1f02f837-42f5-4634-8d81-d54939b45527"}, {"guid": "ussr:a24ef301-992a-4a02-b3a1-0bed15d60399", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a24ef301-992a-4a02-b3a1-0bed15d60399"}, {"guid": "ussr:fed3a32b-0918-403d-88cc-de18d6e5dff7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/2010 z 11. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fed3a32b-0918-403d-88cc-de18d6e5dff7"}, {"guid": "ussr:bcd87126-d1a6-4e0c-9b33-30e2eca4874e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/2010 z 11. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcd87126-d1a6-4e0c-9b33-30e2eca4874e"}]}