{"guid": "ussr:5206ad61-3e0c-4f7f-a711-49e525b0e406", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.83.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 83/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/95 z 19. 9. 1995", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. septembra 1995, sp. zn. I. ÚS 83/95, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.83.1995.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1995-09-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "nazov": "čl. 127 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5206ad61-3e0c-4f7f-a711-49e525b0e406", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.83.1995.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.83.1995.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.83.1995.1/text", "citacie_n": 0, "text": "I. ÚS 83/95\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu\nkonanom 19. septembra 1995 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, bytom\n\n, vo veci porušenia jeho základných práv\n\nÚradom vlády Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú\n\nz dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.\nOdôvodnenie:\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len \"ústavný súd\") dostal 14. augusta\n1995 podanie\n\noznačené ako \"Porušenie ústavy 5 oddielu čl.\n\n35 odst. 1 - žaloba\" s pripojenými prílohami. Z podania pisateľa, ako i z\npripojenej korešpondencie s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a\nÚradom vlády Slovenskej republiky vyplýva, že jeho pisateľ chcel od 1. apríla\n1995 začať podnikať formou koncesovanej živnosti v oblasti montáže\nzabezpečovacích zariadení na ochranu objektov a bytov. Zákon č. 455/1991 Zb. o\nživnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov pre\ntento typ koncesovaných živností upravuje ako podmienku ich vydania lustračné\nosvedčenie podľa zákona č. 451/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie\npredpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách\nČSFR, ČR, SR a keďže podľa súčasného právneho stavu nie je žiaden orgán\nSlovenskej republiky oprávnený k ich vydávaniu, pisateľ podania považoval tento\nstav ako \"porušenie Ústavy Slovenskej republiky 5 oddiel čl. 35 odst. 1, kde sa\njasne píše, že každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako\naj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť\".\n\nNa výzvu ústavného súdu sťažovateľ 25. augusta 1995 doplnil a spresnil svoje\npodanie, v ktorom uviedol, že k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 35 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len \"ústava\") došlo \"konaním odboru vládnej\nlegislatívy Úradu vlády, keď nepoverila ministerstvo vnútra vypracovaním nového\nnávrhu lustračného zákona\" a že od ústavného súdu požaduje \"konanie o ústavnej\nsťažnosti\". Záverom svojho doplnenia sťažovateľ požadoval, aby ústavný súd\nrozhodol, že \"Ústavný súd SR zaväzuje odbor vládnej legislatívy Úradu vlády, aby\nokamžite poveril ministerstvo vnútra SR na nové vypracovanie lustračného zákona,\nevent. na jeho zrušenie a toto odovzdalo NR SR na odhlasovanie. Pre mňa, ako\npre osobu, umožniť pracovať v odbore zabezpečovacej techniky s tým, že Úrad\nvlády dočasne zabezpečí, aby mi bola vydaná koncesná listina kým sa zákon č. 451\nz roku 1991 neupraví, alebo nezruší.\".\nV návrhu tiež žiadal \"v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti\nrozsudku ústavného súdu úhradu ušlého zisku 300.000,- Sk\".\nÚstavný súd podľa čl. 127 ústavy je oprávnený konať o ústavných\nsťažnostiach\n\nproti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej\n\nsprávy, miestnych orgánov štátnej správy a územnej samosprávy, ktorými boli\nporušené základné práva alebo slobody občanov, ak o ochrane týchto práv\nnerozhoduje iný súd. Podrobnejšie podmienky konania o ústavnej sťažnosti upravuje\nzákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v\n49 až 58.\nSťažovateľ\n\npo doplnení a spresnení svojho podania žiadal\n\nústavný súd, aby o ňom konal ako o ústavnej sťažnosti a ako ústredný orgán\nštátnej správy označil odbor vládnej legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky,\nkonaním ktorého došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 35 ods. 1\nústavy.\nZákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 74/1995 Z. z., ktorým sa mení a\ndop ňa zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev\na ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, upravil\npostavenie Úradu vlády Slovenskej republiky ako ďalšieho ústredného orgánu\nštátnej správy. Podľa\n\n20a citovaného zákona Národnej rady Slovenskej republiky\n\nÚrad vlády Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej\nrepubliky pre kontrolu plnenia úloh štátnej správy a hospodárenia s prostriedkami\nurčenými na plnenie úloh štátnej správy, ako aj na vybavovanie petícií, sťažností,\noznámení a podnetov. V uvedených oblastiach má Úrad vlády Slovenskej\nrepubliky rozhodovaciu právomoc ústredného orgánu štátnej správy. Ak by pri\nuskutočňovaní tejto právomoci došlo k porušeniu základných práv a slobôd\nobčanov a o ich ochrane by nerozhodoval iný súd, bol by oprávnený poskytnúť túto\nochranu ústavný súd v konaní o ústavných sťažnostiach.\nÚrad vlády Slovenskej republiky však nie je oprávnený rozhodovať ako\nústredný orgán štátnej správy v oblasti prípravy legislatívneho procesu. Sťažovateľ\nk svojej sťažnosti preto ani nepriložil právoplatné rozhodnutie\nÚradu vlády Slovenskej republiky, ktoré by sa týkalo spomínanej oblasti jeho\nčinnosti. Namietal iba nečinnosť pri príprave vládneho návrhu konkrétneho\nprávneho predpisu a žiadal ústavný súd, aby svojím rozhodnutím Úrad vlády\nSlovenskej republiky na takéto konanie zaviazal. Sťažovateľ vo svojej ústavnej\nsťažnosti teda neoznačil (ani nepredložil) ústavnému súdu také rozhodnutie\nústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky, ktorým bolo porušené jeho\nzákladné právo podnikať.\nZ tohto dôvodu bola ústavná sťažnosť\nspojení s\n\npodľa 54 ods. 1 v\n\n25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\n\nodmietnutá ako zjavne neopodstatnená pre nesplnenie zákonom predpísaných\nnáležitostí. Ústavný súd nie je oprávnený zaoberať sa ani ďalšími návrhmi\nsťažovateľa, pretože sú podmienené len konaním vo veci samej.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať\nopravný prostriedok.\nV Košiciach 19. septembra 1995\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Viera M r á z o v á\npredsedníčka senátu", "vazby": {"registre": ["porušovanie Ústavy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ústavy platného do 31. 12. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}