{"guid": "ussr:0c2a56a1-adb2-4e85-ac2e-066f95a1a757", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 75/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/98 z 27. 10. 1999", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. októbra 1999, sp. zn. I. ÚS 75/98, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1998.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Viera Mrázová", "sudca_id": 1103, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/viera-mrazova-1103", "datum_vydania": "1999-10-27", "forma": "Nález", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0c2a56a1-adb2-4e85-ac2e-066f95a1a757", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1998.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1998.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1998.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 75/98\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach prerokoval bez ústneho\npojednávania na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 1999 zloženom z predsedu\nsenátu JUDr.\n\nTibora Šafárika a členov senátu JUDr. Viery Mrázovej a JUDr.\n\nRicharda Rapanta prijatý podnet\n\n, bytom\n\n, zastúpeného\n\nJUDr. Annou Mozolíkovou, komerčnou právničkou v Čadci, Ul. slobody 43, vo veci\nporušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného\nsúdu Bratislava I (predtým Obvodného súdu Bratislava 1) v konaní sp. zn. 19 C\n174/96 a v konaní sp. zn. 19 C 499/96 a takto\nrozhodol:\nOkresný súd Bratislava I svojím postupom v konaní sp. zn. 19 C 174/96\na v konaní sp. zn. 19 C 499/96\n\nporušil\n\nzákladné právo\n\nna\n\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 prvej vete\nÚstavy Slovenskej republiky.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)\nbol 30. júna 1998 doručený podnet\n\n, bytom\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľ“), ktorý na výzvu ústavného súdu navrhovateľ 27. augusta 1998 doplnil\na spresnil jeho petit. V podnete uviedol, že Okresný súd Bratislava I porušuje jeho\nzákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní o jeho\ndvoch žalobách, a to žaloby o neplatné skončenie služobného pomeru (sp. zn. 19 C\n174/96) a žaloby na ochranu osobnosti (sp. zn. 19 C 499/96) zaslaných tomuto súdu\npoštou 18. mája 1995. Napriek opakovaným sťažnostiam adresovaným všeobecným\nsúdom, v ktorých poukazoval na nedostatky a na prieťahy v označených konaniach,\nsa nápravy nedomohol, a preto bol toho názoru, že v oboch konaniach už došlo\nk porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nNa dôkaz svojich tvrdení priložil k podnetu 31 listín. Navrhol, aby ústavný súd vydal\n„uznesenie“, v ktorom by Okresný súd Bratislava I zaviazal „ukončiť spor do\n31. 12. 1998, aby sa pojednávaní pred týmto súdom zúčastnili všetky osoby uvedené\nv jeho žalobách, aby im bola uložená pokuta za to, že sa nedostavili včas a bez\nospravedlnenia na bývalé pojednávania a aby všeobecný súd rozhodol podľa petitu\nuvedeného v jeho žalobách“.\nÚstavný súd uznesením č. k. I. ÚS 75/98-15 z 8. decembra 1998 prijal podnet\nnavrhovateľa v časti namietajúcej zbytočné prieťahy v konaní súdov o označených\nveciach a vo zvyšnej časti ho odmietol pre nepríslušnosť ústavného súdu na\nprerokovanie veci.\nSplnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom zaslal\nnavrhovateľ na opakované výzvy až 27. septembra 1999. V sprievodnom liste k\nnemu uviedol, že na ústnom pojednávaní vo veci netrvá.\nÚstavný súd podľa § 29 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred\nním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n38/1993 Z. z.“) vyzval Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“), aby sa\nvyjadril k podnetu navrhovateľa. Tento vo svojom vyjadrení k namietaným\nzbytočným prieťahom v konaní sp. zn. 19 C 174/96 uviedol, že žaloba v tejto veci\nbola bývalému Obvodnému súdu Bratislava 1 doručená 22. mája 1995 a „po\n\n2\n\nvyslovení miestnej nepríslušnosti bol spis odoslaný príslušnému súdu 24. 8. 1995.\nDňa 1. 4. 1996 po rozhodnutí Mestského súdu v Bratislave bol spis\n\nopätovne\n\ndoručený tunajšiemu súdu, následne bolo započaté s prípravou pojednávania. Žalobca\npred dožiadaným súdom odmietol vypovedať. Následne určené pojednávanie na deň\n13. 1. 1997 sa nemohlo uskutočniť, pretože súd nemal vykázané doručenie\nod jedného zo žalovaných“. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo vo februári 1997,\nna ktorom žalobca tiež odmietol vypovedať. Predseda Okresného súdu Bratislava I\nvo vyjadrení ďalej uviedol, že v období od 10. februára do 11. apríla 1997 bola\nzákonná sudkyňa práceneschopná a čerpala dovolenku na zotavenie. Po tomto období\nvytýčený termín pojednávania na 30. jún 1997 bol zrušený, avšak dôvod, pre ktorý sa\ntak stalo, „vzhľadom k časovému odstupu nie je možné precizovať“.\nOkresný súd vo vyjadrení k veci sp. zn. 19 C 499/96 uviedol, že predmetom\ntohto konania je ukončenie služobného pomeru navrhovateľa a žaloba, na základe\nktorej konanie začalo, bola žalobcom pripojená medzi dokladmi priloženými k žalobe\no ochranu osobnosti sp. zn. 19 C 174/96, t. j. nachádzala sa v súdnom spise k tejto\nveci. „Táto skutočnosť sa stala známou až 2. 12. 1996. Po riadnom zapísaní žaloby\ndo súdneho oddelenia 19 C konajúca zákonná sudkyňa začala konať 17. januára\n1998, keď spis odstúpila z dôvodu vecnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava I\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky“. Vo vyjadrení predseda súdu ďalej uviedol,\nže „po vyjasňovaní vecnej príslušnosti bol spis s konečnou platnosťou uznesením\nNajvyššieho súdu SR doručený tunajšiemu súdu 20. 1. 1999“. V ten istý deň bol\nurčený termín pojednávania na 31. marec 1999. Z dôvodu nevhodného správania sa\nžalobcu voči sudkyni bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože konajúca\nsudkyňa zvažuje uplatniť námietku svojej zaujatosti.\nZáverom svojho vyjadrenia predseda Okresného súdu Bratislava I navrhol, aby\nústavný súd rozhodol, že zo strany tohto súdu „nedošlo vo vyššie uvedených\nkonaniach k neodôvodneným prieťahom a podnet\n\nzamietol ako\n\nneodôvodnený.\nV sprievodnom liste k vyjadreniu navrhovateľa Okresný súd Bratislava I\noznámil ústavnému súdu, že na ústnom pojednávaní o podnete navrhovateľa netrvá.\nII.\n\n3\n\nÚstavný súd podľa § 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. vykonal dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci a pri\nrozhodovaní o podnete navrhovateľa (v konaní pred okresným súdom „žalobca“)\nvychádzal z obsahu podnetu, k nemu pripojených dôkazných listín, vyjadrenia\nOkresného súdu Bratislava I a z obsahu súdnych spisov sp. zn. 19 C 174/96 a sp. zn.\n19 C 449/96. Pre právny záver uvedený vo výroku rozhodnutia ho viedli najmä\nskutočnosti uvedené v nasledujúcich častiach rozhodnutia.\nSkutkový stav vo veci sp. zn. 19 C 174/96:\nNavrhovateľ sa ochrany osobnosti domáhal najskôr na ústavnom súde a po\npoučení listom k sp. zn. Rvp 146/95 z 10. apríla 1995, že o žalobe na ochranu\nosobnosti rozhodujú všeobecné súdy, podal ju na príslušnom súde.\nNa ústavnom súde navrhovateľ namietal zbytočné prieťahy v konaní, ktorého\npredmetom je práve táto žaloba na ochranu osobnosti s nemajetkovou náhradou.\nŽaloba\n\nsmeruje proti\n\nMinisterstvu vnútra Slovenskej republiky, Okresnému\n\noddeleniu Policajného zboru Slovenskej republiky v Žiline a Obvodnému súdu\nBratislava 1 (od 1. januára 1997 Okresný súd Bratislava I) bola doručená 22. mája\n1995. Pre vady bola žaloba zapísaná do registra Nc pod sp. zn. 19 Nc 41/95.\nObvodný súd Bratislava 1 prijal uznesenie o svojej nepríslušnosti sp. zn. 19 Nc 41/95\nz 13. júna 1995 a po nadobudnutí jeho právoplatnosti ho spolu so súdnym spisom\ndoručil 4. septembra 1995 Obvodnému súdu Bratislava 2.\nObvodný súd Bratislava 2 11. októbra 1995 vyzval žalobcu (v konaní pred\nústavným súdom navrhovateľ) na zaplatenie súdneho poplatku. Tento\n\npožiadal\n\nobvodný súd o oslobodenie od súdneho poplatku z dôvodov upravených v § 4 ods. 1\npísm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Obvodný súd žiadosti žalobcu\nnevyhovel s odôvodnením, že citované ustanovenie zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch nemožno uplatniť v konaní o ochrane osobnosti podľa § 11 a 13\nObčianskeho zákonníka vtedy, ak žalobca žiada nemajetkovú náhradu. Upozornil\nžalobcu, že ak súdny poplatok vo výške 22.000,-Sk nezaplatí, súd konanie zastaví.\nŽalobca 6. decembra 1995 doručil Obvodnému súdu Bratislava 2 svoje nesúhlasné\nstanovisko k povinnosti zaplatiť súdny poplatok, pričom opätovne poukázal na\nustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\n\n4\n\npoplatkoch\n\ns odôvodnením, že „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, OV PZ v Žiline pri\nrozväzovaní jeho služobného pomeru nesprávne postupovalo, a že teda ide vlastne\no náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu“. Súčasne žiadal súd „o\nriešenie samotného sporu a nie zbytočného oddiaľovania“. Okrem iného však\npožiadal aj o odpustenie súdneho poplatku, ak súd nebude akceptovať jeho dôvody.\nS ohľadom na uvedené obvodný súd túto vec vedenú pod sp. zn. 19 Nc 41/96 zapísal\n27. decembra 1995 do registra „C“ pod novou sp. zn. 13 C 436/95.\nObvodný súd Bratislava 2 listom doručeným Mestskému súdu v Bratislave\n3. januára 1996 ho požiadal o posúdenie miestnej príslušnosti oboch súdov, ktoré sa\nvecou už zaoberali, lebo nesúhlasil s postúpením tejto veci\nsúdom Bratislava 1. Dôvodom žiadosti o posúdenie miestnej príslušnosti\nObvodného súdu Bratislava 2 a Obvodného súdu Bratislava 1 bola skutočnosť, že\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky má dve sídla - jedno v obvode Obvodného\nsúdu Bratislava 2 na Drieňovej ul. č. 22 a druhé v obvode Obvodného súdu\nBratislava 1 na Pribinovej ul. č. 2. Mestský súd v Bratislave uznesením č. k. 7 Nc\n100/96-19 z 30. januára 1996 rozhodol, že nesúhlas Obvodného súdu Bratislava 2 s\npostúpením veci je dôvodný. Bol toho názoru, že ak žalobca podal žalobu na\nObvodný súd Bratislava 1, „tým založil miestnu príslušnosť tohoto súdu (§ 11 ods. 2\nO. s. p.)“.\nSúdny spis zn. 13 C 436/99 bol 1. apríla 1996 doručený Obvodnému súdu\nBratislava 1 a zapísaný pod sp. zn. 19 C 174/96. Týmto súdom bol žalobca 10. apríla\n1996\n\nv súvislosti so žiadosťou o odpustenie súdneho poplatku vyzvaný na\n\npreukázanie svojich majetkových pomerov do 3 dní od doručenia výzvy pod hrozbou\nzastavenia konania vo veci samej. Napriek tomu, že výzvu súdu navrhovateľ splnil,\nstále sa domnieval, že na prejednanie veci sa vzťahuje § 4 ods. 1 písm. c) zákona\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, teda že toto konanie je ex lege od súdneho\npoplatku oslobodené. Konajúci súd doručil 22. apríla 1996 žalobu\no ochranu osobnosti sp. zn. 19 C 174/96 Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na\nadresu Drieňova\n\nul. č. 22 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej. Vyjadrenie\n\nObvodnému súdu Bratislava 1 bolo doručené 3. mája 1996.\n\n5\n\nK vyjadreniu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zaujal žalobca písomné\nnesúhlasné stanovisko listom z 15. mája 1996 a žiadal súd o čo najrýchlejšie\nvytýčenie pojednávania.\nObvodný súd Bratislava 1 doručil 12. augusta 1996 súdny spis sp. zn.\n19 C 174/96 Okresnému súdu v Čadci „za účelom podrobného výsluhu navrhovateľa\n(\n\n), najmä k vyjadreniu odporcu na č. listu 1. 28-30“. Výsluch na tomto\n\nsúde sa uskutočnil 26. augusta 1996 a vypočutý žalobca v zápisnici uviedol, že „celý\nrozsah svojej žaloby chce ozrejmiť na pojednávaní uskutočnenom na Obvodnom súde\nBratislava 1 a žiadal, aby sa čo najskôr uskutočnilo. Nechcel preto vypovedať pred\ndožiadaným súdom. Zápisnica z výsluchu bola\n\ndoručená Obvodnému súdu\n\nBratislava 1 28. augusta. 1996.\nĎalší úkon Obvodný súd Bratislava 1 uskutočnil až 2. decembra 1996, keď\nkonajúca sudkyňa dala pokyn kancelárii súdu, aby „podanie z 22. mája 1995“\nzapísala „ako samostatný návrh“. Bola to žaloba o neplatné skončenie služobného\npomeru\n\n, ktoré súd našiel medzi prílohami k žalobe o ochrane\n\nosobnosti s nemajetkovou náhradou. O tejto žalobe Obvodný súd Bratislava 1\nrozhoduje v konaní sp. zn. 19 C 499/96 a v ňom navrhovateľ rovnako poukazuje na\nzbytočné prieťahy v konaní o tomto podnete pred ústavným súdom; o tom v ďalšej\nčasti rozhodnutia.\nPojednávanie vo veci sp. zn. 19 C 174/96 (o žalobe na ochranu osobnosti),\nktoré bolo určené na 13. január 1997, sa neuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti\nžalovaného, pretože na pojednávaní sa zistilo, že naň vôbec nebol pozvaný.\nZ úradného záznamu zo 14. februára 1997 nachádzajúceho sa v súdnom spise\nvyplýva, že „z vlastnej iniciatívy\n\nsa dostavil právny zástupca odporcu“ (bez\n\nbližšieho označenia v zázname), ktorý chcel vedieť, „kto zastupuje odporcu v tomto\nkonaní, nakoľko sa nikto nezúčastňuje pojednávania a predvolania blúdia po celom\nMinisterstve vnútra SR“. V súvislosti s touto skutočnosťou dal dozorujúci sudca\npokyn, aby bol úradný záznam predložený vo veci konajúcej sudkyni na ďalší postup.\nDruhé pojednávanie, ktoré viedla zastupujúca sudkyňa (z dôvodu čerpania\ndlhodobej dovolenky pôvodne konajúcej sudkyne), vo veci sp. zn. 19 Co 174/96 sa\nuskutočnilo 17. februára 1997. Predvolanie naň bolo žalovanému v 1. rade, t. j.\nMinisterstvu vnútra SR, doručené opäť na adresu Drieňova ul. č. 22, Bratislava, a nie\n\n6\n\nna Pribinovu ul. č. 2, Bratislava, kde je sídlo Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky patriace do súdneho obvodu Bratislava I, a preto sa tento na pojednávanie\nnedostavil. Rovnako sa nedostavil ani odporca v 2. rade. Súd vypočul žalobcu ku\nskutočnostiam týkajúcim sa jeho majetkových pomerov a rozhodol podľa § 138\nods. 1 O. s. p. o jeho oslobodení od zaplatenia súdneho poplatku. Žalobca (v konaní\npred ústavným súdom navrhovateľ) na pojednávaní k prejednávanej veci uviedol, že\n„ak tu nie je druhá strana prítomná, nemá zmysel, aby som vypovedal“; z rovnakého\ndôvodu nevypovedal ani na Okresnom súde v Čadci. Na pojednávaní oznámil súdu,\nže doplní ešte písomné dôkazy ohľadne výšky ujmy, ktorá mu bola spôsobená\nodporcami, uvedie mená a adresy ďalších svedkov a predloží ďalšie listiny na dôkaz\nsvojich tvrdení v žalobe. Tretí termín pojednávania určil súd na 30. jún 1997, pričom\ndoručenie predvolania všetkým účastníkom (na správne adresy) bolo včas vykázané\n(30. apríla až 6. mája 1997). Vo veci konajúca sudkyňa bez odôvodnenia tento termín\npred pojednávaním zrušila a nový termín tretieho pojednávania určila na 22.\nseptember 1997.\nÚstne pojednávanie vo veci 19 Co 174/96 sa uskutočnilo v treťom termíne\n(22. septembra 1997) za prítomnosti všetkých účastníkov. Žalobca trval na svojej\nžalobe z 22. mája 1995, pričom upresnil petit v tom smere, akú formu by mala mať\nnepeňažná (nemajetková) náhrada a aká by mala byť výška peňažnej (majetkovej)\nnáhrady. Žalovaní zhodne trvali na svojom stanovisku k veci z 2. mája 1996 a boli\ntoho názoru, že treba vyčkať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\ntýkajúce sa žaloby o neplatné skončenie služobného pomeru žalobcu, na\npojednávanie vo veci, ktorej vraj dosiaľ nedostali žiadne predvolanie (súdny spis zn.\n19 Co 499/96 sa v tomto čase ešte nachádzal na označenom súde). Žalovaný v 2. rade\n(Okresné veliteľstvo PZ v Žiline) namietal tiež nedostatok svojej procesnej\nlegitimácie vo veci vedenej na Najvyššom súde SR. Obvodný súd Bratislava 1\nkonanie prerušil a konajúca sudkyňa dala uložiť spis na lehotu 30 dní, v ktorej by\nmali byť predložené dôkazy navrhovateľa. Dozorujúci sudca obvodného súdu dal 30.\nnovembra 1997 písomný pokyn občianskoprávnej kancelárii, aby bol spis predložený\nkonajúcej sudkyni na „vypracovanie a dokončenie uznesenia o prerušení konania“.\nSudkyňa po splnení pokynu dozorujúceho sudcu dala 1. decembra 1997\nobčianskoprávnej kancelárii súdu (ďalej len „kancelária“) písomný pokyn, aby jej bol\n\n7\n\nsúdny spis predložený až po 1. auguste 1998. Napriek tomu 16. marca 1998 dala\npísomný pokyn kancelárii, aby bol spis uložený na lehotu 3 mesiacov. Na základe\nďalšieho pokynu sudkyne z\n\n30. júna 1998\n\nkancelária okresného súdu vyzvala\n\nžalobcu, aby jej oznámil, „či je ukončená vec na NS SR ohľadne ukončenia\npracovného sporu“. Žalobca 16. júna 1998 doručil obvodnému súdu list, v ktorom\nuviedol, že do „dnešného dňa nevie, že jeho žaloba o ukončenie služobného pomeru\nsa nachádza na Najvyššom súde SR“, lebo o jej odstúpení na tento súd dosiaľ\nnedostal od obvodného súdu žiadnu správu. V tomto liste informoval okresný súd o\ntom, že sa 13. mája 1998 obrátil na Najvyšší súd SR, a namietal „celkový prieťah\npodaných žalôb“. Napriek tomu, že podľa oznámenia najvyššieho súdu bola vec\npostúpená konajúcemu súdu, nedostal naň žiadnu odpoveď, a preto žiadal konajúcu\nsudkyňu o skončenie prieťahov v konaní o oboch podaných žalobách a o riadne\ninformovanie o priebehu konania. Ústavný súd zistil, že ani v jednom z označených\nsúdnych spisov sa listinné dôkazy o tejto sťažnosti a o spôsobe jej vybavenia\nnenachádzajú. Tieto boli pripojené k podnetu navrhovateľa, a preto ich existenciu\nnespochybnil, čo vyplýva aj z uznesenia č. k. I. ÚS 75/98-15 z 8. decembra 1998. Na\nzáklade tohoto listu navrhovateľa okresný súd vyzval zástupkyňu odporcu v 2. rade,\naby súdu „obratom oznámila, pod akým číslom konania prebieha spor na Najvyššom\nsúde SR ohľadom ukončenia pracovného pomeru navrhovateľa“. Táto výzva bola\nkanceláriou vypravená 28. júla 1998, avšak zaslaná na adresu odporcu v 1. rade, a\npreto sa aj vrátila obvodnému súdu 6. augusta 1998 s poznámkou, že personálne\noddelenie Ministerstva vnútra SR (odporca v 1. rade) takúto osobu neeviduje.\nPredsedkyňa senátu sa potom sama listom z 21. septembra 1998 obrátila na\nnajvyšší súd, aby jej oznámil, pod akým číslom konania prebieha na tomto súde spor\no ukončenie skušobného pomeru (zrejmá technická chyba – išlo o služobný pomer;\npozn. ústavného súdu) navrhovateľa\n\nproti odporcovi - Ministerstvu\n\nvnútra Slovenskej republiky.\nNa žiadosť ústavného súdu mu bol v zmysle ustanovenia § 29 ods. 5 zákona\nč. 38/1993 Z. z. 21. decembra 1998 doručený súdny spis vo veci 19 C 174/96 s tým,\nže súdny spis 19 C 499/96 týkajúci sa neplatnosti skončenia služobného pomeru\nnavrhovateľa je od 22. októbra 1998 na Najvyššom súde SR.\n\n8\n\nSúdny spis 19 C 174/96 s ohľadom na neprehľadnosť postupu konajúceho súdu\na z\n\ntoho vyplývajúcu potrebu zvýšenej pozornosti pri jeho preštudovaní i\n\nzabezpečení si niektorých\n\npodkladov potrebných na rozhodnutie o podnete\n\nnavrhovateľa, čo treba chápať ako faktickú zložitosť veci, bol vrátený Okresnému\nsúdu Bratislava I v apríli 1999.\nSkutkový stav vo veci sp. zn. 19 C 499/96:\nPredmetom konania je žaloba o neplatnosť skončenia služobného pomeru\nnavrhovateľa a návrh na doplatenie jednej tretiny výšky odchodného. Odporcami\nvo veci sú tie isté subjekty ako v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 174/96 a\nrozhoduje o nej ten istý súd, t. j. Okresný súd Bratislava I.\nŽaloba bola doručená Obvodnému súdu Bratislava I (teraz Okresný súd\nBratislava I) spolu so žalobou o ochranu osobnosti s nemajetkovou náhradou\n22. mája 1995 a ako vyplýva zo záznamu v súdnom spise 19 C 174/96, bol v tomto\nspise „návrh založený omylom“ a „vedený ako prílohy navrhovateľa, resp. duplikáty\nnávrhu“. Na samostatné konanie bola vec vylúčená 2. decembra 1996 rozhodnutím\nsudkyne konajúcej vo veci sp. zn. 19 C 174/96 a na jej príkaz zapísaná mimo poradia\ndo registra 19 C Obvodného súdu Bratislava 1 pod sp. zn. 19 C 499/96.\nOkresný súd Bratislava (od 1. januára 1997 právny nástupca Obvodného súdu\nBratislava 1) postúpil 21. januára 1997 súdny spis Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky podľa § 246 ods. 2 písm. c) O. s. p., keďže konajúca sudkyňa bola toho\nnázoru, že na preskúmanie rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky, na\nzáklade ktorého bol navrhovateľ prepustený zo služobného pomeru, je príslušný tento\nsúd. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 4. marca 1997\nvrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený s poučením, že vo veci je\npotrebné podľa ustanovenia § 250 O. s. p. vysloviť nepríslušnosť okresného súdu a až\npo jeho právoplatnosti postúpiť vec súdu príslušnému.\nMedzitým bola vec 9. apríla 1997 na čas zastupovania pridelená inej sudkyni.\nOkresný súd Bratislava I uznesením č. k. 19 C 449/96-9 z 18. apríla 1997\nvyslovil svoju nepríslušnosť z dôvodu predmetu sporu (§ 246 ods. 2 O. s. p.).\nV odôvodnení uznesenia uviedol, že žaloba\n\nbola vlastne „návrhom na\n\npreskúmanie rozhodnutia MV SR ohľadne svojho pracovného hodnotenia, ktoré bolo\n\n9\n\nvydané jeho zamestnávateľom OV PZ SR Žilina. Zároveň žiadal o preskúmanie\nrozhodnutia tých istých orgánov o prepustení zo služobného pomeru“.\nOznačené uznesenie Okresného súdu Bratislava I bolo po nadobudnutí\nprávoplatnosti spolu so súdnym spisom doručené najvyššiemu súdu 6. júla 1997\n(na prezentačnej pečiatke je omylom uvedený rok 1998). Najvyšší súd 14. júla 1997\nvrátil spis opäť ako nesprávne a predčasne predložený s odôvodnením, že skôr ako\nsúd začne skúmať vecnú príslušnosť, musí mu byť z návrhu jasné, čoho sa žalobca\ndomáha. „Podľa petitu žaloby sa domáha povinnosti žalovaného vydať rozkaz, aby\nslužobný pomer žalobcu bol ukončený uvoľnením podľa jeho žiadosti. Podľa § 247\nO. s. p. súd preskúma na návrh žalobcu už vydané rozhodnutie, ale nemá\nkompetenciu tam, kde takéto rozhodnutie nebolo vydané“. Ako ďalej uviedol, „až po\nodstránení vád žaloby (skutkovo je nezrozumiteľná) a oprave petitu žaloby by podľa\nokolností mohol obvodný súd postupovať podľa § 104a O. s. p.“. Podľa názoru\nnajvyššieho súdu v tomto štádiu konania jeho „príslušnosť nie je daná“.\nOkresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) 27. novembra 1997 doručil\nžalobcovi (v konaní pred ústavným súdom navrhovateľ) výzvu na odstránenie vád\nžaloby do 14 dní od jej doručenia z dôvodov jej nezrozumiteľnosti a upresnenia\n(opravenia) petitu žaloby.\nŽalobca vo vyjadrení k výzve doručenej okresnému súdu 5. decembra 1997\nuviedol, že „vyrozumenie“ o stave veci čakal od najvyššieho súdu, lebo bol\ninformovaný o tom, že mu bola postúpená. Vo výzve okresného súdu na odstránenie\nvád žaloby videl „úmysel v danej žalobe vec naďalej prieťahovať, a to od dňa, ako\nbola žaloba podaná na Okresný súd Bratislava I dňa 22. 5. 1995“. Bol toho názoru, že\n„žaloba je veľmi zrozumiteľná“, ďalej žiadal, aby súd rozhodol vo veci jeho\nuvoľnenia v jeho prospech na základe „včas“ podanej písomnej žiadosti, a nie na\nzáklade prepustenia, „čo bolo úmyselne vykonštruované vtedy OV PZ SR Žilina a\njeho nadriadeným rezortom MV SR“. Vyzýval súd, aby „vo veci čo najskôr konal“,\nlebo podľa jeho názoru „je už dosť dlhá doba od 22. 5. 1995 a konanie mohlo už byť\ndávno ukončené, pokiaľ by nebol úmysel, ako celú vec zastaviť“ v jeho neprospech.\nOkresný\n\nsúd\n\nna\n\nvyjadrenie\n\nžalobcu\n\nodpovedal\n\nopätovnou\n\nvýzvou\n\nz 9. marca 1998 (v zmysle obsahu prvej) s poučením o zastavení konania podľa § 43\nods. 2 O. s. p.. Žalobca listom z 25. marca 1998 doplnil (opravil) návrh svojej\n\n10\n\npôvodnej žaloby doručenej okresnému súdu 22. mája 1995 a priložil k nemu prílohy\nv rozsahu 52 strán. Konajúca sudkyňa 23. apríla 1998 dala príkaz kancelárii doručiť\nupravený návrh žalobcu žalovanému a tiež „spis postúpiť NS SR, Bratislava, Župné\nnám. č. 13, po odstránení vád žaloby podľa úpravy č. l. 11.“ (vypravené kanceláriou\nokresného súdu 5. mája 1998). Najvyšší súd súdny spis 29. septembra 1998 opätovne\nvrátil okresnému súdu so stanoviskom, že „po odstránení vád žaloby a precizovaní\npetitu“ bolo zákonnou povinnosťou súdu tento petit znovu posúdiť z hľadiska\nvlastnej príslušnosti a v prípade jej nedostatku postúpiť vec zákonom ustanoveným\nspôsobom príslušnému súdu. V závere listu uviedol, že „najvyšší súd nie je príslušný\nna prejednanie veci, keďže nejde podľa opravenej žaloby na č. l. 17 o preskúmanie\nrozhodnutia, ale ide o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O. s. p., na čo je\npríslušný okresný súd“, a upozornil na „neodôvodnené prieťahy v konaní !!!“.\nV predmetnej veci konajúca sudkyňa Okresného súdu Bratislava I listom\nz 22. októbra 1998 adresovanom predsedovi najvyššieho súdu vyslovila nesúhlas\ns postúpením veci na Okresný súd Bratislava I a predložila „spis na rozhodnutie\no vecnej príslušnosti v právnej veci účastníkov konania\n\nc/a\n\nMinisterstvo vnútra a spol. o ukončenie pracovného pomeru“.\nNajvyšší súd prijal uznesenie č. k. Sž129/98-56 z 21. decembra 1998 o určení\npríslušnosti Okresného súdu Bratislava I na prejednanie veci.\nOkresný súd Bratislava I vytýčil prvé pojednávanie vo veci sp. zn. 19 C\n499/96 na 31. marec 1999 (doručenie všetkým účastníkom vrátane prísediacich\nvykázané v prvých dňoch februára 1999). Pojednávanie sa uskutočnilo, prítomný\nnebol len zástupca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (odporca v 1. rade). Na\ntomto pojednávaní žalobca (v konaní pred ústavným súdom navrhovateľ) uplatnil\nnámietku zaujatosti proti konajúcej sudkyni, v dôsledku čoho bolo prijaté uznesenie\no odročení na neurčito „s tým, že ak súd nebude zaujatý, vytýči sa pojednávanie\ns týmto senátom. Odporca bude volaný na pojednávanie písomne“.\nÚstavný súd po tomto úkone ďalšie konanie okresného súdu nezistil.\nIII.\n\n11\n\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nsúdom alebo iným orgánom (čl. 48 ods. 2 prvá veta ústavy v spojení s čl. 46 ods. 1\nústavy) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba (účastník\nkonania pred súdom alebo iným orgánom) domáhajúca sa rozhodnutia. Samotným\nprerokovaním veci na súde alebo inom orgáne sa právna neistota neodstráni, ale\nk vytvoreniu želaného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne až vykonaním práva, o ktorom bolo\ntakto rozhodnuté, ak výkon rozhodnutia bol súdom (exekútorom) nariadený. Obsah\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa teda\nnevyčerpáva len rozsahom (procesných) úkonov vykonaných súdom (iným orgánom),\nktorý je oprávnený o veci rozhodnúť. Tieto úkony treba vykonať včas a na takej\nodbornej úrovni, aby napomohli spravodlivému procesu a rozhodnutiu vo veci samej.\nJedným z kritérií, ktoré ústavný súd posudzuje pri rozhodovaní o porušení\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je kritérium\nochrany tohto základného práva účastníka v konaní pred všeobecnými súdmi,\nprípadne inými orgánmi. Občiansky súdny poriadok i Správny poriadok upravujú\nprávo účastníka konania dožadovať sa nápravy v prípadoch, ak tieto orgány\nneuskutočňujú konanie rýchle a účinne.\nZákon č. 336/1991 Zb. o súdoch a sudcoch umožňuje podať sťažnosť na\norgány štátnej správy súdov a podrobnosti o nich, ako aj postup pri ich vybavovaní\nupravuje osobitný zákon, ktorým je zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o\nštátnej správe súdov. Účelom práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je\nposkytnutie možnosti súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený\nporušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd zásadne skúma, či sa navrhovateľ účinne domáhal ochrany tohto\nzákladného práva v konaní pred všeobecnými súdmi prostriedkami, ktoré sú mu\ndostupné, a tým je aj spomínaná sťažnosť (I. ÚS 47/96, I. ÚS 1/97, I. ÚS 49/98, I. ÚS\n33/99).\nNavrhovateľ uplatnil svoje právo upravené v § 6 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb.\no súdoch a sudcoch v spojení s § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č.\n80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,\nvybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov).\n\n12\n\nV zmysle citovaného zákona podal navrhovateľ 4. novembra 1996 sťažnosť\nadresovanú ministrovi spravodlivosti a namietal v nej „veľmi zdĺhavý postup\nsúdnictva“ s poukázaním na to, že obe žaloby, ktoré adresoval na Obvodný súd\nBratislava 1 „rok chodili ... zo súdu na súd“. Zdôraznil, že iba v mesiaci máj 1996 mu\nbolo prostredníctvom Obvodného súdu Bratislava 1 (po rozhodnutí Mestského súdu\nv Bratislave príslušným na rozhodovanie o oboch žalobách) doručené vyjadrenie\nMinisterstva vnútra SR k jeho žalobám, ku ktorým zaujal písomné stanovisko, a\nv mesiaci september sa dostavil na dožiadaný Okresný súd v Čadci, kde bol vypočutý\nohľadne tých skutočností, ktoré žiadal Obvodný súd Bratislava 1. Do zápisnice\nz výsluchu 26. augusta 1996 uviedol, že chce „čím skôr vypovedať na hlavnom\npojednávaní za účasti všetkých zainteresovaných osôb v tomto spore“. Poukázal na\nto, že odo dňa výsluchu uplynuli dva mesiace a hlavné pojednávanie sa stále nekoná.\nÚstavný súd zistil, že zápisnica z výsluchu bola Obvodnému súdu Bratislava 1\ndoručená už 28. augusta 1996. Podpredseda Okresného súdu Bratislava I (od 22.\nnovembra 1996 oprávnený rozhodovať o sťažnostiach podľa zákona č. 80/1992 Zb. o\nštátnej správe súdov; čl. II v spojení s čl. V zákona č. 328/1996 Z. z.), ktorému bola\nsťažnosť postúpená na priame vybavenie, v liste z 9. decembra 1996 uviedol, že vo\nveci sp. zn. 19 C 174/96 „nezistil prieťahy“, lebo od 1. apríla 1996, kedy mu bol spis\ndoručený z Obvodného súdu Bratislava 2, „súd vykonával prípravu konania a\nv súčasnosti je vo veci určený termín pojednávania na 13. 1. 1997“. Pokiaľ išlo o\nžalobu týkajúcu sa neplatnosti skončenia služobného pomeru, informoval sťažovateľa\no zistení, že v priebehu 49. týždňa tohoto roku bol tento návrh\n\nvylúčený na\n\nsamostatné konanie a na tunajšom súde je vedený pod sp. zn. 19 C 499/96“.\nVzhľadom na uvedené hodnotil sťažnosť „ako nedôvodnú“. Sťažovateľovi záverom\nvyjadrenia k sťažnosti pripomenul, že ako účastník konania pred dožiadaným súdom\nuž v auguste odmietol vypovedať a požadoval osobnú účasť pred konajúcim súdom.\nSťažovateľ (v konaní pred ústavným súdom navrhovateľ) nesúhlasil s takýmto\nprešetrením svojej sťažnosti, a preto sa listom z 18. decembra 1996 obrátil na\nMestský súd v Bratislave. Domnieval sa, že zbytočné prieťahy v konaní, a to pod sp.\nzn. 19 C 174/96, sú najmä pre jeho neodôvodnené vypočúvanie dožiadaným súdom,\nkeď tak mohol urobiť súd príslušný na konanie vo veci na hlavnom pojednávaní.\nPrvé pojednávanie príslušného súdu určené na 13. január 1997, o ktorom mal byť\n\n13\n\npodľa podpredsedu Okresného súdu Bratislava I riadne písomne informovaný,\nsťažovateľ spochybnil ako konanie vo veci samej. Z listiny, ktorá mu bola v tomto\nsmere doručená, vyplýva, že nejde o predvolanie, ale o upovedomenie (slovo\nPredvolanie je prepísané písmenami „x“) s pripísanou poznámkou, že jeho účasť nie\nje nutná. V predtlačenom texte súdom použitého tlačiva je však uvedené, že súd\npokladá za potrebné vypočuť ho a bezdôvodné neustanovenie sa na pojednávanie\noprávňuje súd uložiť mu úhradu trov alebo pokutˇu. V čísle, pod ktorým je vzor\ntohoto tlačiva vedený, t. j. 150140, je číslica „4“ prečiarknutá (pozn. ústavného súdu).\nPokiaľ išlo o konanie vo veci sp. zn. 19 C 499/96, považoval sťažovateľ\nakceptáciu tejto veci súdom ako samostatnej žaloby s vylúčením na samostatné\nkonanie za neúmerne dlhé, keď sa tak stalo až v 49. týždni roku 1996 a žaloba bola\nObvodnému súdu Bratislava 1 doručená 22. mája 1995.\nKrajský súd v Bratislave prešetril spôsob vybavenia sťažnosti navrhovateľa a\nlistom z 27. januára 1997 ho informoval, že „vo veci sp. zn. 19 C 174/96\nk subjektívnym prieťahom nedošlo“. Ako dôvody uviedol najmä povinnosť\nkonajúceho súdu ex offo pred začatím konania vo veci samej skúmať svoju miestnu\npríslušnosť, o ktorej sa rozhodovalo od 13. júna 1995 (uznesenie Obvodného súdu\nBratislava sp. zn. Nc 41/95 z 13. júna 1995) do 30. januára 1996 (uznesenie\nmestského súdu č. k. 7 Nc 100/96-19 z 30. januára 1996); 1. apríla 1996 bol súdny\nspis doručený Obvodnému súdu Bratislava 1. Ďalej krajský súd poukázal na to, že 9.\napríla 1996 bola sťažovateľovi ako žalobcovi doručená výzva na zaplatenie súdneho\npoplatku z návrhu, ďalej si okresný súd v období od 1. apríla 1996 podľa § 114 O. s.\np. zadovážil vyjadrenie odporcu, ktoré mu (žalobcovi) doručil. Súd posudzoval jeho\n(žalobcove) majetkové pomery pre odpustenie súdneho poplatku podľa § 138 ods. 1\nO. s. p. a 6. augusta 1998 zaslal spis Okresnému súdu v Čadci, aby „Vás podrobne\nvypočul ako dožiadaný súd k návrhu, tak k vyjadreniu odporcu“.\nPredvolanie (príp. upovedomenie) na prvé pojednávanie určené na 13. január\n1997, ktoré sťažovateľ označil ako zmätočné, došlo podľa stanoviska predsedníčky\nKrajského súdu v Bratislave len v jeho prípade k „pochybeniu“. Určenie termínu\nprvého pojednávania až na január 1997 ospravedlňovala predsedníčka krajského súdu\ntým, že „v oddelení 19 C je vysoký nápad vecí a sudkyňa v tom čase zastupovala aj\nsvoju kolegyňu“. Akceptovala, že sa napriek tomu dostavil na pojednávanie. To, že\n\n14\n\ndošlo k odročeniu tohoto pojednávania, bolo podľa nej „z dôležitého dôvodu, keď\nodporca v prvom rade nemal doručené predvolanie na pojednávanie vykázané (k\ntomu však došlo z dôvodu nesprávneho uvedenia termínu pojednávania, a to 13.\nfebruára 1996, hoci bol určený na 13. január 1997).\nSťažnosť smerujúcu ku konaniu vo veci sp. zn. 19 C 499/96 nepovažovala\npredsedníčka krajského súdu za opodstatnenú preto, že návrh vylúčený na samostatné\nkonanie 2. decembra 1996 bol 17. januára 1997 postúpený Najvyššiemu súdu SR\npodľa ustanovenia § 246 ods. 2 písm. a) O. s. p., o čom bol sťažovateľ upovedomený.\nKonštatovala, že pán podpredseda Okresného súdu Bratislava I ho vo svojej\nodpovedi informoval objektívne a pravdivo.\nPri hodnotení postupu obvodného súdu v konaní sp. zn. 19 C 174/96 i v konaní\nsp. zn. 19 C 499/96 v súvislosti s namietaným porušením základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vzal do úvahy tie\nustanovenia O. s. p., ktoré upravujú rýchlu a účinnú ochranu práv, o ktorých súd\nrozhoduje (§ 6), povinnosti predsedu senátu, ak je podanie nesprávne alebo neúplné\n(§ 43 ods. 1), postup súdu, bez ďalších návrhov účastníkov aj pri ich neúčasti na\npojednávaní (§ 101 ods. 1 a 2), povinnosti predsedu senátu, aby vec bola rozhodnutá\npokiaľ možno na jedinom pojednávaní (§ 114 ods. 1) a dôvody možného odročenia\npojednávania (§ 119 ods. 1). Z týchto ustanovení vyplýva, že prípravu pojednávania\ntreba chápať ako všetku činnosť súdu od začatia konania vrátane štúdia spisu,\nodbornej prípravy na riešenie veci, odstraňovania nedostatkov návrhu (žaloby) a\nposúdenia (zváženia) opatrení, ktoré vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu\nbude nutné a účelné vykonať pred nariadením pojednávania.\n1. Vo veci sp. zn. 19 C 174/96 (žaloba o ochranu osobnosti s nemajetkovou\nnáhradou) bolo rozhodované o príslušnosti súdov prvého stupňa. Obvodný súd\nBratislava 1 vyslovil svoju nepríslušnosť uznesením sp. zn. 19 Nc 41/95 z 13. júna\n1995 a vec postúpil 20. júla 1995 Obvodnému súdu Bratislava 1. Uznesenie o svojej\nnepríslušnosti doručil 14. júla 1995 Obvodný súd Bratislava 1 aj odporcovi v 1. rade\n(Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky), tento však vôbec nevedel o tom, že sa\nproti nemu vedie súdne konanie, a preto žiadal listom z 21. júla 1995 o zaslanie\nžaloby\n\noba obvodné súdy, lebo nevedel, na ktorom z nich sa spis\n\nnachádza. Z uvedeného je zrejmé, že Obvodný súd Bratislava 1 z hľadiska rýchlosti\n\n15\n\nkonania o veci nepostupoval podľa § 6 O. s. p., ktorý mu ukladá povinnosť bez\nmeškania doručiť žalobu žalovanému. Ak má žaloba odstrániteľné vady (tak ju\nposúdil Obvodný súd Bratislava 1, teda aj zaradil najskôr do registra neúplných žalôb\n– register Nc), je príslušný súd povinný čo najskôr vyzvať žalobcu, aby vady žaloby\nv určenej lehote odstránil. Obvodný súd Bratislava 1 takúto výzvu žalobcovi nikdy\nnedoručil, ale ani Obvodný súd Bratislava 2, ktorý po postúpení mu veci 4.\nseptembra 1995 vyzval 6. októbra 1995 žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo\nvýške 20.000,- Sk. Po tom, čo sa žalobca žiadosťou z 24. októbra 1995 domáhal\nodpustenia súdneho poplatku pre nemajetnosť a žiadal súd „o riešenie sporu\nsamotného, a nie zbytočného oddialovania“, dal Obvodný súd Bratislava 2 27.\ndecembra 1995 zapísať žalobu (z 22. mája 1995) bez ďalšieho do registra úplných\nžalôb pod sp. zn. 13 C 436/95. Z obsahu žaloby ani spisu nie je zrejmé, prečo došlo\nk zápisu žaloby do registra úplných (bezvadných) žalôb až po siedmich mesiacoch po\njej doručení súdu.\nObvodný súd Bratislava 2 však nesúhlasil so svojou (miestnou) príslušnosťou\nkonať o predmetnej veci, preto ani od októbra 1995 nezisťoval majetkové pomery\nžalobcu pre prípadné odpustenie platenia súdneho poplatku, ale 3. januára 1996 sa\nobrátil so žiadosťou na Mestský súd v Bratislave o posúdenie miestnej príslušnosti\noboch dosiaľ konajúcich súdov. Mestský súd v Bratislave, ako vyplýva zo súdneho\nspisu, do mesiaca rozhodol a v uznesení č. k. 7 Nc 100/96-19 z 30. januára 1996\nkonštatoval, že nesúhlas Obvodného súdu Bratislava 2 je dôvodný; uznesenie bolo\nObvodnému súdu Bratislava 1 doručené 13. februára 1996. Obvodný súd Bratislava 2\ndoručil uznesenie o určení príslušného súdu na konanie vo veci začiatkom marca\n(od 6. do 13. 3. 96) všetkým účastníkom konania. Príslušnému súdu (Obvodnému\nsúdu Bratislava 1) bol súdny spis vedený na Obvodnom súde Bratislava 2 pod sp. zn.\n13 C 436/92 doručený 1. apríla 1996 a zapísaný bol mimo poradia podaní do\nregistra 19 C pod sp. zn. 19 C 174/96. Aj keď ku konaniu vo veci samej nedošlo\nďalšie dva mesiace (od 3. januára do 1. apríla 1996), nemožno túto dobu samú o sebe\nchápať ako oddialenie (prieťahy) zbytočné, pretože vyriešenie miestnej príslušnosti\nsúdu, ktorý má o veci rozhodovať, je jednou z odstrániteľných vád konania, ktorú súd\nskúma ešte pred začatím rozhodovania o veci samej.\n\n16\n\nPrvým úkonom Obvodného súdu Bratislava 1, po opätovnom vrátení veci sp.\nzn. 19 C 174/96 na konanie pred ním (1. apríla 1996) nadväzoval na riešenie otázky\nzaplatenia súdneho poplatku žalobcu, bola výzva z 10. apríla 1996 na preukázanie\nmajetkových pomerov v lehote 3 dní pod hrozbou zastavenia konania vo veci samej.\nŽaloba\n\nbola odporcom v 1. a 2. rade doručená až 22. apríla 1996, teda\n\npo jedenástich mesiacoch od jej podania na súde (v konečnom dôsledku aj na súde\nmiestne príslušnom na konanie vo veci), hoci nič nebránilo tomu, aby bola doručená\nna vyjadrenie skôr, najmä po jej zapísaní do registra úplných žalôb, takémuto postupu\nsúdu nebránilo ani rozhodovanie o miestnej príslušnosti obvodných súdov. Tým sa\nstalo, že konajúce súdy zabezpečili vyjadrenie k žalobe doručenej 22. mája 1995\njednému z nich (Obvodnému súdu Bratislava 1) až 3. mája 1996, a preto v konečnom\ndôsledku nekonali dostatočne rýchle a nezabezpečovali podklady tak, aby mohli\nrozhodnúť už na prvom pojednávaní po rozhodnutí o miestnej príslušnosti\nObvodného súdu Bratislava 1. Tento súd ani po vyjadrení a žiadosti žalovaného, aby\n„čo najskôr začal konať“ a „aby čo najrýchlejšie vytýčil pojednávanie“ (17. mája\n1996), nezačal o veci rozhodovať, ale dal pokyn kancelárii, aby mu spis bol\npredložený až po\n\n1. auguste 1996, pričom 12. augusta 1996 doručil súdny spis\n\nv predmetnej veci Okresnému súdu v Čadci „za účelom podrobného výsluchu\nnavrhovateľa, najmä k vyjadreniu na č. l. 28 – 33“. Žalobca sa na dožiadaný súd\ndostavil skôr (26. 8. 1996), ako bol určený termín výsluchu (2. 9. 1996), a do\nzápisnice uviedol, že celý rozsah jeho žaloby chce ozrejmiť na pojednávaní\nuskutočnenom na Obvodnom súde Bratislava 1, a opäť žiadal, aby sa čo najskôr\nuskutočnilo. Nechcel preto vypovedať pred dožiadaným súdom.\nÚstavný súd konštatuje, že ak mal konajúci súd pochybnosti o niektorých\ntvrdeniach žalobcu uvedených v žalobe na ochranu osobnosti s nemajetkovou\nnáhradou, nič mu nebránilo, aby ho ohľadne týchto skutočností vypočul už v čase po\npodaní žaloby (20. mája 1995), prípadne ho požiadal o odstránenie jej vád (ak takúto\npovahu mali). Okresný súd v Čadci zápisnicu z 26. augusta 1996 doručil Obvodnému\nsúdu Bratislava 1 už 28. augusta 1996, ktorý ale termín 1. pojednávania určil až na\n13. január 1997, keď medzitým dal pokyn na zapísanie (v spise 19 C 174/96 nájdenej)\nďalšej žaloby, a to žaloby o neplatné skončenie služobného pomeru (sp. zn.\n19 C 499/96); táto je predmetom posúdenia zbytočných prieťahov v konaní o nej\n\n17\n\nv ďalšej časti rozhodnutia. Na prvom pojednávaní konajúci sudca zistil, že žalovaný\nv 1. rade (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) sa nedostavil, pretože nebol\nsúdom vôbec pozvaný na termín pojednávania 13. januára 1997, ale nesprávne na\n13. február 1997.\nTieto nedostatky v postupe Okresného súdu Bratislava I spôsobili, že konanie\no žalobe na ochranu osobnosti s nemajetkovou náhradou neskončilo najneskôr do\njedného roka od podania žaloby na súde tak, ako to upravuje § 200i ods. 4 O. s. p.\nv znení neskorších predpisov.\nÚstavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o ďalšie kritérium pre posúdenie\nzbytočných prieťahov v konaní, ktorým je zložitosť prejednávanej veci, konanie\no žalobe navrhovateľa na ochranu jeho osobnosti za takéto nemožno považovať,\nnaviac ak sám navrhovateľ sa aktívne podieľal na sprehľadnení skutkových okolností\ntýkajúcich sa veci. Sám svojím konaním nesťažoval konanie okresného súdu, a to ani\ntým, že odmietol vypovedať pred súdom dožiadaným (v podstate na skutočnosti\nuvedené v jeho žalobe), ale naopak žiadal, aby bol vypočutý za prítomnosti\nžalovaných príslušným súdom so sídlom v Bratislave.\n2. Vo veci sp. zn. 19 C 499/96 (žaloba o nesplatnosť skončenia služobného\npomeru) ústavný súd konštatuje, že skutočnosť o jej „nájdení“ až 2. decembra 1996,\nt. j. po jeden a pol roku, v inom súdnom spise týkajúcom sa žaloby, s ktorou boli\nspoločne doručené 22. mája 1995, svedčí o nedostatočnej príprave Okresného súdu\nBratislava I na pojednávanie a s ním súvisiaceho štúdia – žaloby a prípadných príloh\nk nej, čo vyplýva najmä z § 114 ods. 1 O. s. p.\nV súvislosti s riešením otázky vecnej príslušnosti súdu na návrh okresného\nsúdu na konanie o tejto veci bol Okresný súd Bratislava I Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky viackrát poučovaný, ako postupovať pri jej posudzovaní\ns ohľadom\n\nna\n\npredmet\n\nsporu.\n\nNeakceptovaním\n\ntýchto\n\npoučení\n\ndošlo\n\nk neodôvodneným, teda zbytočným prieťahom v konaní vo veci samej; to\nkonštatoval aj Najvyšší súd vo svojom stanovisku z 29. septembra 1998. Ani\ns posledným konštatovaním Najvyššieho súdu SR (list z 29. septembra 1998), že ide\no určovaciu žalobu\n\no neplatné skončenie služobného pomeru a na\n\nkonanie o nej je príslušný Okresný súd Bratislava I, tento súd nesúhlasil a požiadal\n(listom z 22. októbra 1998) predsedu Najvyššieho súdu, aby on rozhodol o vecnej\n\n18\n\npríslušnosti súdu na prejednanie predmetnej veci. Tento s konečnou platnosťou\nrozhodol uznesením č. k. Sž 129/98-56 z 21. decembra 1998.\nRiešenie\n\notázky\n\nvecnej príslušnosti súdu\n\nnesprávnym\n\nposúdením\n\na\n\nnerešpektovaním ani poučení Najvyššieho súdu súdom okresným trvalo vlastne\n2 roky (od 2. decembra 1996 do 21. decembra 1998), čo je z hľadiska ochrany práva\nobčana, o ktorej majú súdy rozhodovať, neprimeraná doba.\nDruhé kritérium zbytočných prieťahov v konaní o veci, ktorým je zložitosť\nskutkového a právneho posúdenia prejednávanej veci, t. j. neplatného skončenia\nslužobného pomeru navrhovateľa, ústavný súd v tomto konkrétnom prípade nemohol\nvyhodnotiť, lebo k prejednávaniu predmetu žaloby vo veci samej vlastne do zistenia\nskutkového stavu zo strany ústavného súdu nedošlo.\nNa prvom pojednávaní 31. marca 1999 (t. j. takmer po 4 rokoch od jej\ndoručenia a 2 a pol roka po jej zapísaní do registra úplných žalôb) žalobca (\n) uplatnil námietku zaujatosti proti konajúcej sudkyni a táto uznesením\nodročila konanie o veci na neurčito do rozhodnutia o námietke jej zaujatosti. Ale aj\nz tohoto zistenia vyplýva, že prvé kritérium porušenia základného práva na\nprerokovanie označených vecí bez zbytočných prieťahov bolo naplnené.\nZ obsahu súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.\n19 C 499/96 ústavný súd zistil, že účastník konania pred všeobecným súdom, ktorým\nsa domáhal ochrany svojho práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných\nprieťahov na ústavnom súde (\n\n), svojím správaním sa voči súdu sa na\n\ntýchto prieťahoch nepodieľal (tretie kritérium pre posúdenie porušenia namietaného\nzákladného práva). Na výzvu okresného súdu doručenú navrhovateľovi 27. novembra\n1997 (tento mu ju adresoval po druhom poučení Najvyššieho súdu zo 14. júla 1997)\nna odstránenie vád podania odpovedal navrhovateľ už 5. decembra 1997 síce v tom\nzmysle, že jeho „žaloba je veľmi zrozumiteľná“, avšak okresný súd mu opätovnú\nvýzvu (v zmysle obsahu prvej) s poučením o zastavení konania podľa § 43 ods. 2\nO. s. p. doručil až 9. marca 1998 (t. j. po 3 mesiacoch od prvej). Žalobca (v konaní\npred ústavným súdom navrhovateľ) už 25. marca 1998 doručil doplnenie svojej\npôvodnej žaloby. Pokiaľ ide o vady spomínanej žaloby, ústavný súd poukazuje na to,\nže táto nikdy nebola zapísaná do registra Nc neúplných podaní, a preto sa\n\n19\n\nnavrhovateľ mohol domnievať, že je „zrozumiteľná“, teda úplná, keďže bola ihneď\nprednostne zapísaná do registra úplných žalôb 19 C.\nS ohľadom na zistený skutkový stav v konaní o veci vedenej na Okresnom\nsúde Bratislava I pod sp. zn. 19 C 174/96 a pod sp. zn. 19 C 499/96 ústavný súd\nkonštatoval, že postupom označeného súdu právo navrhovateľa (\nprerokovanie týchto vecí bez zbytočných prieťahov bolo porušené.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. októbra 1999\n\nJUDr. Tibor Šafárik\npredseda senátu\n\n20\n\n) na", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f984d9ec-f693-49ea-ab0d-dc1530de21e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 33/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/99 z 20. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.33.1999.1"}, {"guid": "ussr:f708a34d-7623-4825-8828-4cbdf3ba2316", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.49.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 49/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/98 z 8. 7. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-07-08", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.49.1998.1"}, {"guid": "ussr:f71c7b4b-87af-484f-9c0a-4ffcab3f5f45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/96 z 28. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-28", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1"}, {"guid": "ussr:10513c19-239a-4da3-b343-17600d90d997", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.1.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 1/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/97 z 9. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-09", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.1.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:24bc1ebc-da6b-4911-9af7-b77d5e6b8562", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.428.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 428/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 428/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.428.2026.1"}, {"guid": "ussr:4558e8f8-2a3e-40c3-9b16-139fff0eac3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4558e8f8-2a3e-40c3-9b16-139fff0eac3c"}, {"guid": "ussr:a0e6c435-623e-4411-9608-56664c0bb99a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/06 z 12. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0e6c435-623e-4411-9608-56664c0bb99a"}]}