{"guid": "ussr:cac76227-8b4d-430b-a362-bb5efb0d6efb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.74.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 74/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/93 z 23. 11. 1993", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. novembra 1993, sp. zn. I. ÚS 74/93, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.74.1993.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1993-11-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cac76227-8b4d-430b-a362-bb5efb0d6efb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.74.1993.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.74.1993.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.74.1993.1/text", "citacie_n": 0, "text": "-#-\n\nI. ÚS 74/93\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo veci podnetu\n\n, bytom\n\nktorým namieta porušovanie práva na nedotknuteľnosť osoby a\nsúkromia, na ľudskú dôstojnosť a na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 16 ods. 1 a\n2 a čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 25 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. o\norganizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov na neverejnom zasadnutí senátu takto\nrozhodol:\nPodnet\n\npodľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii\n\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov\nz dôvodu absencie namietaného práva v právnom poriadku Slovenskej republiky o d\nmieta.\nOdôvodnenie:\npodnetom\n\nnamieta porušovanie práva na nedotknuteľnosť\n\nosoby a súkromia (čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), na ľudskú dôstojnosť\n(čl. 16 ods. 2 ústavy) a na nedotknuteľnosť obydlia (čl. 21 ústavy). K porušovaniu\nústavných práv podľa podnetu dochádza pomocou technických zariadení na\nodposluch a na aplikáciu zdravie ovplyvňujúcich látok. Na dôkaz porušovania\nsvojich ústavných práv navrhuje vykonanie početných dôkazov, ktoré sú v jeho\npodnete usporiadané do 13 bodov nasledovne:\n1. Odborná prehliadka bytu a priľahlých priestorov so zameraním na\ntechnické príslušenstvo odposluchu, aplikácie látok, príp. iných zariadení\n2. Vyhľadanie spisov inštitúcií a orgánov, ktoré mohli takéto akcie nariadiť,\nvykonať, prípadne toto povoliť či umožniť iným\n3. Svedectvo príslušných lekárov k predmetnému uzneseniu VB\n4. Prílohy dokumentujúce text podania (fotokópie):\n\n-#-\n\n1. Moje podanie Mestskej prokuratúre Košice zo dňa 17. 4. 1990\n2. Oznámenie MP Košice Pn 1396/90 zo dňa 8. 5. 1990\n3. Predvolanie s potvrdením výsluchu na OO VB KE 1 dňa 31. 5. 1990\n4. List Kancelárie SNR č. 519/92-sť zo dňa 8. 9. 1992\n5. Predvolanie na MP KE Pn 1253/92 zo dňa 18. 9. 1992\n6. Moje podanie na MP KE zo dňa 30. 9. 1992\n7. Upovedomenie z MP KE Pn 1253/92 zo dňa 19. 10. 1992\n8. Môj list Kancelárii NR SR zo dňa 15. 1. 1993\n9. Fotokópia uznesenia OO VB KE 1 ČVS:VB-135/91 zo dňa 17. 1. 1991\n10. Uznesenie OO VB KE 1 ČVS:VB-135/91 zo dňa 17. 1. 1991\n11. Moje podanie na FMV v Prahe zo dňa 18. 9. 1992\n12. Oznámenie z FMV Č. j.: ÚDV/437/Vv-92 zo dňa 8. 12. 1992\n13. Oznámenie z MV SR Č. p.: K-71/Š-92 zo dňa 4. 3. 1993\nPodľa § 89 ods. 2 zák. č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný\nporiadok) v znení neskorších predpisov: \"Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže\nprispieť k objasneniu veci.\" Dôkazy navrhované\n\nv bodoch 3 - 13\n\nnemajú povahu dôkazov o porušovaní ústavných práv identifikovaných v podnete.\nDokazujú, že\n\nprejavil svoju vôľu voči štátnym orgánom a že jeho prejavy\n\nvôle boli adresátom doručené, ale nedokazujú, že namietané porušovanie\nústavou zaručených práv sa ozaj deje. Ako dôkaz v bode 2\n\nnavrhuje\n\n\"vyhľadanie spisov, inštitúcií a orgánov, ktoré mohli nariadiť, vykonať, prípadne\npovoliť či umožniť akcie\" na zamontovanie technického príslušenstva\nodposluchu a aplikácie zdravie ovplyvňujúcich látok. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) a nie\nvyšetrovacím alebo vyhľadávacím orgánom. Úlohou ústavného súdu je\nvyhodnotiť predložené dôkazy, ale nie zadovažovať dôkazy v prospech niektorej\nstrany zúčastnenej na konaní pred ústavným súdom. Preto zo všetkých\nnavrhovaných dôkazov ústavný súd uvažoval iba o dokazovaní podľa\nbodu 1 podnetu, v ktorom sa navrhuje: \"odborná prehliadka bytu a priľahlých\npriestorov so zameraním na technické príslušenstvo odposluchu, aplikácie látok,\n\n-#-\n\npríp. iných zariadení\". Na dôkaz porušovania svojho práva priznaného čl. 16 sa\nteda predkladateľ podnetu\n\ndomáha vydania príkazu na vykonanie\n\ndomovej prehliadky vo svojej domácnosti.\nDomová prehliadka je zásahom do ústavného práva na nedotknuteľnosť\nobydlia (čl. 21).\nPodľa čl. 21 ods. 1 ústavy: \"Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň\nvstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.\"\nPodľa čl. 21 ods. 2 ústavy: \"Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s\ntrestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania\ndomovej prehliadky ustanoví zákon.\"\nPodľa čl. 21 ods. 3 ústavy: \"Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno\nzákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné\nna ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných\nalebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa\naj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy\nmôžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej\nsprávy.\"\nZásahy do domovej slobody sú teda dovolené iba tam, kde ich dovoľuje zákon a\nvytvárajú sa v podobe právnej povinnosti podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o\nvlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď podľa § 11 ods. 3: \"Vlastník\nbytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na\nnevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru\nzástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a\núdržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám\nalebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu\nprístupných z jeho bytu.\" Z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť občana\nsprístupniť svoju domácnosť za účelom domovej prehliadky.\nNedotknuteľnosť obydlia nie je absolútna. Okrem prípadov, keď zákon určuje\npovinnosť sprístupniť obydlie, Ústava Slovenskej republiky tomu, kto v obydlí býva,\npriznáva právo dovoliť vstup do obydlia každému, koho vstup subjekt oprávnenia\nuzná za vhodný.\n\n-#-\n\nToto právo nemožno interpretovať ako neobmedzené právo, ktorému\nkorešponduje povinnosť každého vstúpiť do obydlia, ak ho subjekt oprávnenia vyzve\nna vstup. Uplatnenie práva vyzvať na vstup do obydlia má povahu pozvania,\nktoré možno odmietnuť. Jedine vtedy, keď zákon výslovne určuje povinnosť\nvstúpiť do obydlia, povaha pozvania zaniká a vzniká právna povinnosť, ktorej\nnesplnenie možno zabezpečovať donútením.\nžiada ústavný súd, aby príslušníkom zložiek Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky určil povinnosť vstúpiť do jeho obydlia za účelom vykonania\ndomovej prehliadky. Právne povinnosti príslušníkov zložiek Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky voči občanom určuje zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej\ninformačnej službe a zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Ani jeden z týchto\npredpisov neurčuje povinnosť vykonať domovú prehliadku, ak ten, kto v obydlí\nbýva, žiada o vstup do svojho obydlia za účelom vykonania domovej prehliadky.\nPretože nijaký zákon nepriznáva fyzickej osobe právo žiadať o vykonanie domovej\nprehliadky, a pretože Ústava Slovenskej republiky dovoľuje obmedziť právo na\nnedotknuteľnosť obydlia jedine, ak to dovoľuje zákon, Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky by konal v rozpore so základným princípom svojej existenicie princípom ochrany ústavnosti, ak by vyhovel žiadosti\n\na vydal by príkaz\n\nna vykonanie domovej prehliadky v jeho obydlí na jeho žiadosť. Preto ústavný súd\nrozhodol, že každý sa môže pred ústavným súdom domáhať len toho práva,\nktoré je v ústave alebo zákone výslovne uvedené, alebo ho možno od takého\npráva odvodiť. Na základe tohto právneho názoru senát Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky podnet\n\nodmietol.\n\nP o u č e n i e : Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno\npodať opravný prostriedok (čl. 133\nSlovenskej republiky).\nV Košiciach dňa 23. novembra 1993\n\nZa správnosť vyhotovenia\n\nJUDr. Ján K l u č k a\npredseda senátu\n\nÚstavy", "vazby": {"registre": ["porušovanie Ústavy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}