{"guid": "ussr:75697efe-fa5f-4911-952b-1055055ba3c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.65.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 65/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/98 z 7. 10. 1998", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. októbra 1998, sp. zn. I. ÚS 65/98, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.65.1998.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Klučka", "sudca_id": 1101, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-klucka-1101", "datum_vydania": "1998-10-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/75697efe-fa5f-4911-952b-1055055ba3c8", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.65.1998.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.65.1998.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.65.1998.1/text", "citacie_n": 0, "text": "I. ÚS 65/98\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu\nprerokoval podnet\n\n, bytom\n\nvo\n\nveci porušenia základného práva jej syna\n\npodľa čl. 50 ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky označeným postupom orgánov činných v trestnom konaní\na 7. októbra 1998 takto\nrozhodol:\nPodnet\n\nodmieta,\n\npretože ho podala zjavne\n\nneoprávnená osoba.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo\n7. septembra\n\n1998\n\ndoručené\n\npodanie\n\n„navrhovateľka“), bytom\n\n(ďalej\n\nlen\n\noznačené ako: „Žiadosť\n\no nápravu porušovania princípov prezumpcie neviny, ktorých dodržiavanie stanovujú\na majú zaručovať orgány SR“. Z jeho obsahu o. i. vyplynulo, že navrhovateľka\npodáva žiadosť „v záujme môjho syna\n\n... t. č. vo vyšetrovacej väzbe,\n\nv ktorej je od 13. mája 1998. Je obvinený zo spáchania vraždy podľa § 219 ods. 1\nTrestného zákona“. Navrhovateľka tiež v ďalšom uviedla, že: „Synovi je vnucovaná\na\n\npodsúvaná\n\nvina\n\nzo\n\nstrany\n\nzainteresovaných\n\nvyšetrujúcich\n\norgánov\n\nneospravedlniteľnou formou, o ktorej zákonnosti pochybujem“, v dôsledku čoho:\n„doterajší priebeh vyšetrovacieho procesu ma oprávňuje k dôvodným obavám pred\nprípadným zmanipulovaním tohto prípadu s možnosťou nenapraviteľných dôsledkov\npre môjho syna“.\nII.\nVychádzajúc z obsahu podania ho ústavný súd posúdil ako podnet podľa čl.\n130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým navrhovateľka - matka namietala\nporušenie základného práva na prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky označenými postupmi orgánov činných v trestnom konaní\nu svojho syna\n\n, voči ktorému sa vedie trestné konanie. Ústavný súd je\n\npodľa čl. 130 ods. 3 ústavy oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo\nprávnické osoby namietajú porušenie svojich práv. Každý podnet ústavný súd\npredbežne prerokuje bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúma jeho zákonom\npredpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie\npodľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.\nJedným z dôvodov na odmietnutie podnetu podľa § 25 ods. 2 zákona je aj ten,\nže ho ústavnému súdu podala zjavne neoprávnená osoba. Vzhľadom na to, že podľa\nčl. 130 ods. 3 ústavy môže ústavný súd konať o podnetoch iba vtedy, ak nimi fyzické\nalebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv, pod osobou zjavne\nneoprávnenou na podanie podnetu možno (a v dôsledku toho) rozumieť takú, ktorá\nnenamieta porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ale základných práv\nalebo slobôd inej fyzickej alebo právnickej osoby. Vychádzajúc z obsahu podnetu\nústavný súd zistil, že navrhovateľka ho podala „v záujme svojho syna“, voči ktorému\n\n2\n\nsa vedie trestné konanie, pričom voči nej samotnej žiadne trestné konanie vedené nie\nje. Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý, proti komu sa vedie\ntrestné konanie, sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným\nodsudzujúcim rozsudkom jeho vinu“. Spomenutý článok ústavy zaručuje základné\nprávo na prezumpciu neviny každému, proti komu sa vedie trestné konanie. Len vo\nvzťahu k tým, voči ktorým sa vedie trestné konanie, preto prichádza do úvahy aj\nporušenie ich základného práva na prezumpciu neviny, a to buď samotným konaním\norgánov činných v trestnom konaní alebo aj konaním iných subjektov mimo trestného\nkonania. Uplatňovanie základného práva na prezumpciu neviny (a preto ani jeho\nporušenie) však neprichádza vôbec do úvahy v prípadoch tých osôb, voči ktorým sa\ntrestné konanie nevedie.\nKeďže navrhovateľka v konaní o podnete nenamietala porušenie niektorého zo\nsvojich základných práv alebo slobôd, ale základného práva, ktoré prináleží jej\nsynovi ako osobe, voči ktorej sa vedie trestné konanie, bol jej podnet z tohto dôvodu\na podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z.\nodmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.\nP o u č e n i e :\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný\n\nprostriedok.\nV Košiciach 7. októbra 1998\nJUDr. Ján K l u č k a\npredseda senátu\n\n3", "vazby": {"registre": ["ostatné podania"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}