{"guid": "ussr:f4d1f92e-2f29-45f1-af34-7b7c52f9ad69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/97 z 8. 10. 1997", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. októbra 1997, sp. zn. I. ÚS 62/97, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1997-10-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f4d1f92e-2f29-45f1-af34-7b7c52f9ad69", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1/text", "citacie_n": 0, "text": "I. ÚS 62/97\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu\nkonanom 8. októbra 1997 predbežne prerokoval podnet\nbytom\n\n,\n\nvo veci porušenia základného práva na súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 103/96 a takto\nrozhodol:\n1. Podnet\n\nv časti namietajúcej porušenie základného\n\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky u jeho syna\no d m i e t a , pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.\n2. Podnet\n\nv časti namietajúcej porušenie základného\n\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o d m i e t\na ako zjavne neopodstatnený.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. mája\n1997 doručené podanie\n\n, bytom\n\n, so\n\n6 prílohami. Navrhovateľ svoje podanie označil ako podnet v zmysle čl. 130 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky, v ktorom požadoval, aby ústavný súd posúdil: „či boli\nporušené moje ľudské práva garantované článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, prípadne\nčlánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach“, resp. požiadal „o ochranu\nústavnosti, pretože v konaní, ktoré predchádzalo, ako aj v rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu SR došlo k porušeniu článku 46 ods. 1 Ústavy SR“.\nK porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podľa názoru\nnavrhovateľa došlo postupom, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky ako súdu dovolacieho orgánu vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Cdo 103/96.\nNavrhovateľ k podnetu o. i. priložil aj rozsudok najvyššieho súdu v tejto veci\nz 20. februára 1997, v ktorom sú podľa jeho názoru: „obídené všetky konkrétne\nskutočnosti uvedené v mojom dovolaní zo dňa 4. 7. 1995, ktoré taktiež prikladám. Za\nzávažné považujem ods. 2 na str. 10 rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorým\ndokladuje sfalšovanie zápisnice zo súdneho pojednávania 14. 12. 1994 na Krajskom\nsúde v Bratislave. Môj syn odporca III. na súdnom pojednávaní nebol, o čom\nprikladám jeho písomné vyjadrenie zo dňa 6. 3. 1996. Písomné predvolanie mu\nnebolo doručené a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom“.\nII.\nÚstavný súd je podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený\nkonať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie\nsvojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných\nsúdov Slovenskej republiky pri rozhodovaní, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k\nporušeniu základného práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako\núčastníka súdneho konania (čl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky) a pokiaľ\ntomuto základnému právu alebo slobode neposkytuje právnu ochranu iný orgán\nSlovenskej republiky formou opravného prostriedku. Pri predbežnom prerokovaní\nkaždého podnetu ústavný súd skúma, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti\nupravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o\n2\n\norganizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z., rovnako skúma, či neexistujú dôvody\nna jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Medzi podmienky,\nsplnenie ktorých ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého podnetu,\npatria aj tie, či podnet podala oprávnená osoba a či nie je zjavne neopodstatnený.\nAko ústavný súd už viackrát rozhodol v prípadoch podnetov fyzických alebo\nprávnických osôb: „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná\nneopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu\nštátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ\npodnetu“ (I. ÚS 53/96, I. ÚS 62/96, I. ÚS 75/96, I. ÚS 20/97).\n1. V časti namietajúcej porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky u syna navrhovateľa\n\nbol podnet\n\nodmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba. V konaní o podnetoch\npodľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky môžu navrhovatelia (fyzické alebo\nprávnické osoby) namietať výlučne porušenie „svojich práv“. Keďže navrhovateľ\nv tejto časti svojho podnetu namietal porušenie iných ako svojich práv, bol podnet\nodmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.\n2. Navrhovateľ ďalej namietal, že došlo aj k porušeniu jeho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. K jeho porušeniu\nmalo dôjsť postupom, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako\nsúdu dovolacieho, pretože tento „obišiel všetky konkrétne skutočnosti uvedené\nv mojom dovolaní zo dňa 4. júla 1995“. Ústavný súd Slovenskej republiky pri\npredbežnom prerokovaní tejto časti podnetu preskúmal, či uvedený postup\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky je v príčinnej súvislosti so základným právom\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a či\nnepreskúmaním celého petitu dovolania príslušným dovolacím súdom môže prísť k\nporušeniu práva na súdnu ochranu v zmysle citovaného článku ústavy a dospel k\nzáveru, že tomu tak nie je. Článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje\nkaždému právo, aby sa zákonom ustanoveným postupom mohol domáhať svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde. Obsahom tohto základného práva je preto\n3\n\npovinnosť súdu takémuto právu ochranu poskytnúť (neodňať), ak sú splnené všetky\nprocesné podmienky súdneho konania. Ako uviedol ústavný súd už predtým:\n„K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky preto dochádza v prípade, keď sa „každý“ a zákonom ustanoveným\npostupom domáhal svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ale súdna ochrana\ntomuto právu napriek tomu poskytnutá nebola (I. ÚS 24/97). Zmyslom práva na\nsúdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca\npovinnosť súdu o veci konať. Podľa právneho názoru ústavného súdu však\nnavrhovateľovi\n\nsúdna ochrana odopretá (odňatá) nebola,\n\nkeďže mu bolo umožnené domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho práva\nako na prvostupňovom, tak aj na odvolacom a napokon na dovolacom súde. Žiadny\nzo súdnych orgánov, na ktorý sa navrhovateľ postupne obrátil (Okresný súd\nBratislava - vidiek ako súd prvostupňový, Krajský súd Bratislava ako súd odvolací a\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací) totiž navrhovateľovi neuprel\nmožnosť domáhať sa svojho práva zákonom stanoveným postupom, naopak každý\no jeho veci konal a aj rozhodol.\nHoci nesprávnym postupom súdov v takto začatých a prebiehajúcich súdnych\nkonaniach môže dôjsť k porušeniu práva účastníkov súdneho konania na spravodlivý\nsúdny proces (vrátane ich základných práv ako účastníkov súdneho konania),\nsamotné konania a rozhodnutia súdov sú prejavom toho, že základné právo na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo rešpektované.\nVychádzajúc z uvedeného preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\npodnetu zistil, že neexistuje príčinná súvislosť medzi označeným postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý na základe dovolania navrhovateľa\ndovolacie konanie v jeho veci začal, vykonal a o nej aj rozhodol a jeho právom na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, porušenie ktorého\npred ústavným súdom namietal. Z tohoto dôvodu bol podnet navrhovateľa v tejto\nčasti odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.\nP o u č e n i e :\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný\n\nprostriedok.\n4\n\nV Košiciach 8. októbra 1997\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Richard R a p a n\n\nt\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}