{"guid": "ussr:85d154b9-8d15-4cfd-956e-a401c9400220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 60/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 60/96 z 26. 11. 1997", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. novembra 1997, sp. zn. I. ÚS 60/96, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1996.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1997-11-26", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "nazov": "čl. 127 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/85d154b9-8d15-4cfd-956e-a401c9400220", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1996.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1996.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1996.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 60/96\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu\nJUDr. Richarda Rapanta a sudcov JUDr. Jána Klučku a JUDr. Viery Mrázovej na\nverejnom zasadnutí senátu 21. novembra 1997 prerokoval ústavnú sťažnosť obce\nĎubákovo a jej obyvateľov, zastúpených JUDr. Jánom Hrubalom, advokátom,\nSkuteckého 16, Banská Bystrica, proti Okresnému úradu v Poltári, zastúpeného Ing.\nJaroslavom Sihelským, prednostom a JUDr. Jozefom Czikorom, vo veci porušenia\nzákladných práv upravených v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím\nObvodného úradu životného prostredia v Poltári č. 50/96-Vg z 21. mája 1996 a\n2. decembra 1997 takto\nrozhodol:\n1. Ústavnej sťažnosti v y h o v u j e .\n2. Základné právo obce Ďubákovo a jej obyvateľov upravené v čl. 20 ods. 1\nprvej vete Ústavy Slovenskej republiky\n\nbolo\n\nporušené\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Poltári č. 50/96-Vg z 21. mája\n1996.\n\n3. Právoplatné rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Poltári č.\n50/96-Vg z 21. mája 1996 z r u š u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)\nbola 9. augusta 1996 doručená ústavná sťažnosť obce Ďubákovo a jej 42 obyvateľov,\nzastúpených JUDr. Jánom Hrubalom, advokátom, Skuteckého 16, Banská Bystrica\n(ďalej len „sťažovatelia“), proti právoplatnému rozhodnutiu Obvodného úradu\nživotného prostredia v Poltári č. 50/96-Vg z 21. mája 1996, ktorým zmenilo stavebnú\nuzáveru „PVE Ipeľ“ vyhlásenú rozhodnutím ONV Lučenec, odborom územného\nplánovania č. j. ÚP-2168/82-Ju z 27. decembra 1982 a upravenú rozhodnutím toho\nistého orgánu č. j. ÚP-260/89-Ju z 13. marca 1989.\nOdvolanie obce Ďubákovo proti napadnutému rozhodnutiu nebolo úspešné,\npretože Obvodný úrad životného prostredia v Poltári listom z 19. júna 1996 oznámil,\nže podľa § 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. je účastníkom územného konania o\nstavebnej uzávere len navrhovateľ. Keďže obec Ďubákovo nebola účastníkom\nkonania, jej odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu nebolo možné brať do úvahy.\nPodľa sťažovateľov jediným dôvodom vedúcim k vydaniu rozhodnutia\nObvodného úradu životného prostredia v Poltári č. 50/96-Vg z 21. mája 1996 o\nzmene stavebnej uzávery bolo limitovanie stavebnej činnosti tak, aby sa nemohlo\nsťažiť budúce využitie územia určeného na výstavbu PVE Ipeľ. Z toho zákonite\nvyplýva záver, že limitovanie stavebnej činnosti malo za cieľ minimalizovať náklady\nna možné vykupovanie, resp. vyvlastňovanie pozemkov pri prípadnej výstavbe\nenergetického diela. Prvé rozhodnutie o stavebnej uzávere z roku 1982 uvádzalo, že\nnesmie byť pripustená taká stavebná činnosť, „v dôsledku ktorej by došlo k vyššej\nkategorizácii pri ich oceňovaní“. To odrážalo vtedy platný princíp preferovania\n\n2\n\nsocialistického spoločenského vlastníctva pred ostatnými druhmi a formami\nvlastníctva.\nNové rozhodnutie o stavebnej uzávere už pochopiteľne tento dôvod explicitne\nneuvádza, neobsahuje však ani žiaden nový ani nijaký vecný dôvod stavebnej\nuzávery. Uvádza iba, že je „nevyhnutné limitovanie stavebnej činnosti tak, aby sa\nnemohlo sťažiť budúce využitie územia“.\nDôvodom stavebnej uzávery je teda ušetrenie prostriedkov navrhovateľa\nstavebnej uzávery (prípadne iného subjektu) pri budúcom vykupovaní, resp.\nvyvlastňovaní pozemkov. Tomuto subjektu sa takto vytvárajú veľmi výhodné\npredpoklady pre nadobudnutie nehnuteľností, a naopak vlastníctvo obce a\nobyvateľov je v záujme ušetrenia prostriedkov iného subjektu neobmedzované.\nDochádza teda k rozdielnej úrovni právnej ochrany dvoch vlastníkov, pričom jeden\nsubjekt je na úkor druhého zvýhodňovaný.\nPodľa názoru sťažovateľov rozhodnutie o stavebnej uzávere, vydané proti vôli\nvlastníkov, určuje vlastníkom v území stavebnej uzávery, aká stavebná činnosť je\numožnená. Tým limituje možnosti užívania predmetu vlastníctva. Obmedzuje tiež\nmožnosti jeho zveľaďovania a stanovuje vlastníkovi také podmienky pre využívanie\npredmetu vlastníctva, ktorým vlastníci v území bez stavebnej uzávery nepodliehajú,\nnapríklad obmedzenie účelu užívania pozemkov pre nové stavby, prístavby a\nnadstavby, ktoré nemusia splniť nekonkrétne a nikde právne nedefinované\npodmienky stanovené v napadnutom rozhodnutí (napr. „základná technická a\nobčianska vybavenosť pre zabezpečenie štandardných podmienok\n\nv obciach“.).\n\nSprávny orgán má týmto prakticky neobmedzenú právomoc pri rozhodovaní o tom,\naká činnosť tieto podmienky spĺňa a aká už nie.\nPodľa nich zasiahlo do samotnej podstaty vlastníckeho práva. Hodnota\npredmetu vlastníctva v území stavebnej uzávery je vzhľadom na obmedzenia\nbezpochyby znížená v porovnaní s tým istým územím bez stavebnej uzávery.\n\n3\n\nAdministratívne\n\nrozhodnutie\n\nteda\n\nspôsobuje\n\nznižovanie\n\nhodnoty\n\npredmetu\n\nvlastníctva.\nOkrem toho výrazne obmedzilo právo vlastníka disponovať s pozemkom. Je\nnepochybné, že ak by chcel vlastník pozemku v území stavebnej uzávery svoj\npozemok alebo stavbu predať, bude vzhľadom na existenciu stavebnej uzávery v\nprávnej pozícii neporovnateľne horšej, ako vlastník nehnuteľnosti v území bez\nstavebnej uzávery. V konečnom dôsledku možnosť, že by si kupujúci kúpil\nnehnuteľnosť v území stavebnej uzávery, je vzhľadom na obmedzenie možností\nvlastníka nehnuteľnosti v takomto území minimálna.\nSťažovatelia ďalej uviedli, že rozhodnutie o stavebnej uzávere ponecháva\nmožnosť disponovať s predmetom vlastníctva iba teoreticky. Skutočným dôsledkom\nrozhodnutia je také drastické obmedzenie tohto práva, že realizácia rozhodnutia\nfakticky vylučuje jeden z hlavných atribútov vlastníckeho práva - ius disponendi.\n(V konečnom dôsledku táto situácia smeruje k tomu, že dispozičné právo vlastníka\nmôže byť realizované jedine vo vzťahu k subjektu vykupujúcemu nehnuteľnosti pre\nuvažovanú výstavbu, a to so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami, napr. pre\nurčenie ceny nehnuteľností.)\nÚstava Slovenskej republiky zaručuje všetkým vlastníkom rovnaký obsah ich\nvlastníckeho práva a rovnakú ochranu tohto práva. Táto ochrana nie je formálna a\nzahŕňa ochranu reálneho výkonu vlastníckeho práva so všetkými atribútmi obsahu\ntohto práva. Ak je nevyhnutné výkon vlastníckeho práva určitého vlastníka\nobmedziť, stanovuje Ústava Slovenskej republiky podmienky, pri dodržaní ktorých je\ntoto obmedzenie možné.\nVychádzajúc z čl. 20 ods. 4 ústavy nútené obmedzenie vlastníckeho práva je\nmožné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za\nprimeranú náhradu. Tieto podmienky musia byť dodržané súčasne.\n\n4\n\nV prípade rozhodnutia o stavebnej uzávere v obci Ďubákovo nie sú tieto\npodmienky podľa sťažovateľov splnené:\n1. Stavebná uzávera nebola vydaná vo verejnom záujme. Ušetrenie\nprostriedkov investora, navyše na realizáciu zatiaľ iba „uvažovanej“ stavby PVE,\nnemožno považovať za verejný záujem. Uvažovaná výstavba PVE Ipeľ nie je jasne\nzahrnutá ako verejnoprospešná v žiadnom právne relevantnom dokumente, termín\nvýstavby nikto nepozná ani približne. (Dôvodová správa k Aktualizácii energetickej\nkoncepcie do roku 2005 s výhľadom do roku 2010 /na ktorú sa mimochodom\nodvoláva aj napadnuté rozhodnutie/ na str. 12 uvádza, že „... realizácia PVE Ipeľ\nbude závislá na preukázaní ekonomickej efektívnosti v porovnaní s alternatívnym\nzabezpečením pohotového výkonu v plynových zdrojoch ...“).\n2. V danom prípade nejde o nevyhnutný rozsah obmedzenia:\na) Fakt, že v súčasnosti nikto nevie ani približne určiť, dokedy by mali byť\npráva obce a obyvateľov obmedzované, je vzhľadom na všetky vyjadrenia\nnavrhovateľa stavebnej uzávery a orgánov štátnej správy zrejmý a nepochybný. Tieto\nvyjadrenia sú rozporuplné, neurčité a prípadné odhady nie sú ničím podložené.\nObmedzovanie obce a obyvateľov na neurčito dlhú dobu (a teda možno aj\nzbytočne, pretože v takejto situácii nie je vôbec jasné, či k výstavbe dôjde) možno len\nťažko považovať za „nevyhnutný rozsah“ ich obmedzovania.\nb) Okrem toho platí už uvedené, že využívanie práv obce a obyvateľov v\ndanom prípade aj tak nemôže reálne „sťažiť alebo znemožniť budúce využitie\núzemia“ (pravda ak za také „sťaženie“ nebudeme považovať dôsledné uplatnenie\nústavného princípu rovnosti obsahu a právnej ochrany vlastníckeho práva), a preto v\nsúčasnosti nie je odôvodnené žiadne obmedzenie vlastníckych práv obce a\nobyvateľov. Keďže toto obmedzenie nie je potrebné, nemožno uvažovať ani o\nprimeranom rozsahu pre toto obmedzenie.\n3. Žiadna náhrada nebola a nie je poskytovaná.\n\n5\n\nZ uvedeného je zrejmé, že podmienky stanovené Ústavou Slovenskej\nrepubliky pre obmedzenie vlastníckych práv n i e s ú splnené.\nSťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní ich ústavnej\nsťažnosti ju prijal na ďalšie konanie a po vykonanom dokazovaní rozhodol nálezom\ntohto znenia:\n„Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Poltár č. 50/96-Vg z\n21. mája 1996 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na vlastníctvo\nupravené v čl. 20 Ústavy SR.\nRozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia č. 50/96-Vg zo dňa\n21. mája 1996 sa zrušuje.“.\nÚstavný súd po predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti na neverejnom\nzasadnutí senátu konanom 23. októbra 1996 po zistení, že spĺňa procesné podmienky\nju podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o\norganizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa tento zákon, prijal na ďalšie konanie.\nOkresný úrad Poltár (v dôsledku prechodu pôsobnosti Obvodného úradu\nživotného prostredia v Poltári podľa zákona NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii\nmiestnej štátnej správy), na základe výzvy ústavného súdu podal k niektorým bodom\nústavnej sťažnosti písomné vyjadrenie 25. septembra 1996 č. 96/0009-Sekr. Okrem\niného v ňom uviedol, že ObÚŽP Poltár v rozhodovaní o podnete obce Ďubákovo na\nzmenu územného rozhodnutia a zrušenie stavebnej uzávery, vydanej ONV Lučenec,\nodborom ÚP, vychádzal najmä z ustanovení § 34 ods. 1 a § 41 stavebného zákona č.\n50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, § 12 vyhl. 85/1976 Zb. o podrobnejšej\núprave územného konania a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a\npísomných stanovísk predložených na ústnom konaní o zmene územného\nrozhodnutia. Poznamenal, že za činnosti ObÚŽP Poltár nedošlo ani v jednom prípade\n\n6\n\nk zamietnutiu žiadosti o vydanie stavebného povolenia či územného rozhodnutia. V\nsúčasnosti sa realizuje v investorstve obce Ďubákovo výstavba verejného vodovodu.\nV praxi to znamená, že v zmysle ustanovenia § 41 ods. 4 stavebného zákona č.\n50/1976 Zb. v znení jeho neskorších noviel (toto ustanovenie je uvedené i vo\nvýrokovej časti rozhodnutia ObÚŽP Poltár č. 50/96-Vg) je možné povoliť po dohode\ns dotknutými orgánmi štátnej správy výnimku zo stavebného obmedzenia.\nCieľom vydaného rozhodnutia o stavebnej uzávere je vymedzenie územia, v\nktorom sa trvale alebo dočasne zakazuje alebo obmedzuje stavebná činnosť, najmä\npokiaľ by mohla sťažiť alebo znemožniť budúce využitie územia alebo jeho\norganizáciu podľa pripravovanej územnoplánovacej dokumentácie (§ 12 ods. 1 vyhl.\nč. 85/1976 Zb.). Obmedzenie vlastníka disponovať s pozemkom je rozhodnutím o\nstavebnej uzávere primerané a to len pre oblasť nadštandardnej činnosti. Ostatné\ndisponibility vlastníkov pozemkov nie sú uvedeným rozhodnutím dotknuté. Záverom\nuviedol, že súhlasí s možnosťou upustenia od pojednávania, pokiaľ k tomu\nústavný súd dospeje.\nPrípisom z 15. januára 1997\n\nsa právny zástupca sťažovateľov JUDr. Ján\n\nHrubala vyjadril k stanovisku Okresného úradu Poltár z 25. septembra 1996.\nPoukázal v ňom na § 12 ods. 5 písm. c) zákona č. 317/1992 Zb. o dani z\nnehnuteľnosti, ktorý výslovne hovorí o stavbách, ktorých využitie je (zákonite)\nobmedzené z dôvodu stavebnej uzávery. Okrem toho i príloha č. 7 vyhl. č. 465/1991\nZb. o oceňovaní pozemkov\n\nsa týka obmedzenia užívania pozemkov z dôvodov\n\nstavebnej uzávery a následnom znížení ich ceny o 5 %. Tieto príklady podľa neho\ndokazujú, že stavebná uzávera je obmedzením vlastníckeho práva, v dôsledku\nktorého klesá cena nehnuteľnosti a negatívne zasahuje najmä ius utendi a ius\ndisponendi vlastníka. Ďalej uviedol, že nikde nie je uvedené, čo je štandardná a čo\nnadštandardná stavebná činnosť. Ani nadštandardná stavebná činnosť nemôže sťažiť\nani znemožniť využitie územia na postavenie PVE Ipeľ. Keďže odporca\nnespochybňuje obmedzenie vlastníka, iba ho považuje za primerané, musí\nrozhodnutie o stavebnej uzávere splniť podmienky pre obmedzenie vlastníckeho\npráva stanovené v čl. 20 ods. 4 ústavy, t.j. nevyhnutná miera, vo verejnom záujme,\n\n7\n\nna základe zákona a za primeranú náhradu. Ďalej uviedol, že žiadosti o vydanie\nstavebného povolenia v obci Ďubákovo neboli podané práve z dôvodov stavebnej\nuzávery pre nezáujem investorov, preto ani nemohli byť zamietnuté. Poukázal i na\ndiskutovaný pojem verejného záujmu, ktorý je uvádzaný napr. v § 4 ods. 3 zák. č.\n287/1994 Z. z. o ochrane prírody, v § 5 písm. b) vyhl. č. 87/1996 Z. z., ktorou sa\nvykonáva zákon o cenách, v § 30 zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach, a je vždy\ndefinovaný cez oblasť spoločenských vzťahov, ktorých sa týka a u ktorých je\nspomenutý. V súvislosti s tým poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské\npráva vo veci Sporrong a Lönroth v. Švédske kráľovstvo, 1982, séria A, č. 52, v\nktorom je uvedené, že v záujme pokojného užívania majetku musí byť zachovaná\nurčitá rovnováha medzi požiadavkami verejného záujmu komunity a požiadavkami\nna ochranu práv jednotlivca. Táto rovnováha nie je dosiahnutá, ak zainteresovaná\nosoba musí niesť individuálne a neprimerané bremeno.\nÚstavný súd listom z 12. februára 1997 požiadal ministra hospodárstva\nSlovenskej republiky na základe § 31 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o zabezpečenie\nspracovania a predloženia kvalifikovaného a objektívneho stanoviska ním riadeného\nrezortu k obsahu predloženej ústavnej sťažnosti.\nDňa 17. marca 1997 bola ústavnému súdu daná na vedomie kópia listu\nministra hospodárstva Slovenskej republiky, ktorým tento svojvoľne a bez\nakéhokoľvek opodstatnenia odstúpil výzvu ústavného súdu z 12. februára 1997\nministrovi životného prostredia, pretože podľa jeho názoru „po vecnej aj formálnej\nstránke patrí uvedený podnet do pôsobnosti Vami riadeného rezortu, t. j. Ministerstva\nŽP SR“. I napriek tomuto konštatovaniu však v jeho prílohe zaslal „substanovisko“\nMinisterstva\n\nhospodárstva\n\nSR\n\nk\n\npredmetnej\n\nzáležitosti.\n\nZ\n\nobsahu\n\ntohto\n\n„substanoviska“ vo veci ústavnej sťažnosti obce a obyvateľov Ďubákova vyplynulo,\nže prečerpávacie vodné elektrárne budú plniť v elektrizačnej sústave SR (najmä po\njej pripojení na západoeurópsku sústavu UCPTE) významnú úlohu predovšetkým v\noblasti udržiavania vysokej kvality vyrobenej elektrickej energie a zabezpečenia\nnevyhnutnej regulácie sústavy. Preto s výstavbou PVE Ipeľ uvažuje aj Energetická\nkoncepcia pre SR do r. 2005, ktorú schválila vláda SR svojím uznesením č. 562/93.\n\n8\n\nTáto koncepcia tiež predpokladá zvýšenie využitia hydroenergetického potenciálu\nSR.\nLokalita na rieke Ipeľ v blízkosti obce Ďubákovo je jedinou perspektívnou\nlokalitou pre výstavbu PVE s celotýždenným cyklom na Slovensku, ktorá v podstate\nnemá alternatívne riešenie, pretože iné skúmané lokality nevyhovujú alebo po\nstránke geologickej alebo z hľadiska minimalizácie zásahu do životného prostredia.\nPodľa vyjadrenia ministerstva hospodárstva na zámere výstavby PVE Ipeľ sa\nneustále pracuje a je predovšetkým otázkou zlepšenia „dôchodkovej“ situácie\nSlovenských elektrární, a. s., ktoré sú poverené zabezpečovaním dispečerského\nriadenia elektrizačnej sústavy SR, kedy sa začne s realizáciou tohto vodného diela.\nNakoľko si výstavba PVE Ipeľ vyžaduje presídlenie obce do novej lokality, ktorá je\nuž alternatívne vybratá, sú samozrejme tieto vyvolané náklady zarátané do rozpočtu\nstavby.\nStanovisko k ústavnej sťažnosti z 10. apríla 1997 predložilo ústavnému súdu aj\nMinisterstvo životného prostredia Slovenskej republiky.\nUviedlo v ňom, že napadnuté rozhodnutie o stavebnej uzávere, vymedzenej\nzáujmovým územím uvažovanej „Prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ“, bolo\nstavebným úradom vydané v intenciách príslušných právnych predpisov. S výstavbou\nPVE Ipeľ uvažuje Energetická koncepcia pre SR do r. 2005, ktorú schválila vláda SR\nsvojím uznesením č. 562/93. Tento zámer je premietnutý aj v územných a\nhospodárskych zásadách pre územný plán veľkého územného celku okresov Lučenec\na Poltár, ktoré schválila vláda SR uznesením vlády SR č. 150 z 25. februára 1997. So\nzreteľom na prebiehajúcu prípravu územnoplánovacej dokumentácie - územného\nplánu veľkého územného celku riešiaceho územia okresov Lučenec a Poltár, možno\nobmedzenie stavebnej činnosti na tomto území považovať za odôvodnené v záujme\ntoho, aby sa nesťažilo alebo neznemožnilo budúce využitie tohto územia.\n\n9\n\nPrípadné určité obmedzenie výkonu vlastníckych práv s týmto súvisiace\nvyplýva zo stavebného zákona ako osobitného právneho predpisu, pričom v\nnapadnutom rozhodnutí sa v súlade s ust. § 41 ods. 4 stavebného zákona pripúšťa aj\nudelenie výnimky zo stavebnej uzávery. Jej udelenie vyhodnotí stavebný úrad na\nzáklade žiadosti v každom individuálnom prípade osobitne.\nNa výzvu ústavného súdu predložil 27. februára 1997 svoje stanovisko k\nústavnej sťažnosti aj navrhovateľ stavebnej uzávery, ktorým boli Slovenské\nelektrárne, a. s. Bratislava.\nV stanovisku okrem iného uviedol, že PVE Ipeľ po uvedení do prevádzky\nbude plniť „špeciálne účely“ vyplývajúce z globálnych úloh „Elektrizačnej sústavy\nSR“ po pripojení na západoeurópsky systém združený v UCPTE. S ohľadom na\nuvedené požiadavky je pre výstavbu PVE Ipeľ perspektívne vhodná jedine tá\nlokalita, pre ktorú bola v roku 1982 vyhlásená stavebná uzávera.\nVšetky predtým skúmané lokality PVE Ipeľ boli opustené pre nevýhodné\ngeologické, ekologické a iné podmienky. Predmetná investícia je vo vysokom štádiu\npripravenosti. Doteraz bolo do prípravy vložených vyše 60 mil. Sk (geologický\nprieskum, štúdie, atď.) a na príprave sa naďalej sústavne pokračuje. Stavba je\nzakomponovaná v územnoplánovacej dokumentácii veľkého územného celku okresu\nLučenec.\nV roku 1982, kedy bol ukončený proces výberu lokality pre výstavbu PVE\nIpeľ s požadovanými parametrami, využil investor SEP š. p. (právny predchodca\nSlovenských elektrární, a. s.) zákonnú možnosť ochrany tohto územia pre predmetnú\nvýstavbu formou stavebnej uzávery, podľa § 41 stavebného zákona. Toto opatrenie\nbolo a je nevyhnutné hlavne z titulu ochrany plánovanej investície pred zvyšovaním\nnákladov.\n\n10\n\nSlovenské elektrárne, a. s. Bratislava, v stanovisku ďalej uviedli, že\nnepopierajú určitý rozsah poškodenia plynúceho z neistoty a neurčitého „časového\nhorizontu výstavby PVE Ipeľ“.\nV závere stanoviska vyslovili názor o tom, že napadnutým rozhodnutím\nObvodného úradu životného prostredia v Poltári z 21. mája 1996 nedošlo k porušeniu\nnamietaného ustanovenia ústavy.\nListom z 2. mája 1997 Slovenské elektrárne, a. s. Bratislava, oznámili\nústavnému súdu, že majú právny záujem o výsledok konania vo veci ústavnej\nsťažnosti obce Ďubákovo a jej obyvateľov, a preto žiadali o priznanie postavenia\nvedľajšieho účastníka. Ústavný súd im toto postavenie priznal podľa § 51 ods. 2\nzákona č. 38/1993 Z. z.\nS ohľadom na potrebu zistenia skutočného stavu obce Ďubákovo, stavu\nobytných a iných nehnuteľností, komunikácií, ako aj celkovej vybavenosti tejto obce,\nvykonali členovia senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky 29. októbra 1997\ninformatívny pohovor so starostkou obce a niektorými jej poslancami a obyvateľmi,\nspojený s obhliadkou obce.\nÚstavný súd podľa § 31 zákona č. 38/1993 Z. z. vykonal dôkazy potrebné na\nzistenie skutočného stavu veci a získanie podkladov pre svoje rozhodnutie.\nPretože navrhovateľ trval na verejnom ústnom pojednávaní, toto sa\nuskutočnilo 21. novembra 1997. Na ňom ústavný súd vypočul zástupcov účastníkov\nkonania, ako aj zástupcu vedľajšieho účastníka konania. Títo vo svojich vystúpeniach\nzotrvali na svojich pôvodných návrhoch nachádzajúcich sa v ich písomných\nstanoviskách. Ústne pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozhodnutia. Stalo sa\ntak na verejnom pojednávaní konanom 2. decembra 1997.\n\nII.\n\n11\n\nSťažovateľ v ústavnej sťažnosti napadol územné rozhodnutie č. 50/96-Vg z\n21. mája 1996 vydané bývalým Obvodným úradom životného prostredia v Poltári,\nktorým bola vyhlásená stavebná uzávera na záujmové územie pre výstavbu PVE\nIpeľ. Vychádzal pritom z tvrdenia, že jeho účinkami, po nadobudnutí právoplatnosti\n13. júna 1996, došlo k porušeniu základného práva upraveného v čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky. Preto i petit ústavnej sťažnosti smeroval na vyslovenie\nporušenia tohto základného práva.\nJe nepochybné, že stavebná uzávera, ako výsledok územného konania, môže\nbyť právne relevantným spôsobom vyhlásená len vtedy, ak sú splnené všetky\nnáležitosti ustanovené zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nkonaní (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976\nZb.“ alebo „stavebný zákon“). Ústavný súd pri posudzovaní námietok sťažovateľa\npreto za východiskovú a rozhodujúcu považoval práve túto okolnosť a to za účelom\nzistenia, či z hľadiska procesnoprávneho, ako i hmotnoprávneho bolo vydané\nspôsobom záväzne upraveným v prvej časti citovaného zákona a na základe toho\nrozhodnúť, či jeho účinky mohli viesť k porušeniu namietaného základného práva\nsťažovateľa.\nPodľa § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. podkladom pre vydanie územného\nrozhodnutia sú územné plány a územné projekty. Ak pre územie nebol vypracovaný\núzemný plán alebo územný projekt, obstará stavebný úrad iné podklady v rozsahu\nnevyhnutnom pre územné rozhodnutie, napr. územnú prognózu, územnoplánovacie\npodklady, resp. skutočnosti zistené vlastným prieskumom a pri miestnom\nvyšetrovaní. Podľa § 39 citovaného zákona v územnom rozhodnutí stavebný úrad\nvymedzí územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia\nzáujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania,\nvecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území. Rovnakú\npodmienku vzťahujúcu sa na vnútornú spojitosť a prepojenosť územnoplánovacej\ndokumentácie s územným rozhodovaním určuje aj § 29 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.,\npodľa ktorého schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu\n\n12\n\nzáväzným alebo smerným podkladom pre vypracovanie a schvaľovanie ďalších\nkategórií a stupňov územnoplánovacej dokumentácie, pre územné rozhodovanie a pre\nspracovanie dokumentácie stavieb.\nÚstavný súd z predmetného rozhodnutia (jeho úplného znenia z 21. mája\n1996), ako aj z ďalších predložených písomných podkladov a aj z obsahu vystúpení\nzástupcov účastníkov konania na ústnom pojednávaní 21. novembra 1997 zistil, že\nnielen v pôvodnom rozhodnutí o vyhlásení stavebnej uzávery z roku 1982, a v jeho\ndoplnku z 13. marca 1989, ale ani v jeho poslednej zmene z 21. mája 1996 stavebný\núrad nevychádzal z takých územnoplánovacích podkladov (územnoplánovacej\ndokumentácie), ako to jednoznačne vyplýva z citovaných ustanovení zákona č.\n50/1976 Zb. Úplné znenie územného rozhodnutia o vyhlásení stavebnej uzávery z 21.\nmája 1996 sa pri odôvodňovaní opodstatnenosti vyhlásenia stavebnej uzávery\nzáujmového územia v podstate opieralo iba o tvrdenie tohto znenia: „Chránená\nlokalita je uvedená v Aktualizovanej energetickej koncepcii SR do roku 2005. PVE\nIpeľ bude plniť doplnkové zariadenie pre JE Mochovce, o výstavbe ktorej už bolo\nrozhodnuté.“. Podobne ani iné písomné podklady a ani obsah vystúpení zástupcov\núčastníkov konania na ústnom pojednávaní 21. novembra 1997 nepotvrdili, že\núzemné rozhodnutie o vyhlásení stavebnej uzávery v záujmovom území bolo vydané\nna základe právne relevantných územnoplánovacích podkladov (územnoplánovacej\ndokumentácie).\nNeexistencia\n\nvzájomnej\n\na\n\nnevyhnutnej\n\nsúladnosti,\n\nprepojenosti\n\na\n\npodmienenosti medzi vydaným územným rozhodnutím o stavebnej uzávere a\npríslušnými územnoplánovacími podkladmi postupne od roku 1982, ale najmä od\nroku 1991 evidentne zapríčinila stav zreteľnej časovej a vecnej nekoordinovanosti\nmedzi záujmami, ktoré v roku 1982 boli dôvodom na vyhlásenie stavebnej uzávery\n(ochrana lokality PVE Ipeľ) a skutočnou realizáciou (výstavbou) energetického diela,\na tým aj využitím danej lokality na účel sledovaný stavebnou uzáverou. Zo žiadneho\npísomného podkladu vypracovaného príslušnými, príp. zainteresovanými štátnymi\norgánmi a investorskými subjektami, ale ani z obsahu vystúpení zástupcov\núčastníkov konania na ústnom pojednávaní nebolo možné vyvodiť hodnoverné a\n\n13\n\nrelevantné závery nielen o presnom, ale dokonca ani o približnom termíne začatia\nvýstavby PVE Ipeľ. Ku dňu ústneho pojednávania o ústavnej sťažnosti nebol\nústavnému súdu predložený žiadny schválený územnoplánovací podklad, z ktorého\nby vyplýval reálny, odôvodnený a akceptovateľný termín začatia výstavby PVE\nIpeľ. Súčasná nemožnosť určenia termínu začatia využívania lokality, pre ktorú bola\nvyhlásená stavebná uzávera, t. j. na výstavbu PVE Ipeľ, je však zrejmá aj z iných\npísomných podkladov. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na dokument\n„Aktualizácia energetickej koncepcie SR do roku 2005 s výhľadom do roku 2010“.\nPodľa neho, realizácia PVE Ipeľ bude závislá na preukázaní ekonomickej\nefektívnosti v porovnaní s alternatívnym zabezpečením pohotového výkonu v\nplynových zdrojoch. Podobne aj z vyjadrenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej\nrepubliky, odboru palív a energetiky č. 510/96 z 28. marca 1996 vyplýva, že o\npresnom termíne výstavby PVE Ipeľ „zatiaľ nie je možné rozhodnúť, ale vzhľadom\nna rozhodnutie o dostavbe JE Mochovce možno očakávať v blízkej budúcnosti\nrýchlejší vývoj“. Z vyjadrenia zástupcu Vodných elektrární Trenčín, o. z., na\nkontrolnom dni prípravy výstavby, ktorý sa uskutočnil v Málinci 29. novembra 1995\ntaktiež vyplynulo, že termín začatia výstavby bude známy nie skôr ako v roku 2005.\nNielen z týchto, ale aj z ďalších vyjadrení a stanovísk zainteresovaných štátnych\norgánov, ako aj investorských organizácii je nepochybné, že reálny termín začatia\nvýstavby uvedeného energetického diela (hoci od vyhlásenia stavebnej uzávery\nuplynulo 15 rokov) nie je zatiaľ ani približne známy. Opodstatnenosť vyslovenia\ntakéhoto tvrdenia je odôvodnená tým, že od konca roku 1982 až do ústneho\npojednávania o ústavnej sťažnosti investorské subjekty Slovenské elektrárne a. s.\nBratislava a Vodné elektrárne Trenčín, o. z. (na návrh ktorých bola vyhlásená\nstavebná uzávera v záujmovom území), okrem tohto návrhu nenavrhli začatie\nžiadneho iného konania smerujúceho ku výstavbe PVE Ipeľ (návrh na vydanie\núzemného rozhodnutia o umiestnení stavby a najmä vydanie stavebného povolenia).\nZo spisovej dokumentácie predloženej ústavnému súdu nepochybne vyplýva, že tieto\ninvestorské organizácie sa zatiaľ na základe príslušného právneho konania ani\nnepokúsili získať do vlastníctva záujmové územie pre výstavbu PVE Ipeľ (§ 58\nzákona č. 50/1976 Zb.). Ďalej je rovnako nepochybné, že zatiaľ nemajú k dispozícii\nani potrebnú dokumentáciu za účelom podania žiadosti o stavebné povolenie (§ 58 až\n\n14\n\n62 v spojení s § 39 zákona č. 50/1976 Zb.). Jednotlivé vyhlásenia, či stanoviská\ninvestorských organizácií týkajúce sa možného začiatku a nasledujúceho využitia\nzáujmového územia pre výstavbu PVE Ipeľ ústavný súd celkom oprávnene považuje\nvzhľadom na uvedenú neexistenciu väčšiny potrebných podkladov pre územné\nkonanie o umiestnení stavby a stavebné konanie skôr za perspektívne zámery, resp.\nvýhľadové aktivity, o ktorých však nie je známe, kedy a či vôbec budú aj konkrétne\nrealizované.\nTým sa podľa názoru ústavného súdu napadnuté územné rozhodnutie o\nvyhlásení stavebnej uzávery dostalo do nesúladu s § 40 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.\nPodľa tohto ustanovenia čas platnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere určí stavebný\núrad. Ak sa platnosť rozhodnutia nemôže vopred časovo obmedziť, rozhodne\nstavebný úrad o skončení jeho platnosti, ak zanikne účel, na ktorý bolo takéto\núzemné rozhodnutie vydané. I napriek tomu, že ani v období pred vydaním\nposledného rozhodnutia o zmene stavebnej uzávery č. 50/96-Vg z 21. mája 1996\nneboli stavebnému úradu predložené relevantné územnoplánovacie podklady, z\nktorých by vyplývala reálnosť a opodstatnenosť začatia výstavby PVE Ipeľ a tým aj\nopodstatnenosť trvania stavebnej uzávery (boli predložené iba rôzne nezáväzné a\nsvojím obsahom skôr iba výhľadové predstavy a zámery investora energetického\ndiela a Ministerstva hospodárstva SR, ktoré začatie jeho výstavby jednoznačne\nposúvajú do pomerne vzdialených a časovo iba fiktívne ohraničených horizontov,\nktoré sú naviac ešte podmieňované aj rôznymi, dosť neurčitými podmienkami).\nÚstavný súd v spojitosti s tým osobitne poukazuje na tvrdenie investora\nenergetického diela Slovenských elektrární, a. s. Bratislava, nachádzajúce sa v jeho\nstanovisku adresovaného Obvodnému úradu ŽP v Poltári z 10. apríla 1996, ktoré bolo\npodkladom pre zmenu územného rozhodnutia uskutočneného 21. mája 1996\n„navrhujeme preto predkladanie územného plánu obce na Slovenské elektrárne, a. s.,\nza účelom odsúhlasenia investícií zabezpečujúcich normálny chod obce“. Takýto\n„územný plán obce“, ale ani žiadny iný územnoplánovací dokument, nebol zatiaľ\npredložený a podľa vyjadrení zástupcov účastníkov konania ani ku dňu konania\nústneho pojednávania nebol vypracovaný.\n\n15\n\nSlovenské elektrárne, a. s. Bratislava ako vedľajší účastník konania,\ndodatočne, ako dôsledok priebehu ústneho pojednávania na ústavnom súde\n21. novembra 1997, predložili niektoré listiny za účelom upresnenia aktuálneho stavu\núzemnoplánovacej dokumentácie, týkajúcej sa územia, ktoré bolo vymedzené pre\numiestnenie a výstavbu PVE Ipeľ. Z predložených listín vyplýva, že na základe\nuznesenia vlády Slovenskej republiky č. 287/1995 vypracovalo Ministerstvo\nživotného prostredia Slovenskej republiky „územné a hospodárske zásady pre\nvypracovanie územného plánu veľkého územného celku okresov Lučenec a Poltár“.\nTieto zásady vláda Slovenskej republiky schválila 25. februára 1997, pričom súčasne\nuložila ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky „predložiť návrh\núzemného plánu veľkého územného celku okresov Lučenec a Poltár na rokovanie\nvlády do 31. marca 1998“. Z citovaných „zásad“, ako ústavný súd zistil, sa k\nzáujmovému územiu PVE Ipeľ vzťahuje iba jeden odsek tohto znenia: „vo\nvýhľadovom pláne rezortu ministerstva hospodárstva v nadväznosti na výstavbu JE\nMochovce sa v lokalite Ipeľ uvažuje s vybudovaním PVE s inštalovaným výkonom\n600 MW, s ročnou výrobou 900 000 MW s pripojením do sústavy ZVN-400 kV\ndistribučnej siete“.\nVychádzajúc zo spisových podkladov predložených ústavnému súdu vo veci\nústavnej sťažnosti obce a obyvateľov Ďubákova je nepochybné, že pri vydávaní\núzemného rozhodnutia o vyhlásení stavebnej uzávery pre záujmové územie PVE\nIpeľ v rokoch 1982, 1989 a 1996 orgán štátnej správy (stavebný úrad) nepostupoval v\nsúlade s náležitosťami ustanovenými v § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. K tomuto\nrozporu došlo tým, že vyhlásenie stavebnej uzávery na základe územného\nrozhodnutia\n(§ 32 písm. d zákona č. 50/1976 Zb.) sa neuskutočnilo na základe záväzných\npodkladov (územný plán alebo územný projekt), ktoré mal v zmysle § 37 ods. 1\ncitovaného zákona obstarať stavebný úrad. V prípade, ak takáto záväzná\núzemnoplánovacia dokumentácia v čase vydania územného rozhodnutia o vyhlásení\nstavebnej uzávery pre dané územie nebola spracovaná, stavebný úrad mal zaobstarať\núzemnoplánovacie podklady (urbanistická štúdia, územný generel a územnotechnické podklady) v rozsahu potrebnom pre riadne posúdenie návrhu na vyhlásenie\n\n16\n\nstavebnej uzávery, vrátane vlastného zisťovania a prieskumov. Vyhlásenie stavebnej\nuzávery (vrátane doplnku a zmeny pôvodného rozhodnutia) nebolo okrem toho ani v\nsúlade s podmienkami ustanovenými v § 39 zákona č. 50/1976 Zb., pretože logicky\nnemohol byť dosiahnutý najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania,\nvecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení na území.\nV danom prípade nemohlo preto právne akceptovateľným spôsobom dôjsť k\nvzniku účelu, na ktorý bolo územné rozhodnutie o stavebnej uzávere vydané, pretože\njeho realizácia zatiaľ nebola záväzným spôsobom ustanovená v súlade s cieľmi a\nzámermi územného plánovania a s ďalšími zákonnými podmienkami. Z toho logicky\nvyplýva, že stavebný úrad mal v konaní o jeho zmene v roku 1996 postupovať podľa\nuž citovaného § 40 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný úrad tieto skutočnosti\nnebral do úvahy pri svojom rozhodovaní o vyhlásení stavebnej uzávery (jej zmene),\nčo malo za následok ďalšie pokračovanie časovej neobmedzenosti vyhlásenej\nstavebnej uzávery, bez akejkoľvek reálnej možnosti (najmä obyvateľov obce\nĎubákovo) brániť sa primeranými právnymi prostriedkami proti takémuto stavu.\nÚstavný súd najmä v spojitosti s existenciou časovej neobmedzenosti stavebnej\nuzávery v zmysle rozhodnutia č. 50/96-Vg z 21. mája 1996, poukazuje na rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva v spore Sporrong a Lönroth v. Švédske\nkráľovstvo, 1982, séria A, č. 52. Súd konštatoval, že neúmerne dlhá doba, počas\nktorej sú vlastníci nehnuteľností, bez pozbavenia vlastníckeho práva, vystavení\nzásahom\n\nspôsobujúcim\n\nnarušovanie\n\npokojného\n\nužívania\n\nnehnuteľností,\n\nje\n\nneprípustným zasahovaním do základného práva pokojne užívať svoj majetok.\nNapadnuté rozhodnutie o vyhlásení stavebnej uzávery určuje, že v záujmovom\núzemí PVE Ipeľ je možno vykonávať len stavebnú činnosť\na) udržiavacie práce a zmeny existujúcich stavieb a stavebných zariadení tak,\naby tieto boli v dobrom stavebnom stave a mohli slúžiť svojmu účelu,\nb) nové stavby základnej technickej a občianskej vybavenosti pre\nzabezpečenie štandardných podmienok v obciach.\n\n17\n\nMožnosť udeľovania výnimiek zo stavebnej uzávery upravuje § 41 zákona č.\n50/1976 Zb., pričom rozhodnutie o povolení výnimky môže vydať stavebný úrad\nvyhlasujúci stavebnú uzáveru na základe prerokovania žiadosti s dotknutými orgánmi\nštátnej správy a Slovenskými elektrárňami, a. s. Bratislava ako navrhovateľom\nvyhlásenia stavebnej uzávery. Základné právo upravené v čl. 20 ods. 1 prvej vete nie\nje však iba formálnym právom, ale práve naopak, zaručuje možnosti reálneho výkonu\nvlastníckeho práva so všetkými jeho atribútmi. Napadnuté rozhodnutie vydané bez\nprávneho dôvodu ako dôsledok stavebnej uzávery nepriaznivo zasiahlo najmä do\npráva užívať a práva nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami. Existenciu\nnepriaznivých účinkov zabraňujúcich obyvateľom obce Ďubákovo pokojne užívať\nsvoj majetok, nepopierala ani sama investorská organizácia (Vodné elektrárne\nTrenčín o. z.), keď vo svojom stanovisku zn. 510 (Mi) z 10. apríla 1996 konštatovala,\nže „zdĺhavá príprava ako i odkladanie výstavby má negatívny vplyv na život a\nbudúcnosť dotknutého obyvateľstva hlavne obce Ďubákovo“. Podobné konštatovanie\nobmedzujúceho charakteru stavebnej uzávery sa nachádzalo aj v stanovisku\nSlovenských elektrární a. s. Bratislava z 27. februára 1997 k ústavnej sťažnosti obce\na obyvateľov Ďubákova: „napriek uvedenému sa občanom nedá uprieť poškodenie\nvyplývajúce z neistoty a neurčitého časového horizontu výstavby PVE Ipeľ. Dôveru\nobčanov sa naša akciová spoločnosť snaží získať pravdivými informáciami o stave\nprípravy PVE, spracovaním sociálnoekologických štúdií, variantnými návrhmi\npresídlenia a postupným riešením jednotlivých náhrad súvisiacich s presídlením a\nvysvetľovaním celospoločenskej potreby tejto investície“.\nSamotné rozhodnutie o stavebnej uzávere, teda aj jeho formulácia, nepochybne\npredstavuje porušenie základného práva upraveného v čl. 20 ods. 1 prvej vety ústavy,\nlebo pripúšťa len obmedzenú stavebnú činnosť na existujúcich stavbách, bez\nmožnosti výstavby nových stavieb, okrem základnej technickej a občianskej\nvybavenosti pre zabezpečenie štandardných podmienok v obci Ďubákovo, a to bez\nprávne relevantného dôvodu. Rozhodnutie o vyhlásení stavebnej uzávery, ktoré\nsťažovateľ v ústavnej sťažnosti navrhol zrušiť, nemožno považovať za legitímne,\npretože podkladom pre jeho vydanie neboli zákonom požadované náležitosti, a\nsúčasne neboli splnené zákonné podmienky. Preto ani právne následky, ktoré svojimi\n\n18\n\núčinkami od roku 1982 pre sťažovateľa vyvoláva (zasahovanie do vlastníckych práv\nobce a jej obyvateľov) nemožno hodnotiť inak, ako porušenie jeho základného práva\nupraveného v čl. 20 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky.\nNa základe predchádzajúceho konštatovania Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e :\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný\n\nprostriedok.\nV Košiciach 2. decembra 1997\n\nZa správnosť opísaného\n\nJUDr. Richard R a p a n t\n\ntextu:\n\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org."], "ustanovenia": ["čl. 127 ústavy platného do 31. 12. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 59, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367"}, {"guid": "ussr:c11ca159-80c0-48ab-94e5-516c1f0a66f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 6, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:c11ca159-80c0-48ab-94e5-516c1f0a66f9"}, {"guid": "ussr:4b6a777e-4fa3-4549-959e-29432d6fb220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/99 z 25. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-25", "citacie_n": 161, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1"}, {"guid": "657e228b-a19b-4f81-a37d-1ecc4c3f8099:e8ac1428-05e0-40b7-aed9-cf0a7be6643f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2013200177.1", "spisova_znacka": "2Sžo/55/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/55/2015 z 14. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2013200177.1"}, {"guid": "bd92fc0c-0c3e-4eb3-a1b1-dff77cb2a2ef:ed9df969-254c-4d11-a5d5-c2516c04df71", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4013200134.1", "spisova_znacka": "3Sžp/26/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/26/2013 z 3. 6. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4013200134.1"}, {"guid": "4ae349a9-1436-4990-bc67-c4600c259830:7414a552-b700-4314-8b84-7b887b8bc59e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011200948.1", "spisova_znacka": "6Sžp/3/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/3/2013 z 25. 9. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200948.1"}, {"guid": "db8c0734-95d4-49d7-a4c7-a702f5ab50f1:569acfd9-5993-4387-a8d5-971253edec4b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2013200177.6", "spisova_znacka": "20S/12/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/12/2013 z 15. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-09-15", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200177.6"}]}