{"guid": "ussr:692e8396-566f-4a75-8696-c9d8bafcb0f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/97 z 24. 4. 1998", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. apríla 1998, sp. zn. I. ÚS 59/97, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1998-04-24", "forma": "Nález", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "nazov": "čl. 13 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "nazov": "čl. 127 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/692e8396-566f-4a75-8696-c9d8bafcb0f6", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.1997.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.1997.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.1997.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 59/97\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu\nJUDr. Jána Klučku a sudcov JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Richarda Rapanta na\nverejnom zasadnutí senátu 21. apríla 1998 prerokoval ústavnú sťažnosť\n, bytom\n\n, zastúpenej JUDr. Alíz Bödökovou,\n\nadvokátkou, Eötvösa 7, Komárno, proti Okresnému úradu v Komárne vo veci\nporušenia základného práva upraveného v čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 13 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného úradu v Komárne, odboru\npozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. j. 9/88/97/3-F z 28.\njanuára 1997 a 24. apríla 1998 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20.\nmarca 1997 doručená ústavná sťažnosť\n\n, bytom\n\n, zastúpenej JUDr. Alíz Bödökovou, advokátkou, Komárno, Eötvösa 7\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), proti rozhodnutiu Okresného úradu v Komárne, odboru\npozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Navrhla, aby ju ústavný\nsúd po predbežnom prerokovaní prijal na ďalšie konanie, a ďalej aby vydal nález,\nktorým vysloví, že právoplatným rozhodnutím uvedeného orgánu štátnej správy z 28.\njanuára 1997 došlo k porušeniu jej základných práv upravených v čl. 12 ods. 1 a 2, v\nčl. 13 ods. 3 a v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\nSvoj návrh sťažovateľka odôvodnila tým, že ako závetná dedička uplatnila\nprávo na vydanie nehnuteľností podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych\nvzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku\n\nv znení neskorších\n\npredpisov v lehote podľa § 13 tohto zákona. Rozhodnutie Pozemkového úradu v\nKomárne č. j. 24/3424/92-R/96-G-500 z 20. februára 1996, ktoré jej nepriznalo\nvlastnícke právo v konaní o vydanie nehnuteľnosti, zrušil rozsudok Krajského súdu v\nBratislave č. Z-2-24 S 73/96-5 z 31. októbra 1996 a vrátil vec na ďalšie konanie\nsprávnemu orgánu s právnym názorom, že sťažovateľka, napriek záverom\npozemkového úradu, je oprávnenou osobou v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č.\n229/1991 Zb.\nSťažovateľke bolo 30. januára 1997 doručené rozhodnutie Okresného úradu v\nKomárne, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. j.\n9/88/97/3-F z 28. januára 1997, ktorým správne konanie v uvedenej veci prerušil\npodľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Prerušenie konania\nsprávny orgán odôvodnil tým, že „a) na základe § 11 ods. 1 zákona č. 229/91 Zb.\ndospel k záveru, že pozemky nemožno oprávnenej osobe vydať, pretože sú vo\nvlastníctve fyzických osôb a ďalej, že b) podľa zákona č. 180/95 Z. z. o niektorých\nopatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom bolo 1. 10. 1996 v k. ú. Bohatá\nzahájené konanie na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Až po\nukončení tohoto konania bude môcť okresný úrad posúdiť, ktoré pozemky môže\noprávnenej osobe vydať a za ktoré nehnuteľnosti si môže oprávnená osoba žiadať\nnáhradu.“.\n\n2\n\nPodľa poučenia uvedeného v rozhodnutí okresného úradu nemožno proti nemu\npodať opravný prostriedok, teda je konečné.\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci samej vydal nález, že\nprávoplatným rozhodnutím z 28. januára 1997 č. j. 9/88/97-3-F Okresného úradu v\nKomárne, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva došlo k\nporušeniu základného práva sťažovateľky, upraveného v čl. 12 ods. 1 a 2, v čl. 13\nods. 3 a v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej žiadala, aby ústavný súd\nzrušil právoplatné rozhodnutie z 28. januára 1997 č. j. 9/88/97/3-F Okresného úradu v\nKomárne, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a aby\nzaviazal Okresný úrad v Komárne, že je povinný nahradiť sťažovateľke trovy tohto\nkonania.\nĎalej uviedla, že rozhodnutie okresného úradu sa odvoláva na zákon\nč. 180/1995 Z. z., teda že po skončení obnovy evidencie pozemkov bude môcť\nposúdiť, ktoré pozemky bude môcť oprávnenej osobe vydať a za ktoré si môže žiadať\nnáhradu. Vyslovila ďalej názor, že zákon č. 229/1991 Zb. neobsahuje žiadne\nustanovenie o tom, že riadne a včas uplatnené práva oprávnených osôb sa majú\nobnovovať aj podľa iných, neskoršie vydať sa majúcich právnych predpisov.\nSamotný zákon č. 180/1995 Z. z. v § 11 ods. 8 ustanovuje, že návrh na vydanie\nrozhodnutia o vydržaní vlastníctva k pozemkom správny orgán zamietne, ak podľa\npísm. b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba, alebo\nak vlastnícke právo k pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu. Z\nodkazu č. 23 plynie priorita podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. Napokon sťažovateľka\npoukázala na čl. 47 ods. 3 ústavy, ktorý deklaruje, že všetci účastníci sú si v konaní\npodľa ods. 2 tohto článku rovní. Napadnutým rozhodnutím okresného úradu bolo,\npodľa jej názoru, porušené ústavné právo rovnosti sťažovateľky ako účastníčky\nsprávneho konania v porovnaní s ďalšími účastníkmi, a to použitím § 11 ods. 8\nzákona č. 180/1995 Z. z. Nevydaním meritórneho rozhodnutia v reštitučnej veci sa\nsťažovateľka v postavení oprávnenej osoby považuje za znevýhodnenú, nakoľko na\ndobu neurčitú, t. j. počas prerušenia správneho konania vyvolaného napadnutým\nrozhodnutím, je zbavená svojho zákonného práva mať obnovené vlastníctvo podľa\n\n3\n\nzákona č. 229/1991 Zb. Samotný zákon č. 180/1995 Z. z., podľa jej názoru, vylučuje\nkonanie podľa tohto zákona pred právoplatným skončením reštitučného konania\npodľa zákona č. 229/1991 Zb.\nOkresný úrad v Komárne, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného\nhospodárstva (v ďalšom len „okresný úrad“) na výzvu ústavného súdu prípisom z\n23. júna 1997 č. j. 88/97/8 sa vyjadril k návrhu sťažovateľky a uviedol, že jej ústavné\npráva rozhodnutím o prerušení konania vzhľadom na konanie o predbežnej otázke,\nneboli porušené. V ďalšom konaní o reštitučnom nároku sťažovateľky (po rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave Z-2-24 S 73/96-5, ktorým bolo zrušené rozhodnutie\nč. 24/3424/92-R/96-G500 z 20. februára 1996 bývalého Pozemkového úradu v\nKomárne o nepriznaní vlastníckeho práva) okresný úrad zistil, že pozemky boli\npridelené do vlastníctva fyzických osôb v rámci prídelového pokračovania a podľa\n§ 11 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. sa takéto pozemky nemôžu vydať do vlastníctva\nfyzickej osoby. V prílohe svojho vyjadrenia okresný úrad predložil platné výmery\no vlastníctve pôdy, ktoré získal z PD Bohatá. Ďalej uviedol, že po rokovaní s právnou\nzástupkyňou sťažovateľky v tejto veci jej bolo známe, že konfiškovaná pôda bola v\nďalšom období pridelená podľa prídelových plánov fyzickým osobám, pričom tieto\nneboli uvedené v spise v čase, keď právna zástupkyňa nahliadala do spisu. Tieto\nvýmery nie sú zapísané v katastri nehnuteľností na listoch vlastníctva v prospech\nprídelcov, pretože v archívoch sa nenašla grafická časť prídelového plánu a nie je ani\njasná poloha pridelených parciel.\nKeďže niektoré výmery o vlastníctve pôdy, podľa tvrdenia okresného úradu,\nnemajú všetky náležitosti (napr. chýbajúci podpis, pečiatka), nenachádzajú sa v spise,\nale len u prídelcov. Pri prideľovaní došlo aj k prideleniu niektorých parciel dvakrát,\nalebo k odňatiu výmerov a rôznym nezrovnalostiam v súvislosti s dvoma konečnými\nprídelovými plánmi. Preto je podľa okresného úradu potrebné komplexné riešenie\ncelého problému. Bude nutné prešetriť, koľko takých platných dokladov o\nvlastníctve existuje a kde sa nachádzajú pridelené parcely.\n\n4\n\nPodľa zákona č. 180/1995 Z. z. bolo 1. októbra 1996 v k. ú. Bohatá, podľa\ntvrdenia okresného úradu, „zahájené konanie na obnovu evidencie pozemkov\na právnych vzťahov k nim. Až po ukončení tohoto konania bude môcť okresný úrad\nposúdiť, ktoré pozemky môže oprávnenej osobe vydať, resp. priznať vlastnícke právo\nk nehnuteľnostiam a za ktoré nehnuteľnosti si môže oprávnená osoba žiadať\nnáhradu.“\nVzhľadom na uvedené konanie o predbežnej otázke okresný úrad konanie v\nreštitučnej veci\n\nprerušil. Len čo pominú prekážky, pre ktoré sa\n\nkonanie prerušilo, bude správny orgán v konaní pokračovať.\nNa ďalšiu výzvu ústavného súdu okresný úrad doplňujúcim vyjadrením\nz 5. augusta 1997 predložil oznámenie Okresného úradu v Komárne, odbor\nkatastrálny, z 3. októbra 1996 č. 425-208/1996 o začatí konania o obnove evidencie\nniektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v k. ú. Bohatá, o zriadení komisie\npodľa § 4 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. na obnovu evidencie pozemkov a právnych\nvzťahov k nim, pozvánku na zasadnutie zriadenej komisie na 3. októbra 1996, ako i\nvyjadrenie Krajského úradu, katastrálny odbor v Nitre, zo 4. augusta 1997. Podľa\ntohto vyjadrenia bol zmluvný termín na spracovanie registra obnovenej evidencie\npozemkov v k. ú. obce Bohatá pre firmu KAGEOD, Na Štepnici 5, Zvolen, ako\nzhotoviteľa diela, stanovený na marec 1997. Navrhovaným dodatkom č. 1, ktorý\npredložil zhotoviteľ, požadoval zmenu termínu ukončenia na apríl 1998. Dodatok ku\nzmluve o dielo č. 154/1996 bol schválený a podpísaný 24. marca 1997. Podľa\nzmeneného bodu III. pôvodnej zmluvy sa termín objednaného diela presunul na 31.\naugusta 1998. Okresný úrad ďalej predložil harmonogram konania o obnove\nevidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, schválený príslušnými\norgánmi v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. (príloha č. 3 k uzneseniu vlády\nSR z roku 1995).\nSťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne zaujala 9. júla 1997\nstanovisko k vyjadreniu okresného úradu. Uviedla v ňom, že zákonná prekážka podľa\n§ 11 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. právne relevantným spôsobom nebola\n\n5\n\npreukázaná, a preto nie je ani dôvod na prerušenie konania správneho orgánu. Podľa\njej názoru rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v rozpore s § 29 ods. 1 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní s použitím § 40 ods. 1 tohto zákona. Právoplatným\nrozhodnutím Krajského súdu v Bratislave o tom, že sťažovateľka je oprávnenou\nosobou pre účely reštitúcie podľa zákona č. 229/1991 Zb., je správny orgán viazaný\npodľa § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Rozhodnutie správneho orgánu o prerušení\nkonania, podľa sťažovateľky „formálne môže byť procesným rozhodnutím, avšak\nobsahove priamo porušuje a obmedzuje jej základné práva a slobody podľa čl. 12\nods. 1 a 2, čl. 13 ods. 2 a 3 ústavy. Samotný reštitučný nárok bol uplatnený 30.\ndecembra 1992 a pre sťažovateľku ... je podstatné a primárne mať prinavrátený\nmajetok bez meškania. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu tento reštitučný\nproces oddiaľuje na neurčito, predovšetkým však protiústavne.“.\nÚstavný súd na predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti 1. októbra 1997 tú\njej časť, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie základného práva upraveného v\nčl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon,\nodmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nPri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti posúdil ústavný súd jej\nobsahové a procesnoformálne náležitosti a zistil, že v časti namietajúcej porušenie\nzákladného práva upraveného v čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 13 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky nie sú dôvody pre jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného\nzákona, a preto rozhodol prijať ju na ďalšie konanie.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky listom z 31. októbra 1997 oznámila\nústavnému súdu, že „prosí o nariadenie ústneho pojednávania“ v konaní o jej ústavnej\nsťažnosti.\n\n6\n\nPretože sťažovateľka trvala na ústnom pojednávaní, bolo toto vytýčené na\n21. apríla 1998. Ústavný súd na ňom vypočul právnu zástupkyňu sťažovateľky. Tá\nvo svojom vystúpení v podstate zotrvala na pôvodnom návrhu, ako aj jeho dôvodoch,\ntak ako boli formulované v ústavnej sťažnosti zo 17. marca 1997. Okrem toho právna\nzástupkyňa na ústnom pojednávaní ústavnému súdu predložila ďalšie listinné dôkazy,\na to overenú kópiu oznámenia Štátneho okresného archívu v Komárne z 21. januára\n1997 a kópiu rozhodnutia konfiškačnej komisie v Starej Ďale číslo: 58/48-1946\nz 19. decembra 1946.\nOdporca, t. j. Okresný úrad v Komárne pred začatím ústneho pojednávania\ntelefonicky oznámil, že pre neočakávané ochorenie právnej zástupkyne\nsa ho nemôže zúčastniť. Ďalšej zástupkyni odporcu\npredseda senátu na ústnom pojednávani oznámil, že podľa § 21 ods. 3\nzákona č. 38/1993 Z. z. štátne orgány ako účastníkov konania pred ústavným súdom\nmôžu zastupovať iba zástupcovia, ktorí musia mať vysokoškolské právnické\nvzdelanie. S ohľadom na túto skutočnosť ústavný súd umožnil\npredniesť iba informatívne stanovisko odporcu k predmetu ústavnej sťažnosti a\npredložiť ďalšie listinné dôkazy. V spojitosti s tým zástupkyňa odporcu predložila na\nústnom pojednávaní ústavnému súdu oznámenie o začatí konania o obnove evidencie\nniektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim z 3. októbra 1996, zmluvu o dielo\nč. 154/1996 z 21. júna 1996 o vypracovaní a odovzdaní registra obnovenej evidencie\npozemkov v kat. území Bohatá a dodatok č. 1/1997 k zmluve o dielo č. 154/1996\nz 24. marca 1997 a harmonogram konania o obnove evidencie niektorých pozemkov\na právnych vzťahov v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z.\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným\nrozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy\na orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody\nobčanov, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\nÚstavný súd pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky v prijatej časti\nnamietajúcej porušenie základného práva upraveného v čl. 47 ods. 3 v spojení so\nzákladným právom upraveným v čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\npredovšetkým posúdil tvrdenia sťažovateľky, že rozhodnutie Okresného úradu\nv Komárne č. j. 9/88/97/3-F z 28. januára 1997, ktorým bolo prerušené správne\nkonanie v zmysle § 29 ods. 1 v spojení s § 40 zákona č. 71/1967 Zb. smerujúce k\nrozhodnutiu podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb., o vlastníctve k\nnehnuteľnostiam ako oprávnenej osoby podľa § 4 ods. 2 písm. a) tohto zákona, ako\nprocesné rozhodnutie, má povahu rozhodnutia o základnom práve alebo slobode\nsťažovateľky podľa čl. 127 ústavy.\nSťažovateľka právomoc ústavného súdu odôvodnila tvrdením, že rozhodnutie\nokresného úradu nemá povahu rozhodnutia o jej práve uplatnenom 30. decembra\n1992 na Pozemkovom úrade v Komárne podľa zákona č. 229/1991 Zb. Podľa § 248\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súdy totiž nepreskúmavajú rozhodnutia\nsprávnych\n\norgánov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti\n\nfyzickej alebo právnickej osoby, najmä všeobecne záväzné akty, rozhodnutia\norganizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich\nvydal.\nZo znenia ústavnej sťažnosti (str. 4 druhá veta zhora) a z vyjadrenia okresného\núradu vyplýva ako nesporné, že namietané rozhodnutie je procesným rozhodnutím.\nUstanovenie § 248 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vylučuje zo súdneho\npreskúmavania rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia\no práve alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby ako je vyššie\nuvedené. Ods. 2 písm e) citovaného ustanovenia ďalej výslovne uvádza, že súdy\nnepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej, procesnej a poriadkovej\npovahy včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách.\nZ uvedených skutočností, z ustanovení § 248 ods. 1 a ods. 2 písm. e)\nObčianskeho súdneho poriadku vyplýva jedoznačný záver, že namietané rozhodnutie\nOkresného úradu v Komárne č. j. 9/88/97/3-F z 28. januára 1997, ktorým bolo\n\n8\n\nprerušené konanie o vlastníctve k nehnuteľnostiam v zmysle zákona č. 229/1991 Zb.,\nje procesným rozhodnutím vydaným podľa § 29 v spojení s § 40 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní. Nie je teda ani rozhodnutím o práve alebo povinnosti\nsťažovateľky ako oprávnenej osoby v konaní podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb.\nNámietku sťažovateľky, že zákon č. 229/1991 Zb. „neobsahuje žiadne\nustanovenie o tom, že riadne a včas uplatnené práva oprávnených osôb sa majú\nobnovovať aj podľa iných neskoršie vydať sa majúcich právnych predpisov“\nnemožno považovať za dôvodnú. Vyvracia ju samotná skutočnosť, že po vydaní\nzákona č. 229/1991 Zb. boli vydané ďalšie zákony (ako napr. zákon č. 42/1992 Zb.,\nzákon č. 93/1992 Zb., zákon č. 186/1993 Z. z. a zákon č. 205/1996 Z. z.), ktorými boli\npriamo doplňované alebo menené príslušné ustanovenia zákona č. 229/1991 Zb.\nV nadväznosti na zákon č. 229/1991 Zb. (§ 19) boli vydané ďalšie zákony, ktoré na\ntento zákon nadväzujú, ako je zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde\na pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon č. 180/1995 Z. z.\no niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a zákon č.\n181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Samotný zákon č. 229/1991 Zb.\nexplicitne nevylúčil, aby jeho ustanovenia boli doplňované a menené ďalšími\nzákonmi, alebo aby boli prijímané iné zákony, ktoré upravujú otázky súvisiace s\nvlastníctvom pôdy podľa tohoto zákona. Napokon takéto ustanovenie zákona by\nzákonodarca mohol meniť alebo zrušiť, ak by to považoval za potrebné.\nĎalšia námietka sťažovateľky sa opierala o § 11 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z.\nz. a s poukazom na jeho odkaz č. 23 vyvodila prioritu konania podľa § 9 zákona\nč. 229/1991 Zb. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že\nustanovenie § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. upravuje podmienky postupu správneho\norgánu pri jeho rozhodovaní o potvrdení, že účastník konania nadobudol vlastníctvo\nk pozemku vydržaním. Teda aj ods. 8 tohto ustanovenia upravuje spôsob\nrozhodovania správneho orgánu (či účastník konania - navrhovateľ nadobudol\nvlastníctvo k pozemku vydržaním) podľa jeho písm. b) tak, že správny orgán návrh\nzamietne, ak si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba\n\n9\n\nalebo ak vlastnícke právo k pozemku je predmetom konania podľa osobitného\npredpisu - odkaz 23 pod čiarou uvádza „napríklad § 80 písm. c) Obč. súdneho\nporiadku, § 9 zákona č. 229/1991 Zb.“. Z uvedeného nemožno však vyvodiť záver o\npriorite konania podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. pred konaním o obnove evidencie\nniektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa prvej časti zákona č.\n180/1995 Z. z. Ustanovenie § 5 ods. 5 tohto zákona totiž ukladá, aby správny orgán\nvyzval nájomcov pozemkov alebo iné oprávnené osoby - odkaz 11 pod čiarou v tejto\nsúvislosti uvádza § 4 písm. c) zákona č. 266/1992 Zb. (t. j. údaje o právnych\nvzťahoch, vrátane údajov o vlastníkoch nehnuteľností a o iných osobách\noprávnených z právnych vzťahov, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s\nprávnymi vzťahmi), aby v určenej lehote poskytli údaje o pozemkoch v ich užívaní a\no právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vyporiadania právnych\nvzťahov k týmto pozemkom podľa osobitných predpisov. Je úplne logické ak\nustanovenie § 11 ods. 8 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z., ustanovuje, že správny\norgán zamietne návrh navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o nadobudnutí\nvlastníctva k pozemku vydržaním, ak vlastnícke právo je predmetom konania podľa\n§ 9 zákona č. 229/1991 Zb.\nOkresný úrad predložil ústavnému súdu fotokópiu Konečného prídelového\nplánu s rozvrhom prídelových cien a splátkovým\n\nplánom zo skonfiškovaných\n\npôdohospodárskych majetkov v kat. území obce Bohatá bývalých vlastníkov\npotvrdeného 31. mája 1954 a fotokópiu Konečného prídelového\nplánu tohto majetku z 8. augusta 1957, overenú Štátnym okresným archívom v\nKomárne 3. novembra 1995. Ďalej okresný úrad predložil 41 fotokópií „Výmeru o\nvlastníctve pôdy“, vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej\nreformy v Bratislave podľa § 1 ods. 1 nar. č. 104/1946 Sb. nar. SNR o vlastníctve\npôdy pridelenej podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb. n.\nSNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,\nMaďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Tieto doklady boli\nvydané 10. a 11. mája 1948,\n\na 21. apríla 1950. Okresný úrad ich získal z PD\n\nBohatá, kde podľa jeho údajov slúžili ako podklady pre vyplatenie nájmu z pôdy a v\nčase, keď právna zástupkyňa sťažovateľky nahliadala do spisu, sa v spise\n\n10\n\nnenachádzali. Uvedené výmery nie sú zapísané v katastri nehnuteľností na listoch\nvlastníctva v prospech prídelcov, pretože sa, podľa tvrdenia okresného úradu, nenašla\ngrafická časť prídelového plánu a nie je jasná poloha pridelených parciel. Preto bolo\nnutné začať konanie o obnove evidencie a právnych vzťahov k nim podľa zákona č.\n180/1995 Z. z. a až po ukončení tohto konania bude môcť okresný úrad posúdiť,\nktoré pozemky môže oprávnenej osobe vydať, resp. priznať vlastnícke právo k nim a\nza ktoré si bude môcť oprávnená osoba žiadať náhradu.\nZ uvedeného skutkového a právneho stavu možno vyvodiť záver, že námietka\nsťažovateľky o priorite postupu podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. pred postupom\npodľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. nie je vecne nijako preukázaná. Okresný úrad\npredloženými listinnými dôkazmi totiž preukázal, že v konaní podľa zákona\nč. 180/1995 Z. z. majú prídelci preukázať nadobudnutie vlastníctva k prídelom\npoľnohospodárskych nehnuteľností získaných konfiškáciou podľa nariadenia SNR č.\n104/1946 Sb. n. SNR (nie vydržaním ako vyplýva z tvrdení sťažovateľky). Podľa § 1\nods. 2 nar. č. 104/1946 Sb. n. SNR výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou\ndokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti,\nna základe ktorej príslušný pozemnoknižný súd uskutoční záznam vlastníckeho práva\nv prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Zákon č. 90/1947\nZb. o vykonaní pozemnoknižného poriadku ohľadom konfiškovaného nepriateľského\nmajetku a o úprave niektorých právnych pomerov vzťahujúcich sa na pridelený\nmajetok ustanovil osobitné postupy pre vykonávanie pozemnoknižného poriadku. Na\nSlovensku jeho vykonávanie v zmysle § 3 ods. 1 tohto zákona u pôdohospodárskeho\nmajetku konfiškovaného podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946\nSb. n. SNR bolo zverené Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. V\nzmysle § 114 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (ktorý nadobudol účinnosť 1.\njanuára 1951) „V prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo\npriamo zo zákona, alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Ak ide o\nvec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej\nknihe, alebo sa na súde uloží listina.“.\n\n11\n\nVšetky uvedené skutočnosti preukazujú, že okresný úrad ako správny orgán\nkonajúci podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. o vlastníctve sťažovateľky ako\noprávnenej osoby na priznanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sa musel\nzaoberať v rámci tohto konania pred meritórnym rozhodnutím otázkou, t. j.\nvydaniu pozemkov nebránia zákonné prekážky\n\nči\n\npredpokladané v § 11 ods. 1\n\ncitovaného zákona, v danom prípade podľa jeho písm. a), t. j. že pozemok je vo\nvlastníctve fyzickej osoby, alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania,\ns výnimkou prípadov uvedených v § 8 citovaného zákona.\nÚstavný súd konštatuje, že nie je oprávnený posudzovať zákonnosť\nrozhodnutia proti ktorému bola ústavná sťažnosť podaná. Jeho úlohou je zistenie, či\nnapadnutým rozhodnutím nebolo porušené základné právo, v danom prípade to, ktoré\nje upravené v čl. 47 ods. 3 ústavy, čo v petite ústavnej sťažnosti sťažovateľka\nnamietala. V spojitosti s tým ústavný súd preto považoval za svoju úlohu zaoberať sa\nnie\n\nzákonnou\n\nprávnou\n\nargumentáciou,\n\nktorou\n\nsťažovateľka\n\nodôvodňovala\n\nopodstatnenosť svojej ústavnej sťažnosti, ale iba jej ústavnoprávnymi aspektami.\nTvrdenie sťažovateľky, že „nevydaním meritórneho rozhodnutia v reštitučnej\nveci sťažovateľky v postavení oprávnenej osoby je znevýhodnená, nakoľko na dobu\nneurčitú, t. j. počas prerušenia správneho konania vyvolaného napadnutým\nrozhodnutím je zbavená svojho zákonného práva mať obnovené vlastníctvo podľa\nzákona č. 229/1991 Zb.“ neznamená, že „právoplatné rozhodnutie okresného úradu,\nnapadnuté ústavnou sťažnosťou, vyvoláva priame porušenie základných ústavných\npráv vymenovaných v ústavnej sťažnosti“ ako tvrdí sťažovateľka. Ustanovenie čl.\n47 ods. 3 ústavy ustanovuje, že „všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní“.\nZ predložených listinných dôkazov ani z tvrdenia sťažovateľky, predneseného na\nústnom pojednávani, že napadnutým rozhodnutím správneho orgánu bolo porušené\njej základné právo rovnosti ako účastníčky správneho konania v porovnaní s ďalšími\núčastníkmi s použitím zákona č. 180/1995 Z. z. § 11 ods. 8, tvrdené porušenie\nzákladného práva nemožno zistiť. Odvolávka na § 11 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z. z.\nbola už predtým hodnotená ako nevecná a nepreukázaná. To sa vzťahuje i na\n\n12\n\ntvrdené porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 13 ods. 3 ústavy, ktoré\nokrem poukazu na zákon č. 180/1995 Z. z. ničím neodôvodnila, ani nepreukázala.\nV tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že ústavný princíp rovnosti\núčastníkov je v rovine správneho konania vymedzený v § 4 ods. 2 zákona č. 71/1967\nZb., podľa ktorého všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a\npovinnosti. V tomto ustanovení je vyjadrená ústavná zásada rovnosti všetkých\núčastníkov konania, ktorá má však konkrétny výraz predovšetkým v tých\nustanoveniach správneho poriadku, ktoré sa týkajú prejednávania a rozhodovania\nvecí, v ktorých je viacero účastníkov konania. Inak povedané, rovnosť účastníkov\nexistuje iba v konkrétnom správnom konaní, a preto ju nemožno chápať ako nejakú\nabstraktnú alebo iluzórnu rovnosť, bez vzťahu k iným účastníkom toho istého\nsprávneho konania.\nPodľa právneho názoru ústavného súdu nemožno považovať za porušenie\nzákladného práva rovnosti všetkých účastníkov konania upraveného v čl. 47 ods. 3\nústavy, ak súd, iný štátny orgán alebo orgán verejnej správy v súlade s podmienkami\nustanovenými zákonom (v konkrétnom prípade za účelom zistenia, či nie sú prekážky\nna vydanie pozemkov alebo ich častí predpokladané v § 11 ods. 1 zákona č. 229/1991\nZb.) preruší konanie do doby\n\nrozhodnutia o predbežnej otázke. Okolnosť, že k\n\ntakému prerušeniu konania dôjde, napr. v prípade, ak sa konanie o obnove evidencie\nniektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim uskutočňuje len v niektorých\nkatastrálnych územiach, nemožno považovať za porušenie základného práva rovnosti\núčastníkov konania v porovnaní s prípadmi, keď o vydaní pozemkov môže príslušný\norgán rozhodnúť na základe vierohodnej evidencie pozemkov o právnych vzťahoch k\nnim v inom katastrálnom území, v ktorom konanie o obnove evidencie pozemkov\na právnych vzťahov k nim nebolo vyhlásené. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní správnym orgánom medzi iným ukladá povinnosť použiť najvhodnejšie\nprostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci (§ 3 ods. 3). Rozhodnutie\nsprávnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 4\nprvá veta).\n\n13\n\nNa základe dôvodov nachádzajúcich sa v odôvodnení tohto rozhodnutia,\nÚstavný súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e :\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný\n\nprostriedok.\nV Košiciach 24. apríla 1998\n\nZa správnosť opísaného\n\nJUDr. Ján K l u č k a\n\ntextu:\n\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org."], "ustanovenia": ["čl. 127 ústavy platného do 31. 12. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}