{"guid": "ussr:4d16fe06-1aed-41ec-9dca-27a68598f706", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.53.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 53/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/97 z 27. 10. 1999", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. októbra 1999, sp. zn. I. ÚS 53/97, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.53.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1999-10-27", "forma": "Nález", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4d16fe06-1aed-41ec-9dca-27a68598f706", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.53.1997.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.53.1997.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.53.1997.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 53/97\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu\nJUDr. Tibora Šafárika a členov senátu JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Richarda\nRapanta prerokoval 27. októbra 1999 bez ústneho pojednávania prijatý podnet\nIstrochemu, a. s., Bratislava, Nobelova 34, zastúpeného JUDr. Petrom Arendackým,\nadvokátom, Bratislava, Legionárska 4, vo veci porušenia základného práva právnickej\nosoby na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods.\n1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a\nslobôd, postupom v konaní Mestského súdu v Bratislave (teraz Krajského súdu\nv Bratislave) vedenom pod sp. zn. 19 Cob 478/96 a jeho uznesením č. k. 19 Cob\n478/96-19 zo 17. októbra 1996 a takto\nrozhodol:\nPodnet\nz a m i e t a.\n\nakciovej\n\nspoločnosti\n\nIstrochem\n\nv Bratislave,\n\nNobelova\n\n34,\n\nOdôvodnenie:\nI.\nPodnetom doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej\nlen „ústavný súd“) domáhal sa Istrochem, a. s., Bratislava (ďalej len „navrhovateľ“)\nzačatia konania na tomto súde a vydania rozhodnutia o porušení jeho základného\npráva na súdnu ochranu. K porušeniu tohto práva malo dôjsť konaním Mestského súdu\nv Bratislave (teraz Krajského súdu v Bratislave; odporca), ktorý ako odvolací súd\nneprejednal jeho odvolanie v medziach odvolacieho návrhu, a preto žiadal uznesenie\nkrajského súdu č. k. 19 Cob 478/96-19 zo 17. októbra zrušiť.\nÚstavný súd podnet navrhovateľa po jeho predbežnom prerokovaní prijal na\nkonanie, lebo spĺňal náležitosti podnetu upravené v zákone Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o\nkonaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 38/1993 Z. z.“), tým začalo konanie vo veci samej.\nNavrhovateľ i odporca sa písomne vyjadrili, že na ústnom konaní o podnete\nnetrvajú. Keďže od ústneho pojednávania nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie\nveci, prejednal ústavný súd podnet navrhovateľa bez tohto pojednávania.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o podnete vychádzal zo skutkového stavu\nzisteného z obsahu podnetu, z vyjadrenia Krajského súdu v Bratislave, zo súdneho\nspisu sp. zn. 19 Cob 478/96 a z písomností predložených účastníkmi.\nNavrhovateľ porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu videl v tom,\nže odvolací súd sa nezaoberal všetkými jeho námietkami uvedenými v odvolaní proti\nuzneseniu Obvodného súdu Bratislava 3 č. k. Ro 61/96-10 zo 7. marca 1996, ktorým\nbola navrhovateľovi (v konaní pred všeobecným súdom žalovaný) uložená poplatková\npovinnosť za podanie odporu v obchodných veciach. V odvolaní sa domáhal, aby\nodvolací súd „preskúmal rozhodnutie z toho hľadiska, že podľa zákona sa súdne\npoplatky vyberajú iba za konanie a úkony súdov, čo odpor proti platobnému rozkazu\nnie je, a za konanie súdu na prvom stupni od jeho začiatku až do konca bol už súdny\npoplatok zaplatený“. Ďalej žiadal, aby odvolací súd preskúmal súlad odvolaním\nnapadnutého rozhodnutia s ustanoveniami o súdnych poplatkoch pojednávajúcimi o\n\n2\n\nvzniku poplatkovej povinnosti“. Žiadal tiež, aby odvolací súd „preskúmal\nprvostupňové rozhodnutie z toho hľadiska, že ukladá poplatkovú povinnosť niekomu,\nkoho zákon neuvádza ako poplatníka“.\nOdvolací súd sa v uznesení č. k. 19 Cob 478/96-19 zo 17. októbra 1996 podľa\ntvrdenia navrhovateľa „vysporiadal iba s otázkou vzniku poplatkovej povinnosti a\nvyriešil otázku, kto je v tomto prípade poplatníkom“. Bol toho názoru, že odvolací súd\n„nevenoval pozornosť očividne úmyselne“ rozporu prvostupňového rozhodnutia\ns ustanovením § 1 zákona o súdnych poplatkoch, pretože v opačnom prípade by mu\nbránilo vysloviť, že „poplatníkom je ten, kto takýto úkon robí, t. j. odporca, ktorý\npodáva odpor“. S ohľadom na uvedené navrhovateľ konštatoval, že ak odvolací súd\nneprejednal jeho vec v medziach, v ktorých sa ako odvolateľ domáhal preskúmania\nrozhodnutia, neposkytol tým jeho právu ochranu v takom rozsahu, v akom mu mala\nbyť poskytnutá podľa ustanovenia § 212 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“).\nNeposkytnutie právnej ochrany v rozsahu, v akom jej poskytnutie predpokladá\nzákon, videl navrhovateľ aj v nedostatku právomoci označeného súdu vo veci\nzaplatenia súdneho poplatku za odpor konať. V tomto smere uviedol, že ak krajský súd\n„vo svojom rozhodnutí vyslovil, že poplatníkom je ten, kto urobí poplatkový úkon,\nmal zo zákona prihliadnuť tiež na to, že podľa ust. § 12 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o\nsúdnych poplatkoch, nemá súd právomoc vo veci súdneho poplatku za odpor konať,\npretože nie je oprávnený urobiť (vykonať) poplatkový úkon, t. j. podať odpor proti\nplatobnému rozkazu, a ani takýto úkon neurobil, a že nedostatok právomoci je takým\nnedostatkom podmienky konania, ktorý bráni tomu, aby konanie prebehlo“.\nV postupe odvolacieho súdu navrhovateľ videl porušenie ustanovenia § 212\nods. 1 OSP a v súvislosti s porušením tohto zákonného ustanovenia aj porušenie jeho\nústavného práva na súdnu ochranu\n\nupravenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a tiež v čl. 36 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb.,\nktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“).\nV prejednávanej veci išlo teda o posúdenie, či konaním a rozhodnutím bývalého\nObvodného súdu Bratislava 3 vo veci vyrubenia súdneho poplatku za podanie odporu\nvedenej pod sp. zn. Ro 61/96 a najmä či konaním a rozhodnutím odvolacieho súdu,\n\n3\n\nt. j. Krajského súdu v Bratislave, proti označenému rozhodnutiu prvostupňového súdu\nna krajskom súde vedenom pod sp. zn. 19 Cob 478/96 bolo a či nebolo porušené\nustanovenie § 212 ods. 2 OSP, teda či v dôsledku porušenia zákona (OSP) došlo,\nprípadne nedošlo aj k porušeniu ústavného práva navrhovateľa na súdnu ochranu\npodľa ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy a rovnako aj čl. 36 ods. 1 Listiny.\nZ priloženého súdneho spisu ústavný súd zistil, že bývalý Obvodný súd\nBratislava 3 ako súd prvého stupňa uznesením č. k. Ro 61/96-10 zo 7. marca 1996\nvyzval žalovaného (Istrochem, a. s., Bratislava; v konaní pred ústavným súdom\nnavrhovateľ), aby v lehote 5 dní od doručenia uznesenia zaplatil v kolkoch súdny\npoplatok za odpor v sume 200,- Sk.\nProti uvedenému uzneseniu podal žalovaný (v konaní pred ústavným súdom\nnavrhovateľ) odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť v podstate z dôvodov, že\na) za poplatkový úkon nemožno považovať podanie odporu proti platobnému\nrozkazu,\nb) súdny poplatok zaplatený navrhovateľom bol zaplatený za celé konanie pred\nsúdom prvého stupňa, nemal byť preto zaplatený aj za podaný odpor,\nc) uznesenie je v rozpore s ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch upravujúcimi\nvznik poplatkovej povinnosti,\nd) poplatková povinnosť bola uložená subjektu, ktorý ju podľa zákona o súdnych\npoplatkoch nemá.\nNedostatok právomoci súdov na konanie a rozhodovanie o súdnych poplatkoch\nnavrhovateľ vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa nenamietal.\nMestský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č. k. 19 Cob 478/96 zo\n17. októbra 1996 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.\nV dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že podľa ustanovenia § 2 ods. 1\npísm. a) a § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení\nneskorších predpisov a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu tohto\nzákona (poznámka č. 7 k položke č. 1), poplatníkom je navrhovateľ poplatkového\núkonu. Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo\nžiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ\na dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona). Poplatková povinnosť za podaný\n\n4\n\nodpor vyplýva z poznámky č. 7 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov a\nz logického výkladu textu uvedených ustanovení vyplýva, že poplatková povinnosť\nvzniká vykonaním úkonu, ktorý podlieha poplatkovej povinnosti (podaním odporu), a\npoplatníkom je ten, kto takýto úkon robí, t. j. odporca (žalovaný), ktorý podáva odpor.\nÚstavný súd zistil, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie podané\nnebolo.\nKrajský súd v Bratislave vo svojom vyjadrení k podnetu navrhovateľa ďalej\nuviedol, že „vzhľadom na obsah odvolania proti uzneseniu bývalého Obvodného súdu\nBratislava 3 zo dňa 7. marca 1996 č. k. Ro 61/96-10 a obsah uznesenia bývalého\nMestského súdu v Bratislave zo dňa 17. októbra 1996 číslo konania 19 Cob 478/96-19\nnezhľadali sme žiadne porušenie ustanovenia § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku, nakoľko odvolací súd vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal\npreskúmania rozhodnutia, prejednal a s námietkami v odvolaní uvedenými sa\nvysporiadal“.\n\nĎalej konštatoval, že „ak mal navrhovateľ (v pôvodnom konaní\n\nodvolateľ) za to, že toto rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné\n(s ktorým tvrdením sa však nemožno stotožniť), išlo by o procesnú vadu vo vzťahu\nk rozhodnutiu súdu, nie vo vzťahu k účastníkom konania. Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia je napr. dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa\n§ 221 písm. c) OSP, ale nie je porušením práva na súdnu ochranu v zmysle § 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd, či porušením čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky“.\n\nK námietke\n\nnavrhovateľa\n\ntýkajúcej\n\nsa\n\nneoprávneného\n\nuloženia\n\npoplatkovej povinnosti za podaný odpor uviedol, že súhlasí s názorom vyjadreným\nv uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4 Obo 22/94 z 31.\njanuára 1994 uverejnenom v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk súdov\nSlovenskej republiky pod č. 97 roč. 1997 a v uznesení Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 18/95 z 11. apríla 1995, podľa ktorých povinnosť zaplatiť\nsúdny poplatok za odpor podaný proti platobnému rozkazu v obchodných veciach má\nten subjekt, ktorý odpor podal.\nKrajský súd ďalej uviedol, že ak sa navrhovateľ domnieval, že tento súd nemal\nprávomoc konať a rozhodovať vo veci súdneho poplatku za podanie odporu proti\n\n5\n\nplatobnému rozkazu v obchodných veciach, mal proti jeho uzneseniu podať dovolanie\npodľa § 237 písm. a) OSP.\nS ohľadom na uvedené dôvody navrhoval Krajský súd v Bratislave podnet\nIstrochemu, a. s., Bratislava ako nedôvodný zamietnuť.\nII.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu spočíva v prvom rade v oprávnení\nkaždého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola\nnamietanému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie\no súdnej ochrane vykonávajú (čl. 46 ústavy v spojitosti s čl. 51 ústavy). Základné\nprávo na súdnu ochranu účastníka konania nespočíva teda len v práve domáhať sa\nsúdnej ochrany; ale ju aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu,\ndostať. Procesnoprávny rámec konania všeobecných súdov je vymedzený najmä\nústavnoprocesnými princípmi riadneho a spravodlivého procesu upravenými v čl. 46\naž 50 ústavy. Tieto princípy sú obsahovo naplnené základnými právami účastníkov\nkonania a im zodpovedajúcimi povinnosťami súdov konajúcich o veci, ktoré upravuje\nzákon. Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom, je\nvyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1\nústavy. Z citovaného ustanovenia i z čl. 144 ústavy je zrejmé, že ochranu základným\nprávam (slobodám) poskytujú predovšetkým všeobecné súdy. Ústavný súd súdnu\nochranu v konaní o podnete poskytuje iba vtedy, ak porušenie procesných práv\núčastníkov konania chránených zákonmi (napr. Občianskym súdnym poriadkom,\nTrestným poriadkom) je súčasne aj porušením základného práva alebo slobody\nupravených ústavou (ústavným zákonom) alebo medzinárodnou zmluvou podľa čl. 11\nústavy.\nNavrhovateľ vo svojom podnete namietal, že Krajský súd v Bratislave\nuznesením č. k. 19 Cob 478/96-19 zo 17. októbra 1996 porušil jeho právo na súdnu\nochranu, pretože nepreskúmal odvolanie, ktoré podal proti uzneseniu Obvodného súdu\nBratislava 3 (teraz Okresného súdu Bratislava III - ďalej len toto označenie) č. k. Ro\n\n6\n\n61/96-10 zo 7. marca 1996 o uložení poplatkovej povinnosti za podaný odpor tak, ako\nto ustanovuje § 212 ods. 1 OSP, t. j. v medziach, v ktorých sa domáhal jeho\npreskúmania.\nVychádzajúc z obsahu citovaného ustanovenia OSP v spojení s § 205 ods. 1\nOSP medze prejednania odvolania, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania\nrozhodnutia, zvýrazňujú dispozičnú zásadu účastníkov konania. Týmto názorom súd\nnie je viazaný, iba ak ide o prípady uvedené v § 212 písm. a) až d) OSP. Odvolateľ je\npovinný v odvolaní uviesť odvolací návrh, ktorý kvalitatívne spočíva v tom, že v ňom\nuvedie, čoho sa odvolaním domáha. Môže to byť len zmena napadnutého rozhodnutia\nalebo jeho zrušenie.\nNavrhovateľ sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. Keďže odvolací\nsúd napadnuté rozhodnutie potvrdil, navrhovateľ nemal úspech v odvolacom konaní\na neúspech v konaní, nemožno považovať za porušenie jeho základného práva\nuvedeného v čl. 46 ods. 1 ústavy.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd podnet ako nedôvodný zamietol.\nV časti, ktorou sa domáhal navrhovateľ zrušenia rozhodnutia Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 19 Cob 478/96-19 zo 17. októbra 1996, ústavný súd podnet rovnako\nzamietol, pričom nepovažuje za účelné opätovne uvádzať svoje argumenty právneho\nzáveru týkajúceho sa riešenia problematiky návrhu na zrušenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Nedostatok svojej príslušnosti zrušovať rozhodnutia podrobne\nzdôvodnil ústavný súd vo viacerých rozhodnutiach, v ktorých bol navrhovateľ\núčastníkom konania a odporcom všeobecné súdy, preto poukazuje na svoje\nrozhodnutie sp. zn. I ÚS 51/97 z 3. marca 1999 s tým, že na právnych záveroch\nv tomto rozhodnutí uvedených v celom rozsahu trvá.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. októbra 1999\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ce844071-b991-4470-9c72-dae41da5696c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.51.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/97 z 3. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-03", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.51.1997.1"}, {"guid": "ussr:2aacadb6-a1c9-43a0-9f97-e1ec1fc60579", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.18.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 18/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/95 z 11. 4. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-04-11", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.18.1995.1"}], "citovane_v": []}