{"guid": "ussr:ce844071-b991-4470-9c72-dae41da5696c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.51.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/97 z 3. 3. 1999", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 3. marca 1999, sp. zn. I. ÚS 51/97, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.51.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1999-03-03", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "nazov": "čl. 13 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-1", "nazov": "čl. 4 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-4", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ce844071-b991-4470-9c72-dae41da5696c", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.51.1997.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.51.1997.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.51.1997.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 51/97\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu\n3. marca 1999 zloženom z predsedu JUDr. Tibora Šafárika a sudcov JUDr. Viery\nMrázovej a JUDr. Richarda Rapanta v konaní o prijatom podnete Istrochemu, a.s.,\nBratislava, Nobelova 34, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Arendackým,\nAdvokátska kancelária, Bratislava, Legionárska 4, vo veci porušenia jeho ústavného\npráva plniť len povinnosti uložené na základe zákona upraveného v čl. 13. ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a v čl. 4 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb.,\nktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd uložením poriadkovej pokuty\npodľa § 200i ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov\nuznesením Mestského súdu v Bratislave (teraz Krajského súdu v Bratislave) sp. zn.\n20 Cob 365/96 z 25. júla 1996 takto\nrozhodol:\n1. Mestský súd v Bratislave (teraz Krajský súd v Bratislave) uznesením sp. zn.\n20 Cob 365/96 z 25. júla 1996\n\np o r u š i l\n\nústavné právo Istrochemu, a.s.,\n\nBratislava, Nobelova 34, plniť len povinnosti uložené na základe zákona upravené\nv čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 4 ods. 1 ústavného zákona\nč. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd tým, že mu uložil\npovinnosť zaplatiť poriadkovú pokutu v konaní o obchodných veciach podľa § 200i\n\nObčianskeho súdneho poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 46/1994 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok.\n2. Vo zvyšnej časti podnetu\n\nn e v y h o v u j e.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nPodnetom doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach\n(ďalej len „ústavný súd“) domáhal sa Istrochem, a.s., Bratislava, Nobelova 34,\nzastúpený\n\nadvokátom\n\nJUDr.\n\nPetrom\n\nArendackým,\n\nAdvokátska\n\nkancelária,\n\nBratislava, Legionárska 4 (ďalej len „navrhovateľ“), začatia konania pred týmto\nsúdom. V podnete uviedol, že podľa jeho názoru bolo porušené jeho ústavné právo\nupravené v čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a tiež v čl.\n4 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv\na slobôd (ďalej len „Listina základných práv a slobôd“).\nK porušeniu tohto ústavného práva, ako vyplýva z petitu, došlo rozhodnutím\nMestského súdu v Bratislave (teraz Krajský súd v Bratislave - ďalej len toto\noznačenie), a to uznesením sp. zn. 20 Cob 365/96 z 25. júla 1996. Týmto rozhodnutím\nbolo zmenené uznesenie Obvodného súdu Bratislava III (teraz Okresný súd\nBratislava III - ďalej len toto označenie) sp. zn. Rob 1533/95 z 19. septembra 1995\ntak, že poriadková pokuta mu bola právoplatne uložená vo výške 5.000,- Sk (a nie vo\nvýške 10.000,- Sk, ako rozhodol prvostupňový súd). Podľa názoru navrhovateľa však\nodvolací súd rozhodoval o jej uložení „v čase, keď § 200i ods. 5 O.s.p. už nebol\nsúčasťou platného právneho poriadku Slovenskej republiky“. Žiadal vydať nález o\ntom, že „vyššie uvedeným rozhodnutím Mestského súdu v Bratislave bolo porušené\nprávo navrhovateľa zaručené v Čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky a v Čl. 4 Listiny\nzákladných práv a slobôd“ a „napadnuté rozhodnutie zrušiť“.\nÚstavný súd zistil, že podnet doručený navrhovateľom spĺňal všetky\nnáležitosti predpísané zákonom č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu\n\n2\n\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č.\n293/1995 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred\nním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z.z.) a prijal ho na\nkonanie.\nPodľa § 29 ods. 5 zákona č. 38/1993 Z.z. bol podnet odoslaný na vyjadrenie\nKrajskému súdu v Bratislave. Tento v ňom prostredníctvom svojej predsedníčky\nuviedol, že navrhovateľovi „treba dať za pravdu“, ak „namieta, že bývalý Mestský\nsúd v Bratislave rozhodoval o poriadkovej pokute v čase, keď ustanovenie § 200i\nods. 5 O.s.p. nebolo už súčasťou platného právneho poriadku“. Krajský súd v\nBratislave však súčasne poukázal na to, že „napriek osobitnému ustanoveniu § 200i\nods. 5 O.s.p. platnému v čase od 1. apríla 1994 do 30. novembra 1995 pokuta za\nnesplnenie povinnosti nestratila charakter pokuty poriadkovej, len rozšírila okruh\npovinností uložených účastníkom konania. Takto potom možno mať za to, že ak\nvýška poriadkovej pokuty neprekročila sumu stanovenú v § 53 ods. 1 O.s.p. (5.000,Sk), a ak ju môže podľa § 53 ods. 2 predseda senátu dodatočne odpustiť, možno\ndosiahnuť nápravu pred všeobecným súdom a porušenie práva by tým mohlo byť\nodstránené“. Z tohto dôvodu Krajský súd v Bratislave navrhol, aby ústavný súd\npodnet navrhovateľa zamietol. Na ústnom pojednávaní ústavného súdu v predmetnej\nveci netrval.\nV písomnom stanovisku navrhovateľ k vyjadreniu Krajského súdu v Bratislave\nuviedol, že s uspokojením prijal skutočnosť, že aj predsedníčka Krajského súdu\nv Bratislave posudzuje „inkriminované rozhodnutie ňou riadeného súdu ako\nnezákonné“. Nesúhlasil však s jej názorom, že „nápravu porušenia ústavného práva\nmožno dosiahnuť v konaní pred všeobecným súdom“, a ak, tak „iba v teoretickej\nrovine“, pretože „skúsenosti v predmetnej veci oprávňujú navrhovateľa vysloviť\ntvrdenie, že pred všeobecným súdom sa v tomto prípade nápravy nezákonného stavu\ndomôcť nemožno“. Argumentoval tým, že o odpustenie tejto poriadkovej pokuty\npožiadal Okresný súd Bratislava III listom z 10. októbra 1996 zn. OPS/3443/96\ns odôvodnením, že odvolací súd zmenil výšku poriadkovej pokuty uloženú v konaní\n\n3\n\no obchodných veciach podľa ustanovenia § 200i ods. 5 O.s.p. s výslovným\nodvolaním sa v uznesení na toto ustanovenie, hoci ono v čase rozhodnutia\nodvolacieho súdu nebolo už súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.\nOkresný súd Bratislava III na túto žiadosť navrhovateľa nereagoval, a to ani jej\nzamietnutím, ale vydal uznesenie o výkon rozhodnutia sp. zn. Eb 34/97 z 27. januára\n1997, v ktorom nariadil „na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu\nBratislava III zo dňa 19.9.1995 sp. zn. Rob 1533/95 uspokojenie pohľadávky\noprávneného vo výške 5.000,- Sk odpísaním z účtu povinného“.\nNavrhovateľ naviac uviedol, že na odpustenie uloženej poriadkovej pokuty nie\nje právny nárok, „je len vecou dobrej vôle predsedu senátu, ktorá v tomto prípade\nzjavne chýba“. Domnieval sa, že k porušeniu jeho ústavného práva došlo už\n„samotným rozhodnutím o uložení poriadkovej pokuty, pričom nie je rozhodujúce\n(z hľadiska posúdenia otázky, či právo porušené bolo alebo nie), či poriadková\npokuta bola zaplatená, či už dobrovoľne alebo jej zaplatenie bolo v exekučnom\nkonaní vynútené“.\nOdvolávajúc sa na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. mája\n1995 bolo možné podľa navrhovateľa konštatovať, že „okrem práva zaručeného\nv čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 4 ods. 1 Listiny základných práv a\nslobôd, bolo konaním Krajského súdu v Bratislave porušené tiež právo navrhovateľa\nna súdnu alebo inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd“. V tomto smere však\nnávrh na rozhodnutie ústavného súdu uvedený v pôvodnom podnete nežiadal rozšíriť,\npreto ho ani neodôvodnil. S ohľadom na túto skutočnosť a tiež na to, že podnet bol\nprijatý na konanie pred ústavným súdom len v rozsahu pôvodného návrhu na\nrozhodnutie a s ním súvisiaceho odôvodnenia i priložených dôkazov a vyjadrenie\nKrajského súdu v Bratislave smerovalo tiež len k námietkam uvedeným v pôvodnom\npodnete, ústavný súd sa porušením čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 4 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd nezaoberal.\n\n4\n\nNavrhovateľ písomne oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s upustením od\nústneho pojednávania.\nII.\nÚstavný súd posúdiac namietané porušenie ustanovenia čl. 13 ods. 1 ústavy a\nčl. 4 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd s ohľadom na odôvodnenie, ktoré\nobsahoval podnet navrhovateľa, konštatoval, že sa na ústavnom súde domáhal\nposkytnutia ochrany pred uložením mu takej povinnosti, ktorú zákon, v čase keď bolo\no tejto povinnosti právoplatne rozhodnuté, už neupravoval.\nUstanovenie čl. 13 ods. 1 ústavy (zhodne tiež ustanovenie čl. 4 Listiny\nzákladných práv a slobôd - ďalej preto len spoločné označenie pre obe ustanovenia\n„čl. 13 ods. 1 ústavy“) upravuje ústavný princíp ochrany fyzických i právnických\nosôb pred štátnou mocou, ktorej záujmy sú vynútiteľné štátnym mechanizmom, t.j.\nnajmä štátnymi orgánmi, medzi ktoré patria aj všeobecné súdy.\nUskutočňovanie záujmov štátnej moci sa prejavuje najmä ukladaním\npovinností spomínaným subjektom, a preto ústava v citovanom ustanovení upravuje\nrámec tejto ochrany tým, že ustanovuje povinnosti ukladať len - po prvé na základe\nzákona (t.j. nie všeobecne záväzným predpisom nižšej právnej sily), po druhé v jeho\nmedziach a po tretie pri zachovaní základných práv a slobôd. Jednotlivé zložky\nprincípu ochrany fyzických i právnických osôb proti štátnej moci nepôsobia\nkumulatívne, ale každá samostatne, čo znamená, že nedostatok hoci len jednej z nich\nje porušením tohto princípu. Navrhovateľ vo svojom podnete namietal, že povinnosť\nzaplatiť poriadkovú pokutu, ktorú mu svojím právoplatným rozhodnutím uložil\nodvolací súd (hoci v zníženej sume), nebola v čase jeho vydania (25. júla 1995)\npredmetom právnej úpravy zákona, podľa ktorého súd o uložení tejto povinnosti\nrozhodoval.\nNavrhovateľ v podnete túto skutočnosť preukázal a Krajský súd v Bratislave\nvo svojom vyjadrení k podnetu navrhovateľa s jeho právnym názorom súhlasil.\n\n5\n\nÚstavný súd po posúdení skutkového a právneho stavu veci dospel k záveru,\nže pri uložení povinnosti navrhovateľovi zaplatiť poriadkovú pokutu podľa § 200i\nods. 5 O.s.p. rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave 20 Cob 365/96 z 25. júla 1996\ndošlo k porušeniu princípu ochrany právnickej osoby pred ukladaním povinností inak\nako na základe zákona, a tým aj k porušeniu jeho základného práva z neho\nvyplývajúceho, a to práva plniť len tie povinnosti, ktoré sú mu na základe zákona\nukladané (§ 13 ods. 1 veta pred čiarkou ústavy).\nDôvody, ktoré ústavný súd viedli k tomuto záveru, spočívajú najmä v tom, že\nvšeobecný súd o uložení právnej povinnosti môže rozhodnúť len na základe platného\na účinného zákona v čase rozhodovania, ak prechodné ustanovenia tohto zákona\nneustanovujú, že na konkrétne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, treba\nuplatňovať ustanovenia zákona predchádzajúceho (ním novelizovaného). V čase\nrozhodnutia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. Rob 1533/95 z 19. septembra 1995\no uložení povinnosti zaplatiť poriadkovú pokutu navrhovateľovi vo výške 10.000,Sk podľa § 200i ods. 5 O.s.p. bolo toto ustanovenie platné a účinné. Išlo o\nustanovenie, ktoré upravovalo ukladanie pokút len v konaní o obchodných veciach,\nako vyplýva z označenia šiestej hlavy Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa\nObčiansky súdny poriadok (ďalej len „zákon č. 46/1994 Z.z.“). V tom čase bolo\nrovnako platné a účinné ustanovenie § 53 upravujúce poriadkové opatrenia\nvšeobecného súdu, medziiným aj ukladanie poriadkovej pokuty do výšky 5.000,- Sk,\nprípadne do výšky 10.000,- Sk. Toto ustanovenie bolo (a dosiaľ je) upravené v prvej\nčasti O.s.p. označenej „Všeobecné ustanovenia“, a to vo štvrtej hlave označenej\nnázvom „Úkony súdu a účastníkov“. Z toho jednoznačne vyplýva, že ustanovenie §\n53 ods. 1 O.s.p. malo aj v čase platného a účinného zákona č. 46/1994 Z.z. (ktorý\nupravil ukladanie poriadkových pokút v konaní o obchodných veciach osobitným\nustanovením § 200i ods. 5 O.s.p.) charakter všeobecného ustanovenia a vzťahovalo\nsa na konania vo všetkých veciach pred všeobecným súdom s výnimkou konania v\nobchodných veciach, ktoré upravovalo osobitné ustanovenie § 200i ods. 5 O.s.p. v\nznení citovaného zákona.\n\n6\n\nUložiť povinnosť v konkrétnom konaní (v danom prípade zaplatiť pokutu\nv konaní o obchodných veciach), a to právoplatným rozhodnutím o nej, možno len\nvtedy, ak právna norma obsiahnutá v zákone takúto povinnosť upravuje. Ak medzi\nkonaním všeobecného súdu prvého stupňa, ktorý postupoval podľa platného a\núčinného zákona obsahujúceho túto osobitnú právnu normu (Okresný súd Bratislava\nIII uznesenie sp. zn. Rob 1533/95 z 19. septembra 1995), došlo k zmene právnej\nnormy, príp. k jej vypusteniu celkom (v danom prípade ustanovenia § 200i ods. 5\nO.s.p.), nie je možné podľa pôvodného znenia tejto právnej normy postupovať (ak\nprechodné ustanovenia novelizujúceho zákona neustanovujú inak).\n\nTakýmto\n\npostupom súdu by bolo rozhodnutie vydané bez právneho podkladu, t.j. povinnosť by\nbola uložená bez toho, aby existoval zákon, ktorý by jej uloženie v niektorej zo\nsvojich právnych noriem vôbec upravoval.\nS ohľadom na uvedené nemožno teda súhlasiť s názorom Krajského súdu\nv Bratislave, že uloženie pokuty možno posudzovať podľa všeobecného ustanovenia\n§ 53 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd v rozhodnutí sp. zn. 20 Cob 365/96 z 25. júla 1996\no zmene uznesenia prvostupňového súdu jednoznačne konštatoval, že „v danom\nprípade sa jednoznačne jedná o spor z právnych vzťahov medzi podnikateľmi pri ich\npodnikateľskej činnosti, na rozhodnutie vo veci sa vzťahujú ustanovenia vtedy\nplatného O.s.p. o konaní vo veciach obchodných“. Toto rozhodnutie nemožno\ndodatočne „opraviť“ právnym názorom toho istého súdu, a to ani vo vzťahu\nk možnému dodatočnému odpusteniu uloženej poriadkovej pokuty, čím by bolo,\npodľa názoru Krajského súdu v Bratislave, „možno dosiahnuť nápravu v konaní pred\nvšeobecným súdom a porušenie práva by tým bolo odstránené“.\nAk všeobecný súd uložil v právoplatnom rozhodnutí povinnosť zaplatiť\nporiadkovú pokutu účastníkovi v konaní o obchodných veciach v čase, keď žiadna\nprávna norma O.s.p. takúto povinnosť neupravovala, nemožno sa už ochrany tohto\nústavného práva (plniť povinnosti uložené len na základe zákona vyplývajúceho\nz princípu ochrany povinného subjektu proti štátu - čl. 13 ods. 1 ústavy) účinným\nspôsobom domôcť pred všeobecným súdom, ktorý mu sám túto povinnosť uložil.\n\n7\n\nJe tomu tak najmä preto, že ustanovenie § 53 ods. 2 O.s.p., ktoré pre dodatočné\nodpustenie pokút platilo, a to aj v čase osobitnej právnej normy o ukladaní pokút\nv konaní o obchodných veciach (§ 200i O.s.p. v znení zákona č. 46/1994 Z.z.\nneobsahoval osobitnú právnu normu o odpustení týchto pokút), predpokladá, že\nporiadková pokuta bola uložená v súlade s právnou normou, a nie v rozpore s ňou.\nVyplýva to aj zo znenia citovaného ustanovenia O.s.p. „...dodatočne, a to i po\nskončení konania odpustiť...“. Inými slovami, odpustiť možno len tú poriadkovú\npokutu, ktorá bola uložená lege artis a naviac odpustiť ju možno len z dôvodov\nupravených v zákone (O.s.p.).\nPodľa § 53 ods. 2 vety za bodkočiarkou predseda senátu tak môže urobiť len,\n„ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená“. V tomto prípade\nje zákonný dôvod zo strany navrhovateľa nesplniteľný, lebo je absurdné, aby\nakýmkoľvek správaním napomáhal v konaní súdu, ktorý mu uložil povinnosť\nnevyplývajúcu pre neho zo žiadnej právnej normy. Zrejme z tohto dôvodu Okresný\nsúd Bratislava III nereagoval na žiadosť navrhovateľa o odpustenie poriadkovej\npokuty uvedenej v liste zn. OPS/3443/96 z 10.10.1996. Naviac odpustiť nemožno tú\nprávnu povinnosť, ktorá je uložená len na základe rozhodnutia všeobecného súdu bez\ntoho, aby ju ustanovovala právna norma, aj keď sa na túto právnu normu súd vo\nsvojom rozhodnutí odvoláva, avšak ona v čase rozhodnutia všeobecného súdu nie je\nuž platná a účinná. Takto uložená povinnosť je uložená v rozpore s čl. 13 ods. 1 prvej\nčasti vety, podľa ktorého „povinnosti možno ukladať len na základe zákona...“.\nAk teda zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z.z., ktorým sa\nmení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, zákon Slovenskej národnej rady\nč. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a zákon\nSlovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z\nregistra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 232/1995 Z.z.“) v\nČl. I bode 42. nahradil celé pôvodné ustanovenie § 200i ods. 1 až 6 novým znením (a\nobsah pôvodného ustanovenia § 200i v žiadnej inej právnej norme O.s.p. neupravil),\nnebolo možné v čase jeho účinnosti, t.j. od 1. decembra 1995 uplatňovať pri\nrozhodovaní o ukladaní poriadkovej pokuty v obchodných veciach, a to ani v konaní\n\n8\n\nodvolacieho súdu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o uložení poriadkovej pokuty\nv konaní o obchodných veciach podľa ešte vtedy platného a účinného ustanovenia §\n200i ods. 5 O.s.p. K inému postupu v konaní o predmetnej veci ho totiž\nneoprávňovalo žiadne prechodné ustanovenie zákona č. 232/1995 Z.z., a teda k\nuloženiu právnej povinnosti navrhovateľovi zaplatiť poriadkovú pokutu hoci v\nzmenenej výške podľa § 200i ods. 5 O.s.p. v znení zákona č. 46/1994 Z.z. uznesením\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 20 Cob 365/96 z 25. júla 1996 došlo len na\nzáklade rozhodnutia tohto všeobecného súdu, a nie na základe zákona.\nTieto závery viedli ústavný súd k vydaniu nálezu, v ktorom konštatuje\nporušenie princípu upraveného v čl. 13 ods. 1 ústavy, a to ukladania povinností len na\nzáklade zákona, ku ktorému došlo citovaným uznesením Krajského súdu v\nBratislave, a tým došlo i k porušeniu z tohto princípu vyplývajúceho ústavného práva\nnavrhovateľa plniť len tie povinnosti, ktoré sú mu uložené na základe zákona, a nie\ninak; napr. len rozhodnutím všeobecného súdu.\n2. Ústavný súd nevyhovel podnetu navrhovateľa, pokiaľ v ňom žiadal\nnapadnuté rozhodnutie, t.j. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20 Cob\n365/96 z 25. júla 1996, zrušiť.\nÚstavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) má\nsvoje špecifické právomoci, ktoré sa odlišujú od iných orgánov štátnej moci i od\nvšeobecných súdov. Hoci z hľadiska systematiky ústavy je zaradený do súdnej moci\n(siedma hlava, prvý oddiel ústavy), nepatrí do sústavy všeobecného súdnictva. Len\nvšeobecné súdy v rámci svojej rozhodovacej právomoci o opravných prostriedkoch\nmôžu naprávať porušenie zákonnosti, ku ktorému došlo v konaní pred nimi. Rovnako\ntak môžu napraviť porušenie ústavnosti, príp. zabrániť ďalšiemu porušovaniu\nzákladného práva účastníka konania, ak toto porušenie ústavný súd vysloví vo\nsvojom rozhodnutí o podnete. Ide najmä o urýchlené rozhodnutie súdu v prípade\nzistenia zbytočných prieťahov v konaní, vytýčenie termínu konania, ak súd\nbezdôvodne nezačal v primeranej lehote konať o doručenom návrhu na začatie\nkonania a pod. V konaní o podnete (jediné konanie pred ústavným súdom na\n\n9\n\npreskúmanie ústavnosti postupu a rozhodnutí všeobecných súdov) ústavný súd\nzákladné právo účastníka konania pred všeobecný súdom iba „nachádza“, ale nemôže\nho aj napraviť, pretože takúto právomoc nemá. Podnet na začatie konania pred\nústavným súdom (čl. 130 ods. 3 ústavy) nie je ďalším opravným prostriedkom proti\nrozhodnutiam všeobecných súdov, a preto ani konanie o ňom (apelačné alebo\nkasačné) nie je žiadnym právnym predpisom upravené. V prípade rozhodovania\nústavného súdu o prijatom podnete nemožno s poukázaním na § 31a zákona č.\n38/1993 Z.z. použiť ustanovenie o ústavnej sťažnosti, podľa ktorého ústavný súd\nzruší právoplatné rozhodnutie orgánu štátnej správy alebo územnej samosprávy z\ndôvodov upravených v § 57 ods. 1 citovaného zákona.\nKonanie o doručenej ústavnej sťažnosti sa pred ústavným súdom začne len\nvtedy, keď o napadnutom právoplatnom rozhodnutí orgánu štátnej správy alebo\núzemnej samosprávy nerozhoduje iný súd, t.j. súd všeobecný, ktorý je predovšetkým\noprávnený preskúmať rozhodnutia týchto orgánov. Ústavný súd v týchto prípadoch\niba „supluje“ súd a preskúmava „zákonnosť“ právoplatných rozhodnutí, ktorými bolo\nsúčasne porušené základné právo alebo sloboda upravené v ústave. Ústavný súd je\nteda oprávnený zrušovať len tie rozhodnutia, ktoré vydali orgány taxatívne uvedené\nv čl. 127 ústavy, ale nie rozhodnutia orgánov iných, a teda ani rozhodnutia\nvšeobecných súdov. Takúto právomoc ústavného súdu nemôže upravovať\n(rozširovať) zákon o konaní pred ústavným súdom, ktorý naviac pre konanie o\nprijatom podnete odkazuje len na primerané použitie ustanovení zákona č. 38/1993\nZ.z. v konaní o ústavnej sťažnosti. Inými slovami, v konaní o podnete možno použiť\nlen tie ustanovenia citovaného zákona upravujúce konanie o ústavnej sťažnosti, ktoré\nneodporujú ustanoveniam ústavy o právomoci ústavného súdu (najmä čl. 127 a 130\nods. 3 ústavy), ale aj o právomoci, nezávislosti a samostatnosti rozhodovania\nvšeobecných súdov (najmä čl. 141, 142, 143 a 144 ústavy). Ústavný súd a všeobecné\nsúdy sa v rozhodovacej činnosti vzájomne nenahrádzajú a nie sú vo vzťahu\nnadriadenosti a podriadenosti. Preto zásah ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecného súdu zrušením rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým bolo porušené\nzákladné právo alebo sloboda, by bolo porušením citovaných ustanovení ústavy\nv spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy.\n\n10\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. marca 1999\nJUDr. Tibor Šafárik\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:aa6b257f-aee6-470d-b8db-fdd299bf5f54", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:aa6b257f-aee6-470d-b8db-fdd299bf5f54"}, {"guid": "ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/01 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 156, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92"}, {"guid": "ussr:4d16fe06-1aed-41ec-9dca-27a68598f706", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.53.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 53/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/97 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.53.1997.1"}, {"guid": "ussr:074ac2a0-b669-4297-8b50-042236f3fc53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.52.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 52/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/97 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 95, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.52.1997.1"}, {"guid": "ussr:2a4a1412-1c6b-4822-9060-8b8a01e47949", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 54/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/97 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 456, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.1997.1"}, {"guid": "ussr:30f634e2-1181-4bc7-9569-d7151be6d97b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.89.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 89/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 89/97 z 10. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-10", "citacie_n": 26, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.89.1997.1"}, {"guid": "ussr:0b8dd299-fd5f-416a-8e5b-3b870e5de0d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.90.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 90/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 90/97 z 20. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-20", "citacie_n": 8, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.90.1997.1"}, {"guid": "8964dc67-cddd-4d1b-84ff-4c5cf321909b:d0c78147-b370-43ee-8875-73c71d75ec3a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7914202109.2", "spisova_znacka": "1Co/57/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/57/2015 z 3. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-03-03", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7914202109.2"}, {"guid": "04fe7c85-e5bb-42e1-a69f-69406caafd14:420da0a3-e476-4141-b66c-70c5b5d6438e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7213203401.1", "spisova_znacka": "7Co/7/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Co/7/2014 z 25. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7213203401.1"}, {"guid": "6db6b881-b48f-458d-8769-6911f333da9e:f620ee18-9425-41a9-aa0c-7a158645c5c8", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7210200537.1", "spisova_znacka": "5Co/455/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/455/2013 z 18. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7210200537.1"}, {"guid": "6db6b881-b48f-458d-8769-6911f333da9e:59335de5-8e0b-4a6e-90d2-c7169a9ef1da", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7210200537.1", "spisova_znacka": "5Co/455/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/455/2013 z 18. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-06-18", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7210200537.1"}]}