{"guid": "ussr:827a9e8b-b31b-4a5a-98c3-33c322f5c31c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.50.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 50/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/98 z 8. 7. 1998", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. júla 1998, sp. zn. I. ÚS 50/98, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.50.1998.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Klučka", "sudca_id": 1101, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-klucka-1101", "datum_vydania": "1998-07-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "nazov": "čl. 127 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/827a9e8b-b31b-4a5a-98c3-33c322f5c31c", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.50.1998.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.50.1998.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.50.1998.1/text", "citacie_n": 0, "text": "I. ÚS 50/98\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu\nkonanom 8. júla 1998 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ukrajinských štátnych\npríslušníkov\n\na\n\n, t. č. Pobytový utečenecký\n\ntábor,\n\no porušení ich základných práv\n\npodľa čl. 11, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 32, čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl.\n52 ods. 2 a 3, čl. 53, čl. 125 písm. b) a e), čl. 130 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj čl. 3 Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, čl. 3 a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 19 ods. 1, čl. 37 písm. a)\na čl. 39 Dohovoru o právach dieťaťa označenými postupmi orgánov Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj\no porušení ich základného práva na azyl podľa čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky\nrozhodnutiami Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 5. júna\n1997 č. SVS-MÚ-24/135-95 a SVS-MÚ-24/136-95 a rozhodnutiami ministra vnútra\nSlovenskej republiky č. MV-206-97/00545 a MV-206-97/00547 z 10. októbra 1997\na takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť\n\na\n\nnamietajúcu\n\nporušenie ich základných práv podľa čl. 11, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 32, čl. 46 ods. 1 až 3,\nčl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 52 ods. 2 a 3, čl. 53, čl. 125 písm. b) a e), čl. 130 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 3 Dohovoru o právnom postavení utečencov\nz roku 1951, čl. 3 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, čl. 19 ods. 1, čl. 37 písm. a) a čl. 39 Dohovoru o právach dieťaťa označenými\npostupmi orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n2. Ústavnú sťažnosť\n\na\n\nnamietajúcu\n\nporušenie ich základného práva na azyl podľa čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky\nrozhodnutiami Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 5. júna\n1997 č. SVS-MÚ-24/135-95 a SVS-MÚ-24/136-95, ako aj rozhodnutiami ministra\nvnútra Slovenskej republiky č. MV-206-97/00545 a MV-206-97/00547 z 10. októbra\n1997 o d m i e t a z dôvodu svojej nepríslušnosti na prerokovanie veci.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. júna\n1998 doručené podanie ukrajinských štátnych príslušníkov\na\n\n, Pobytový utečenecký tábor,\ns priloženými 15 prílohami (ďalej len „sťažovatelia“). Z jeho obsahu\n\nvyplynulo, že sťažovatelia požiadali, aby ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti\npodľa čl. 127 preskúmal nimi označené postupy orgánov Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky od roku 1996 (Migračného úradu) a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a tiež rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra\nz 5. júna 1997 č. SVS-MÚ-24/135-95 a č. p. SVS-MÚ-24/136-95 (ktorými\nsťažovateľovi a jeho rodinným príslušníkom nebolo priznané postavenie utečenca na\núzemí Slovenskej republiky podľa § 8 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch), nakoľko týmito postupmi a rozhodnutiami\nMigračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa názoru\nsťažovateľov došlo k porušeniu čl. 11, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 32, čl. 46 ods. 1 až 3, čl.\n47 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 52 ods. 2, 3, čl. 53, čl. 125 písm. b) a e), čl. 130 ods. 1\n\n2\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ďalej čl. 3 Dohovoru o právnom\npostavení utečencov z roku 1951, čl. 3 a 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, čl. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 37 písm. a), čl. 39 Dohovoru o právach\ndieťaťa. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia požiadali, aby ústavný súd v\nkonaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy rozhodol o zrušení: „a) spätných víz\nv našich pasoch; b) druhého neodôvodneného azylového procesu (spolu s druhým\nrozsudkom NS SR zo dňa 29. 4. 1998). Tiež žiadame, aby Ústavný súd SR svojím\nrozhodnutím: vyslovil, že v našom azylovom konaní došlo k porušeniu základných\npráv a slobôd zo strany pracovníkov MV; aby Ústavný súd SR zaviazal MV SR\nrešpektovať rozsudok NS SR zo dňa 27. 11. 1996 a poskytnúť pre našu rodinu\nútočisko na území SR; aby Ústavný súd SR (podľa čl. 46 (3) Ústavy SR a podľa\nZákona č. 58/1969 Zb. z.) rozhodol o zodpovednosti MV SR za škodu spôsobenú\nnezákonnými rozhodnutiami a nesprávnymi úradnými postupmi.\nV súvislosti s tým, že náš prípad je unikátny a jediný na Slovensku a na\nzáklade hrozby pracovníkov MV SR o našom vyhostení naspäť, presvedčivo\nprosíme, aby Ústavný súd SR čo najskôr rozhodol v našej veci“.\nII.\nPodľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky je ústavný súd oprávnený konať\no ústavných sťažnostiach, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú\nporušenie základných práv alebo slobôd občanov, ku ktorému došlo právoplatnými\nrozhodnutiami orgánov štátnej správy alebo územnej samosprávy, ak o ochrane\ntýchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Zákonom predpísané náležitosti\nústavnej sťažnosti, ako aj podmienky konania ústavného súdu o nej sú upravené v §\n20 ods. 1 a v § 49 až 58 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. Ústavný súd každú ústavnú sťažnosť\npredbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 citovaného\nzákona, pričom zisťuje, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa jeho § 25\nods. 2. Medzi zákonné dôvody odmietnutia ústavnej sťažnosti patrí jej zjavná\n\n3\n\nneopodstatnenosť, ako aj nepríslušnosť ústavného súdu na konanie o nej. Ústavný\nsúd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a zisťoval, či sú\nsplnené zákonné podmienky konania o nej a tiež či neexistujú spomenuté zákonné\ndôvody na jej odmietnutie.\n1. Sťažovatelia namietali, že k porušeniu označených základných práv ako\npodľa ústavy, tak aj podľa medzinárodných zmlúv o ľudských právach došlo jednak\npostupmi orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky. Ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú, nakoľko k údajnému porušeniu základných práv sťažovateľov malo\ndôjsť nie právoplatnými rozhodnutiami orgánov štátnej správy alebo územnej\nsamosprávy, ale nesprávnymi konaniami (postupmi) orgánov výkonnej a súdnej moci\nSlovenskej republiky. Hoci pred ústavným súdom je opodstatnené (a preto aj\ndôvodné) namietať porušenie základných práv alebo slobôd aj konaniami alebo\nopomenutiami štátnych orgánov v iných konaniach (odlišných od konania o ústavnej\nsťažnosti), ústavnú sťažnosť možno považovať za dôvodnú, a preto aj opodstatnenú\nlen vtedy, ak ňou sťažovatelia namietali porušenie svojich základných práv alebo\nslobôd výlučne právoplatnými rozhodnutiami orgánov štátnej správy alebo územnej\nsamosprávy, nie ich úradným postupom. Z uvedeného dôvodu bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľov v tejto časti odmietnutá ako zjavne neopodstatnená podľa § 25 ods. 2\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z., nakoľko v nej namietali\nporušenie svojich základných práv postupmi orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, avšak nie právoplatnými\nrozhodnutiami orgánov štátnej správy alebo územnej samosprávy.\n2. Sťažovatelia ďalej namietali porušenie svojho základného práva na azyl\npodľa čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky, ku ktorému malo dôjsť rozhodnutiami\nMigračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-MÚ-24/135-95\na č. SVS-MÚ-24/136-95 z 5. júna 1997, ktorými im nebolo priznané postavenie\nutečencov na území Slovenskej republiky podľa § 8 písm. a) zákona č. 283/1995 Z. z.\no utečencoch, ako aj rozhodnutiami ministra vnútra Slovenskej republiky z 10.\noktóbra 1997 (č. MV 206-97/00545 a MV 206-97/00547), ktorými bol zamietnutý\n\n4\n\nrozklad sťažovateľov proti týmto rozhodnutiam. Aj v tejto časti ústavný súd\npreskúmal\n\nzákonom\n\npredpísané\n\npodmienky\n\nkonania\n\no\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nsťažovateľov a rozhodol o jej odmietnutí z dôvodu svojej nepríslušnosti na\nprerokovanie veci. Ako totiž jednoznačne vyplynulo zo spisového materiálu\ndoloženého samotnými sťažovateľmi, tak aj z vyžiadaného rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 30. apríla 1998 (5 Sž 129/97, 5 Sž 130/97), citované\nrozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky z 10. októbra 1997 o zamietnutí\nrozkladu proti rozhodnutiam Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky z 5. júna 1997 sťažovatelia včas napadli žalobou na preskúmanie ich\nzákonnosti v správnom súdnictve a Najvyšší súd Slovenskej republiky o ich žalobe v\nkonaní podľa § 247 ods. 1 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku aj rozhodol tak, že\nju svojím rozsudkom z 30. apríla 1998 zamietol.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd preto ustálil, že v prípadoch tých\nrozhodnutí správnych orgánov Slovenskej republiky, ktorými cudzincom nebolo\npriznané postavenie utečencov na území Slovenskej republiky podľa § 8 písm. a)\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch je po\npodanom rozklade proti takémuto rozhodnutiu (§ 15 ods. 1 zákona o utečencoch) na\npreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánov Ministerstva vnútra príslušný\nvšeobecný súd v konaní v správnom súdnictve (Najvyšší súd), a nie ústavný súd\nv konaní o ústavnej sťažnosti. Ústavný súd už predtým uviedol, že: „Ak preto v\nkonaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky došlo k preskúmaniu\nrozhodnutia ústredného orgánu štátnej správy, je právomoc Ústavného súdu\nSlovenskej republiky v tejto veci definitívne vylúčená“ (I. ÚS 37/94) a tiež „Ak\nzákon priznáva fyzickej osobe oprávnenie navrhnúť preskúmanie rozhodnutia orgánu\nverejnej správy v správnom súdnictve, je vylúčená právomoc Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (I. ÚS 69/96). Nakoľko v danom prípade bol na preskúmanie\noznačeného rozhodnutia správneho orgánu príslušný všeobecný súd (Najvyšší súd\nSlovenskej republiky) v správnom súdnictve (ktorý aj o ňom konal a rozhodol), a nie\nústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti, bola sťažnosť sťažovateľov v tejto časti\nodmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z.\nz. pre jeho nepríslušnosť na prerokovanie veci.\n\n5\n\nP o u č e n i e :\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný\n\nprostriedok.\nV Košiciach 8. júla 1998\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Ján K l u č k a\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org."], "ustanovenia": ["čl. 127 ústavy platného do 31. 12. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}