{"guid": "ussr:91a54b7d-00be-4ff3-8bb6-35e03d32e1f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.50.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 50/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/93 z 25. 8. 1994", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. augusta 1994, sp. zn. I. ÚS 50/93, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.50.1993.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Viera Mrázová", "sudca_id": 1103, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/viera-mrazova-1103", "datum_vydania": "1994-08-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "nazov": "čl. 127 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/91a54b7d-00be-4ff3-8bb6-35e03d32e1f4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.50.1993.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.50.1993.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.50.1993.1/text", "citacie_n": 1, "text": "I. ÚS 50/93\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí\n25. augusta 1994 po predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Smatanom, Banská\n\nBystrica, Horná ul. 51, vo veci porušenia jeho základných práv a slobôd a vo veci\nporušenia § 51 zákona č. 36/1964 Zb. opatrením Ministra spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky a naň nadväzujúcim rozhodnutím Slovenskej národnej rady č. 65\nz 27. novembra 1990 takto\nrozhodol:\nÚstavná sťažnosť\n\nsa\n\no d m i e t a\n\npre zjavnú\n\nneopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach bola Ústavným súdom\nČeskej a Slovenskej Federatívnej Republiky v Brne (ďalej len „federálny Ústavný\nsúd“) postúpená ústavná sťažnosť a celý spisový materiál\n\n.\n\nNávrh bol 29. apríla 1993 zapísaný do registra pod spisovou značkou I. ÚS 50/1993.\nV návrhu, ktorý bol na výzvu federálneho Ústavného súdu doplnený\na konkretizovaný, žiadal\n\n, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Smatanom,\n\nzačatie konania o ústavnej sťažnosti proti inému zásahu Ministra spravodlivosti\nSlovenskej republiky a uzneseniu Slovenskej národnej rady zo dňa 27. novembra\n1990. Žiadal vydať nález, ktorým by bolo konštatované, že Opatrenie Ministra\nspravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým inicioval rozhodnutie Slovenskej\nnárodnej rady č. 2280/1990 zo dňa 27. novembra 1990 o odvolaní\nz funkcie sudcu z povolania Krajského súdu v Banskej Bystrici je porušením\njeho základných práv a slobôd a zároveň je porušením zákona č. 36/1964 Zb.\nv ustanovení § 51.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) 2. júla 1993\nvyzval zástupcu navrhovateľa, aby návrh na začatie konania doplnil, ktoré základné\npráva alebo slobody boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené.\nV podaní doručenom Ústavnému súdu 27. júla 1993 sa udáva, že opatrenie\nministra spravodlivosti, ktorým inicioval rozhodnutie Slovenskej národnej rady\nč. 2280/90 sa dotýka navrhovateľovej osobnej cti, dobrej povesti, čo on zároveň\npovažuje za neoprávnené zasahovanie do súkromného a rodinného života, ktorých\nnedotknuteľnosť je garantovaná článkom 19 odsek 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nPodľa tvrdenia navrhovateľa spomínané opatrenie vychádzalo, „ako je to zrejmé,\nz neprávd a výmyslov obsiahnutých v návrhu predsedu krajského súdu, ktoré boli\nďalej akceptované a nesporne sa významným a hrubým spôsobom dotkli jeho ľudskej\ndôstojnosti, osobnej cti, ako aj dobrej povesti“. Ďalej sa v návrhu uvádza, že týmto\ndošlo tiež k ohrozeniu existencie jeho osoby a jeho rodiny.\nÚstavný súd listom z 8. septembra 1993 požiadal v súlade s § 31 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov o zaslanie\nopatrenia Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, na základe ktorého predložil\nSlovenskej národnej rade návrh na odvolanie\n\nz funkcie sudcu\n\nz povolania; žiadal tiež zaslať návrh Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky na\nodvolanie menovaného z funkcie sudcu. Listom doručeným 1. októbra 1993\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky riaditeľ sekcie personalistiky a ekonomiky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky oznámil, že iné opatrenie než návrh\nna odvolanie\n\nv tejto súvislosti prijaté nebolo. V prílohe listu\n\nposlal požadovaný návrh na odvolanie.\nPodľa čl. 6 ústavného zákona č. 91/1991 Zb. o Ústavnom súde Českej\na Slovenskej Federatívnej Republiky a podľa § 59 ods. 1 zákona č. 491/1991 Zb.\no organizácii Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a o konaní\npred ním, tento Ústavný súd rozhodoval o ústavných sťažnostiach, ktoré mohla podať\nfyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdila, že opatrením, právoplatným\nrozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej moci bolo porušené jej základné\nprávo alebo sloboda, zaručené ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia alebo\n\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách Českou\na Slovenskou Federatívnou Republikou ratifikovanými a vyhlásenými.\nNávrh sťažovateľa doručený federálnemu Ústavnému súdu 21. septembra\n1992 smeroval najskôr k preskúmaniu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 4 Cdo 21/92, pričom poukazoval na to, že procesné nedostatky jeho\npodaní na súdoch nemôžu „z civilného procesu vylúčiť právo na žalobu ako relatívne\nsamostatného práva petičného“.\nNa upozornenie federálneho Ústavného súdu, aké náležitosti musí mať návrh\nna začatie konania o ústavnej sťažnosti,\n\ndoručil tomuto súdu\n\nprostredníctvom advokáta JUDr. Jána Smatanu nový návrh 30. novembra 1992.\nFederálny Ústavný súd do 31. decembra 1992 o veci nerozhodol a s ohľadom\nna jeho zánik v dôsledku štátoprávnych zmien, postúpil vec Ústavnému súdu\nSlovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 2 ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej\na Slovenskej Federatívnej Republiky, právomoc prislúchajúcu ku dňu zániku Českej\na Slovenskej Federatívnej Republiky Ústavnému súdu Českej a Slovenskej\nFederatívnej Republiky vykonáva od 1. januára 1993 vo vzťahu k orgánom,\ninštitúciam a občanom na území Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky, ak ústavný zákon Slovenskej republiky neustanoví inak. Podľa Ústavy\nSlovenskej republiky účinnej od 1. októbra 1993 patrí pôsobnosť v týchto prípadoch\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky, ktorý po začatí svojej činnosti (15. 2. 1993)\npokračoval v konaní vo veci, podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\nPodľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (účinnej od 1. októbra 1992\ns výnimkou niektorých ustanovení pri rozhodovaní v danej veci nemajúcich význam)\na podľa § 49 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. môže\nÚstavný súd rozhodovať len o ústavných sťažnostiach proti právoplatným\nrozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy\n\na orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody\nobčanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nAko už bolo uvedené, aj v podaní (doplnok k pôvodnému návrhu), ktorý bol\ndoručený Ústavnému súdu Slovenskej republiky, sťažovateľ uvádza, že jeho návrh na\nzačatie konania o ústavnej sťažnosti smeruje proti zásahu Ministra spravodlivosti\nSlovenskej republiky, opatrením ktorého bolo iniciované rozhodnutie Slovenskej\nnárodnej rady č. 2280/90. Týmto opatrením boli podľa navrhovateľa porušené\nkonkrétne ľudské práva, ktoré v návrhu uvádza.\nNavrhovateľ svoj petit uvedený v pôvodnom znení návrhu nezmenil.\nOpatrenie, t.j. návrh Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky na odvolanie\nz funkcie sudcu z po- volania, ani uznesenie Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 65 (sťažovateľ uvádza č. 2280/1990, čo je číslo písomnosti\nv podacom denníku), ktorým bol menovaný z tejto funkcie odvolaný, nemajú povahu\nrozhodnutí ústredného orgánu štátnej správy, ktoré upravuje čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky. Nie je vydané v konaní, ktoré upravuje správny poriadok, alebo\niný osobitný predpis. Ústavný súd nie je príslušný preskúmávať iné rozhodnutie, ako\nprávoplatné rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy vydané v správnom alebo\nv osobitnom administratívnom konaní, aj to len za predpokladu, že porušeným\nzákladným právam a slobodám neposkytuje ochranu iný súd.\nOchranu porušených základných práv, ktoré sťažovateľ v návrhu namieta\nposkytujú všeobecné súdy v konaní o ochrane osobnosti. Toto právo je\nnepremlčateľné, a je len na sťažovateľovi, či ochranu porušených práv bude\nuplatňovať na príslušnom súde.\nÚstavný súd Slovenskej republiky je orgánom ochrany ústavnosti.\nPrávo sudcu z povolania vyjadriť sa k obsahu návrhu na jeho odvolanie\nz funkcie sudcu nie je základným právom občana chráneným Ústavou Slovenskej\nrepubliky, ale je právom upraveným v § 51 ods. 2 druhá veta zákona č.36/1964 Zb.\nv znení zákona č. 156/1969 Zb., a preto jeho porušeniu Ústavný súd Slovenskej\n\nrepubliky nemôže poskytnúť v petite ústavnej sťažnosti sťažovateľom navrhovanú\nochranu.\nÚstavná sťažnosť nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, pretože k porušeniu\nzákladných práv nedošlo právoplatným rozhodnutím orgánu štátnej správy, a teda\nv súlade s § 54 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. je\nústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená.\nZ týchto dôvodov Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je\nuvedené vo výroku rozhodnutia.\nP o u č e n i e :\nprostriedok.\nV Košiciach, 25. augusta 1994\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný", "vazby": {"registre": ["porušovanie Ústavy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ústavy platného do 31. 12. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5e605b69-1fc9-4f9c-9896-5b1e742141e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.125.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 125/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 125/2017 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.125.2017.1"}]}