{"guid": "ussr:5680a784-7cbe-4536-85ec-9f2f7ff37829", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.5.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/94 z 22. 2. 1994", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. februára 1994, sp. zn. I. ÚS 5/94, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.5.1994.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Drgonec", "sudca_id": 1104, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-drgonec-1104", "datum_vydania": "1994-02-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o výklad ústavy alebo ústavného zákona"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-128.odsek-1", "nazov": "čl. 128 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-128.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-128"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-128"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5680a784-7cbe-4536-85ec-9f2f7ff37829", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.5.1994.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.5.1994.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.5.1994.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 5/94\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Klučku a\nsudcov JUDr. Jána Drgonca a JUDr. Viery Mrázovej v konaní o návrhu skupiny poslancov\nNárodnej rady Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 87 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\ndňa 22. februára 1994 rozhodol, že podáva tento\n\nvýklad\n\n1. Žiadosť vlády Slovenskej republiky o vrátenie zákona s pripomienkami podľa čl. 87 ods.\n4 ústavy nie je podmienená dodržaním formy, pretože Ústava Slovenskej republiky neupravuje\nformu prejavu vôle vlády Slovenskej republiky, ktorým žiada prezidenta Slovenskej republiky, aby\nzákon s pripomienkami vrátil Národnej rade Slovenskej republiky. Za žiadosť vlády Slovenskej\nrepubliky o vrátenie zákona s pripomienkami treba pokladať každý prejav vôle vlády smerujúci k\nprezidentovi, z obsahu ktorého je zrejmé, že ho urobila vláda ako kolektívny orgán za účelom\nvrátenia zákona a uviedla v ňom pripomienku.\n\n2. Vrátenie zákona s pripomienkami prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. 87 ods. 3 a\n4 ústavy nie je podmienené dodržaním formy, pretože Ústava Slovenskej republiky neupravuje\nformu prejavu vôle prezidenta Slovenskej republiky pre vrátenie zákona s pripomienkami Národnej\nrade Slovenskej republiky. Za vrátenie zákona s pripomienkami treba pokladať každý prejav vôle\nprezidenta smerujúci k Národnej rade Slovenskej republiky, z obsahu ktorého je zrejmé, že ho\n\nprezident vracia podľa čl. 87 ods. 3 alebo podľa čl. 87 ods. 4 ústavy, je v ňom uvedená pripomienka\na prezident ho urobil v lehote podľa čl. 102 písm. n) ústavy.\n\n3. Ak bol Národnej rade Slovenskej republiky s pripomienkami vrátený zákon spôsobom\nuvedeným v bodoch 1 a 2, Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne prerokuje a v\nprípade jeho schválenia predsedovi vlády Slovenskej republiky vzniká povinnosť tento zákon\npodpísať.\nOdôvodnenie\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky dňa 24. novembra 1993 obdržal návrh 38 poslancov\nNárodnej rady Slovenskej republiky na začatie konania vo veci podania výkladu čl. 87 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky.\nNavrhovateľ v návrhu na podanie výkladu čl. 87 ods. 2 ústavy namietal: \"Nesplnenie\npodmienky pre opätovné prerokovanie zákona, ktorý Národná rada Slovenskej republiky svojím\nuznesením č. 153 zo dňa 18. 2. 1993 schválila ako zákon Národnej rady Slovenskej republiky,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok\n1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov.\nSchválená novela zákona č. 14/1993 Z. z. zrušila horné hranice príjmov pre poskytovanie štátneho\nvyrovnávacieho príspevku (cca 12 000 Sk) a rodinné prídavky (16 800 Sk) a taktiež spôsob\npreukazovania výšky príjmu pre poskytovanie týchto dávok. Predseda vlády Slovenskej republiky\nVladimír Mečiar listom z 1. 3. 1993, ktorým sa odvolával na to, že ako predseda vlády\nvykonávajúci niektoré právomoci prezidenta podľa čl. 105 a podľa článku 102 písmeno n) Ústavy\nSlovenskej republiky vrátil prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky podľa jej uznesenia č.\n153 z 18. februára 1993 s pripomienkou, že pre realizáciu zákona v znení, ako bol schválený, nie sú\nvytvorené ekonomické podmienky, konkrétne pre výplatu štátneho vyrovnávacieho príspevku pre\ndeti v uvedenej podobe chýba v štátnom rozpočte cca 3,7 mld. Sk. Na rokovanie 17. schôdze\nNárodnej rady Slovenskej republiky podľa návrhu programu bol zaradený aj bod opätovného\nprerokovania prijatého zákona z 18. 2. 1993, ktorých sa mení zákon č. 14/1993 Z. z.\nPo rozsiahlej diskusii, v ktorej bola spochybnená ústavnosť vrátenia schváleného zákona\nNárodnej rade, táto prijala uznesenie, že uvedený bod programu rokovania Národnej rady sa vyradí\n\n2\n\nz programu jej rokovania, ak vláda nedodá riadne platné uznesenie. Predseda vlády Slovenskej\nrepubliky listom z 15. apríla 1993 čís. 707/1993-S oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, že vláda trvá na opätovnom prerokovaní vráteného zákona, hoci v pôvodnom liste z 1. 3.\n1993 sa o požiadavke opätovného prerokovania vôbec nezmieňuje.\"\nNa základe uvedených dôvodov predkladatelia návrhu požiadali Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky, \"aby prijal uznesenie, ktorým podáva výklad čl. 87 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\ntak, že predseda vlády Slovenskej republiky je povinný podpísať zákon, prijatý uznesením Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 153 z 18. februára 1993, ktorým sa mení zák. č. 14/1993 Z. z. o\nštátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho\nzabezpečenia a niektorých ďalších zákonov po tom, čo Národná rada Slovenskej republiky\nkonštatovala, že predseda vlády nesplnil podmienku pre opätovné prerokovanie prijatého zákona v\nNárodnej rade Slovenskej republiky a to predloženie písomného individuálneho uznesenia vlády o\ntom, že vláda vracia tento zákon s pripomienkami na opätovné prerokovanie v rámci výkonu\nniektorých funkcií prezidenta republiky, podľa čl. 105 ods. 1 ústavy\".\nNa výzvu sudcu spravodajcu predseda vlády k návrhu skupiny poslancov uviedol, že\n\"Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky mala\npredmetný zákon opätovne prerokoval. Tým, že tak neurobila, nesplnila svoju ústavnú povinnosť\nvyplývajúcu z článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ústava v takomto prípade\nneustanovuje nijaké ďalšie podmienky pre vrátenie zákona okrem uvedenia pripomienok a\ndodržania lehoty 15 dní po schválení zákona na vrátenie za účelom jeho opätovného prerokovania.\nPrijaté uznesenia a požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky v tejto veci smerom k vláde\npreto nemajú oporu v Ústave Slovenskej republiky ani v nijakom inom právnom predpise, majú len\nporiadkový charakter a nemožno z nich vyvodzovať žiadne právne relevantné závery\".\nÚstavný súd vykonal dôkazy potrebné na zistenie stavu veci. Ako dôkazy preskúmal\nuznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 781 z 13. októbra 1992, ktorým zobrala na vedomie, že\npodľa čl. 105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky jej patrí výkon funkcie prezidenta okrem jeho\noprávnení podľa čl. 102 písm. d) až g) a okrem oprávnenia byť hlavným veliteľom ozbrojených síl,\nktoré patrí predsedovi vlády, a to až do času zvolenia prezidenta a poverila predsedu vlády podľa čl.\n105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výkonom ďalších právomocí prezidenta uvedených v čl.\n102 písm, a), b), h) a i), v čl. 134 ods. 2 a 4, v čl. 135, v čl. 138 ods. 2 a 3 a v čl. 150 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj záznam z 36. rokovania vlády Slovenskej republiky z 1. marca 1993,\nna ktorom uznesením číslo 133 poverila predsedu vlády vráti podľa čl. 105 Ústavy Slovenskej\n\n3\n\nrepubliky, čl. 102 písm. n) Ústavy Slovenskej republiky a uznesenia vlády Slovenskej republiky č.\n781/1992, Národnej rade Slovenskej republiky zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o\nzmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.\nPo vyhodnotení vyjadrenia účastníkov konania a expertíz, ktoré si vyžiadal, ústavný súd\ndospel k presvedčeniu, že má dostatočné podklady na podanie výkladu ústavy v rozsahu, o aký\npožiadala skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v návrhu zo 17. novembra 1993.\n\nAutorizácia prijatého zákona podpisom\n\nNa prijatie uznesenia, ktorým sa schvaľuje zákon, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny\nprítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (čl. 84 ods. 2 ústavy). Prijatý zákon\nnadobudne platnosť vyhlásením; podrobnosti vyhlásenia zákonov ustanoví zákon (čl. 87 ods. 5\nústavy). Podrobnosti vyhlásenia zákonov upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.\n1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a zákon Slovenskej národnej rady č. 44/1989\nZb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.\n\nPodľa § 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky: \"Ústava Slovenskej republiky, ústavné a ostatné zákony Národnej\nrady Slovenskej republiky... sa vyhlasujú uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.\"\n\nPodľa § 9 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z. z.: \"Na uverejnenie v Zbierke zákonov možno prijať\nlen texty autorizované podpismi, ktoré sú pre jednotlivé druhy všeobecne záväzných právnych\npredpisov a právnych alebo organizačných aktov (§ 1 ods. 1 a 2) ustanovené všeobecne záväzným\nprávnym predpisom.\"\n\nPožiadavka autorizácie prijatého zákona podpisom vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky,\nktorá v čl. 87 ods. 2 upravuje: \"Zákon Národnej rady Slovenskej republiky podpisuje predseda\n\n4\n\nNárodnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej\nrepubliky.\" Podpisovanie prijatého zákona predsedom Národnej rady Slovenskej republiky upravuje\nústava aj vo výpočte právomocí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (čl. 89 ods. 2 písm.\nb)). Právomoc prezidenta Slovenskej republiky podpisoval zákony ústava upravuje v čl. 102 písm.\ne). Z ustanovenia čl. 105 ods. 1 ústavy vyplýva, že predseda vlády Slovenskej republiky počas\nvýkonu právomocí prezidenta nemôže podpísal zákon za prezidenta Slovenskej republiky, lebo čl.\n105 ods. 1 ústavy nedovoľuje predsedovi vlády, aby za prezidenta vykonával právomoci uvedené v\nčl. 102 písm. d) až g) Ústavy Slovenskej republiky a podpisovanie zákonov vyplýva prezidentovi\nSlovenskej republiky z čl. 102 písm. e) ústavy.\n\nPodpisovanie zákonov okrem Ústavy Slovenskej republiky v platnom právnom poriadku\nupravuje aj zákon Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej\nnárodnej rady v znení neskorších predpisov. Podľa § 76 ods. 2 tohto zákona: \"Zákony Slovenskej\nnárodnej rady podpisuje predseda Slovenskej národnej rady a predseda vlády Slovenskej republiky.\nVyhlasuje ich Predsedníctvo Slovenskej národnej rady do 14 dní po ich schválení spôsobom\nustanoveným zákonom Slovenskej národnej rady.\" Uvedené ustanovenie zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 44/1989 Zb. treba uplatňovať podľa čl. 152 ods. 4 ústavy tak, aby bolo v súlade s\nÚstavou Slovenskej republiky. Preto z neho nemožno odvodiť, že na autorizáciu prijatého zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky sa nevyžaduje podpis prezidenta Slovenskej republiky.\n\nPrávne účinky podpisu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej\nrepubliky a predsedu vlády Slovenskej republiky Ústava Slovenskej republiky jednoznačne\nneurčuje. Výklad ústavy, podľa ktorého podpísanie zákona by malo povahu práva, by vytvorilo\nprávo absolútneho veta pre subjekty podpisujúce zákony. Toto právo Ústava Slovenskej republiky\nneupravuje a jeho zavedenie by znamenalo zásadnú zmenu v štruktúre vzťahov zákonodarnej a\nvýkonnej moci vytvorenej ústavou. Preto ustanovenie čl. 87 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\ntreba vysvetľovať ako povinnosť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta\nSlovenskej republiky a predsedu vlády Slovenskej republiky podpísať zákon, ktorý uznesením\nschválili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.\n\n5\n\nSubjekty s povinnosťou autorizoval schválený zákon podpisom majú rozdielne ústavné\npostavenie pri podpisovaní schváleného zákona.\n\nPredseda Národnej rady Slovenskej republiky podľa ústavy nemá právo oddialiť platnosť\nschváleného zákona tým, že ho odmietne podpísal.\n\nPrezident Slovenskej republiky podľa čl. 87 ods. 3 ústavy má právo z vlastného rozhodnutia\noddialiť vyhlásenie schváleného zákona tým, že ho odmietne podpísal. Ak sa rozhodne toto právo\nuplatni, jeho konanie musí byť v súlade s čl. 102 písm. n) ústavy, podľa ktorého: \"Prezident môže\nvrátiť ústavné zákony a zákony s pripomienkami, a to v lehote 15 dní po ich schválení.\" Zmeškanie\ntejto lehoty nemožno odpustiť, prezident nemôže vrátiť zákon s pripomienkami neskôr, po jej\nuplynutí. V prípade upravenom v čl. 87 ods. 4 ústavy prezident Slovenskej republiky má povinnosť\nvrátiť nepodpísaný zákon Národnej rade Slovenskej republiky s pripomienkami na nové\nprerokovanie, ak vláda požiada prezidenta, aby zákon s pripomienkami vrátil.\n\nÚstava neupravuje lehotu, v ktorej vláda Slovenskej republiky môže požiadať prezidenta,\naby podľa čl. 87 ods. 4 ústavy vrátil nepodpísaný zákon Národnej rade Slovenskej republiky s\npripomienkami na nové prerokovanie. Pretože podľa čl. 102 písm. n) ústavy prezident Slovenskej\nrepubliky nemôže vrátiť nepodpísaný zákon s pripomienkami Národnej rade Slovenskej republiky\nneskôr, ako 15 dní od prijatia uznesenia a schválenia zákona, treba ústavu vysvetľovať tak, že ak sa\nvláda rozhodne postupovať podľa čl. 87 ods. 4 ústavy, musí zákon s pripomienkami vrátiť\nprezidentovi Slovenskej republiky v lehote umožňujúcej mu vrátiť zákon v súlade s čl. 102 písm. n)\nústavy.\n\nAk predseda vlády Slovenskej republiky v mene vlády požiada prezidenta Slovenskej\nrepubliky, aby zákon s pripomienkami vrátil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 87 ods. 4\nústavy, odkladá sa tým vznik jeho povinnosti zákon podpísať.\n\n6\n\nPrezident Slovenskej republiky ani predseda vlády Slovenskej republiky nemajú právo\nodmietnuť autorizáciu schváleného zákona, ak zákon nebol vrátený Národnej rade Slovenskej\nrepubliky. Ak zákon bol vrátený Národnej rade Slovenskej republiky, vzniká otázka, aké\npodmienky sa musia dodržať, aby vrátenie zákona oddialilo vznik povinnosti pre prezidenta\nSlovenskej republiky aj pre predsedu vlády Slovenskej republiky autorizoval podpisom schválený\nzákon a tak umožniť jeho vyhlásenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.\n\nOkrem lehoty ustanovenej v čl. 102 písm. n) ústava vyžaduje, aby zákon bol vrátený s\npripomienkami. Ak pripomienka vôbec nie je uvedená, alebo ak vecne nesúvisí s vráteným\nzákonom, zákon nie je vrátený v súlade s ústavou, a preto nevyvoláva ústavou určené účinky\nspojené s vrátením zákona s pripomienkami.\n\nÚstava Slovenskej republiky neupravuje formu prejavu vôle subjektu oprávneného vrátiť\nschválený zákon Národnej rade Slovenskej republiky. Formu prejavu vôle vrátiť schválený zákon\nneupravuje ani zákon Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej\nnárodnej rady v znení neskorších predpisov, ani iný všeobecne záväzný právny predpis. V platných\nprávnych predpisoch nie je upravená podmienka dodržania konkrétnej formy, akou sa má vrátiť\nschválený zákon. Podmienkami vrátenia zákona je iba uvedenie pripomienky a dodržanie 15-dňovej\nprekluzívnej lehoty podľa čl. 102 písm. n) Ústavy Slovenskej republiky. Vrátenie schváleného\nzákona, z ktorého obsahu je zrejmé; že zákon je vrátený Národnej rade Slovenskej republiky a ktoré\nsa urobilo v lehote podľa čl. 102 písm. n), podľa čl. 87 ods. 3 ústavy, zakladá povinnosť Národnej\nrady Slovenskej republiky opätovne prerokoval schválený zákon. K opätovnému schvaľovaniu\nzákona Národnou radou Slovenskej republiky dôjde vtedy, ak:\n1. prezident z vlastného rozhodnutia vráti ústavný zákon alebo zákon s pripomienkami (čl.\n87 ods. sústavy),\n2. prezident musí vrátiť s pripomienkami zákon, pretože ho o to požiadala vláda (čl. 87 ods.\n4 ústavy),\n3. zákon s pripomienkami vráti vláda Slovenskej republiky v období, keď v súlade s\npodmienkami čl. 105 Ústavy Slovenskej republiky vláda vykonáva funkciu prezidenta,\n\n7\n\n4. zákon s pripomienkami vráti predseda vlády Slovenskej republiky v období, keď v súlade\ns čl. 105 ods. 1 veta druhá ústavy vláda Slovenskej republiky poverila predsedu vlády, aby\nvykonával niektoré funkcie prezidenta Slovenskej republiky. Poverenie predsedu vlády Slovenskej\nrepubliky vládou vykonávať niektoré právomoci prezidenta Slovenskej republiky je podmienkou,\nktorej nesplnenie nemožno odpustiť. Vláda Slovenskej republiky toto poverenie môže udeliť\npredsedovi vlády Slovenskej republiky generálne, pre výkon všetkých oprávnení prezidenta\nSlovenskej republiky, ktoré ústava podľa čl. 105 ods. 1 dovoľuje preniesť na predsedu vlády\nSlovenskej republiky, alebo môže poverenie udeliť pre výkon jednotlivých oprávnení prezidenta,\nalebo aj pre jednorázové vykonanie jedného z oprávnení prezidenta. Vo všetkých prípadoch\npoverenia predsedu vlády Slovenskej republiky vládou na výkon niektorých právomocí prezidenta\nvláda o veci rozhodne v zbore. Ústava Slovenskej republiky, ani iný všeobecne záväzný právny\npredpis neustanovuje formu, v akej vláda Slovenskej republiky musí udeliť oprávnenie predsedovi\nvlády Slovenskej republiky.\n\nAk Národná rada Slovenskej republiky po pripomienkach prezidenta zákon schváli, či už so\nzapracovaním pripomienok do znenia zákona alebo bez ich zohľadnenia, právo na odmietnutie\npodpisu zákona by aj v tomto prípade dávalo právo absolútneho veta. Preto čl. 87 ods. 3 ústavy\ntreba vysvetľovať tak, že po opätovnom schválení zákona Národnou radou Slovenskej republiky\nprezidentovi Slovenskej republiky i predsedovi vlády Slovenskej republiky vzniká ústavná\npovinnosť autorizoval zákon podpisom.\nSpor o autorizáciu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 153 z 18. februára 1993,\nktorým bol schválený zákon, ktorým sa mení zákon č. 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte\nSlovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a\nniektorých ďalších zákonov\nVláda Slovenskej republiky uznesením č. 133 z 1. marca 1993 poverila predsedu vlády\nSlovenskej republiky vrátil s pripomienkami Národnej rade Slovenskej republiky zákon schválený\nuznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 153 z 18. februára 1993, ktorým sa mení zákon č.\n14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti\nsociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov. Zákon schválený 18. februára 1993\npredseda vlády Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky listom datovaným\n1. marca 1993 z poverenia vlády vykonávajúcej funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Vrátenie\nsa uskutočnilo v jedenásty deň 15-dňovej lehoty, ktorú ústava podľa čl. 102 písm. n) poskytuje\n\n8\n\nprezidentovi na vrátenie zákona s pripomienkami Národnej rade Slovenskej republiky. Predseda\nvlády Slovenskej republiky vrátil zákon s pripomienkami včas. S pripomienkou, že nie sú vytvorené\nekonomické podmienky pre vyplatenie štátneho vyrovnávacieho príspevku pre deti. Ide o dôvod\nvecne súvisiaci s uplatňovaním zákona, vráteného s pripomienkami, a preto ústavná podmienka\npripomienky bola splnená. Spor, ktorý bol dôvodom pre podanie návrhu na začatie konania pred\nústavným súdom, spočíval v rozdielnosti názorov Národnej rady Slovenskej republiky a vlády\nSlovenskej republiky na to, že vláda vykonávajúca funkciu prezidenta nevrátila zákon uznesením\nvlády, ale vrátila ho listom, v ktorom predseda vlády predložil záznam z 36. rokovania vlády\nkonaného 1. marca 1993 s tvrdením, že predmetný list má rovnaký právny účinok a rovnakú právnu\nsilu ako uznesenie. Spor o ústavnosť vrátenia zákona s pripomienkami Národnej rade Slovenskej\nrepubliky bol dôvodom, pre ktorý Národná rada Slovenskej republiky zákon vrátený s\npripomienkami neprerokovala na novom zasadnutí. Pretože Ústava Slovenskej republiky\nneustanovuje osobitnú formu vrátenia zákona s pripomienkami, list, ktorým vláda Slovenskej\nrepubliky s pripomienkami vrátila zákon Národnej rady Slovenskej republiky schválený uznesením\nč. 153 z 18. februára 1993, ktorým sa mení zákon č. 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej\nrepubliky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších\nzákonov, je prejavom vôle vlády, s ktorým sa spájajú právne účinky upravené v čl. 87 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky. Národnej rade Slovenskej republiky vrátením zákona s pripomienkami\nvznikla ústavná povinnosť schválený zákon opätovne prerokoval, pretože z obsahu vrátenia zákona\nbol zrejmý prejav vôle vlády vráti zákon s pripomienkami. Túto povinnosť Národná rada\nSlovenskej republiky nesplnila do rozhodnutia ústavného súdu o návrhu skupiny poslancov\nNárodnej rady Slovenskej republiky zo 17. novembra 1993. Preto ústavný súd o návrhu na podanie\nvýkladu čl. 87 ods. 2 ústavy a na vyslovenie dôsledkov súvisiacich s týmto výkladom v spore o\npodpísanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon č. 14/1993 Z. z. o\nštátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho\nzabezpečenia a niektorých ďalších zákonov, podal výklad uvedený v bodoch 1 až 3 výroku tohto\nrozhodnutia.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach dňa 22. februára 1994\n\n9", "vazby": {"registre": ["výklad ústavy a ústavných zákonov"], "ustanovenia": ["čl. 128 ods. 1 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}