{"guid": "ussr:1098ed37-46d3-4c13-94a0-33f7ab268358", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.48.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 48/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/94 z 4. 10. 1994", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. októbra 1994, sp. zn. I. ÚS 48/94, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.48.1994.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1994-10-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "nazov": "čl. 127 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1098ed37-46d3-4c13-94a0-33f7ab268358", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.48.1994.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.48.1994.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.48.1994.1/text", "citacie_n": 0, "text": "I. ÚS 48/94\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte po predbežnom prerokovaní\nústavnej sťažnosti\n\n, bytom\n\na\n\n, bytom tamtiež, zastúpených komerčným právnikom JUDr.\nVladimírom Kováčom, Bulíkova 23, Bratislava, vo veci porušenia vlastníckeho\npráva podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom neverejnom zasadnutí dňa\n4. októbra 1994 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\na\n\no d m i e t a pre\n\njej zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nDňa 30. augusta 1994 dostal Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej\nlen Ústavný súd) podanie\n\na\n\noznačené ako\n\nústavná sťažnosť proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. j.\nCdo 27/94 zo dňa 25. mája 1994. Navrhovatelia uvádzajú, že dňa 27. júna 1994\nim bol doručený uvedený rozsudok Najvyššieho súdu, ktorým tento zamietol\ndovolanie sťažovateľov proti výroku rozsudku Mestského súdu v Bratislave\nč. k. 8 Co 51/93-105 z 10. 6. 1993 vo veci vedenej na Obvodnom súde\nBratislava pod sp. zn. 10 C 216/91. Sťažovatelia uvádzajú, že rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky došlo k porušeniu princípu ochrany\nvlastníckeho práva v zmysle ustanovení čl. 11 ods. 1 ústavného zákona\nč. 23/1991 Zb. a teda k porušeniu jedného zo základných ľudských práv\na slobôd zo strany štátu. Z uvedených dôvodov sťažovatelia navrhujú, aby\nÚstavný súd rozhodol o ich ústavnej sťažnosti tak, aby boli odstránené\nnedostatky vydaného rozsudku Najvyššieho súdu a určil, že v súdnom konaní\n\no vydanie veci bol porušený zákon a rozhodnutie o zamietnutí návrhu na\nvydanie veci zrušil.\nÚstavný súd je podľa čl. 127 Ústavy oprávnený rozhodovať o ústavných\nsťažnostiach, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie\nsvojich základných práv a slobôd právoplatnými rozhodnutiami orgánov štátnej\nsprávy alebo územnej samosprávy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd.\nUvedené ustanovenie súčasne upravuje, aké podmienky musí spĺňať každé\npodanie Ústavnému súdu, aby mohlo byť kvalifikované ako ústavná sťažnosť.\nNesplnenie niektorej z týchto podmienok, ktorú nie je možné odstrániť\ndoplnením podania na výzvu sudcu spravodajcu, znamená, že ústavná sťažnosť\nnespĺňa zákonom požadované náležitosti, a je preto zjavne neopodstatnená.\nSťažovatelia vo svojom podaní označenom ako ústavná sťažnosť namietajú, že\nk porušeniu ich ústavného práva došlo rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky však v zmysle\nplatného právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno považovať za\nústredný orgán štátnej správy, rozhodnutiami ktorého môže byť porušené\nzákladné právo alebo sloboda občanov. Zákon Slovenskej národnej rady\nč. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy\nv znení neskorších predpisov totiž medzi ústrednými orgánmi štátnej správy\nneuvádza i Najvyšší súd Slovenskej republiky.\nSťažovatelia neoznačili ten ústredný orgán štátnej správy, rozhodnutím\nktorého možno narušiť základné práva a slobody občanov a tento nedostatok\nnie je možné odstrániť ani výzvou sudcu spravodajcu. Z uvedeného dôvodu\nústavná sťažnosť nespĺňa jednu zo základných podmienok, splnením ktorej je\npodmienené ďalšie konanie Ústavného súdu vo veci samej a je preto zjavne\nneopodstatnená.\nNad rámec rozhodnutia Ústavný súd uvádza, že nie je nadriadeným\norgánom všeobecných súdov, ani nie je oprávnený preskúmavať ich\n\nrozhodnutia, čo vyplýva aj z čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 4 Ústavy. Ústavný súd\npreto prijal rozhodnutie o odmietnutí ústavnej sťažnosti podľa § 25 ods. 2\nv spojení s § 54 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti tak, ako je\nuvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný\n\nprostriedok.\nV Košiciach dňa 4. októbra 1994", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ústavy platného do 31. 12. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}