{"guid": "ussr:2206792c-8e9a-47b2-b3dd-549cd54d8087", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/97 z 17. 7. 1997", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. júla 1997, sp. zn. I. ÚS 46/97, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1997-07-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2206792c-8e9a-47b2-b3dd-549cd54d8087", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.1997.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.1997.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.1997.1/text", "citacie_n": 0, "text": "I. ÚS 46/97\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu\nkonanom 10. septembra 1997 preskúmal podmienky ďalšieho konania o podnete\n, bytom\n\na takto\n\nrozhodol:\n\nKonanie o podnete\n\nzastavuje.\n\nOdôvodnenie:\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 15. apríla\n1997 bolo doručené podanie\n\n, bytom\n\n, označené ako:\n\n„Návrh na konanie podľa Ústavy Slovenskej republiky“. Po jeho predbežnom\nprerokovaní ho ústavný súd 17. júla 1997 prijal na konanie v časti namietajúcej\nprieťahy v konaní Okresného súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C\n273/90. Vychádzajúc z obsahu prijatej časti podania ho ústavný súd kvalifikoval ako\npodnet podľa čl. 130 ods. 3 ústavy, ktorým navrhovateľ namietal porušenie\nzákladného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy označeným postupom Okresného\nsúdu Košice - vidiek (Košice - okolie).\n\nKeďže po prijatí podnetu musí byť ten, kto ho podal, v súlade s § 22 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č.\n293/1995 Z. z. zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom, ústavný súd\n18. júla 1997 vyzval navrhovateľa, aby ústavnému súdu písomne oznámil\na splnomocnením doložil ustanovenie si zástupcu na konanie pred ústavným súdom\nv danej veci.\n\nNavrhovateľ listom z 29. júla 1997 ústavnému súdu oznámil, že: „Vzhľadom\npre zlú finančnú situáciu si nemôže najať právnika na zastupovanie. Z uvedeného\ndôvodu splnomocňujem na konanie v tejto veci Ústavný súd.“\n\nPodľa § 31a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\nv znení zákona č. 293/1995 Z. z., ak zákon neustanovuje inak a povaha veci to\nnevylučuje, na konanie pred ústavným súdom sa primerane použijú ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku. Berúc do úvahy ustanovenie jeho § 103, v súlade\ns ktorým súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za\nktorých môže konať (podmienky konania), ústavný súd zistil, že nezabezpečením\nprávneho zástupcu podľa § 22 zákona č. 38/1993 Z. z. navrhovateľ nesplnil takú\nprocesnú podmienku, ktorá je nevyhnutná pre konanie ústavného súdu o prijatej časti\njeho podnetu.\n\nKeďže nesplnenie tejto procesnej podmienky vylučuje ďalšie konanie\no podnete, ústavný súd rozhodol o jeho zastavení na základe § 22 a § 31a ods. 2\nzákona č. 38/1993 Z. z. v spojení s § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.\n\nNad rámec uvedeného však ústavný súd uvádza, že v budúcnosti môže\npokračovať konanie o prijatej časti podnetu, ak navrhovateľ odstráni procesnú\nprekážku, ktorá viedla k jeho zastaveniu, t. j. ustanoví si právneho zástupcu v konaní\n2\n\npred ústavným súdom. Právo na poskytnutie právnej pomoci za zníženú odmenu\nalebo bezplatne majú podľa § 19 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 132/1990\nZb. o advokácii občania, u ktorých je to odôvodnené ich majetkovými pomermi.\n\nP o u č e n i e :\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný\n\nprostriedok.\n\nV Košiciach 10. septembra 1997\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Richard R a p a n\n\nt\npredseda senátu\n\n3\n\nI. ÚS 46/97\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu\nkonanom 17. júla 1997 predbežne prerokoval podnet\n\n,\nvo veci porušenia\n\nvlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie\nveci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom všeobecného súdu vo veci vedenej pod\nsp. zn. 8 C 273/90 a takto\nrozhodol:\n1. Podnet\n\nv časti namietajúcej porušenie vlastníckeho práva\n\npostupom Okresného súdu Košice - vidiek (Košice - okolie)\n\no d m ie t a\n\npre\n\nnepríslušnosť ústavného súdu na prerokovanie veci.\n2. Podnet\n\nv časti namietajúcej porušenie práva na\n\nprerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom o d m i e t a pre nepríslušnosť\nústavného súdu na prerokovanie veci.\n3. Podnet\n\nv časti namietajúcej porušenie práva na\n\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov p r i j í m a na ďalšie konanie.\n\n4\n\nOdôvodnenie:\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal 15. apríla\n1997 podanie\n\n, bytom\n) označené ako „Návrh na konanie podľa Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky“. Z jeho obsahu, ako aj z pripojených početných príloh, vyplynulo, že\nnavrhovateľ sa od roku 1987 márne pokúšal a stále pokúša (na rôznych orgánoch\nštátnej správy, ochrany životného prostredia a samosprávy) a od roku 1990 aj na\nsúdnych orgánoch o odstránenie septiku umiestneného v blízkosti svojho rodinného\ndomčeka. Dlhodobé neriešenie tohto problému má za následok, že vo svojom\nrodinnom domčeku (výstavbu ktorého dokončil ešte v roku 1984) nemôže vôbec\nbývať. Keďže podávaním rôznych sťažností, ako aj podaním žalobného návrhu na\nOkresný súd v Košiciach navrhovateľ doteraz nedosiahol nápravu tohoto stavu,\nobrátil sa 15. apríla 1997 na ústavný súd so žiadosťou: „v zmysle mojich zákonných\npráv o konanie vo veci a vynesenie nálezu alebo právneho rozhodnutia, či postup\nOkresného súdu Košice a postup kompetentných orgánov štátnej správy pri riešení\ntejto mojej záležitosti je v súlade so zákonom, či nedošlo k porušeniu ľudských práv a\nochrany vlastníckeho práva alebo iného práva mojej rodiny, čo by mi umožnilo\ndovolať sa práv voči odporcom“.\n1. Navrhovateľ predovšetkým namietol, že postupom Okresného súdu Košice\n-vidiek došlo k porušeniu „ochrany vlastníckeho práva“ a požiadal, aby ústavný súd\no takomto porušení vydal „nález“ alebo „právne rozhodnutie“. Navrhovateľ sa už\n12. marca 1990 návrhom na začatie konania domáhal ochrany svojho vlastníckeho\npráva (podľa § 126 a nasl. Občianskeho zákonníka) na príslušnom súde. Keďže podľa\n§ 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú k ochrane vlastníckeho práva (v rozsahu\na spôsobom upravenom v § 126 Občianskeho zákonníka) oprávnené výlučne\nvšeobecné súdy, ústavný súd nemôže konať a rozhodovať o veciach, ktoré sú zverené\ndo ich výlučnej rozhodovacej právomoci. Je tomu tak preto, že ústavný súd netvorí\nsúčasť sústavy všeobecných súdov a nemožno ho teda považovať za ďalšiu\n(prvostupňovú, odvolaciu či dovolaciu) inštanciu v systéme všeobecného súdnictva.\nRozhodnutie („nález“, „právne rozhodnutie“) ústavného súdu vo veciach zverených\n5\n\ndo výlučnej rozhodovacej právomoci všeobecných súdov by preto predstavovalo\nkonanie, na ktoré nie je ani ústavou a ani zákonom zmocnený. Z dôvodu svojej\nnepríslušnosti ústavný súd preto odmietol podnet navrhovateľa v časti požadujúcej\nkonanie a aj „vydanie nálezu“ o porušení ochrany jeho vlastníckeho práva, keďže na\ntakéto rozhodnutie je príslušný jedine Okresný súd Košice - vidiek (teraz Košice okolie), a nie ústavný súd.\n2. V ďalšej časti svojho podnetu navrhovateľ namietol zaujatosť Okresného\nsúdu Košice - vidiek vo svojej veci, ku ktorej podľa jeho názoru došlo: „na základe\ndohovoru medzi predsedom Okresného súdu a odporcami“ a tiež, že: „takýto postup\nsudcu svedčí o zaujatosti a vzbudzuje nedôveru k súdu“. Podnet navrhovateľa bol\nv tejto časti odmietnutý pre nepríslušnosť ústavného súdu na prejednanie veci,\npretože o námietke účastníka súdneho konania proti zaujatosti sudcu (s možným\nvylúčením sudcu z ďalšieho prejednávania veci) rozhodujú podľa § 16 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku nadriadené všeobecné súdy, a nie Ústavný súd\nSlovenskej republiky.\n3. V ďalšom navrhovateľ namietal dĺžku konania Okresného súdu Košice vidiek vo svojej veci, ktorá je podľa jeho názoru spôsobená tým, že: „Okresný súd\nrobí zámerne prieťahy“, a to aj napriek tomu, že: „záležitosť je jednoduchá a jasná\na rozsudok mohol byť vynesený v roku 1992“.\nV tejto časti ústavný súd podnet navrhovateľa predbežne prerokoval podľa §\n25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov\nv znení zákona č. 293/1995 Z. z. a po zistení, že spĺňa všetky zákonom predpísané\nnáležitosti (§ 20 ods. 1 citovaného zákona) a že nie sú dôvody na jeho odmietnutie\n(§ 25 ods. 2 zákona), prijal ho na konanie.\n\nP o u č e n i e :\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný\n\nprostriedok.\n6\n\nV Košiciach 17. júla 1997\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Richard R a p a n\n\nt\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}