{"guid": "ussr:1dc4b28f-8c7c-47bd-8e01-30c56d075638", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/96 z 19. 3. 1998", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. marca 1998, sp. zn. I. ÚS 46/96, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.1996.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1998-03-19", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "nazov": "čl. 30 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "nazov": "čl. 127 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1dc4b28f-8c7c-47bd-8e01-30c56d075638", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.1996.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.1996.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.1996.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 46/96\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu\nJUDr. Jána Klučku a sudcov JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Richarda Rapanta na\nneverejnom zasadnutí senátu 19. marca 1998 prerokoval ústavnú sťažnosť\n, bytom\n\na spol., zastúpených JUDr.\n\nJozefom Brázdilom, advokátom, Trhová 1, Zvolen, proti mestu Lučenec, zastúpeného\nJUDr. Pavlom Lörinčíkom, komerčným právnikom, Rúbanisko III/16, Lučenec, vo\nveci porušenia ich základného práva upraveného v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uznesením mestského zastupiteľstva mesta Lučenec č. 35/1996 z 25. apríla\n1996 a takto\nrozhodol:\n1. Ústavnej sťažnosti sa\n\nvyhovuje.\n\n2. Základné právo sťažovateľov zúčastňovať sa na správe verejných vecí\npriamo, upravené v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo\n\nporušené\n\ntým, že mesto Lučenec uznesením mestského zastupiteľstva č. 35/1996 z 25. apríla\n1996 nevyhlásilo hlasovanie obyvateľov podľa § 11a ods. 2 zákona SNR č. 369/1990\nZb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov o odčlenení mestskej časti\n\nOpatová od mesta Lučenec, hoci všetky náležitosti ustanovené v citovanom\nustanovení boli splnené.\n3. Uznesenie mestského zastupiteľstva mesta Lučenec č. 35/1996 z 25. apríla\n1996 z r u š u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna\n1996 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n, bytom\n, bytom\n\n,\n\n, bytom\n\na\n\n, bytom\n\n, zastúpených JUDr. Jozefom Brázdilom,\nadvokátom, Trhová 1, Zvolen (ďalej len „sťažovatelia“), proti uzneseniu mestského\nzastupiteľstva mesta Lučenec č. 35/1996 z 25. apríla 1996.\nSťažovatelia ako členovia petičného výboru, vytvoreného obyvateľmi\nmestskej časti Lučenec - Opatová 23. marca 1996 na základe § 3 ods. 1 zákona č.\n85/1990 Zb. o petičnom práve, v ústavnej sťažnosti uviedli, že nespokojnosť\nobyvateľov tejto mestskej časti s tým, ako mesto Lučenec pristupuje k riešeniu ich\nproblémov a k zabezpečovaniu jej občianskej vybavenosti, bola dôvodom pre\nrealizáciu petičného práva v zmysle § 11a ods. 2 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o\nobecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“).\nPetíciou chceli vyvolať hlasovanie obyvateľov mestskej časti Opatová o jej\nodčlenení od mesta Lučenec, ktoré malo podľa odseku 1 písmena c) citovaného\nustanovenia\n\nna\n\nzáklade\n\nsplnenia\n\nzákonných\n\npodmienok\n\nvyhlásiť\n\nmestské\n\nzastupiteľstvo. Tým súčasne chceli ako „plnoprávni občania realizovať právo\nvyplývajúce z Ústavy SR a jej čl. 30 ods. 1, a to zúčastňovať sa priamo na správe\n\n2\n\nvecí verejných a najmä spravovať si sami svoje záležitosti k prospechu všetkých\nobyvateľov Opatovej“.\n\nMestské zastupiteľstvo svojím uznesením č. 35/1996 z 25. apríla 1996 zaujalo\nstanovisko, v ktorom uviedlo, že pre vyhlásenie verejného hlasovania nie sú splnené\npodmienky upravené v ustanovení § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. (v návrhu\nnesprávne označenie zákona „č. 389/1990 Zb.\"). Mesto Lučenec toto stanovisko\noznámilo zástupcovi petičného výboru svojím listom z 26. apríla 1996, v ktorom je\nokrem iného uvedené „Vzhľadom k tomu, že petícia obsahuje všetky náležitosti\nuvedené v zákone o petičnom práve, primátor mesta predložil petíciu dňa 25. 4. 1996\nv súlade so zákonom 369/1990 Zb. o obecnom zriadení na rokovanie Mestskému\nzastupiteľstvu v Lučenci. Mestské zastupiteľstvo po rozprave, v ktorej umožnilo\nvystúpiť aj zástupcom petičného výboru, podľa § 11a ods. 3 zákona č. 369/90 Zb.\nrozhodlo, že podmienky uvedené v odstavci 2 citovaného ustanovenia splnené neboli.\nPri tomto rozhodovaní MZ vzalo na zreteľ stanovisko Obvodného úradu životného\nprostredia v Lučenci. Následne prijalo uznesenie č. 35/1996, podľa ktorého\nnevyhlasuje hlasovanie o odčlenení mestskej časti Opatová, nakoľko neboli splnené\npodmienky vyplývajúce z § 11a ods. 2 zákona č. 369/90 Zb. v platnom znení.“.\nK oznámeniu bolo priložené stanovisko Obvodného úradu životného prostredia\nv Lučenci č. ŽP-V-21/96-Ta z 25. apríla 1996, adresované primátorovi MUDr.\nJozefovi Murgašovi, Mesto Lučenec, ktoré po úvodnej časti obsahuje záver, že:\n\"Z hľadiska splynutia mestskej časti Opatová s mestom Lučenec je možné\nkonštatovať, že mestská časť Opatová urbanisticky splynula s mestom Lučenec po\nstránke dopravnej, inžinierskych sietí, ako aj ekologickej z nasledujúcich dôvodov:\n1) je vybudovaný bezkolízny vstup s nadjazdom nad železničnou traťou do mesta\nLučenec cez túto mestskú časť,\n2) cez túto časť mesta ide hlavný kanalizačný oberač odvádzajúci odpadové vody\nz Rúbaniska III, ako aj niektorých priemyselných závodov,\n3) splaškové vody z priemyselnej zóny bývalej Poľany sú odvedené do mestskej\nčističky odpadových vôd,\n\n3\n\n4) v katastrálnom území Opatová bola vybudovaná skládka komunálneho odpadu\npre mesto Lučenec.“.\n\nPetičný výbor sťažnosťou z 1. mája 1996 č. j. PV-04/Opat.-96 adresovanou\nprimátorovi mesta Lučenec MUDr. Jozefovi Murgašovi namietal nepravdivosť\nuvádzaných dôvodov, menovite:\n\na) Bezkolízny vstup s nadjazdom ponad železničnú trať je vybudovaný výlučne na\núzemí mesta Lučenec a vôbec nezasahuje na územie Opatovej. Dôvod je podľa\nsťažovateľov úplne nepravdivý.\n\nb) Kanalizačný oberač, ktorý je vedený z Rúbaniska III cez katastrálne územie\nOpatovej, nemal vplyv na urbanistické splynutie, nakoľko tento nie je umiestnený\nnad terénom, ale v podzemí a navonok nevykazuje znaky splynutia. Na tento zberač\nnebolo obyvateľom Opatovej umožnené napojiť sa a jeho investorom nebolo mesto\nLučenec, ale bývalý ONV, prostredníctvom Stavoinvesty Banská Bystrica. Ani\nsplaškové vody z bývalého závodu Poľana a mestskej časti Opatová nevykazujú\nznaky urbanistického splynutia, i keď sa tieto vody zlievajú do čističky odpadových\nvôd STVAK Lučenec.\n\nc) Skládka komunálneho odpadu v kat. území Opatová má celoregionálnu pôsobnosť,\npričom bola uzavretá dohoda o usporiadaní majetkových a ostatných vzťahov.\nPrípadné odčlenenie Opatovej od mesta Lučenec nebude mať žiadny negatívny vplyv\nna jej používanie podľa harmonogramu.\nPodľa názoru sťažovateľov rozhodnutie mestského zastupiteľstva ako orgánu\núzemnej samosprávy je rozhodnutím organizačnej povahy, proti ktorému nie je\nmožné podať opravný prostriedok a nepodlieha ani preskúmaniu všeobecným súdom.\nPreto využili možnosť vyplývajúcu z § 49 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. a podali ústavnú sťažnosť na ústavný súd. Vzhľadom na\n4\n\nuvedené skutočnosti navrhli, aby ústavný súd ich ústavnej sťažnosti vyhovel a aby v\nnáleze „vyslovil, že Mesto Lučenec uznesením mestského zastupiteľstva zo dňa 25.\n4. 1996 pod č. 35/1996 porušilo naše právo priamo sa zúčastňovať na správe vecí\nverejných priznané v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a nevyhlásilo\nhlasovanie podľa § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení\nneskorších predpisov o odčlenení mestskej časti Opatová od mesta Lučenec hoci\nvšetky podmienky uvedené v ust. § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení boli splnené. Aby Ústavný súd SR podľa § 57 zákona č. 38/1993 Z. z. svojím\nuznesením zrušil uznesenie Mestského zastupiteľstva v Lučenci zo dňa 25. 4. 1996\npod čís. 35/1996.“.\nÚstavný súd zistil, že ústavná sťažnosť spĺňala všetky náležitosti predpísané\nzákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v\nznení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., ktorým sa mení a\ndopĺňa tento zákon (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z.“), a preto 4. septembra 1996\nrozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.\nÚstavný súd zaslal ústavnú sťažnosť mestu Lučenec, zastúpenému MUDr.\nJozefom Murgašom, primátorom mesta, 18. júla 1996 s výzvou, aby sa k nej ako\núčastník konania vyjadril v určenej lehote, a súčasne, aby ústavnému súdu predložil\npísomné podklady, vrátane rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva mesta\nLučenec, na základe ktorých bolo prijaté napadnuté uznesenie č. 35/1996 z 25. apríla\n1996. Mesto Lučenec predložilo požadované vyjadrenie ústavnému súdu 7. augusta\n1996 a spolu s ním aj rokovací poriadok, vyjadrenie Obvodného úradu životného\nprostredia v Lučenci z 25. apríla 1996 a zoznam investičných nákladov skládky\nodpadov Čurgov.\nVo svojom vyjadrení mesto Lučenec uviedlo, že mestské zastupiteľstvo pri\nposudzovaní požiadavky petičného výboru za odčlenenie Opatovej od mesta Lučenec\nvzalo na zreteľ stanovisko Obvodného úradu životného prostredia v Lučenci\nz 25. apríla 1996, z ktorého vyplývalo, že do rozvoja mestskej časti Opatová boli\n\n5\n\nvložené investície, od ktorých je závislá celá obec, t. j. mesto Lučenec. Ďalej uviedlo,\nže mesto vybudovalo v katastrálnom území Opatová skládku komunálneho odpadu\ns regionálnou pôsobnosťou. Prvá etapa skládky bola vybudovaná v rokoch 1992 1994 a výška vloženej investície bola 20 089 504,- Sk. Predpokladané budúce\ninvestície pre ďalšiu výstavbu a následnú rekultiváciu budú asi 70 mil. Sk.\n\nV závere svojho vyjadrenia navrhlo, aby ústavný súd ústavnej sťažnosti\nnevyhovel a vyslovil, že základné právo sťažovateľov priamo sa zúčastňovať na\nspráve verejných vecí upravené v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tým, že\nmesto Lučenec uznesením svojho orgánu mestského zastupiteľstva č. 35/1996 z 25.\napríla 1996 nevyhlásilo hlasovanie, nebolo porušené, pretože neboli splnené všetky\npodmienky ustanovené v § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\nv znení neskorších predpisov.\n\nNa základe výzvy ústavného súdu zo 4. septembra 1996 predložili odborné\nstanoviská, prípadne podklady vo veci:\na) prednosta Okresného úradu Lučenec Stanislav Jačmeník 18. septembra 1996 čís.\n241/96-Sekr., keďže sa na spracovaní podkladu pre rozhodnutie mestského\nzastupiteľstva podieľal odbor životného prostredia a odbor všeobecnej vnútornej\nsprávy okresného úradu. Vo svojom stanovisku uviedol, \"že vo veci vyslovenia\nzáveru o urbanistickom splynutí časti Opatová\npochybnosti, ktoré vo svojom\n\ns mestom Lučenec sa vyskytli\n\nstanovisku pripúšťa i odbor životného prostredia\n\nOkresného úradu v Lučenci. Súčasne je možné uznať i námietku sťažovateľov, že\nnadjazd nad železničnou traťou do mesta Lučenec bol postavený výlučne na území\nmesta a nie v zmysle znenia stanoviska zaniknutého Obvodného úradu životného\nprostredia v Lučenci\". Ďalej uviedol, že tento orgán v liste adresovanom petičnému\nvýboru nevylúčil zmenu svojho\n\nvyjadrenia po odbornom posúdení viacerých\n\nodborníkov. Z vyjadrení i podkladov získaných z mestského zastupiteľstva, štátnych\norgánov i sťažovateľov zistil, že jedinou nezvratnou a objektívnou skutočnosťou je,\nže mestská časť Opatová má vlastné katastrálne územie a od mesta Lučenec ju delí\nKrivánsky potok, ktorý tvorí hranicu katastrálneho územia. V súvislosti s tým aj\n\n6\n\nobvodný úrad životného prostredia vyjadril názor, že pojem urbanistického splynutia\nobcí nebol presne vymedzený. Posúdenie tejto otázky je závislé od vyhodnotenia\nviacerých skutočností.\n\nb) odbor všeobecnej vnútornej správy Krajského úradu v Banskej Bystrici\n18. septembra 1996 č. 96/03893.\n\nStanovisko obsahuje údaje o príprave a schválení územného plánu rozvoja\nmesta\n\ntak,\n\naby\n\nbola\n\nzachovaná\n\njeho\n\nzákladná\n\nurbanistická\n\nkoncepcia\n\ns proporcionálnym rozvojom jednotlivých funkcií mesta, stanovené funkčné zóny a\nich plynulé previazanie tak, aby mesto Lučenec spolu so svojimi mestskými časťami\ntvorilo jeden kompaktný fungujúci mestský organizmus. I keď v závere stanoviska sa\nuvádza, že je možné súhlasiť so stanoviskom bývalého Okresného úradu životného\nprostredia Lučenec v tom, že mesto Lučenec a jeho miestna časť urbanisticky zrástli\n- splynuli, pre zodpovedné\n\nposúdenie celého komplexu otázok spojených s\n\nrealizáciou investícií, od ktorých je závislá obec, nemá dostatočné\n\npodklady a\n\nnemôže sa preto k tejto problematike odborne vyjadriť. V prílohe zaslal pracovnú\nmapku.\n\nc)\n\nminister\n\nživotného\n\nprostredia\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nIng.Jozef\n\nZlocha\n\n27. septembra 1996 č. 1373/96-min.\n\nV stanovisku uviedol, že v spolupráci s Krajským úradom v Banskej Bystrici,\nodborom tvorby a ochrany životného prostredia preveril spracovanú a schválenú\núzemnoplánovaciu dokumentáciu mesta Lučenec a vykonal miestnu obhliadku. Na\nzáklade uvedeného poskytol podklady pre rozhodnutie. V ďalšej časti stanoviska sa\nvyjadril o územnom pláne schválenom vládou Slovenskej republiky uznesením č.\n219/1975 a jeho prehodnotení v r. 1979 s tým, že mesto sa rozvíjalo od roku 1975\nv súlade so schváleným územným plánom. K jednotlivým\n\ndôvodom tvrdeného\n\nsplynutia uviedol v podstate rovnaké vecné stanoviská ako Krajský úrad v Banskej\n7\n\nBystrici. V závere\n\nstanoviska konštatoval: \"Na základe uvedeného vyslovujem\n\nodborný názor, že z hľadiska územno-priestorovej štruktúry mesto Lučenec a jeho\nmiestna časť Opatová urbanisticky zrástli - splynuli. Požiadavka § 11a ods. 2 zákona\nč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení noviel, že obecné zastupiteľstvo vyhlási\nhlasovanie obyvateľov časti obce, ak ide\n\no odčlenenie časti obce spravidla s\n\nvlastným katastrálnym územím, ktorá urbanisticky nesplynula s obcou, nie je teda\nsplnená. Posúdenie druhej požiadavky uvedeného ustanovenia, a to, či do rozvoja\nobce neboli vložené také investície, na ktorých je závislá celá obec, neprináleží\nMinisterstvu životného prostredia. Mesto Lučenec je orgánom územného plánovania\na podľa § 4 ods. 2 písm. ch) zákona o obecnom zriadení obstaráva a schvaľuje\núzemnoplánovaciu dokumentáciu\n\nsídelných útvarov a zón, koncepcie rozvoja\n\njednotlivých oblastí života obce. Mesto Lučenec je teda v súčinnosti s uvedenými a\nostatnými ustanoveniami § 4 zákona o obecnom zriadení oprávnené posúdiť, či časti\nobce (mesta) urbanisticky splynuli a či investície vložené do rozvoja časti obce sú\ntakého charakteru, že je od nich závislá celá obec.\"\n\nZástupca petičného výboru za odčlenenie mestskej časti Opatová od mesta\nLučenec\n\n16. februára 1998 doručil ústavnému súdu znalecký posudok vo\n\nveci posúdenia, či došlo k urbanistickému splynutiu mestskej časti Opatová s mestom\nLučenec, vypracovaný 12. februára 1998 znalcom\n\n, so sídlom\n\n. K jeho písomnému vyhotoveniu bolo\npripojených celkom 7 príloh (2 grafické a 5 písomných). V závere písomnej časti\nznaleckého posudku znalec\n\nuviedol: „Bývalá obec Opatová\n\nurbanisticky nesplynula s mestom Lučenec. Miestna časť Lučenec - Opatová si\nzachovala svoj pôvodný charakter vo veľkej väčšine vidieckej zástavby bez\nvýraznejších komplexných mestotvorných znakov vo svojej urbanistickej štruktúre.“.\n\nJedno vyhotovenie tohto znaleckého posudku ústavný súd zaslal, za účelom\noboznámenia sa s ním, primátorovi mesta Lučenec.\n\n8\n\nÚstavný súd listom z 28. januára 1998 vyzval sťažovateľov, ako aj odporcu mesto Lučenec, aby sa vyjadrili, či trvajú na ústnom pojednávaní vo veci samej.\n\nZástupca sťažovateľov listom zo 14. februára 1998 ústavnému súdu oznámil,\nže sťažovatelia na ústnom pojednávaní netrvajú a súhlasia s upustením od neho.\nRovnaký súhlas vyjadril v liste z 5. februára 1998 aj primátor mesta Lučenec. Ďalším\nlistom doručeným ústavnému súdu 17. marca 1998 oznámil, že po doručení\nznaleckého posudku č. 01/1998 z 12. februára 1998 a po zistení, že je v priamom\nprotiklade so záverom bývalého Obvodného úradu životného prostredia Lučenec z\n25. apríla 1996, mesto Lučenec žiada o vytýčenie ústneho pojednávania.\n\nII.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky\nrozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných a miestnych\norgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené\nzákladné práva a slobody občanov, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd.\n\nPrávnym základom konania pred ústavným súdom vo veci ústavnej sťažnosti\nsťažovateľov bolo posúdenie, či pre začatie tohoto konania boli splnené podmienky\nustanovené v čl. 127 ústavy a v § 49 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z.\n\nAko vyplýva z označených ustanovení zákona č. 38/1993 Z. z., prvým\npredpokladom prípustnosti konania o ústavnej sťažnosti a rozhodovania o nej je\nexistencia právoplatného rozhodnutia ústredného alebo miestneho orgánu štátnej\nsprávy alebo orgánu územnej samosprávy. V prípade ústavnej sťažnosti\na spol. je takým rozhodnutím uznesenie mestského zastupiteľstva mesta\nLučenec č. 35/1996 z 25. apríla 1996. V prípravnom konaní, v rámci zabezpečovania\na vyhodnocovania dôkazov potrebných na zistenie stavu veci, sa ústavný súd\n\n9\n\nzaoberal otázkou, či všeobecne záväzné právne predpisy umožňujú proti\nrozhodnutiam orgánov územnej samosprávy podať riadne opravné prostriedky a ak\náno, či boli sťažovateľmi aj využité tak, ako to upravuje ustanovenie § 53 ods. 1\nzákona č. 38/1993 Z. z.\n\nÚstavný súd túto podmienku posúdil s ohľadom na to, že rozhodnutie orgánu\núzemnej samosprávy podľa § 11a ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. je rozhodnutím\norganizačnej povahy, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, čo\nmožno odvodiť aj z § 27 zákona č. 369/1990 Zb. a z konštatovania ústavného súdu\nvysloveného v rozhodnutí I. ÚS 76/93 v obdobnej veci.\n\nPodľa § 11a ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. rozhoduje obecné zastupiteľstvo\no tom, či boli splnené podmienky podľa odseku 2 tohto ustanovenia, t. j. či ide o časť\nobce spravidla s vlastným katastrálnym územím, ktorá urbanisticky nesplynula s\nobcou a do rozvoja ktorej neboli vložené také investície, na ktorých je závislá celá\nobec. O tejto otázke, rovnako ako o veciach ustanovených v § 11a ods. 3 písm. a), f),\nh), l), rozhoduje obecné (mestské) zastupiteľstvo podľa § 12 ods. 2 uznesením, ktoré\nsíce podpisuje starosta (primátor) obce (mesta), ale ktoré je rozhodnutím obecného\n(mestského) zastupiteľstva. Starosta (primátor) môže podľa § 13 ods. 4 zákona č.\n369/1990 Zb. len pozastaviť výkon rozhodnutia obecného zastupiteľstva, ak sa\ndomnieva, že odporuje zákonu, alebo je pre obec zjavne nevýhodné.\n\nZákon č. 369/1990 Zb. neupravuje možnosť podať žiadny opravný prostriedok\nproti uzneseniam obecného zastupiteľstva, ktorými rozhoduje vo veciach mimo\nrámca správneho konania.\n\nZ uvedeného vyplýva, že uznesenie obecného zastupiteľstva, prijaté podľa\n§ 11a ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. spĺňa požiadavku právoplatného rozhodnutia\norgánu územnej samosprávy v zmysle čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. V danej\nveci teda nejde o prípad podľa § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o neprípustnosti\n10\n\nústavnej sťažnosti, ak sťažovateľ nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mu\nzákon na ochranu jeho práva poskytuje, pretože žiaden zákon neupravuje možnosť\nuplatnenia, či už riadneho alebo iného opravného prostredku.\n\nZ obsahu ústavnej sťažnosti a z vyhodnotenia spisových podkladov, ktoré boli\nústavnému súdu predložené vyplýva, že sťažovatelia sa ako členovia petičného\nvýboru obrátili 31. marca 1996 s petíciou obyvateľov mestskej časti Opatová na\npríslušné orgány mesta Lučenec, v ktorej žiadali jej odčlenenie od mesta Lučenec z\ndôvodu uplatnenia petičného práva podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve.\nMestské zastupiteľstvo mesta Lučenec uznesením č. 35/1996 z 25. apríla 1996\nrozhodlo, že nevyhlási hlasovanie obyvateľov o odčlenení mestskej časti Opatová,\npretože neboli splnené všetky podmienky ustanovené v\n\n§ 11a ods. 2 zákona č.\n\n369/1990 Zb.\n\nNa vyhlásenie hlasovania obyvateľov o odčlenení časti obce je potrebné\nsúčasné splnenie všetkých troch podmienok uvedených v § 11a ods. 2 zákona č.\n369/1990 Zb. Prvá podmienka z nich, t. j. existencia samostatného katastrálneho\núzemia, bola splnená, čo medzi účastníkmi konania o ústavnej sťažnosti nebolo\nsporné. Medzi mestom Lučenec a sťažovateľmi došlo však k sporu o tom, či boli\nsplnené aj ďalšie dve podmienky ustanovené v citovanom ustanovení. V čase\nrozhodovania mestského zastupiteľstva mesta Lučenec o tom, či vyhlási petíciou\npožadované hlasovanie obyvateľov mestskej časti Opatová, nebola podľa poslancov\nmestského zastupiteľstva mesta Lučenec splnená podmienka jej urbanistického\nsplynutia, presnejšie nesplynutia s mestom Lučenec (v zápisnici o hlasovaní\nmestského zastupiteľstva z 25. apríla 1996 bolo konštatované, že mestská časť\nOpatová urbanisticky splynula s mestom Lučenec).\n\nMestské\n\nzastupiteľstvo mesta Lučenec pri prijímaní svojho uznesenia č.\n\n35/1996 z 25. apríla 1996 vzalo na zreteľ iba stanovisko Obvodného úradu životného\nprostredia Lučenec z 25. apríla 1996. Podľa neho: „z hľadiska splynutia mestskej\nčasti Opatová s mestom Lučenec je možné konštatovať, že mestská časť Opatová\n11\n\nurbanisticky splynula s mestom Lučenec po stránke dopravnej, inžinierskych sietí,\nako aj ekologickej, z nasledujúcich dôvodov“ (uvedené na s. 3 odôvodnenia tohto\nrozhodnutia).\n\nZ viacerých písomných podkladov, ktoré si ústavný súd v danej veci vyžiadal\nod príslušných štátnych orgánov, možno vyvodiť záver, že postup mestského\nzastupiteľstva mesta Lučenec, ktoré pri prijímaní uznesenia č. 35/1996 z 25. apríla\n1996 bralo do úvahy výlučne iba citované stanovisko, nebol správny. Toto\nstanovisko, bez argumentačnej podloženosti konštatovania v ňom obsiahnutého,\nnemožno považovať za dostatočné pre nestranné posúdenie takej odborne náročnej a\nzložitej záležitosti, akou je vyslovenie záveru o urbanistickom splynutí časti obce s\njej zvyšnou časťou. Vychádzajúc z vyžiadaných odborných písomných podkladov\nmožno konštatovať, že jeho obsah nemohol poskytnúť poslancom mestského\nzastupiteľstva mesta Lučenec odborné a objektívne informácie v záujme ich\nkvalifikovaného rozhodovania o predmetnej veci. Odbornú nedostatočnosť, resp.\nneujasnenosť stanoviska Obvodného úradu životného prostredia Lučenec z 25. apríla\n1996\n\nspôsobila\n\njeho\n\nargumentačná\n\nnepresvedčivosť\n\npri\n\nhodnotení\n\ndanej\n\nproblematiky. vznik pochybností v tomto smere pripustil, ako už bolo uvedené (s. 6\naž 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia), prednosta Okresného úradu Lučenec. Rovnaké\npochybnosti vyslovil vo svojom vyjadrení aj sám odbor životného prostredia\nOkresného úradu Lučenec č. ŽP-V-21/96-Ta zo 16. septembra 1996, keď okrem iného\n„z dôvodu väčšej objektívnosti“ navrhol ústavnému súdu, aby požiadal o stanovisko\nk problematike urbanistického splynutia mestskej časti Opatová s mestom Lučenec\nsúdneho znalca z odboru urbanizmu, „nakoľko vysvetlenie tohto pojmu v odbornej\nliteratúre nie je nám dostupné“.\n\nMesto Lučenec, resp. mestské zastupiteľstvo v konaní pred ústavným súdom\nnijako nepreukázalo, či sa v období pred rozhodnutím o nevyhlásení hlasovania\nobyvateľov o odčlenení mestskej časti Opatová, t. j. pred 25. aprílom 1996,\nv potrebnom rozsahu zaoberalo, či boli splnené podmienky ustanovené pre tento účel\nzákonom č. 369/1990 Zb. To malo za následok, že pri rozhodovaní o vyhlásení\n\n12\n\nhlasovania obyvateľov časti obce podľa § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. mestské\nzastupiteľstvo mesta Lučenec vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového\nstavu, ktorý v konečnom dôsledku viedol k jeho skreslenému informovaniu o tom, či\ndošlo alebo nedošlo k urbanistickému splynutiu mestskej časti Opatová s mestom\nLučenec, čo malo za následok vznik zjavného nesúladu medzi skutočným stavom\ntýkajúcim sa problematiky „urbanistického splynutia“ a výsledkami hlasovania\nmestského zastupiteľstva mesta Lučenec 25. apríla 1996.\n\nK otázke \"urbanistického splynutia\" v prípravnom konaní ústavný súd si\nvyžiadal stanoviská štátnych orgánov uvedených\n\nv I. časti odôvodnenia tohto\n\nrozhodnutia. Okrem toho ústavný súd požiadal sťažovateľov o zabezpečenie\nvypracovania a predloženie odborného stanoviska k tejto problematike, najmä\nk vysloveným stanoviskám Okresného úradu Lučenec.\nAko už bolo v rozhodnutí konštatované, sťažovatelia ústavnému súdu\npredložili znalecký posudok z 12. februára 1998 vypracovaný znalcom\n. Podľa záveru vyplývajúceho z jeho písomnej i grafickej časti, bývalá obec\n(v súčasnosti mestská časť) Opatová urbanisticky nesplynula s mestom Lučenec. I\nnapriek tomu, že sa v roku 1960 proti vôli jej obyvateľov stala časťou mesta Lučenec,\nzachovala si svoj pôvodný charakter s prevládajúcou vidieckou zástavbou a bez\nvýraznejších komplexných mestotvorných znakov v urbanistickej štruktúre.\nPodľa vyjadrenia primátora mesta Lučenec k ústavnej sťažnosti\na spol. z 2. augusta 1996, okrem nesplnenia zákonnej podmienky\n„urbanistického splynutia“ nebola v čase hlasovania mestského zastupiteľstva mesta\nLučenec splnená ani ďalšia podmienka upravená v § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990\nZb., t .j. „vložené investície, od ktorých je závislá celá obec“. Na potvrdenie tohto\nkonštatovania uviedol, že mesto Lučenec vybudovalo v katastrálnom území Opatová\nskládku tuhého komunálneho odpadu s regionálnou pôsobnosťou. Prvá etapa jej\nbudovania bola v období 1992 až 1994 s investičnými nákladmi 20 089 504 tis. Sk.\nOdhliadnuc od skutočnosti, že tento dôvod, majúci za následok nevyhlásenie\nhlasovania obyvateľov časti obce podľa § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb., bol\n13\n\nmestom Lučenec uvádzaný aj ako dôvod pre konštatovanie o urbanistickom splynutí\nmestskej časti Opatová s mestom Lučenec, jeho opodstatnenosť vo vzťahu k danej\nveci je sporná. Ústavný súd v tejto súvislosti zistil, že skládka tuhého komunálneho\nodpadu (TKO Čurgov) má síce regionálnu pôsobnosť, avšak majetkové a ostatné\nvzťahy regulujúce jej činnosť boli upravené dohodou medzi mestom Lučenec a\nďalšími účastníkmi. Ani prípadné odčlenenie mestskej časti Opatová od mesta\nLučenec nebude mať negatívny vplyv na jej činnosť. Z uvedených dôvodov preto\nústavný súd nepovažuje tvrdenie mesta Lučenec o nesplnení zákonnej podmienky\n„vložené investície, od ktorých je závislá celá obec“ za opodstatnené.\nS ohľadom na predchádzajúce konštatovania, ku ktorým ústavný súd dospel na\nzáklade posúdenia predložených písomných podkladov, vyslovuje záver, že tvrdenie\nmesta Lučenec o nesplnení dvoch zákonných podmienok pre vyhlásenie hlasovania\nobyvateľov o odčlenení časti obce podľa § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. nebolo\nopodstatnené. Práve naopak, pre vyhlásenie takéhoto hlasovania boli vo vzťahu\nk mestskej časti Opatová podľa názoru ústavného súdu splnené všetky, zákonom\nustanovené náležitosti.\nAktívna účasť občanov na správe verejných vecí sa prejavuje v možnostiach\nbezprostredne rozhodovať v ľudovom hlasovaní o určitej otázke, a tým sa\nzúčastňovať na správe verejných vecí. Typickým príkladom toho je napr. hlasovanie\nobyvateľov o odčlenení časti mesta podľa zákona č. 369/1990 Zb.\nČlánok 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky spresňuje formy účasti na\nspráve verejných vecí, a to buď priamo alebo prostredníctvom slobodnej voľby\nzvolených zástupcov. Termín „verejné veci“ obsiahnutý v čl. 30 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky je treba chápať tak, že zahrňuje veci verejného záujmu, na\nspráve ktorých sa môžu občania ústavou určenými spôsobmi podieľať. Veci\nverejného záujmu sú i predmetom výkonu územnej samosprávy podľa čl. 67 Ústavy\nSlovenskej republiky a obyvatelia obcí sa na ich správe podieľajú buď na\nzhromaždeniach obyvateľov obcí, miestnym referendom alebo prostredníctvom\norgánov obcí.\n\n14\n\nVychádzajúc z čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo\nzúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných. Uplatňovanie, t. j. napĺňanie tohto\nústavného práva umožňuje taká organizácia a právne usporiadanie územnej\nsamosprávy, ktorá vytvára predpoklady pre všetkých obyvateľov obce zúčastňovať\nsa na jej správe a bezprostredne rozhodovať o verejných záležitostiach obecného\nvýznamu, na základe priameho a konkrétneho prejavu vôle všetkých obyvateľov\nalebo určitej skupiny obyvateľov obce. Toto právo má obligatórny charakter, pretože\npodľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa základné práva a slobody\nzaručujú na území Slovenskej republiky všetkým.\n\nFormu realizácie ústavného práva účasti obyvateľov obce na veciach\nverejných upravuje zákon č. 369/1990 Zb. Nesplnením povinnosti orgánov územnej\nsamosprávy umožniť obyvateľom obce účasť na hlasovaní (za predpokladu splnenia\nzákonných náležitostí), dochádza k znemožneniu uplatnenia ústavného práva\nzúčastňovať sa na správe vecí verejných (čl. 12 ods. 1 v nadväznosti na čl. 30 ods. 1\nústavy).\n\nPodľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo\nzúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo. Z ustanovenia § 11a ods. 3 zákona\nč. 369/1990 Zb. pre orgán územnej samosprávy vyplýva povinnosť rozhodnúť o\nsplnení podmienok podľa odseku 2 tohto ustanovenia, t. j. o vyhlásení hlasovania\nobyvateľov. Toto rozhodnutie je jednoznačne organizačnej povahy pre uskutočnenie\nzákladného práva obyvateľov obsiahnutého v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky\n\n(rozhodnutie\n\norgánu územnej samosprávy\n\nje vždy\n\nrozhodnutím\n\norganizačnej povahy). Článok 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepredpokladá\nžiadne zákonné obmedzenia tohto ústavného práva.\n\nAk rozhodnutím, ktoré treba zaradiť medzi rozhodnutia organizačnej povahy,\norgán územnej samosprávy v konkrétnom prípade nepostupoval v súlade so zákonom\nč. 369/1990 Zb. (§ 11a ods. 2), znemožnilo sa tým obyvateľom mestskej časti\n15\n\nLučenec - Opatová, aby uplatnili svoje základné právo zúčastňovať sa priamo na\nspráve verejných vecí, upravené v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tým\ndošlo k porušeniu tohto základného práva. Petíciu skupiny obyvateľov mestskej časti\nLučenec - Opatová za jej odčlenenie od mesta Lučenec ústavný súd považoval za\nplne kvalifikovanú pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov časti obce podľa § 11a\nods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. Rovnako podľa jeho názoru boli splnené aj jednotlivé\npodmienky upravené v citovanom ustanovení za účelom vyhlásenia hlasovania\nobyvateľov vo veci odčlenenia časti obce. Preto Ústavný súd Slovenskej republiky\nrozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n\nP o u č e n i e :\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný\n\nprostriedok.\n\nV Košiciach 19. marca 1998\n\nZa správnosť opísaného\n\nJUDr. Ján Klučka\n\ntextu:\n\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org."], "ustanovenia": ["čl. 127 ústavy platného do 31. 12. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}