Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/95 z 29. 6. 1995
Citácia: uznesenie Ústavného súdu SR z 29. júna 1995, sp. zn. I. ÚS 40/95, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.40.1995.1
Ústavný súd Slovenskej republiky | I. ÚS 40/95 | ECLI:SK:USSR:2016:1.US.40.1995.1 | 1995-06-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Ústavné právo
Citované ustanovenia: čl. 130 ods. 3 Ústavy
Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/32ba0972-4517-41c9-a37a-863b3d5efefe
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.40.1995.1

I. ÚS 40/95

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte na neverejnom
zasadnutí konanom 29. júna 1995 prerokoval podnet Mestského kultúrneho
strediska v Humennom, zastúpeného JUDr. Valerijom Podoľským, komerčným právnikom v Humennom, nám. Slobody 1 o
preskúmanie rozhodnutí všeobecných súdov vo veci neplatnosti výpovede a takto
rozhodol:
Podnet Mestského kultúrneho strediska v Humennom
mieta

od-

pre nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej repub-

liky.
Odôvodnenie:
Podnetom z 24. mája 1995 navrhoval pisateľ podnetu po jeho predbežnom
prerokovaní začať konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a podľa
obsahu petitu podnetu žiadal rozhod- nutia všeobecných súdov zmeniť a rozsudkom
návrh navrhovateľky v konaní Okresného súdu v Humennom pod sp. zn. 8C
1282/90, v súvislosti s rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12 Co
117/94 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave sp. zn. 44 Cdo 21/95
zamietnuť.
Vzťah Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") a
všeobecných súdov ako dvoch samostatných, na sebe nezávislých zložiek súdnej
moci upravuje Ústava Slovenskej
-2-

republiky (ďalej len "ústava"). Z tejto úpravy nevyplýva pre ústavný súd právomoc
preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, a teda ich potvrdzovať, rušiť alebo
meniť s výnimkou prípadov uvedených v ďalšom texte odôvodnenia.
Ústavný súd je podľa čl. 124 ústavy nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti a nie zákonnosti, a preto nie je
oprávnený skúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol a či
nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne
závery zo zistenia skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.
Aby ústavný súd mohol začať konanie na podnet právnickej osoby podľa článku
130 ods. 3 ústavy musel by takýto podnet
obsahovať skutočnosti, z ktorých by bolo možno vyvodiť záver
o priamej spojitosti takéhoto porušenia s ústavou. Ústavný súd môže teda
preskúmavať len tie rozhodnutia všeobecných súdov,
ak v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu alebo rozhodnutím
samotným došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.
Za porušenie základného práva alebo slobody nemožno však považo- vať neúspech
(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom.
Ak by aj ústavný súd zistil, že v konaní pred všeobecným súdom alebo
rozhodnutím samým došlo k porušeniu konkrétneho ústavného práva alebo
slobody, mohol by prijať samostatné rozhodnutie, v ktorom by toto porušenie
konštatoval, avšak samotné rozhodnutie všeobecného súdu by nemohol zrušiť ani
zmeniť a rozhodnúť vo veci samej; iný postup ústavného súdu by nebol v súlade s
ústavnoprávnymi princípmi upravenými v čl. 141, 142 ods. 1 a 144 ods. 1, 2 ústavy.
Z uvedeného dôvodu rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
-3P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný

opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 1995

Za správnosť opísaného textu
predsedníčka senátu

JUDr. Viera Mrázová