{"guid": "ussr:31377d5b-fe21-4223-a9a0-c6da17fe6d88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 36/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/00 z 22. 6. 2000", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. júna 2000, sp. zn. I. ÚS 36/00, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.2000.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2000-06-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/31377d5b-fe21-4223-a9a0-c6da17fe6d88", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.2000.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.2000.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.2000.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 36/00\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu predbežne\nprerokoval podnet\n\n, bytom\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Polkom, Advokátska kancelária, Hotel\nHoliday Inn, Bajkalská 25/A, Bratislava, vo veci porušenia základných práv a slobôd\nzakotvených v čl. 2 ods. 2, čl. 30 ods. 1, čl. 94 a čl. 95 Ústavy Slovenskej republiky\nrozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 24. 8. 1999 č. KP 173/1999\na takto\nrozhodol:\nPodnet\n\nna začatie konania\n\nod m ie t a\n\nako zjavne\n\nneopodstatnený.\nOdôvodnenie:\nI.\nDňa 2. 11. 1999\n\n, bytom\n\n(ďalej len „navrhovateľ“), podal na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) podnet na začatie konania v zmysle čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) vo veci porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 30 ods. 1, čl. 94\n\na čl. 95 ústavy prezidentom Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) rozhodnutím\nzo dňa 24. 8. 1999 č. KP 173/1999.\nKonkrétne uviedol, že bol signatárom petície za vyhlásenie referenda\ns otázkami:\n1. Ste za to, aby sa vo verejnej správe konalo iba v slovenskom jazyku, tak ako to\nbolo do 1. 6. 1999?\n2. Súhlasíte s tým, aby štátne podniky: Slovenský plynárenský priemysel, š. p.,\nZápadoslovenské energetické závody, š. p., Stredoslovenské energetické\nzávody, š. p.,\n\nVýchodoslovenské energetické závody, š. p., Slovenská pošta,\n\nŽeleznice Slovenskej republiky, Slovenský vodohospodársky podnik, š. p.,\nŠtátne lesy, š. p., Transpetrol, a. s., Slovenské elektrárne, a. s., Slovenské\ntelekomunikácie, a. s., banky a peňažné ústavy: Všeobecná úverová banka,\nBanka\n\nSlovakia,\n\nInvestičná\n\na rozvojová\n\nbanka,\n\nSlovenská\n\nsporiteľňa\n\na Slovenská poisťovňa zostali vo vlastníctve štátu, a teda boli z privatizácie\nvylúčené?\nNavrhovateľ uviedol, že „Dňa 28. júla 1999 predložil petičný výbor\nprezidentovi republiky podpisy občanov a požiadal ho, aby podľa čl. 95 ústavy vypísal\nreferendum s navrhnutými otázkami. Prezident republiky, tak ako mu to predpisuje\nÚstava SR, t. j. do 30 dní od podania petície, referendum nevyhlásil, a to napriek\ntomu, že podľa zistenia prezidentskej kancelárie podanie spĺňalo ústavou predpísané\nnáležitosti“.\nV odôvodnení svojho podnetu navrhovateľ\n\nzákon o používaní jazykov\n\nnárodnostných menšín považuje za diskriminačný voči menšinám, ktorých počet\nv obciach nedosahuje 20 %, a túto diskrimináciu zákona malo podľa jeho názoru\nreferendum odstrániť.\nĎalej uviedol, že „Na základe (...) konania prezidenta sa ako občan Slovenskej\nrepubliky so všetkými právami a signatár referenda cítim byť poškodený\n\n2\n\nv občianskych právach vyplývajúcich z Ústavy SR podľa čl. 30 ods. 1 a čl. 94. Ďalej\nnamietam, že nevyhlásením referenda prezident republiky porušil Ústavu SR v čl. 2\nods. 2 a v čl. 95, a to takým spôsobom, ktorý je kvalifikovaný ako naplnenie skutkovej\npodstaty odstraňovania demokratického zriadenia Slovenskej republiky“.\nNavrhovateľ sa domáha toho, „aby ústavný súd vyniesol rozhodnutie o tom, že\nprezident nevyhlásením referenda porušil Ústavu SR v čl. 2 ods. 2, čl. 94 a čl. 95.\nSúčasne sa tým dopustil porušenia ústavných práv občanov podľa čl. 30 ods. 1\na naplnil tak skutkovú podstatu činu odstraňovania demokratického zriadenia SR“.\nII.\nÚstavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 130\nods. 3 ústavy oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby\nnamietajú porušenie svojich práv.\nPri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma jeho\nzákonom predpísané náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a tiež, či neexistujú dôvody na jeho odmietnutie\npodľa jeho § 25 ods. 2.\nJedným z dôvodov odmietnutia podnetu je aj jeho zjavná neopodstatnenosť,\nktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých namietal navrhovateľ (mutatis mutandis, I. ÚS 87/97, I. ÚS 93/97,\nII. ÚS 32/00).\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní podnetu preto skúmal, či existuje\npriama príčinná súvislosť medzi označeným rozhodnutím orgánu štátu, teda\n\n3\n\nrozhodnutím prezidenta zo dňa 24. 8. 1999 č. KP 173/1999, a porušením základného\npráva a slobody navrhovateľa podľa čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 94 a čl. 95 ústavy.\nÚčelom referenda je zabezpečiť občanom štátu – ako nositeľovi primárnej\n(originálnej) moci, aby bezprostredne spolupôsobili pri tvorbe štátnej vôle.\nV demokratickom parlamentnom systéme, tak ako je zakotvený aj v ústave, však\nobčania sami uznávajú, že ich originálna moc je obmedzená ústavou, ktorú prijal\nústavodarný orgán, ktorému občania delegovali svoju moc. Ak ústava na jednej strane\npriznáva občanom právo rozhodovať o niektorých zásadných otázkach týkajúcich sa\nverejného záujmu priamo v referende (čl. 93 ods. 2), na druhej strane toto ich právo\nzároveň obmedzuje tak, že vyslovuje zákaz, aby niektoré otázky, tak ako napr. otázky\nzákladných práv a slobôd, boli predmetom referenda (čl. 93 ods. 3), resp. zakazuje\nreferendum o tej istej veci opakovať do uplynutia troch rokov od jeho vykonania (čl.\n99 ods. 2). Teda základné právo občanov na výkon štátnej moci formou referenda nie\nje absolútnej povahy, vzniká a realizuje sa iba v rámci podmienok ustanovených\nústavou (mutatis mutandis, I. ÚS 22/00).\nZ ústavy, konkrétne z jej čl. 95 vyplýva, že vyhláseniu referenda prezidentom\npredchádza konanie a rozhodovanie prezidenta o vyhlásení referenda. Ak prezident\nrepubliky zistí, že nebola splnená niektorá z predpísaných ústavných a zákonných\npodmienok na vyhlásenie referenda, nie je oprávnený petíciou iniciované referendum\nvyhlásiť. Takéto jeho konanie nemožno hodnotiť ako porušenie petičného práva\nobčana. Vyvolať právne účinky vyplývajúce z požiadaviek uvedených v petícii môže\niba taká petícia, ktorá je plne v súlade s ústavou a zákonom o petičnom práve.\nPrezident ako štátny orgán je nepochybne oprávnený preskúmať, či petícia\nzodpovedá ústave (čl. 93, čl. 95 ústavy), osobitnému zákonu (§ 1 ods. 4 zákona\nč. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zmien a doplnkov) a či má predpísané\nnáležitosti (§ 1c zákona č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda), teda či mu\nvznikla povinnosť referendum vyhlásiť. Potvrdzuje to aj nález ústavného súdu sp. zn.\nPL. ÚS 42/95, podľa ktorého „právo prezidenta vyhlásiť podľa čl. 95 ústavy\nreferendum na základe petície občanov je spojené s jeho ústavným právom preskúmať\n\n4\n\nústavnosť a zákonnosť takejto petície“. Ústava teda ukladá prezidentovi nielen\npovinnosť, ale aj zodpovednosť za ústavnosť a zákonnosť vyhlásenia referenda.\nSúvislosť medzi petičným právom občana a právom zúčastniť sa na správe vecí\nverejných formou referenda (čl. 30 ods. 1, čl. 93 a čl. 94 ústavy) je podmienená\núkonom prezidenta, t. j. vyhlásením referenda podľa čl. 95 ústavy. Až vyhlásením\nreferenda vzniká oprávnenému občanovi právo zúčastniť sa na hlasovaní, teda právo\nzúčastniť sa priamo na správe vecí verejných podľa čl. 30 a čl. 94 ústavy.\nPrávomoc prezidenta podľa čl. 95 ústavy nezakladá subjektívne právo signatára\npetície na vyhlásenie referenda.\n\nObsah čl. 95 ústavy nemožno považovať za\n\nmateriálnu ústavnú normu, ktorá upravuje základné právo občana. Je to norma\nprocesná, ktorá určuje procesné podmienky na konanie prezidenta, spočívajúce vo\nvyhlásení referenda. Z toho vyplýva, že medzi rozhodnutím prezidenta o odmietnutí\nvyhlásiť referendum a navrhovateľom označeným porušením jeho základného práva\nuvedeného v čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 94 a čl. 95 ústavy nie je príčinná súvislosť\n(mutatis mutandis, I. ÚS 45/98).\nPríčinná súvislosť neexistuje preto, lebo z čl. 95 ústavy – ako už bolo uvedené –\nnemožno vyvodiť subjektívne právo na vyhlásenie referenda, ale len právo zúčastniť\nsa už vyhláseného referenda.\nNa základe uvedeného možno konštatovať, že prezident odmietnutím\nvyhlásenia referenda konal v súlade s ústavou a zákonmi, nemohlo preto dôjsť z jeho\nstrany ani k porušeniu čl. 2 ods. 2 ústavy a nemohol naplniť ani navrhovateľom\noznačenú „skutkovú podstatu činu odstraňovania demokratického zriadenia SR“.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti možno teda konštatovať, že výkonu\npetičného práva navrhovateľa nezodpovedá ústavná alebo zákonná povinnosť\nprezidenta republiky vyhlásiť referendum bez ohľadu na splnenie ústavných\na zákonných podmienok. Preto medzi označeným odmietnutím prezidenta republiky\n\n5\n\nvyhlásiť referendum a základnými právami, ktorých porušenie namietal navrhovateľ,\nnie je priama príčinná súvislosť.\nZ týchto dôvodov bolo potrebné podnet navrhovateľa po predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť ako zjavne\nneopodstatnený.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. júna 2000\n\n6", "vazby": {"registre": ["petície, referendum"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}