{"guid": "ussr:abee3c5b-da34-49ac-be51-f9a55de7c632", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 36/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/99 z 2. 9. 1999", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. septembra 1999, sp. zn. I. ÚS 36/99, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1999.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Viera Mrázová", "sudca_id": 1103, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/viera-mrazova-1103", "datum_vydania": "1999-09-02", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/abee3c5b-da34-49ac-be51-f9a55de7c632", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1999.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1999.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1999.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 36/99\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí\nsenátu 2. septembra 1999 zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Šafárika a\nčlenov senátu JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Richarda Rapanta prerokoval prijatý\npodnet\n\n, bytom\n\nzastúpeného JUDr.\n\nPavlom Seleckým, komerčným právnikom, Pezinok, Slnečná 48, vo veci porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nprvej vety Ústavy Slovenskej republiky v súdnom konaní vedenom na Okresnom\nsúde Bratislava I, Záhradnícka 10 pod sp. zn. 18 C 5/96 a takto\nrozhodol:\nOkresný súd Bratislava I v konaní vedenom\nporušil\n\nprávo\n\npod sp. zn. 18 C 5/96\n\nna prerokovanie jeho veci bez\n\nzbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 prvej vete Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)\nbol 17. apríla 1997 doručený podnet\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), v ktorom namietal porušenie svojho základného práva na\nprerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, a to postupom Obvodného súdu\nBratislava 1 (teraz Okresného súdu Bratislava I) v súdnom konaní vedenom na tomto\nsúde pod\n\nsp. zn. 18 C 5/96. V označenom súdnom konaní žiadal o vydanie\n\nrozhodnutia vo veci započítania doby od 7. októbra 1972 do 31. marca 1973 ako\ndoby perzekúcie pre účely dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. Svoju\nžalobu právne odôvodnil zákonom č. 119/1980 Zb. o súdnej rehabilitácii. V podnete\ndoručenom ústavnému súdu tvrdil, že napriek dostatočne preukázanému nároku\nOkresný súd Bratislava I do dňa podania podnetu o veci samej nerozhodol, a preto\nporušil jeho základné právo upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov. Ochrany tohto základného práva sa domáhal na označenom\nsúde sťažnosťou z 22. decembra 1998 podanou podľa zákona Slovenskej národnej\nrady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe\nsúdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov).\nÚstavný súd uznesením č. k. I. ÚS 36/99-13 z 27. mája 1999 prijal podnet\nv časti namietajúcej zbytočné prieťahy v konaní na konanie, lebo spĺňal všetky\nzákonom požadované formálne i vecné náležitosti, a začal konať vo veci samej.\nOkresný súd Bratislava I vo svojom vyjadrení z 30. júna 1999 navrhoval\n„ústavnú sťažnosť“ ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodov, že z obsahu faktografie,\nktorú k vyjadreniu pripojil, jednoznačne vyplýva, že súd vo veci navrhovateľa riadne\na bez prieťahov konal a dĺžka konania je vlastne determinovaná nekvalifikovanými\npodaniami a opakovanou neúčasťou žalobcu na pojednávaniach a jeho stanoviskom,\nže vo veci nemieni vypovedať.\nKeďže účastníci konania svojím prejavom (navrhovateľ písomným súhlasom\nz 29. júna 1999 - č. l. 23 a Okresný súd Bratislava I písomným súhlasom z 30. júna\n1999 - č. l. 27) netrvali na ústnom prerokovaní podnetu, ústavný súd v súlade s § 30\n\n2\n\nods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o\nkonaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 38/1993 Z. z.“) upustil od ústneho pojednávania a rozhodol bez ich účasti.\nII.\nV konaní o veci samej vychádzal ústavný súd zo skutkových zistení, ktoré\nvyplynuli z obsahu podnetu a dôkazov pripojených navrhovateľom, z obsahu spisu\n18 C 5/96 Okresného súdu Bratislava I i z písomného vyjadrenia tohto súdu, a to\nnajmä z týchto: .\n- Navrhovateľ podal 30. decembra 1994 návrh na začatie konania vo veci\npriznania zápočtu mesiacov perzekúcie na Mestský súd v Bratislave. Tento ho po\nprávoplatnosti uznesenia č. k. 16 S 3/95-2 zo 6. februára 1995 postúpil Obvodnému\nsúdu Bratislava 1, kde bol zapísaný do registra neúplných návrhov a vedený pod sp.\nzn. 17 Nc 107/95. Výzva Obvodného súdu Bratislava 1 na odstránenie nedostatkov\npodania z 25. augusta 1995 (t. j. po 7-mich mesiacoch od postúpenia veci Mestským\nsúdom v Bratislave) obsahovala žiadosť o zaslanie listinných dôkazov vzťahujúcich\nsa k veci, ešte 1 exemplára návrhu s upozornením, že inak súd konanie zastaví. V ten\nistý deň mu bola zaslaná výzva, aby v lehote 15 dní od jej doručenia v kolkoch na\nrube tlačiva zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 1.000,- Sk, inak súd konanie\nzastaví, pretože pred zaplatením celého poplatku v správnej výške nemôže súd vo\nveci konať (tlačivo vzor O. s. p. 4a). Obe výzvy boli žalobcovi (v konaní pred\nústavným súdom navrhovateľ) doručené 9. septembra 1995, ktorý na ne v určenej\nlehote reagoval tak, že doplnil podľa neho potrebné listinné dôkazy i ďalší exemplár\nnávrhu a proti uloženému súdnemu poplatku sa „odvolal“. V „odvolaní proti výzve“\nžiadal súd, aby „rozhodnutie o vyžiadaní súdneho poplatku zrušil, lebo súdne konanie\npod sp. zn. 17 Nc 107/95 má charakter rehabilitačného konania“ a to je podľa zákona\nč. 119/1992 Zb. oslobodené od súdnych poplatkov.\nObvodný súd Bratislava 1 sa týmto „odvolaním“ v tom čase nezaoberal\n(až 27. septembra 1996 ho vyzval, aby predložil doklad o svojich majetkových\npomeroch) a 11. januára 1996 (t.j. po štyroch mesiacoch po úkonoch žalobcu) mu\nadresoval výzvu, obsahom ktorej bola žiadosť, aby v lehote 15 dní upresnil petit\n\n3\n\nnávrhu (čoho sa domáha, ako má súd rozhodnúť), inak súd konanie zastaví.\nK zastaveniu konania došlo uznesením sp. zn. 18 C 5/96 z 11. marca 1996 podľa § 43\nods. 2 O. s. p., keď podľa názoru súdu žalobca „žalobu nedoplnil, neupresnil, čoho sa\ndomáha“.\n- O odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Obvodného súdu Bratislava 1 sp.\nzn. 18 C 5/96 z 11. marca 1996 rozhodol Mestský súd v Bratislave uznesením č. k.\n7 Co 182/96-16 z 26. júna 1996 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil\nprávny názor, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil písomné podanie navrhovateľa\n(návrh na začatie konania), keď dospel k záveru, že navrhovateľ výzve súdu\nnevyhovel. Poukázal menovite na skutočnosť, že navrhovateľ doplnil pôvodný návrh,\nv ktorom jasne a zrozumiteľne uviedol, akých nárokov sa domáha, a v podaní z 19.\nseptembra 1995 upresnil petit návrhu tak, že sa domáha odškodnenia podľa zákona č.\n119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii. Za tejto situácie bolo povinnosťou súdu v konaní\npokračovať a návrh vecne prejednať.\n- Pokiaľ išlo o zaplatenie súdneho poplatku za návrh (výzva Obvodného súdu\nBratislava 1 z 25. augusta 1995), proti ktorému žalobca namietal, a i keď podanie\noznačil ako „odvolanie“, z jeho obsahu vyplynulo, že žiadal o jeho odpustenie, ako to\nkonštatoval vo svojom rozhodnutí aj Okresný súd Bratislava I (zmena názvu súdu na\nzáklade zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z., ktorým sa\nustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\navšak až 19. mája 1997 (t.j. takmer po dvoch rokoch). Súd uznesením č.k. 18 C 5/9626 z 19. mája 1997 nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku\ns odôvodnením, že zo strany navrhovateľa „ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie\npráva“. Krajský súd uznesením z 28. augusta 1997 č. k. 29 Co 252/97-32 napadnuté\nuznesenie Okresného súdu Bratislava I potvrdil, aj keď z iných dôvodov. Tieto\nspočívali v tom, že žalobca na výzvu prvostupňového súdu, ktorú prevzal\n27. septembra 1996, nepredložil v určenej lehote doklad o svojich majetkových\npomeroch, ktorý je jedným z predpokladov pre uplatnenie § 138 ods. 1 O. s. p.\nK dôvodu prvostupňového súdu týkajúceho sa predpokladanej bezúspešnosti sporu\nuviedol, že ho „treba starostlivo zvažovať, keďže ide o určitú prejudíciu sporu“.\n\n4\n\n- Po rozhodnutí Mestského súdu v Bratislave, ktorým zrušil rozhodnutie\nObvodného súdu Bratislava 1 o zastavení konania sp. zn. 18 C 5/96 z 11. marca 1996,\nt. j. po 26. júni 1996, Okresný súd Bratislava I vykonal nasledujúce úkony,\n zaslal prípis žalobcovi, aby preukázal svoje majetkové pomery (24. 9. 1996),\n doručil návrh odporcovi na vyjadrenie (25. 11. 1996),\n požiadal odporcu o ďalší exemplár vyjadrenia (19. 2. 1997),\n rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov\n(19. 5. 1997),\n vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku (26. 11. 1997),\n vyzval žalobcu na špecifikáciu petitu návrhu (9. 7. 1998),\n požiadal o výsluch žalobcu dožiadaným súdom v Trnave (30. 10. 1998); podľa\nobsahu dožiadania žalobca mal uviesť „skutočnosti, aby sa dalo posúdiť, či si\nuplatňuje zápočet podľa rehabilitačného zákona č. 119/1990 Zb. alebo iného\nzákona“,\n 26. 1. 1999 určil prvýkrát termín na ústne pojednávanie na deň 25. 3. 1999,\n pre neúčasť navrhovateľa ústne pojednávanie bolo odročené na 20. 5. 1999,\n pre neúčasť navrhovateľa na pojednávaní, ktoré sa malo uskutočniť 20. 5. 1999,\nbolo pojednávanie odročené na 22. 9. 1999. Dôvodom neúčasti navrhovateľa na\ntomto pojednávaní bola skutočnosť, že\n\npredvolanie mu bolo doručované na\n\nnesprávnu adresu, namiesto do Cífera bolo doručované do Bratislavy.\nÚstavný súd po vykonanom dokazovaní dospel k týmto skutkovým a právnym\nzáverom:\nS prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti\n\nmožno urobiť záver, že\n\nkonanie, ktoré trvá viac ako 4 roky, nie je adekvátne ani skutkovej, ale ani právnej\nzložitosti prípadu, pričom ani zložitosť prípadu nezbavuje súd zodpovednosti za\nprieťahy vyvolané nečinnosťou súdu, ktorá pramení z neujasnenosti právnej\nproblematiky a zákonného postupu v konaní, ktorá sa v konkrétnom prípade prejavila\nvo vykonaní aj opakovaných, a tým zbytočných úkonov, čo malo rozhodný vplyv na\nrýchlosť konania.\nV konaní ústavného súdu o podnete, v ktorom navrhovateľ namietal porušenie\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ústavný\n5\n\nsúd skúmal\n\naj možnosť vzniku prieťahu v konaní v dôsledku správania sa\n\nnavrhovateľa.\nNa rôzne výzvy adresované žalobcovi tento reagoval v primeranej lehote.\nNavrhovateľ odmietol svoj výsluch pred dožiadaným súdom (uskutočnil sa 10. 12.\n1998)\n\na žiadal, aby tak urobil súd príslušný na prerokovanie veci sám.\n\nV ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní 25. 3. 1999 (doručenom súdu\n30. 3. 1999) okrem toho, že bol „nútený uprednostniť účasť na neodkladnom\núradnom jednaní vo veci nástupu do zamestnania“, uviedol, že podľa jeho názoru\n„procedurálna príprava predmetného súdneho konania bola už ukončená“ a „preto by\nmal konajúci súd v predmetnej veci urýchlene rozhodnúť“. Poukázal na to, že\n„opakovane konajúcemu súdu písomne oznámil, že v predmetnej právnej veci už\nvypovedať nebude, lebo nemá ani viac čo dodať, pritom na návrhu trvá v celom\nrozsahu“. V závere listu uviedol: „ak dňa 25. 3. 1999 konajúci súd v právnej veci pod\nč. k. 18 C 5/96 ešte nerozhodol, potom súdu tiež podám žiadosť o písomné\nformulovanie doplňujúcich otázok, ktoré súdu písomne zodpoviem v ním stanovenej\nlehote, až po konzultácii s konzultujúcim advokátom“. Takúto žiadosť doručil\nOkresnému súdu Bratislava I osobne 29. júna 1999, pričom poukázal na to, že tým\n„by predmetné súdne konanie bolo definitívne pripravené, v zmysle § 114 zák. 70/92\nZb. na rozhodnutie v jedinom pojednávaní, teda aj bez účasti navrhovateľa“.\nPri zvažovaní podielu na vzniknutých prieťahoch nebolo možné nevychádzať\npredovšetkým z obsahu zrušujúceho uznesenia Mestského súdu v Bratislave z 26.\njúna 1996, z ktorého vyplynul záver, že procesnému súdu nič nebránilo, aby vo veci\nmeritórne rozhodol. Tento názor odvolacieho súdu mohol napokon vyvolať u\nnavrhovateľa ľudsky pochopiteľný odmietavý postoj k „ďalšej špecifikácii“ petitu\nnávrhu a „nepotrebných úkonov“ a dokonca aj negatívny postoj k celej kauze.\nÚčastníci konania pred súdom sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel\nkonania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia\ndôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu, pričom ale súd pokračuje v konaní, aj\nkeď sú účastníci nečinní a jeho ďalší postup ustanovuje zákon (§ 101 ods. 1 a 3, § 114\nods. 1, 2, § 119 ods. 1 a § 131 O.s.p.).\nNapokon zodpovednosť štátu (reprezentovaná konajúcim štátnym orgánom)\nvzniká aj vtedy, ak v konaní okrem zbytočných prieťahov spôsobených účastníkom\n\n6\n\nkonania nastanú aj také iné prieťahy (zbytočné), ktoré možno pripísať štátnym\norgánom, a podľa názoru ústavného súdu prieťahy v značne väčšom rozsahu vznikli\npráve postupom súdu.\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy, ako vyplýva z ustálenej judikatúry ústavného\nsúdu, je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca\nsa rozhodnutia súdneho orgánu o svojom práve. K naplneniu práva na súdnu ochranu\nv rozhodovaní o veci samej dochádza však zásadne právoplatným a vykonateľným\nrozhodnutím vrátane výkonu rozhodnutia, a nie iba konaním pozostávajúcim z\nrôznych úkonov v rôznych časových intervaloch, ktoré potom v súhrne vyústia\nspravidla do neefektívnosti ochrany práv občana.\nI keď čas na konanie bez zbytočných prieťahov nie je možné presne ohraničiť,\nlebo neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej konanie štátneho orgánu môže mať\npovahu zbytočných prieťahov v konaní, možno rýchlosť a účinnosť konania\nobjektívne posúdiť najmä charakterom prejednávanej veci a správaním sa samotného\núčastníka súdneho konania, z ktorých ústavný súd aj vychádzal, a preto rozhodol tak,\nako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. septembra 1999\n\nJUDr. Tibor Šafárik\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:99fe4cd2-76ee-4a9b-9dcf-86864dc3b622", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 160/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 160/2011 z 27. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99fe4cd2-76ee-4a9b-9dcf-86864dc3b622"}, {"guid": "ussr:567cd539-a063-41d1-b6f1-64abf8798d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 29/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 29/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:567cd539-a063-41d1-b6f1-64abf8798d79"}, {"guid": "ussr:338252de-715d-445f-84b8-1fbe4b569d8a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 805/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 805/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:338252de-715d-445f-84b8-1fbe4b569d8a"}, {"guid": "ussr:72a88f63-0857-4067-a57c-4688a69b961e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.36.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 36/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 36/00 z 31. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.36.2000.1"}, {"guid": "ussr:509d5e99-8313-4f1a-b9bd-2919b4064b00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.44.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 44/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 44/99 z 13. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-13", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.44.1999.1"}]}